Sitieň
| Sitieň | |
| vrch | |
 Sitieň v pravej časti
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Žilinský |
| Okres | Liptovský Mikuláš |
| Obce | Pavčina Lehota, Lazisko |
| Časť | Demänovské vrchy |
| Pohorie | Nízke Tatry |
| Podcelok | Ďumbierske Tatry |
| Povodie | Váh |
| Nadmorská výška | 1 265,7 m n. m. |
| Súradnice | 49°00′37″S 19°32′29″V / 49,0102°S 19,5413°V |
| Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | neznačený |
  | |
 Poloha v rámci Žilinského kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Sitieň (1 265,7 m n. m.[1][2]) je vrch v Nízkych Tatrách. Leží nad Laziskom, približne 9 km juhozápadne od Liptovského Mikuláša.[3]
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Nachádza sa na severe strednej časti Nízkych Tatier, v geomorfologickom podcelku Ďumbierske Tatry a časti Demänovské vrchy.[4] Leží v Žilinskom kraji, v okrese Liptovský Mikuláš a zasahuje na katastrálne územie obcí Pavčina Lehota a Lazisko.[5] Najbližšími sídlami sú severne ležiace obce Dúbrava, Lazisko a Pavčina Lehota, juhovýchodne situovaná je Demänovská Dolina. Masív patrí do Národného parku Nízke Tatry.[3]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Vrch je súčasťou rázsochy, vybiehajúcej severozápadným smerom zo Sinej (1 560 m n. m.). Tá leží v hrebeni, ktorý vybieha severným smerom z Poľany (1 889 m n. m.) cez Bôr (1 888 m n. m.) a Havrany (1 453 m n. m.). Východným smerom susedí Pálenica (1 021 m n. m.), Opálenisko (1 143 m n. m.) a Na jame (1 438 m n. m.), južným leží Siná, Bôr, Jaloviarka (1 506 m n. m.) a Uhlisko (1 229 m n. m.), západným Dechtárska hora (1 208 m n. m.) a Hláčovo (1 282 m n. m.).[2] Masív patrí do povodia Váhu, kde vodu odvádzajú prítoky Palúdžanky. Na vrchol nevedie značený turistický chodník.[3]
Výhľady
[upraviť | upraviť zdroj]Vrchol pokrýva súvislý lesný porast, ktorý neumožňuje rozhľad. Z lokalít s redšou vegetáciou je možné pozorovať okolité vrcholy Nízkych Tatier, no ojedinele tiež Vysoké a Západné Tatry, Chočské vrchy, Oravskú Maguru a Beskydy, Veľkú a Malú Fatru.[6]
Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]Na vrchol nevedie značený turistický chodník a najbližší 
žlto značený, vedúci od Demänovskej jaskyne slobody, končí na neďalekej Sinej.[3]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 37.
- ↑ a b Nízke Tatry - Chopok. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2022-08-01]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2022-07-31]. Dostupné online.
- ↑ Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2022-08-01]. Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2022-08-01]. Dostupné online.