Prírodný park Podkomorské lesy
Podkomorské lesy | |
Prírodný park | |
Prírodný park Podkomorské lesy
| |
Štát | Česko |
---|---|
Región | Juhomoravský kraj |
Okres | Brno-mesto, Brno-venkov |
Súradnice | 49°14′1″S 16°27′55″V / 49,23361°S 16,46528°V |
Rozloha | 40 km² (4 000 ha) |
Vznik | 1. november 1989 |
Správa | AOPK ČR |
Poloha na mape Česka
| |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Prírodný park Podkomorské lesy sa rozprestiera na ploche asi 40 km² proklamovaný 1. novembra 1989 v okresoch Brno-venkov a Brno-mesto.[1] Nadväzuje na západný okraj Brna.
Na území parku sa nachádza aj prírodná rezervácia Břenčák, Jelení žlíbek a Krnovec a prírodné pamiatky Junácká lúka, Kůlny a Na skalách.
Prírodné pomery
[upraviť | upraviť zdroj]Geografia
[upraviť | upraviť zdroj]Park leží západne od Brna v severnej časti Bobravskej vrchoviny tu nadväzuje na brnianske mestské časti Žebětín, Bystrc a Kniničky. Na juhu tvorí hranicu parku cesta Žebětín-Ostrovačice. Západnú hranicu parku tvoria Boskovická brázda v úseku Ostrovačice, Veverské Knínice, Hvozdec, Veverská Bítýška a Chudčice. Ďalšie obce v tesnom susedstve parku sú Moravské Knínice na severe, Jinačovice a Rozdrojovice na východe.
Prevažnú časť územia parku tvoria listnaté dubovo-hrabové lesy. Park je prameniskom mnohých potokov a potôčikov, v povodí Svratky. Priemerná nadmorská výška je približne 450 m, pričom najvyššie body sa nachádzajú v jeho južnej časti neďaleko obce Ostrovačice. Najvyššia Kopeček dosahuje výšku 479 m n. m. Na jeho vrcholku sa nachádza stará drevená rozhľadňa v zlom technickom stave. Vzhľadom na prevýšenie porastom neposkytuje výhľad. Pod vrcholom, juhozápadným smerom pramení Veverka zo Zárubovej studánky. Ďalej, severnejšie sa nachádza Lipový vrch (478 m), na ktorom stojí vysielač mobilných telefónov viditeľný zo širokého okolia. Pod lipovým vrchom južne sa nachádza Helenčina studánka - prameň potoka Vrbovec. Severnejšie z Ríšovej studánky pramení potok Rakovec. Park je prameniskom mnohých bezmenných potôčikov.
Severne od Brněnské přehrady, ktorá prírodný park delí na dve časti, sa nachádzajú kopce Trnůvka (441 m n. m.; pri Rozdrojoviciach) a Kunka (422 m n. m.; pri Chudčiciach).
Mykofond
[upraviť | upraviť zdroj]Z lesných porastov značne vyplýva aj druhové rozloženie húb, ktoré tu rastú. Pravidelne sa tu vyskytujú hríby: hríb dubový, hríb smrekový, suchohríb plstnatý, suchohríb žltomäsový, podhríb žlčový, kozák hrabový. Z plávok: zelenkavá, trávozelená, mandľová, zlatá. Z drevokazných uchovec bazový, koralovec, hliva ustricová, podpňovka žltá. Z ďalších druhov sú to: kuriatko jedlé, strapačka koralovitá, kučierka veľká, bedľa vysoká, pôvabnica fialová, strmuľka inovaťová, holohlavec český.
Flóra
[upraviť | upraviť zdroj]Na území parku rastú bežné druhy lesných drevín prevažujú dub zimný a hrab obyčajný, miestami borovica lesná, buk lesný, jelša lepkavá, javor poľný, javor horský i javor mliečny, v produkčnej výsadbe smrek obyčajný, z kríkov: lieska obyčajná, baza čierna, baza červená, ríbezľa egrešová, ruža šípová, ostružina malinová, trnka obyčajná, lykovec jedovatý a bylín: zvlášť zaujímavé sú trvalky: konvalinka voňavá, krivec, tôňovka dvojlistá, kokorník lekársky, kokorík mnohokvetý, jesienka obyčajná, vranovec štvorlistý, jagavka konáristá, cyklámen európsky, ľalia zlatohlavá, zubovník šupinatý, hniezdovka hlístová, hniliak smrekový, kruštík modrofialový, kruštík širokolistý a ďalšie. Z ďalších bylín to sú: deväťsil biely, pečeňovník trojlaločný, záružlie močiarne, prvosienka jarná, divozel veľkokvetý, náprstník veľkokvetý, prilbica žltá, kostihoj lekársky, ľubovník škvrnitý, pľúcnik lekársky, veternica lesná i veternica iskerníkovitá.
Fauna
[upraviť | upraviť zdroj]Na území parku žijú bežné lesné druhy cicavcov: veverica obyčajná, srnec lesný, zajac, muflón, kuna lesná, líška hrdzavá, jazvec, hrdziak lesný a vtákov: myšiak, krkavec, sojka. plazov a obojživelníkov: slepúch, jašterica krátkohlavá i jašterica živorodá, skokan hnedý, ropucha bradavičnatá i ropucha zelená. Omnoho rozmanitejšie zastúpenie je u bezstavovcov. Mnohotvárne porasty vytvárajú životný priestor pre motýle: dúhovec väčší, babôčka pŕhľavová, babôčka pávooká, babôčka bodliaková, rôzni perleťovci a chrobáci napríklad roháč veľký, hrobárik obyčajný, svetluška svätojánska a mnoho ďalších.
Turistika
[upraviť | upraviť zdroj]Park rozdeľuje rieka Svratka na dve nerovnaké časti severná časť je tvorená z väčšej časti oplotenou Moravsko-Kninickou muflóňou oborou. Južná časť je dostupnejšia a turistami vyhľadávanejšia. Nachádza sa tu hrad Veveří a areál Pohádky máje.
Cez park prechádza niekoľko turistických a cyklistických chodníkov, ktoré sú vhodné aj pre bežecké lyžovanie.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Karel Hudec, Štěpán Husák, Matilda Jatiová & spolupracovníci Průvodce brněnskou přírodou, Brno 1995.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Prírodný park Podkomorské lesy
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Aktuálne katastrálna mapa oblasti Podkomorských lesov Archivované 2014-10-21 na Wayback Machine
- Lesy ČR Archivované 2014-10-18 na Wayback Machine
- Vyletnik.cz
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- Karel Hudec, Štěpán Husák, Matilda Jatiová & spolupracovníci Průvodce brněnskou přírodou, Brno 1995
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Přírodní park Podkomorské lesy na českej Wikipédii.