Preskočiť na obsah

Situácia LGBT osôb na Slovensku

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
 Tento článok je potrebné aktualizovať, pretože môže obsahovať zastarané informácie.
Prosím, pozrite si stránky v kategórii návody a článok vhodne aktualizujte.
Pochod ulicami počas tretieho ročníka podujatia Dúhový PRIDE Bratislava (2012)

Toto je článok o situácii LGBT osôb (teda lesieb, gejov, bisexuálov a transgender osôb) na Slovensku.

Podľa Iniciatívy Inakosť 39,1% „ % LGBT ľudí na Slovensku [...] zažilo diskrimináciu preto, že sú LGBT.“[1] Podľa rovnakého výskumu Agentúry Európskej únie pre základné práva z roku 2013 „až 86 % LGBT ľudí na Slovensku si spomína na negatívne komentáre alebo šikanovanie spolužiakov a spolužiačok za ich sexuálnu orientáciu alebo rodovú identitu.“[2] Existujú však podporné organizácie a činnosti. Slovensko je podľa správy Agentúry Európskej únie pre základné práva jednou zo 14 krajín Európskej únie, ktorá nemá žiadny právny štatút pre partnerstvá osôb rovnakého pohlavia. Správa pripomenula, že tri členské krajiny Belgicko, Holandsko a Španielsko umožňujú týmto osobám manželstvo. Od času vydania správy sa počet krajín rozšíril na 14: Belgicko, Dánsko, Fínsko, Francúzsko, Island, Írsko, Luxembursko, Holandsko, Nórsko, Portugalsko, Rakúsko[3], Španielsko, Švédsko a Spojené kráľovstvo (okrem Severného Írska).[4] Nedostatkom štatútu nemajú osoby rovnakého pohlavia prístup k právam a možnostiam heterosexuálnych párov.[5] Verejná ochrankyňa práv Mária Patakyová na siedmom ročníku Dúhový PRIDE Bratislava v auguste 2017 vo svojom prejave vyjadrila okrem iného, že „Slovenská republika je v situácii, keď nerešpektuje práva párov rovnakého pohlavia.“[6]

V júni 2014 bola schválená novela Ústavy, ktorá definovala manželstvo ako zväzok muža a ženy.[7] V lete 2014 prebehla petícia za vyhlásenie referenda o tejto a iných otázkach.[8] Vo februári 2015 sa uskutočnilo Referendum týkajúce sa LGBT osôb, pre nízku účasť nebolo platné.[9]

Podpora

[upraviť | upraviť zdroj]

11. marca 2021 Európsky parlament schválil rezolúciu, ktorá vyhlasuje Európsku úniu za zónu slobody sexuálnych menšín. Reagoval na niektoré obce v Poľsku, ktoré vyhlásili zóny bez LGBT osôb.[10]

Podpora zo strany štátu

[upraviť | upraviť zdroj]

V auguste 2012 bolo avizované vytvorenie Výboru pre práva lesieb, gayov, bisexuálnych, transrodových a intersexuálnych (LGBTI) osôb v Rade vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť. Predseda Rady a podpredseda vlády Miroslav Lajčák na funkciu predsedu výboru navrhol ministra spravodlivosti, ministerstvo by malo plniť úlohu sekretariátu Výboru.[11] Návrh nadväzuje na uznesenie Rady z 30. júla 2012, ktoré zavedenie Výboru podporilo. Členka Rady Adriana Mesochoritisová pritom uviedla: „Vieme, že tá situácia v ochrane LGBTI ľudí je veľmi nízka, SR nemá žiadne zákony, ktoré by ochraňovali LGBTI ľudí, takisto nemáme žiaden výbor, ktorý by ich záležitosti začal riešiť,“[11] Členovia Výboru budú nominovaní štátnou správou aj mimovládnymi organizáciami.[11] Organizácie a združenia, ktoré za Výbor lobovali poukázali na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva z februára 2012, v ktorom súd zdôraznil, že „diskriminácia na základe sexuálnej orientácie je rovnako závažná ako diskriminácia na základe rasy, pôvodu alebo farby pleti“.[11] Od septembra 2014 štatút rady vlády obsahuje už „práva lesieb, gayov, bisexuálnych, transrodových a intersexuálnych (LGBTI) osôb“.[12] Výbor pre práva LGBTI osôb však existuje už od roku 2013, prvýkrát zasadal 14. marca.[12][13] V Česku existuje Výbor pro sexuální menšiny už od roku 2007.[11][14]

Začiatkom leta 2014 vyvrcholila príprava celoštátnej stratégie, ktorá má zlepšiť práva znevýhodnených občanov vrátane LGBT menšiny. Jej príprava trvala tri roky a napriek účasti mnohých expertov je mimovládnymi organizáciami považovaná za „fiasko“. Prílohy obsahujúce odporúčania boli len informatívne a pre vládu nezáväzné. Ľudskoprávna rada rozhodla o predĺžení konania do septembra 2014.[15] Vo februári 2015, tesne pre referendom Robert Fico povedal, že povinnosťou vlády je „uľahčiť párom rovnakého pohlavia praktické stránky života“.[16]

Výbor pre práva lesieb, gayov, bisexuálnych, transrodových a intersexuálnych osôb pri Rade vlády SR pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť bol schválený 3. októbra 2012.[17]

V októbri 2015 Ministerstvo spravodlivosti zverejnilo Akčný plán pre komunitu lesieb, gayov, bisexuálov, transrodových a intersexuálnych ľudí (LBGTI) na roky 2016–2019. Počas tohto obdobia plánuje do júna 2017 vypracovať analýzu situácie nezosobášených párov vrátane párov rovnakého pohlavia. Samotný plán však nepripravuje zmeny tohto stavu čo sklamalo organizácie venujúce sa LGBTI téme. Nedávny výskum tiež ukázal, že so zavedením životných partnerstiev súhlasilo vyše 50 % respondentov, pre vekovú skupinu 18 až 44 ročných tento pomer vzrástol až nad 60 %. Plán však pripravuje legislatívne zmeny týkajúce sa transrodových občanov: školské zariadenia by mohli po tranzícii vydávať nové doklady o absolvovaní školy. Plán tiež navrhuje rozšíriť trestné činy o trestný čin nenávisti pre rodovú identitu a rodový prejav.[18]

V máji 2019 ministerka kultúry Ľubica Laššáková zamietla grantovú podporu pre LGBTI organizácie a projekty napriek pozitívnym hodnoteniam hodnotiacej komisie. Pre Dúhový pochod a Filmový festival inakosti zdroje tvorili podstatnú časť príjmu. Festival bol podporovaný od roku 2008.[19]

Podpora zo strany mimovládnych organizácií

[upraviť | upraviť zdroj]

Na Slovensku existuje viacero organizácií zaoberajúcich sa podporou LGBT osôb a zlepšeniu ich situácie. Medzi ne patrí Queer Leaders Forum, Hnutie za rovnoprávnosť homosexuálnych občanov GANYMEDES, Iniciatíva Inakosť, Saplinq o.z[20]. a iné. V Bratislave sa nachádza Q-centrum, ktoré poskytuje právne, sociálne a psychologické poradenstvo. Poradenstvo je možné aj telefonicky a prostredníctvom internetu.[21] V spolupráci s ním poskytuje poradenstvo pre transľudí občianske združenie TransFúzia.[22][23]

InPoradňa pre LGBTI ľudí v januári 2021 pozastavila činnosť. V posledných dvoch rokoch pomohla 365 ľuďom a v roku 2020 sa počas pandémie sa počet jej klientov strojnásobil. Dôvodom pozastavenia je financovanie z eurofondov a fakt, že Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny mešká s ich vyúčtovaním už rok. Martin Macko z Iniciatívy Inakosť dúfal, že sa poradni podarí obnoviť činnosť v lete.[24]

Diskriminácia

[upraviť | upraviť zdroj]

Antidiskriminačný zákon

[upraviť | upraviť zdroj]

Na Slovensku existuje od roku 2004. Sexuálna orientácia a rodová identita bola do zákona vložená novelou v roku 2008.[25] V zmenách z apríla 2011 obsahuje zákaz diskriminácie „z dôvodu pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, rasy, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie, manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia“.[26] Martin Macko však upozorňuje, že sexuálna orientácia ani pohlavná identita nie je v slovenskej legislatíve ani v európskych smerniciach definovaná.[27]

Realita

[upraviť | upraviť zdroj]

Správa Homofóbia a diskriminácia na základe sexuálnej orientácie a rodovej identity v členských štátoch EÚ upozornila aj na nedostatočné identifikovanie kriminálnych činov ako činov proti LGBT komunite v celej EÚ. Dôvodom je nevedomosť polície ako pristupovať k prípadom a neochota obetí činov na svoj stav upozorňovať.[5] Podľa správy výskumy (aj na Slovensku) potvrdzujú, že homosexuáli s obavou pred diskrimináciou svoju orientáciu pred svojimi príbuznými často taja. Na druhej strane väčšina z tých, ktorí ju netaja sú rodinou akceptovaní.[5] Podľa ďalšej štúdie robenej na Slovensku citovanej Agentúrou bolo 20 % respondentov z domu vyhodených po prezradení svojej orientácie.[5] Na druhej strane správa poukázala na fakt, že sa údaje o diskriminácii na Slovensku nezbierali.[28]

LGBT osoby sú diskriminované aj v práci. Aj keď mnohí utajujú svoju orientáciu v práci, až 25 % bolo rôznymi spôsobmi prenasledovaných.[29] Podľa ďalších štúdií 50 % nepriznáva svoju orientáciu zdravotníckemu personálu a ďalších 22 % svoju orientáciu priznáva len niekedy.[5]

Antidiskriminačné opatrenia

[upraviť | upraviť zdroj]

Na Slovensku nie je vyjadrenie nenávisti voči LGBT osobám trestné.[5] Martin Poliačik (vtedajší poslanec SaS) si myslí, že nenávistné prejavy voči homosexuálom by mali byť trestané. Poslanec argumentuje, že "ak slovenská legislatíva pozná tresty za podnecovanie nenávisti na základe rasy, národnosti, farby pleti, pôvodu alebo náboženského vyznania, rovnako treba trestať nenávistné prejavy na základe sexuálnej orientácie."[30] Tento krok podľa neho odporúča aj Rada Európy. Vlastný zákon sa však do parlamentu zatiaľ predložiť nechystá, registrované partnerstvá majú preňho prioritu.[30] Poliačikova strana, SaS, vo veci vydala vyhlásenie, ktoré odporúča na útoky používať rovnaký meter.[31] Radoslav Procházka (vtedy KDH) k problematike trestania uviedol "Som prívržencom čo najširšej slobody prejavu. Myslím, že by sme mali ísť skôr cestou osvety než trestného práva."[30]

Podľa správy citovanej vyššie môže transgenderová diskriminácia byť pokrytá zákonmi o diskriminácii pohlaví, podľa zákonu §6(3)a 365/2004.[5]

Právne zväzky LGBT ľudí

[upraviť | upraviť zdroj]

Na Slovensku nie sú uznávané žiadne právne zväzky pre ľudí rovnakého pohlavia. Počas platnosti opatrení kvôli pandémii koronavíru na Slovensku LGBT páry nemali právo zlúčiť rodinu, nemali výnimku pre zosobášených. Štát neuznáva ani sobáše v zahraničí. LGBT párom nie je poskytované ani plné ošetrovné, uplatniť by si mohol len jeden z partnerov/jedna z partneriek.[32]

Keďže zväzky nie sú nijak právne upravené LGBTI osoby nie sú považované za blízku osobu svojho partnera/partnerky a nemôžu tak žiadať informácie o ich zdravotnom stave. Ad hoc im však niekedy býva vyhovené. Dedenie majetku nie je automatické, je nutný závet zosnulého. Riešenie iných problémov je možné, ale „rôzne vyhlásenia a dohody sa však dajú využiť iba striedmo“.[33] Podľa analýzy právničky Lucie Plavákovej: „Nedávno som robila analýzu, kde som sumarizovala všetky práva, ktoré sú nám upierané. Je to siahodlhý zoznam, z ktorého sa dá nejakým splnomocnením či nejakou zmluvou upraviť možno päť percent, aj to už preháňam. Ako si chcete ošetriť sociálne práva, daňové úľavy, vdovský dôchodok, právo na pobyt partnera či partnerky zo zahraničia na Slovensku a mnohé ďalšie veci?“.[34]

Registrované partnerstvá

[upraviť | upraviť zdroj]
Bližšie informácie v hlavnom článku: Registrované partnerstvá na Slovensku

Slovensko v súčasnosti nemá zákon umožňujúci registrované partnerstvo pre osoby rovnakého pohlavia čím patrí medzi posledných šesť štátov Európskej únie.[35]

V novembri 2012 sa v Národnej rade hlasovalo o návrhu zákona o registrovaných partnerstvách. Predložili ho poslanci Lucia Nicholsonová, Juraj Droba a Martin Poliačik, členovia klubu SaS. Kvôli slabej podpore poslancov sa však zákon nedostal ani do prerokovania v druhom čítaní. Podporilo ho len 14 z prítomných 129 poslancov. Proti hlasovalo 94 a zdržalo sa 20 zákonodarcov.[36] Poslanec Ľuboš Blaha (SMER-SD) poznamenal, že k registrovaným partnerstvám príde až keď sa na Slovensku vyriešia „ekonomické a sociálne problémy“.[37] Minister spravodlivosti Tomáš Borec (SMER-SD) sa však vyjadril, že "„Ministerstvo je pripravené na diskusiu o hľadaní riešení, ako zjednodušiť život ľuďom, ktorí spolu žijú aj v inom ako manželskom zväzku, a to bez ohľadu na ich sexuálnu orientáciu.“"[37] 29. mája 2019 Pellegriniho vláda schválila „väčšinu z takmer 200 odporúčaní Organizácie spojených národov na zlepšenie ochrany ľudských práv"“, medzi inými sa do piatich rokov zaviazala schváliť registrované partnerstvá. Nebolo však jasné, ktoré ministerstvo zmenu navrhlo a či sa premietne do konkrétnych opatrení. LGBT práv sa týkalo 10 zo 195 odporúčaní.[38]

Alternatívne návrhy po teroristickom útoku v Bratislave

[upraviť | upraviť zdroj]

Strana Sloboda a Solidarita 17. októbra 2022 oznámila návrh vytvorenia inštitútu partnerského spolužitia. Jej poslanec Ondrej Dostál oznámil, že „[j]e to iba úprava niektorých majetkových práv a niektorých životných situácií,“ nejde teda o zavedenie manželstva.[39] O návrhu by sa malo rokovať na októbrovej schôdzi NR SR.[39] Poslanci Národnej rady návrh 19. októbra 2022 odmietli. Za posunutie do druhého čítania hlasovalo 50 poslancov zo 133 prítomných. Proti bolo 37, zdržalo sa 15 a 31 poslancov nehlasovalo.[40] Ešte v ten deň dostal minister spravodlivosti Viliam Karas od premiéra Eduarda Hegara „poverenie pripraviť legislatívu na posilnenie práv LGBT+ menšiny“.[41] Podľa Hegera je „prirodzenejšie“ keď zmena pôjde cez vládu. Tvrdil tiež, že o poverenie požiadal sám Karas.[41]

Návrh ministra Karasa

[upraviť | upraviť zdroj]

V januári 2023 minister spravodlivosti Viliam Karas predstavil návrh zákona pre nezosobášené osoby, ktoré žijú v spoločnej domácnosti, ktorý by mal byť aj pre LGBTQ osobnosti. Podľa návrhu by mohla nezosobášená osoba vyhlásiť inú osobu za svojho dôverníka či dôverníčku podpísaním fiduciárneho vyhlásenia pred notárom. Vo vyhlásení by uviedla aj konkrétne životné situácie ktorých by sa vyhlásenie týkalo.[42][43] Dôverník by sa „mohol stať poručníkom alebo opatrovníkom dieťaťa v prípade úmrtia partnera“, podľa Karasa však o individuálnych prípadoch rozhodne súd. Dôverník by v prípade dedičstva mohol byť aj správcom majetku, nie však jeho dedičom. Riešiť by mal aj prístup k zdravotnej dokumentácii dôverníka.[43] Za dôverníka by bolo možné označiť len jednu osobu.[42] Zákon mal navrhovanú platnosť od januára 2024.[43] a bol sv

Predstavitelia LGBTQ organizácií návrh považovali za „nedostatočný a ponižujúci“.[43] Kritizovala ho aj Lucia Plaváková (PS): „Vytvára sa osobitná evidencia u notára, čím štát úplne explicitne hovorí, že LGBTI+ ľudia sú druhotriedni občania a občianky, ktorí ani nemôžu prísť potvrdiť si svoj zväzok na rovnaké miesto ako ľudia z väčšinovej častihvaleny parlamentom v prvom čítaní 

spoločnosti.“[43]

24. mája 2023 sa vláda Ľudovíta Ódora rozhodla Karasov návrh z parlamentu stiahnuť. O stiahnutie požiadala ministerka spravodlivosti, Jana Dubovcová. „Išlo o doplnenie už existujúcich inštitútov v občianskom zákonníku a nie je to riešenie životnej situácie ľudí, ktorí patria do týchto sexuálnych menšín,“ vylásila Dubovcová. Podľa nej návrh „nijak nezlepšoval“ situáciu menšín.[44] Ministerstvo spravodlivosti k návrhu konštatovalo: „Z pohľadu občianskej spoločnosti a jej reakcií v rámci legislatívneho procesu nesie problematika fiduciárneho vyhlásenia náboj kontroverzie, pretože na jednej strane zaznievajú hlasy, že ide o nedostatočnú právnu reguláciu a na strane druhej je fiduciárne vyhlásenie spochybňované z dôvodu relativizácie rodinnoprávnych vzťahov.“[44]

Podanie na Ústavný súd

[upraviť | upraviť zdroj]

V marci 2022 vtedajšia verejná ochrankyňa práv Mária Patakyová podala na Ústavný súd podnet ohľadne situácie párov rovnakého pohlavia, ktoré uzavreli sobáš v krajine kde sú tieto sobáše povolené. Pri snahe o zisk trvalého pobytu sa však postupuje podľa zákona o manželstve, ktorý určuje za manželov len muža a ženu.[45][46] Patakyová pri podaní uviedla: „Dôsledkom súčasného stavu je, že štátni príslušníci tretích krajín, ktorí tvoria so slovenskými občanmi páry rovnakého pohlavia, nie sú objektívne schopní splniť podmienky, ktoré od nich napadnutá právna úprava vyžaduje. Jediným dôvodom nemožnosti splniť tieto podmienky je pritom ich sexuálna orientácia, ktorá je však zakázaným diskriminačným dôvodom. Zároveň som pri analýze právnej úpravy neidentifikovala žiaden legitímny dôvod pre takéto odlišné zaobchádzanie založené na zakázanom diskriminačnom dôvode.“[45] Súd sa bude podaním zaoberať.[45][45]

Dopady

[upraviť | upraviť zdroj]

Neexistujúca práva úprava povoľujúca registrované partnerstvo môže Slovensku uškodiť aj ekonomicky. Časť zamestnancov Európskej agentúry pre lieky, ktorá sa má kvôli Brexitu sťahovať z Londýna, napísalo generálnemu riaditeľovi list v ktorom ho informujú o obavách, že krajina ich budúceho sídla nebude uznávať LGBT práva. Mohlo by sa stať, že partneri a partnerky zamestnancov by v novej krajine ani nemuseli mať povolený pobyt, podľa slovenskej legislatívy by za partnerov neboli považovaní. Podľa hovorcu Ministerstva zahraničných veci: „Slovenská republika je plne demokratický a právny štát, ktorý nediskriminuje osoby na základe ich pohlavia či sexuálnej orientácie.“[35] Martin Macko však upozornil, že pozná len opačné prípady: „Slovenské úrady odmietajú uznať aj zmenu priezviska, ktorá vznikla na základe uzavretia registrovaného partnerstva alebo manželstva párom rovnakého pohlavia v zahraničí.“[35]

Definícia manželstva v Ústave

[upraviť | upraviť zdroj]

Vo februári 2014 strana SMER-SD navrhla zmeniť Ústavu tak, aby manželstvo bolo definované ako zväzok muža a ženy.[47] Definícia manželstva bude spojená so zmenami v justícii. KDH vyhlásilo, že je o zmenách pripravené rokovať.[48] Iniciatívu podporia aj poslanci OĽaNO. Konferencia biskupov Slovenska na svojom webe zverejnila modlitby, medzi nimi aj „Prosme za tvorcov zákonov, aby chránili dobro rodín.“ Modlitba sa mala modliť nasledujúcu nedeľu.[47]

Poslanci Národnej rady SR 4. júna 2014 schválili novelu ústavy. Za zmenu definície manželstva a zmeny v súdnictve hlasovalo 102 zo 128 prítomných poslancov: všetci prítomní poslanci vládneho SMERu a opozičného KDH, poslanci OĽaNO Martin Fecko, Štefan Kuffa, Erika Jurinová a Richard Vašečka a poslanec SDKÚ-DS Ľudovít Kaník. Za hlasovali aj nezávislí Mikuláš Dzurinda a Alojz Hlina.[7] Proti zákonu hlasovalo 18 poslancov: Tibor Bastrnák, Béla Bugár, Gabriel Csicsai, Árpád Érsek, Andrej Hrnčiar, Rudolf Chmel, Elemér Jakab, Zsolt Simon, László Sólymos, František Šebej, Ivan Švejna a Lucia Žitňanská z Most-Híd; Ján Mičovský z OĽaNO a nezávislí Juraj Droba, Ľubomír Galko, Mikuláš Huba, Lucia Nicholsonová, Martin Poliačik a Magda Vášáryová.[49] Hlasovania sa zdržala trojica poslancov a piati nehlasovali.[49] Ústavný zákon tak prešiel tretím čítaním a od septembra 2014 bude ústavná definícia manželstva zmenená z „Manželstvo, rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona. Zaručuje sa osobitná ochrana detí a mladistvých.“ na „Manželstvo je jedinečným zväzkom medzi mužom a ženou. Slovenská republika manželstvo všestranne chráni a napomáha jeho dobru.“[7]

Verejná ochrankyňa práv Jana Dubovcová k zmenám Ústavy na svojej webovej stránke uviedla: „Som hlboko znepokojená z neprimerane rýchleho a nepochopiteľného konania slovenskej politickej reprezentácie. Ústavné zmeny sú výsledkom fantázie politikov, pretože pomery v štáte si ich nevyžadovali. Nevylučujem, že ak by sa nimi Európska komisia zaoberala, mohla by konštatovať rozpory s normami EÚ tak, ako to bolo v prípade Maďarska. Napríklad ústavný text okrem ochrany manželstva otvára priestor pre nerovnaké zaobchádzanie a nerovnoprávne postavenie ľudí mimo manželstva.“[50]

V marci 2019 Robert Fico vyhlásil, že strana SMER-SD má pripravený návrh ústavného zákona, ktorý by zamedzil adopcii detí homosexuálnymi pármi.[51] Adopcie odmietol tiež Igor Matovič. Žiadna strana ich v septembri 2019 nemala vo svojom programe.[52]

Petícia za referendum a referendum v marci 2015

[upraviť | upraviť zdroj]
Bližšie informácie v hlavnom článku: Referendum na Slovensku v roku 2015

V apríli 2014 organizácia Aliancia za rodinu začala so zberom podpisov na uskutočnenie referenda za ochranu rodiny. Referendum by malo obsahovať otázku o definovaní manželstva ako zväzku jedného muža a jednej ženy, ustanovenie adopcie len pre heterosexuálne páry ako aj právna ochrana výnimočnosti manželstva.[53] Referendum sa bude tiež pýtať na otázku povinnosti vzdelávania o sexuálnom správaní a eutanázie. Podľa aliancie sú všetky štyri otázky v súlade s Ústavou.[54] Konanie petície podporila ešte v marci 2014 aj Konferencia biskupov Slovenska.[55]

V júli 2014 boli zverejnené výsledky prieskumu agentúry Polis s použitím navrhovaných otázok referenda.[56] S tézou jedinečnosti heterosexuálneho manželstva súhlasilo 78,4 % respondentov (odpovede áno a skôr áno ako nie), so znemožnením adopcií neheterosexuálnym párom súhlasilo 65,1 %, s ochranou manželstva muža a ženy 63,0 % a s nevynucovaním účasti na vyučovaní sexuálnej výchovy a eutanázie súhlasilo 44,8 % oslovených respondentov.[8] Podľa sociologičky Zory Bútorovej treba výsledky brať s rezervou. Upozornila na možnú neplatnosť referenda z dôvodu nízkej účasti.[56] Podľa Ústavy tiež nie je možné vykonať hlasovanie o ľudskoprávnych otázkach.[8] Začiatkom septembra 2014 prezident Andrej Kiska požiadal Ústavný súd o prehodnotenie ústavnosti otázok petície: „či otázky v petícii za vyhlásenie referenda o ochrane rodiny sú alebo nie sú v súlade s Ústavou SR; či sa týkajú alebo netýkajú základných práv a či referendum o týchto otázkach možno alebo nemožno vyhlásiť.“[57] Prezident Kiska rozhodnutie Ústavného súdu dostal 21. novembra, po 78 dňoch.[58] 27. novembra 2014 prezident Kiska referendum vyhlásil na 7. februára 2015.[58]

Po spočítaní všetkých okrskov bola účasť na referende 21,41 %. Hlasovanie tak nebolo platné.[9] Platné by bolo ak by sa na ňom zúčastnila nadpolovičná väčšina voličov.[59] Na prvú otázku („Súhlasíte s tým, aby sa manželstvom nemohlo nazývať žiadne iné spolužitie osôb okrem zväzku medzi jedným mužom a jednou ženou?“) odpovedalo kladne 94,50 % voličov, záporne 4,13 % a neplatných hlasov bolo 1,36 %. Na druhú otázku („Súhlasíte s tým, aby párom alebo skupinám osôb rovnakého pohlavia nebolo umožnené osvojenie (adopcia) detí a ich následná výchova?“) odpovedalo kladne 92,43 %, záporne 5,54 % a neplatných hlasov bolo 2,01 %. Na tretiu otázku („Súhlasíte s tým, aby školy nemohli vyžadovať účasť detí na vyučovaní v oblasti sexuálneho správania či eutanázie, ak ich rodičia alebo deti samé nesúhlasia s obsahom vyučovania?“) odpovedalo kladne 90,32 %, negatívne 7,34 % a neplatných hlasov bolo 2,33 %.[60]

Rodinná situácia LGBT ľudí

[upraviť | upraviť zdroj]

Slovenské úrady aspoň v niektorých prípadoch neuznávajú rodné listy detí kde sú uvedení rodičia rovnakého pohlavia. V prípade choroby jedného z rodičov, ktorý je zároveň zákonným zástupcom dieťaťa (nemôžu byť obaja) by dieťa prišlo o zákonného zástupcu.[32] 17. marca 2023 európsky výbor Národnej rady schválil európske nariadenie Rady o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní rozhodnutí a prijímaní verejných listín vo veciach rodičovstva a o zavedení európskeho osvedčenia o rodičovstve. Nariadením by boli uznané rodičovské práva rodičov rovnakého pohlavia. Rozhodnutie výboru zaväzovalo vládu prijať k nariadeniu pozitívny postoj. Nariadenie predložila Vladimíra Marcinková (SaS), odsúhlasili ho takmer všetci členovia: Anna Záborská (Kresťanská únia), Romana Tabák a Ľudovít Goga (Smer rodina) či Zita Pleštinská a Tomáš Šudík z OĽaNO a Peter Kmec z Hlasu. Proti bol iba Milan Mazurek (REPUBLIKA). Situácia by sa nemenila pre páry, ktoré majú svoje deti zapísané podľa slovenského práva. Martin Macko upozornil na výsledok nariadenia určujúci pre rodičov na Slovensku rozdielne práva.[61] Už v stredu 23. marca 2023 však výbor na návrh poslanca Ľudovíta Gogu svoje predošlé rozhodnutie zmenili.[62]

Počas návratu k rodinám pri epidémii korony sa mohla LGBT ľudom zhoršiť situácia ak ich rodina neprijala ale mohla sa aj zlepšiť ak mali dobré rodinné prostredie.[32]

Adopcie detí

[upraviť | upraviť zdroj]

Už v marci 2019 Robert Fico (SMER-SD) vyhlásil, že jeho strana predloží návrh zmeny Ústavy, ktorý by zakázal adopciu detí homosexuálnym párom. Predseda vlády Peter Pellegrini (SMER-SD) tento návrh nepodporí. „K týmto témam by sme mali pristupovať, len keď tu je silná spoločenská objednávka,“ vyhlásili v diskusnej relácii.[63] Prezidentka Zuzana Čaputová je proti zmene Ústavy: „Viackrát som povedala, že láskaví rodičia, aj keď sú rovnakého pohlavia, sú pre deti lepším riešením ako ústavná starostlivosť.“[63] Andrej Danko (SNS), ktorého strana bola súčasťou vládnej koalície, návrh zmeny Ústavy podporuje.[63]

Trans problematika

[upraviť | upraviť zdroj]

Tranzícia

[upraviť | upraviť zdroj]
Bližšie informácie v hlavnom článku: Tranzícia (rod)

Na Slovensku je možné urobiť sociálnu, právnu medicínsku tranzíciu. Z medicínskeho hľadiska je možné užívať hormóny a podstúpiť niektoré operácie. Z právneho hľadiska je možné požiadať o zmenu mena, priezviska, pohlavia v dokladoch a rodného čísla. Je tiež možné používať neutrálne meno.[64]

Podľa portálu Slovensko.sk síce proces tranzície nie je právne definovaný, ale portál uvádza niekoľko krokov[65]:

  • Stanovenie diagnózy lekárom/lekárkou podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb
  • „Proces rozhodovania a vyslovenie súhlasu osoby so začatím terapeutického procesu“
  • „real life experience, real life test – osoba začne žiť v role opačného pohlavia“
  • hormonálna terapia (môže predchádzať real life experience a real life testu)
  • „operačný zákrok odstránenie maternice a vaječníkov u transrodových mužov a odstránenie semenníkov u transrodových žien“
  • „rekonštrukcia hrudníka a genitálna rekonštrukcia“ (dobrovoľný krok)
  • „úradné potvrdenie zmeny pohlavia – vydanie nových dokladov“

Podľa organizácie TransFúzia je pre oficiálnu zmenu pohlavia v praxi často očakávané potvrdenie ukončenia reprodukčnej schopnosti trans osoby, čiže kastrácia.[64] Väčšina štátov Európskej únie túto procedúru nevyžaduje. Zákrok odsudzuje aj Svetová zdravotnícka organizácia.[66] Nie je tiež možné vyhotoviť doklad o dosiahnutom vzdelaní s novým menom.[67]

Slovenský právny poriadok neumožňuje manželstvo ani registrované partnerstvo osobám rovnakého pohlavia. Ak je osoba pred tranzíciou v manželskom stave, „poskytovatelia zdravotnej starostlivosti zvyčajne trvajú na tom, aby sa osoba rozviedla“. Po právnom uznaní tranzície však osoba môže uzavrieť manželstvo ženy a muža.[65]

19. októbra 2022 Najvyšší správny súd Slovenskej republiky zrušil rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorý rozhodol, že pre úradnú zmenu pohlavia je potrebný lekársky posudok o ukončení zmeny pohlavia „chirurgickým spôsobom”, a potvrdil, že za súčasnej právnej úpravy nie je určené, akými dokladmi a za akých podmienok je možné dosiahnuť zmeny matričného pohlavia.[68]

Ministerské usmernenie

[upraviť | upraviť zdroj]

3. marca 2023 boli raz pozastavené štandardy pre starostlivosť o transrodových ľudí znovu zverejnené a znovu vstúpili do platnosti.[69] Štandardom vrátil do platnosti odborné usmernenie pre zmenu pohlavia na oficiálnych dokumentoch. Štandard bol pôvodne schválený 20-člennou komisiou už 2. februára 2023, Lengvarský ju, ale nepodpísal, „nepozdávalo sa mu, že za bolo 12 členov, sedem sa zdržalo a jeden člen bol proti“.[70] Podľa nového postupu stačí, „aby transrodová osoba najmenej jeden rok užívala hormonálnu liečbu a písomne vyhlásila ošetrujúcemu lekárovi, že za jediné možné riešenie považuje trvalú, celoživotnú a nezvratnú zmenu svojej právnej identity, mena a priezviska“.[70] V prípade lekárskej kontraindikácie osoba nemusí ani podstúpiť hormonálnu liečbu. Odborné usmernenie ministerstva zdravotníctva o transrodových ľuďoch, umožňujúce zmenu dokladov aj bez chirurgických zákrokov, bolo pôvodne zverejnené 6. apríla 2022. Lengvarský však po tlaku konzervatívneho krídla OĽaNO pozastavil jeho platnosť 6 týždňov po zverejnení.[70] Po Lengvarského odchode bol za štátneho tajomníka (ale de facto ministra) vymenovaný Michal Palkovič. Na čele rezortu pôsobí od 14. marca 2023. Palkovič oznámil, že štandardný postup preverujú, lebo sa podľa neho nedá v súčasnosti realizovať: „Momentálne tam robíme analýzu procesov. Je tam problém s realizovateľnosťou. Pán premiér si vyžiadal podklady a bude sa hľadať právny spôsob, ako by mohla byť vyhláška účinná. ... Nemáme právny rámec, na podklade ktorého by bola záväzná. A je problém vo vykonateľnosti medzi inými rezortmi, najmä na ministerstve vnútra. Matriky majú teraz šesť ľudí, ktorí majú zmenené pohlavie a sú v procese tranzície. Ak by došlo k vynechaniu liečby, museli by riešiť, ako to u toho človeka zmeniť naspäť. To je legislatívny problém. Oslovili sme aj iné rezorty, aby sme sa zorientovali. Na základe toho pán premiér zadá úlohy, ktoré máme splniť, aby sme agendu posunuli ďalej.“[70][chýba zdroj]

Zdravotná starostlivosť

[upraviť | upraviť zdroj]

Získať lekára je pre trans človeka jedným z najkomplikovanejších problémov.[71] Počas epidémie korony bola znížená dostupnosť zdravotnej starostlivosti pre trans ľudí. Jej nedostupnosť môže mať negatívne následky pre psychické zdravie trans ľudí.[32]

Do slovenských dokladov je možné zapísať len mužské alebo ženské pohlavie, neexistuje možnosť „X“. V prípade nejasného pohlavia po narodení sa určí jedno z dvoch lekárskou prehliadkou.[72]

LGBT kultúra a podujatia

[upraviť | upraviť zdroj]

Pride pochody

[upraviť | upraviť zdroj]

Bratislava

[upraviť | upraviť zdroj]
Bližšie informácie v hlavnom článku: Dúhový PRIDE Bratislava

Prvý Pride pochod na Slovensku sa uskutočnil 22. mája 2010 v Bratislave. Pochodu sa zúčastnilo približne 500 účastníkov a 100 extrémistov, ktorí sa priebeh podujatia snažili narušiť.[73] Tretí Dúhový PRIDE sa konal 9. júna 2012 v Bratislave. Akcia začala trojicou symbolických svadieb, mala pokojný priebeh, boli zadržaní traja ľudia.[74][75] V júni 2014 sa uskutočnil piaty ročník podujatia. Zúčastnilo sa ho približne 2000 ľudí.[15] Následne sa konal každý rok s výnimkou rokov 2015 – referendum a 2020, 2021 – pandémia koronavírusu.

Košice

[upraviť | upraviť zdroj]
Bližšie informácie v hlavnom článku: PRIDE Košice

Prvý Pride sa v Košiciach uskutočnil v roku 2013.[76] Zúčastnilo sa ho asi 30 ľudí. Narušený bol extrémistami, ktorých bolo asi dvakrát toľko.[77] 27. septembra 2014 sa uskutočnil druhý ročník podujatia PRIDE Košice. Témou podujatia bola „história LGBT hnutia na Slovensku a v zahraničí“[78] V roku 2015 sa uskutočnil bez vážnych incidentov 26. septembra tretí ročník s mottom "Dúha nás spája", ktorého sa zúčastnilo približne 200 ľudí.[79] Štvrtý ročník Pride Košice bol plánovaný na 3. septembra 2016 a zároveň sa názov zmenil na PRIDE Košice.[80] Zúčastnilo sa ho asi 200 ľudí.[81]

10. ročník festivalu sa bude konať od 20. do 28. augusta 2022, sprievod mestom bude 27. augusta.[82] Mottom ročníka je „Buli sme, sme i budzeme“.[83]

Banská Bystrica

[upraviť | upraviť zdroj]

29. júna 2019 sa uskutočnil Pride BB 2019 s názvom Prechod na rovnosť organizovaný neformálnou skupinou Inokraj. Organizátori uviedli: „Pestré sobotné popoludnie poukáže na javy, ktoré našu spoločnosť ohrozujú skutočne, nielen fiktívne. Tou najväčšou hrozbou je klimatická zmena, ktorá sa týka nás všetkých. Nie sú to teda LGBTI ľudia a ich životy, ktorí by spoločnosť ohrozovali, ako to často počúvame.“[84] Po udalosti na ktorej sa zúčastnila asi stovka ľudí sa Banská Bystrica stala tretím mestom na Slovensku kde sa konalo Pride podujatie.[85]

Festivaly

[upraviť | upraviť zdroj]

Od roku 2007 sa v Bratislave koná Filmový festival inakosti, ktorý je „festivalom pre lesby, gayov, bisexuálov, transgender ľudí, ich rodiny, deti a priateľov.“[86] V Bratislave sa v novembri 2017 koná Drama Queer Festival 2017, jediný divadelný festival LGBT komunity v strednej Európe.[87]

Násilie voči LGBT ľuďom

[upraviť | upraviť zdroj]
Sviečky a kvety položené smútiacimi pred Teplárňou

Teroristický útok v Bratislave

[upraviť | upraviť zdroj]
Bližšie informácie v hlavnom článku: Teroristický útok v Bratislave 12. októbra 2022

12. októbra 2022 došlo ku vražde dvoch osôb a zraneniu jednej osoby pred kaviarňou Tepláreň na Zámockej ulici v Bratislave, ktorý bol frekventovaným útočiskom miestnej LGBT komunity, pričom motívom útoku bola nenávisť voči LGBT ľuďom.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ MACKO, Martin. Správa z celoslovenského LGBT prieskumu 2017 [online]. Iniciatíva Inakosť, 2018-05-15, [cit. 2023-03-13]. Dostupné online.
  2. ↑ KRBATOVÁ, Lucia. Predchádzanie homofóbii prostredníctvom vzdelávania [online]. Bratislava: Iniciatíva Inakosť, 2015-06-21, [cit. 2015-08-06]. Dostupné online. Archivované 2015-08-16 z originálu.
  3. ↑ Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2019-01-21]. Dostupné online. Archivované 2019-01-22 z originálu.
  4. ↑ http://europa.eu/youreurope/citizens/family/couple/marriage/faq/index_en.htm
  5. ↑ a b c d e f g Homofóbia a diskriminácia na základe sexuálnej orientácie a rodovej identity v členských štátoch EÚ, Časť II: Sociálna situácia [online]. Viedeň: Agentúra Európskej únie pre základné práva, [cit. 2013-09-09]. S. 8. Dostupné online.
  6. ↑ GEHREROVÁ, Ria. Na Dúhový pochod prišli tisíce ľudí, potlesk zožala najmä ombudsmanka, ktorá sa nezľakla SNS (+fotogaléria) [online]. N Press, 2017-08-19, [cit. 2017-08-28]. Dostupné online.
  7. ↑ a b c BURČÍK, Matúš. Poslanci zmenili Ústavu, menia pomery v justícii a chránia manželstvo [online]. Petit Press, 04.06.2014, [cit. 2014-06-04]. Dostupné online.
  8. ↑ a b c DURDOVANSKÝ, Michal. Adopcie detí homosexuálnymi pármi neprekážali tretine. SME, 08 2014, roč. 22, čís. 177, s. 2. ISSN 1330-440X.
  9. ↑ a b DEBNÁR, Ján. Výsledky referenda o rodine 2015: neplatné pre nízku účasť [online]. N Press, 07.02.2015, rev. 2015-02-08, [cit. 2015-02-08]. Dostupné online.
  10. ↑ Europarlament schválil rezolúciu, ktorá. Denník N (Bratislava: N Press), 2021-03-11. Dostupné online [cit. 2021-03-12]. ISSN 1339-844X.
  11. ↑ a b c d e Výboru pre LGBTI ľudí má šéfovať minister spravodlivostis [online]. Petit Press, 15.08.2012, [cit. 2012-08-16]. Dostupné online.
  12. ↑ a b Štatút ľudskoprávnej rady bude spomínať aj práva LGBTI ľudí [online]. Petit Press, 24.09.2014, [cit. 2014-09-24]. Dostupné online.
  13. ↑ Výbor pre práva LGBTI osôb [online]. Ministerstvo spravodlivosti, [cit. 2014-09-24]. Dostupné online.
  14. ↑ Sexuální menšiny [online]. Praha: Úrad vlády Českej republiky, [cit. 2012-08-16]. Dostupné online. (po česky)
  15. ↑ a b KRBATOVÁ, Lucia. Dúhový pochod podporili aj heterosexuálne rodiny s deťmi [online]. Perex, 28.06.2014, [cit. 2014-07-11]. Dostupné online.
  16. ↑ Fico: Povinnosťou vlády je uľahčiť homosexuálom život [online]. Perex, 05.02.2015, [cit. 2015-02-05]. Dostupné online.
  17. ↑ Q-centrum (domáca stránka) [online]. Bratislava: Q-centrum, 22.5.2010, [cit. 2012-05-12]. Dostupné online.
  18. ↑ BALÁŽOVÁ, Daniela. Sklamanie nielen pre homosexuálov [online]. Perex, 13.10.2015, [cit. 2015-10-15]. Dostupné online.
  19. ↑ GEHREROVÁ, Ria. Ministerka kultúry zastavila všetky granty pre LGBTI organizácie napriek odporúčaniam komisie. Denník N (Bratislava: N Press), 2019-05-16. Dostupné online [cit. 2019-07-05]. ISSN 1339-844X.
  20. ↑ SAPLINQ, O.Z. [online]. SAPLINQ, O.Z., [cit. 2023-10-19]. Dostupné online. (po anglicky)
  21. ↑ Vyhlásenie k zriadeniu Výboru pre práva LGBTI ľudí [online]. Bratislava: Iniciatíva Inakosť, 03.10.2012, [cit. 2012-10-20]. Dostupné online.
  22. ↑ psychologické / sociálne / právne poradenstvo [online]. Bratislava: TransFúzia, [cit. 2015-08-06]. Dostupné online. Archivované 2015-04-27 z originálu.
  23. ↑ Pre trans ľudí [online]. Bratislava: Q Centrum, [cit. 2015-08-06]. Dostupné online.
  24. ↑ GEHREROVÁ, Ria. Poradňa pre LGBTI ľudí skončila pre nespoľahlivé eurofondy, v zahraničí sú poradne financované štátom aj mestami [online]. Bratislava: N Press, 2021-02-17, [cit. 2021-02-18]. Dostupné online.
  25. ↑ MACKO, Martin. Ed. Alena Kotvanová. 1. vyd. [s.l.] : EQUILIBRIA, s. r. o.. Dostupné online. ISBN 978-80-8143-053-4. ZÍSKAVANIE DÁT O DISKRIMINÁCII NA ZÁKLADE SEXUÁLNEJ ORIENTÁCIE A RODOVEJ IDENTITY, s. 180. Archivované 2020-07-22 z originálu.
  26. ↑ Antidiskriminačný zákon [online]. Bratislava: Občan, demokracia a zodpovednosť (občianske združenie), [cit. 2015-08-06]. Dostupné online. Archivované 2015-02-05 z originálu.
  27. ↑ MACKO, Martin. Ed. Alena Kotvanová. 1. vyd. [s.l.] : EQUILIBRIA, s. r. o.. Dostupné online. ISBN 978-80-8143-053-4. ZÍSKAVANIE DÁT O DISKRIMINÁCII NA ZÁKLADE SEXUÁLNEJ ORIENTÁCIE A RODOVEJ IDENTITY, s. 181. Archivované 2020-07-22 z originálu.
  28. ↑ Homofóbia a diskriminácia na základe sexuálnej orientácie a rodovej identity v členských štátoch EÚ, Časť II: Sociálna situácia [online]. Viedeň: Agentúra Európskej únie pre základné práva, [cit. 2015-08-06]. S. 68. Dostupné online.
  29. ↑ Homophobia and Discrimination on Grounds of Sexual Orientation and Gender Identity in the EU Member States [online]. Viedeň: Agentúra Európskej únie pre základné práva, [cit. 2012-05-12]. Správa cituje P.Jójárt, M. Šípošová and A. Daucíková (2002) ‘Report on Discrimination of Lesbians, Gay men and Bisexuals in Slovakia’, Archive, Bratislava. Dostupné online. Archivované 2012-02-27 z originálu. (angličtina)
  30. ↑ a b c Poliačik by trestal nenávistné prejavy voči homosexuálom [online]. SME, 21.5.2012, [cit. 2012-05-22]. Dostupné online.
  31. ↑ Útoky proti LGBT komunite [online]. Bratislava: Sloboda a Solidarita, 21.5.2012, [cit. 2012-05-22]. Dostupné online.
  32. ↑ a b c d GEHREROVÁ, Ria. Nemajú nárok na ošetrovné ani na zlúčenie rodín, pandémia zvýraznila nerovnosť LGBTI ľudí. Denník N (Bratislava: N Press), 2020-05-04. Dostupné online [cit. 2020-06-16]. ISSN 1339-844X.
  33. ↑ KOVÁČOVÁ, Katarína. LGBTI komunitu trápi odsudzovanie i právna bezmocnosť [online]. Perex, 2016-02-02, [cit. 2016-02-03]. Dostupné online.
  34. ↑ SUDOR, Karol. Vychováva dcéru s partnerkou: Aj dnes som sa rozplakala, keď som si spomenula, za čo koaliční poslanci hlasovali s fašistami. Denník N (Bratislava: N Press), 2021-03-23. Dostupné online [cit. 2021-03-27]. ISSN 1339-844X.
  35. ↑ a b c GEHREROVÁ, Ria. Slovensko má v boji o európsku agentúru nevýhodu, jej LGBT zamestnanci k nám nechcú prísť [online]. Bratislava: N Press, 2017-09-12, [cit. 2017-09-13]. Dostupné online.
  36. ↑ Národná rada Slovenskej republiky - hlasovanie poslancov [online]. Bratislava: Národná rada Slovenskej republiky, 6.11.2012, [cit. 2012-11-11]. Dostupné online.
  37. ↑ a b MIHALIKOVÁ, Mária. Smer odsúva zväzky homosexuálov na lepšie časy [online]. Petit Press, 8.11.2012, [cit. 2012-11-17]. Dostupné online.
  38. ↑ BAJÁNOVÁ, Nikola. Do piatich rokov budeme mať registrované partnerstvá, Slovensko odkázalo OSN. SME (Bratislava: Petit Press), 2019-05-31. Dostupné online [cit. 2019-07-03]. ISSN 1335-4418.
  39. ↑ a b TASR. SaS chce zlepšiť postavenie LGBTI komunity, navrhuje partnerské spolužitie. Pravda (Bratislava: OUR MEDIA SR), 2022-10-17. Dostupné online [cit. 2022-10-18]. ISSN 1336-197X.
  40. ↑ RTVS, mb. Parlament odmietol inštitút partnerského spolužitia [online]. Bratislava: Rozhlas a televízia Slovenska, 2022-10-19, [cit. 2022-10-22]. Dostupné online.
  41. ↑ a b RTVS, TASR. Minister spravodlivosti pripraví legislatívu na posilnenie práv LGBT+ ľudí [online]. Bratislava: Rozhlas a televízia Slovenska, 2022-10-19, [cit. 2022-10-22]. Dostupné online.
  42. ↑ a b HUTKO, Dominik. Vyzerá to ako registrované partnerstvo ale nie je. Karas predstavil inštitút dôverníctva. Pravda (Bratislava: OUR MEDIA SR), 2023-01-19. Dostupné online [cit. 2023-03-25]. ISSN 1336-197X.
  43. ↑ a b c d e GDOVINOVÁ, Denisa. Namiesto registrovaných partnerstiev núka Karas LGBTI+ ľuďom pozíciu dôverníka, má podporu Hegera aj Matoviča. Denník N (Bratislava: N Press), 2023-01-19. Dostupné online [cit. 2023-03-25]. ISSN 1339-844X.
  44. ↑ a b MADRO, Peter. Vláda stiahla Karasov zákon pomoci LGBTI+ ľuďom. Dubovcová pripraví nový. Pravda (Bratislava: OUR MEDIA SR), 2023-05-24. Dostupné online [cit. 2023-05-24]. ISSN 1336-197X.
  45. ↑ a b c d Ústavný súd preskúma neuznávanie manželstiev. Denník N (Bratislava: N Press), 2022-06-29. Dostupné online [cit. 2022-06-30]. ISSN 1339-844X.
  46. ↑ TASR. Ústavný súd preskúma neuznávanie manželstiev homosexuálov uzavretých v zahraničí. Denník Postoj (Bratislava: Postoj Media), pred 21 hodinami. Dostupné online [cit. 2022-06-30]. ISSN 1336-720X.
  47. ↑ a b DUGOVIČ, Matej a tasr. Obyčajní podporia zmenu Ústavy od Smeru, aby sa nedohadoval s KDH [online]. Petit Press, 27.02.2014, rev. 2014-02-27, [cit. 2014-02-27]. Dostupné online.
  48. ↑ TASR. KDH sa ponúka Smeru pri zmene Ústavy [online]. Petit Press, 26.02.2014, [cit. 2014-02-27]. Dostupné online.
  49. ↑ a b Národná rada Slovenskej republiky - hlasovanie poslancov [online]. Národná rada Slovenskej republiky, 04.06.2014, [cit. 2014-06-04]. Dostupné online.
  50. ↑ DUBOVCOVÁ, Jana. STANOVISKO VEREJNEJ OCHRANKYNE PRÁV K PRIJATÝM ÚSTAVNÝM ZMENÁM [online]. Verejná ochrankyňa práv, [cit. 2014-06-25]. Dostupné online. Archivované 2014-07-06 z originálu.
  51. ↑ Smer má pripravený návrh ústavného zákona. Denník N (Bratislava: N Press), 2019-03-29. Dostupné online [cit. 2019-03-31]. ISSN 1339-844X.
  52. ↑ ŠNÍDL, Vladimír. Matovič na Ficove narodeniny oznámil, že nepôjde do vlády s tými, čo chcú registrované partnerstvá. Denník N (Bratislava: N Press), 2019-09-15. Dostupné online [cit. 2019-09-16]. ISSN 1339-844X.
  53. ↑ Aliancia za rodinu zbiera podpisy za referendum o manželstve [online]. SITA, 05.04.2014, [cit. 2014-08-04]. Dostupné online.
  54. ↑ Je referendum NUTNÉ? [online]. Aliancia za rodinu, [cit. 2014-08-04]. Dostupné online.
  55. ↑ Konferencia biskupov Slovenska podporuje petíciu za referendum o manželstve [online]. Aliancia za rodinu, 06.03.2014, [cit. 2014-08-04]. Dostupné online.
  56. ↑ a b DURDOVANSKÝ, Michal. Oslovení odmietli gejov. SME, 08 2014, roč. 22, čís. 177, s. 1. ISSN 1330-440X.
  57. ↑ Prezident Andrej Kiska sa obrátil na Ústavný súd SR [online]. Kancelária prezidenta SR, 03.09.2014, [cit. 2014-09-04]. Dostupné online.
  58. ↑ a b Prezident SR vyhlásil referendum 7. februára 2015 [online]. Kancelária prezidenta Slovenskej republiky, 27.11.2014, [cit. 2014-11-27]. Dostupné online.
  59. ↑ TÓDOVÁ, Monika. Čo urobí Aliancia s miliónom hlasov? Bude to úžasný tlak, hovorí Chromík [online]. N Press, 27.01.2015, [cit. 2015-01-27]. Dostupné online.
  60. ↑ Priebežné výsledky referenda za SR [online]. Štatistický úrad SR, 07.02.2015, rev. 2015-02-08, [cit. 2015-02-08]. Dostupné online. Archivované 2015-02-08 z originálu.
  61. ↑ FOLENTOVÁ, Veronika. Slovensko má uznať práva rodičov rovnakého pohlavia zo zahraničia, zaviazal parlamentný výbor vládu. Denník N (Bratislava: N Press), 2023-03-17. Dostupné online [cit. 2023-03-24]. ISSN 1339-844X.
  62. ↑ KERN, Miro. Konzervatívcom sa v parlamente darí, zákaz nedeľného predaja má na budúci týždeň šancu. Denník N (Bratislava: N Press), 2023-03-24. Dostupné online [cit. 2023-03-25]. ISSN 1339-844X.
  63. ↑ a b c GEHREROVÁ, Ria. Pellegrini nesúhlasí s Ficom, že by ústava mala zakázať adopcie detí homosexuálmi. Denník N (Bratislava: N Press), 2019-09-01. Dostupné online [cit. 2019-09-16]. ISSN 1339-844X.
  64. ↑ a b Tranzícia [online]. TransFúzia, [cit. 2020-06-16]. Dostupné online.
  65. ↑ a b Ústredný portál verejnej správy [online]. slovensko.sk, [cit. 2021-12-28]. Dostupné online.
  66. ↑ KUČEROVÁ, Tereza. Naděje pro trans lidi. ÚS zvažuje zrušení nutnosti operace při změně pohlaví. iDNES.cz (Praha: MAFRA), 2020-02-13. Dostupné online [cit. 2020-06-16].
  67. ↑ Praktické info a legislatíva [online]. TransFúzia, [cit. 2020-06-16]. Dostupné online.
  68. ↑ Rozhodnutie: Krajský súd v Banskej Bystrici musí opätovne rozhodnúť vo veci, ktorá sa týka zmeny pohlavia [online]. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, [cit. 2022-11-14]. Dostupné online. Archivované 2022-11-15 z originálu.
  69. ↑ Lengvarský schválil štandard pre transrodových ľudí a umožnil zapísať zmenu pohlavia aj bez chirurgického zákroku [online]. Denník N. Dostupné online.
  70. ↑ a b c d ZDÚT, Matúš. Lengvarský schválil štandard pre transrodových ľudí a umožnil zapísať zmenu pohlavia aj bez chirurgického zákroku. Denník N (Bratislava: N Press), 2023-03-03. Dostupné online [cit. 2023-03-22]. ISSN 1339-844X.
  71. ↑ Nadácia otvorenej spoločnosti. Primitívni alebo chorí ľudia, lekári často odmietajú trans pacientov [online]. Nadácia otvorenej spoločnosti, 2015-10-06, [cit. 2020-06-16]. Dostupné online.
  72. ↑ Zapísať si pohlavie X do dokladov na Slovensku. Denník N (Bratislava: N Press), 2021-10-19. Dostupné online [cit. 2021-10-30]. ISSN 1339-844X.
  73. ↑ Dúhový pochod stopli extrémisti [online]. Petit Press, 22.5.2010, [cit. 2012-05-12]. Dostupné online.
  74. ↑ Tlačová správa - Dúhový PRIDE Bratislava - 3. máj [online]. Bratislava: Queer Leaders Forum, [cit. 2012-05-03]. Dostupné online.
  75. ↑ V Bratislave sa uskutočnil Dúhový pride za práva LGBT [online]. TA3, 2012-06-09, rev. 2012-06-09, [cit. 2012-06-10]. Dostupné online. Archivované 2012-06-13 z originálu.
  76. ↑ Základné informácie [online]. PRIDE Košice, 14.09.2014, [cit. 2015-08-04]. Dostupné online. Archivované 2015-09-05 z originálu.
  77. ↑ Dúhový pochod v Košiciach narušili extrémisti [online]. Petit Press, 28.09.2013, [cit. 2015-08-04]. Dostupné online.
  78. ↑ Pride Dúhové Košice 2014 má podporiť práva neheterosexuálov [online]. TASR, 14.09.2014, [cit. 2014-09-24]. Dostupné online.
  79. ↑ SITA. Tretí ročník Pride Dúhové Košice bol bez rušivých momentov. Pravda (Bratislava: Perex), 2015-09-26. Dostupné online [cit. 2019-03-31]. ISSN 1336-197X.
  80. ↑ PRIDE Dúhové Košice zverejnil dátum sprievodu, mení názov na PRIDE Košicev [online]. Košice: PRIDE Kosice, 2016-04-07, [cit. 2016-11-26]. Dostupné online. Archivované 2016-09-12 z originálu.
  81. ↑ JABRIK, Peter. V obrazoch: Dúhový pochod v Košiciach narúšali priaznivci tradičnej rodiny [online]. Petit Press, 2016-09-03, [cit. 2016-11-26]. Dostupné online.
  82. ↑ SAMOTNÝ, Roman. PRIDE Košice 2022: Zverejnili už termín, pôjde dokonca o 10. ročník [online]. queerslovakia.sk, 2022-06-07, [cit. 2022-06-14]. Dostupné online.
  83. ↑ PRIDE Košice. (facebook post) [online]. facebook.com, [cit. 2022-07-07]. Dostupné online.
  84. ↑ Foto: Ľudí na Pride v Banskej Bystrici spojila snaha o zmenu klímy v spoločnosti. WebNoviny.sk (Bratislava: iSITA), 2019-06-29. Dostupné online [cit. 2019-07-03].
  85. ↑ Compiled by Spectator staff. Banská Bystrica kicked off this year’s Pride parades in Slovakia. The Slovak Spectator (Bratislava: The Rock), 2019-07-01. Dostupné online [cit. 2019-07-03]. ISSN 1335-9843.
  86. ↑ Na Filmový festival inakosti prišlo takmer 3000 divákov [online]. Bratislava: Filmový festival inakosti, 31.10.2012, [cit. 2012-11-11]. Dostupné online. Archivované 2013-01-17 z originálu.
  87. ↑ Drama Queer Festival 2017 [online]. Bratislava: Kulturka o.z., [cit. 2017-11-11]. Dostupné online.

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Situácia_LGBT_osôb_na_Slovensku&oldid=7902729“