Soľ (okres Vranov nad Topľou)
| Soľ | |
| obec | |
 Obecný úrad
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Prešovský kraj |
| Okres | Vranov nad Topľou |
| Región | Horný Zemplín |
| Vodné toky | Topľa, Slaný potok |
| Nadmorská výška | 140 m n. m. |
| Súradnice | 48°55′36″S 21°35′50″V / 48,9267°S 21,5973°V |
| Rozloha | 10,29 km² (1 029 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 2 641 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 256,66 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1252 |
| Starosta | Jozef Berta[3] (HLAS-SD) |
| PSČ | 094 35 |
| ŠÚJ | 529176 |
| EČV (do r. 2022) | VT |
| Tel. predvoľba | +421-57 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce
| |
| Wikimedia Commons: Soľ | |
| Webová stránka: obecsol.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Soľ je obec na Slovensku v okrese Vranov nad Topľou. Nachádza sa na významnej štátnej ceste I/18, ktorá spája Vranov nad Topľou s krajským sídlom Prešovom.
Polohopis
[upraviť | upraviť zdroj]Katastrálne územie sa rozkladá v povodí rieky Tople v severozápadnom výbežku Východoslovenskej nížiny, na rozhraní dvoch podcelkov Východoslovenskej pahorkatiny – z juhozápadu doň zasahuje Podslanská pahorkatina a zo severovýchodu Toplianska niva.[4] Stred obce leží v nadmorskej výške 142 m n. m. Prirodzenú chotára hranicu tvorí Topľa s Komáranmi a Jastrabím nad Topľou a potok Prilajná so Zámutovom, pričom ostatné hranice boli vytýčené umelo.[5]
Vodné toky
[upraviť | upraviť zdroj]Katastrom obce preteká rieka Topľa. Obcou preteká Slaný potok, ktorý sa vlieva do Tople.
Chotárne názvy
[upraviť | upraviť zdroj]V severnej časti extravilánu:[5]
- Čierne zeme
- Grófske
- Pod baňou
- Dlhé pri Rudlove
- Za starou Topľou
- Močiarky
V západnej časti extravilánu:
- Rybníky
- Kľučaté
- Hudákova dolina
- Na bahniskách
- Surovice
V južnej časti extravilánu:
- Čaklov
- Medzi jarkami
- Pod krajmi
- Tabla
Vo východnej časti extravilánu:
- Za priekopou
- Oproti mlynu
- Kosturovské hony
- Stredné hony
V intraviláne sa na označenie niektorých jeho častí používajú názvy:[5]
- Hušták
- Rudlovská cesta
- Rómska osada
- Ku skladu
- Kút
- Na železnicu
- Pri mlyne
- Roveň
- Paznučky
Obyvateľstvo
[upraviť | upraviť zdroj]V roku 2015 mala obec 2 516 obyvateľov.
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Obec Soľ patrí k najstarším obciam na východnom Slovensku. Výhodná geografická poloha v údolí rieky Topľa ju už v dobe kamennej predurčila na miesto ľudského sídliska, ktoré sa s prestávkami rozvíjalo až do súčasnosti. Najstaršia písomná zmienka pochádza z roku 1252. V listine vydanej Jágerskou kapitulou pri príležitosti delenia majetkov zemana Filkeho, brata Číza z Moravian (Chyz de Morova), sa uvádza, že spomínaný zeman Číz daroval Soľ, spolu s inými majetkami, svojmu bratovi Štefanovi a jeho dedičom, čo všetci potvrdili pred jágerskou kapitulou v prítomnosti svedkov[6].
Symboly obce
[upraviť | upraviť zdroj]Najstaršia známa pečať obce Soľ pochádza z posledných rokov 18. alebo počiatku 19. storočia. Jej odtlačok sa zachoval na písomnosti uloženej v Zemplínskom župnom archíve v Sátoraljaújhelyi. Podobu pečate možno zrekonštruovať podľa voskového odtlačku pečatidla na súdnom svedectve richtára a obyvateľov Soli proti židovi Pinkesovi z 3. 3. 1821. Na pečati je kruhopisom umiestnený vtedajší oficiálny obce SÓKUT, bližšie neidentifikovateľný vták s roztiahnutými krídlami, dlhým chvostom a priamym zobákom, stojaci alebo strmhlav dole letiaci nad pásom kopcov.
Roku 1830 obec používala nové typárium s odlišným vyhotovením. Jeho odtlačok sa zachoval na listine zo 14. 7. 1834 uloženej v Okresnom vlastivednom múzeu vo Vranove nad Topľou so sídlom v Hanušovciach nad Topľou. Oproti predchádzajúcej pečati obsahuje bohatší kruhopis s textom SÓKÚT HELYSÉGE 1830 (obec Soľ 1830), ďalej lemeš a čerieslo a po ich okraji po jednej hviezdičke. Motív lemeša a čeriesla býval bežný pri poľnohospodárskych obciach, hoci na Zemplíne pomerne zriedkavejší. Túto pečať obec používala do polovice 19. storočia.
Odtlačky ďalšieho typária, ktoré obec používala asi od prvej polovice 60. rokov 19. storočia sa zachovali na písomnostiach zo 70. rokov 19. storočia uložených v Zemplínskom župnom archíve v Sátoraljaújhelyi. Na pečati s kruhopisom SÓKUT HELYSÉGE PETSÉTYE ("Pečať obce Soľ") je vyobrazená postava muža v klobúku so širokou strechou, čerpajúceho vodu z vahadlovej studne, stojaceho vedľa širokej nádoby, určenej zrejme k odparovaniu soli. Ide o tzv. hovoriace znamenie, ktoré doslovne vyjadruje maďarské pomenovanie obce Sókút ("soľná studňa").
Od roku 1890 obec používala novú pečať, ktorá bola zhotovená podľa normy záväznej aj pre ostatné obce, teda neobsahovala vlastné znamenie. Popri kvetinovo-rastlinnom ornamente obsahovala kruhopis ZEMPLÉN MEGYE VARANNÓI JARÁS SÓKUT KÖZSÉG PECSÉTJE ("Zemplínska župa Vranovský okres Pečať obce Soľ").
Po roku 1990 vytvorili Jozef Novák a Ladislav Čisárik z firmy SIGNUM Bratislava erb obce, ktorý sa opiera o tretiu pečať, čím sa porušila zásada, že smerodajné pre tvorbu erbu obce majú byť najstaršie pečate (avšak je možné, že autori erbu dve staršie pečate nepoznali). Ďalším nedostatkom je to, že obec má "hovoriaci erb", ktorý je ale hovoriacim len pri maďarskom názve, pri slovenskom názve obce sa tento charakter stráca.[7]
Blazón erbu znie: "V modrom štíte na zelenej pažiti stojaci striebroodetý obrátený zlatovlasý muž vo veľkom čiernom klobúku, vpravo od neho na striebornom podstavci zlatá misa, vľavo od neho strieborná murovaná studňa so zlatým vahadlom." Bol prijatý ako symbol obce uznesením obecného zastupiteľstva OZ - 6/92 dňa 13. 11. 1992 a bol schválený Heraldickou komisiou Ministerstvom vnútra SR a zaevidovaný v Heraldickom registri SR pod signatúrou S-35/93.[8]
Kultúra a zaujímavosti
[upraviť | upraviť zdroj]Pamiatky
[upraviť | upraviť zdroj]- Rímskokatolícky kostol Krista kráľa, jednoloďová pôvodne gotická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z konca 15. storočia. Pôvodné patrocínium bolo sv. Mikuláša biskupa. Úpravami prešiel na začiatku 17. storočia. Pred rokom 1666 bola upravená loď. V roku 1884 prešiel neogotickou úpravou. Poslednou obnovou prešiel okolo roku 2000. V presbytériu sa nachádza neskorogotická valená klenba, v lodi neogotická lomená klenba z doby pseudogotickej úpravy. Oltár pochádza z doby úpravy kostola v roku 1932, dielo Břetislava Kaffku z Červeného Kostelca. Bočný Mariánsky oltár je z roku 1949.[10] Fasády sú členené opornými piliermi a oknami s lomeným oblúkom so šambránou. Veža je lemovaná lizénami a ukončená ihlancovou helmicou.
- Evanjelický kostol, jednoloďová klasicistická stavba s polkruhovým ukončením presbytéria, transeptom a predstavanou vežou, z roku 1793. V roku 1864 bol rozšírený a bola doplnená veža. Nová klenba bola realizovaná v roku 1871. Obnovou prešiel v roku 1947 a naposledy v rokoch 1995-1998, keď bol doplnený transept. Nachádza sa tu moderný oltár s obrazom Krista a klasicistická kazateľnica z obdobia okolo roku 1800.[11] Fasády sú členené lizénami a polkruhovo ukončenými oknami. Veža vyrastá zo štítového priečelia s výrazným oblkúčkovým vlysom, je členená lizénovými rámami a ukončená ihlancovou helmicou.
- Prícestná kaplnka sv. Jána Nepomuckého, klasicistická stavba z polovice 19. storočia. V interiéri sa nachádza kamenná socha svätca. Nachádza sa pri ceste smerom na obec Čaklov.[12]
-
Kostol Krista kráľa
Politika
[upraviť | upraviť zdroj]Obecné zastupiteľstvo
[upraviť | upraviť zdroj]Starostom je od roku 1994 Ing. Jozef Berta
Školstvo
[upraviť | upraviť zdroj]V obci sa nachádza základná škola, ktorá pre druhý stupeň (ročníky 5 až 9) pokrýva aj okolité obce Hlinné a Rudlov. Škola má dve budovy s triedami. Stará budova bola postavená v roku 1957 a Nová budova v roku 1975. Prepojené sú zasklenou spojovacou chodbou, pod ktorou sa nachádza skleník. V areáli školy sú aj školské dielne, park, dopravné a športové ihrisko.
V škole vyučuje 32 učiteľov (školský rok 2006/2007) a navštevuje ju 521 žiakov (šk. r. 2005/2006).
V obci sa nachádza aj materská škola, ktorú v školskom roku 2005/06 navštevovalo 65 detí.
Doprava
[upraviť | upraviť zdroj]Na okraji obce sa nachádza železničná zastávka, ktorou prechádza neelektrifikovaná železničná trať spájajúca Prešov s Humenným (cez Vranov nad Topľou a Strážske).
V strede obce je autobusová zastávka. Obec sa nachádza na hlavnej ceste1/18 medzi Prešovom a Vranovom nad Topľou, resp. Michalovcami.
Osobnosti obce
[upraviť | upraviť zdroj]Pôsobili tu
[upraviť | upraviť zdroj]- Jakub Jakobeus (* 1591 – † 1645), český protestantský kňaz, historik, humanistický básnik a spisovateľ pôvodom asi z Kutnej Hory, v rokoch 1627 – 1629 v Soli pôsobil ako evanjelický farár a pravdepodobne aj učil na miestnej evanjelickej škole.
- Mikuláš Jakobeus (* 1620 – † okolo 1660), český básnik, syn Jakuba Jakobea, ktorý v Soli žil spolu so svojím otcom a sa stal mešťanom Prešova.
- Matej Rojko (* 1760 – † 1843), evanjelický kňaz, v rokoch 1793 – 1842 pôsobil ako farár zboru v Soli, významne zveľadil soliansku farnosť a napísal obsiahlu a historicky cennú farskú kroniku (1792 –1842).
Narodili sa tu
[upraviť | upraviť zdroj]- Andrej Balogh (* 1846 – † 1887), advokát, priekopník a propagátor stenografie v Uhorsku, ktorý sa narodil v rodine solianskeho evanjelického farára Andreja Baloga, nástupcu Mateja Rojka. Študoval v evanjelickom gymnáziu Rožňave a evanjelickom kolégiu Prešove a od roku 1866 pôsobil v Pešti.
- Michal Sabolčík (* 1924 – † 1995), najskôr úradník ONV vo Vranove nad Topľou, po štúdiu na Vysokej škole politickej ÚV KSČ v Prahe pôsobil vo viacerých vysokých politických a štátnych funkciách – podpredseda SNR a predseda Slovenskej plánovacej komisie (1961 – 1963), tajomník ÚV KSS (1963 – 1968), podpredseda Snemovne ľudu FZ ČSSR (1970 – 1971), minister poverený riadením Federálneho cenového úradu (od 1971) atď.[13]
- Andrej Demčák (* 1930), člen JRD v Soli (od 1949), v roku 1960 zvolený za predsedu. Podarilo sa mu dostať pôvodne živoriace solianske roľnícke družstvo medzi najproduktívnejšie a najúspešnejšie v Československu.[14]
Známi richtári
[upraviť | upraviť zdroj]- polovica 17. storočia: Bohumír Zavada
- 1689: Ján Lipták
- 1756: Juraj Lipták
- 1772: Michal Kovaľ
- 1798: Milo Kovaľ
- 1821: Lukáš Marjov
- 1828: Ján Havrilla
- 1831: Ján Chytra
- 1834: Ján Babej
- 1879, (1877) – 1890: Ján Zavada
- 1891 – 1898: Ján Tirpák
- 1899 – 1903: Michal Tirpák
- 1904 – 1909: Jozef Hlad
- 1910 – 1916: Jozef Voľanský
- 1917 – 1918: Andrej Berta
Starostovia, predsedovia MNV, vládni komisári
[upraviť | upraviť zdroj]- 1919 – 1927: Michal Hlad, starosta
- 1927 – 1930: Juraj Berta, starosta
- 1931 – 1944: Ján Petro, starosta a od roku 1939 ako vládny komisár
- 1945 – 1946: Jozef Seman, predseda MNV
- 1946 – 1950: Ján Demko, od roku 1948 ako predseda Dočasnej miestnej správnej komisie
- 1950 – 1957: Michal Sabolčík
- 1957 – 1960: Andrej Kopko
- 1960 – 1961: Ján Hlad
- 1961: Ján Madura
- 1961 – 1964: Ján Fedor
- 1964 – 1968: Ján Hlad
- 1969 – 1970: Ján Fečo
- 1970 – 1976: Štefan Kopko
- 1976 – 1981: Jaroslav Hudák
- 1981 – 1994: Milan Maťašovský, predseda MNV, od roku 1990 ako starosta
- od roku 1994: Ing. Jozef Berta[15]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, D.; IVANIČ, B.. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2022-09-19]. Dostupné online.
- ↑ a b c KÓNYA, Peter; MICHNOVIČ, Imrich. Dejiny obce Soľ. Prešov : L.I.M., 1997. 180 s. ISBN 80-967778-1-5. Kapitola MATLOVIČ, R. Geografická poloha a prírodné prostredie obce, s. 8.
- ↑ Marsina, R.: Codex diplomaticus et epistolaris Slovaciae. II., Bratislava 1987, s. 288-289 MOL Budapest, DL 2206
- ↑ KÓNYA, P.; MICHNOVIČ, I. Dejiny obce Solʹ. Prešov : L.I.M, 1997. Dostupné online. ISBN 80-967778-1-5. Kapitola KÓNYA, P. Krátka história obecných symbolov, s. 164-166.
- ↑ Heraldický register SR [online]. Ministerstvo vnútra SR, [cit. 2022-09-22]. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Soľ - Kostol Krista Kráľa (sv. Mikuláša biskupa) [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ Soľ - Evanjelický kostol [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ Soľ - Prícestná kaplnka sv. Jána Nepomuckého [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ KÓNYA, P.; MICHNOVIČ, I. Dejiny obce Solʹ. Prešov : L.I.M, 1997. Dostupné online. ISBN 80-967778-1-5. Kapitola KÓNYA, P. Michal Sabolčík (1924 - 1995), s. 162.
- ↑ KÓNYA, P.; MICHNOVIČ, I. Dejiny obce Solʹ. Prešov : L.I.M, 1997. Dostupné online. ISBN 80-967778-1-5. Kapitola Andrej Demčák (nar. 1930), s. 163.
- ↑ KÓNYA, P; MICHNOVIČ, I. Dejiny obce Solʹ. Prešov : L.I.M, 1997. Dostupné online. ISBN 80-967778-1-5. Kapitola Menoslov solianskych richtárov, starostov a predsedov MNV, s. 171.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Soľ (okres Vranov nad Topľou)
