Preskočiť na obsah

Thajsko

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Thajské kráľovstvo)
Thajské kráľovstvo
Vlajka Thajska Štátny znak Thajska
Vlajka Znak
Štátna hymna:
Phleng Chat
Miestny názov  
 • dlhý ราชอาณาจักรไทย, Ratcha Anachak Thai
 • krátky Prathet Thai alebo Muang Thai
Hlavné mesto Bangkok
13°45′ s.š. 100°29′ v.d.
Najväčšie mesto Bangkok
Úradné jazyky thajčina


Štátne zriadenie
Кráľ
Predseda vlády
konštitučná monarchia
Ráma X.
Paetongtarn Shinawatra
Vznik 1238
Susedia Mjanmarsko, Laos, Kambodža, Malajzia
Rozloha
 • celková
 • voda (%)
 
513 120 km² (50.)  
 km² (0,4 %)
Počet obyvateľov
 • odhad (2016)
 • hustota (2016)
 
68 863 514 (20.)

132,1/km² (88.)
Mena 1 baht = 100 satangov (THB)
Časové pásmo
 • Letný čas
(UTC+7)
+6 (UTC)
Medzinárodný kód TH
Internetová doména .th
Smerové telefónne číslo +66

Súradnice: 14°S 101°V / 14°S 101°V / 14; 101

Thajsko, dlhý tvar Thajské kráľovstvo, je štát v juhovýchodnej Ázii.

Thajské kráľovstvo (ราชอาณาจักรไทย, Ratcha Anachak Thai; v skratke: Prathet Thai alebo Muang Thai), nazývané aj ako Siam, je štát v juhovýchodnej Ázii. Hraničí s Mjanmarskom, Laosom, Kambodžou, Malajziou, a Andamským morom (časť Indického oceánu) a Thajským zálivom (súčasť Tichého oceánu). Väčšia časť thajského územia je súčasťou dvoch polostrovov, a to Malajského polostrovu a polostrovu Zadná India.

Thajsko je členené na provincie.

Veľký palác vystavaný v roku 1782 Rámom I., symbolizuje úctu, ktorú ľudia preukazujú kráľovi Bhumibolovi (Ráma IX.) a kráľovnej Sirikit. Kanálom, pretínajúcim mesto, a rieke Chao Phraya, na ktorej časť Bangkoku leží, vďačí mesto za svoje neoficiálne meno „Benátky východu“. Mnoho kanálov však už bolo zasypaných a na ich mieste sú cesty. Pozdĺž kanálov, ktoré zostali, stoja stále kolové stavby, často ovešané rybárskymi sieťami, okolo ktorých denne prechádzajú člny s nákladom ovocia a zeleniny.

Thajsko je kráľovstvo, patrí medzi novoindustrializované krajiny juhovýchodnej Ázie. Ešte v 60-tych rokoch minulého storočia bolo prevažne agrárnou krajinou, no postupne sa industrializovala. Thajsko paradoxne profitovalo aj z vojny vo Vietname. Americkí vojaci po nasadení v bojoch vo Vietname prichádzali oddychovať do jeho letovísk. Bol to jeden z impulzov pre masívne investície do cestovného ruchu. Thajská ekonomika patrila v posledných dekádach 20. storočia k najdynamickejšie rastúcim na svete. Piliermi rastu boli okrem cestovného ruchu aj exportne orientovaný priemysel, obchod s drevom, nerastnými surovinami a potravinami.

Aluviálna nížina pozdĺž rieky Chao Phraya – úrodná, ryžové polia. Hornatý sever – chladnejšie podnebie, Inthanon (2 595 m), ťažba tíkového dreva, transport na slonoch a po vode, striedavé poľnohospodárstvo – klčovanie lesa a následný presun. Isanská oblasť (JV) – tvorí ju pieskovcová plošina Khorat – červený piesok. Polostrovná šija Kra – výdatné dažde, úrodná pôda, dažďový les vyklčovaný – teraz kaučuk, ryža, ovocie.

V Thajsku poznajú tri ročné obdobia – chladné, horúce a monzúnové, všetky sú ale teplé. Priemerné teploty v chladnom období (november-február) dosahujú 26 °C, v horúcom období (február-máj) cca 36 °C. V monzúnovom období panuje teplo a veľké vlhko, v tomto období spadne až 1 500 mm zrážok a priemerná teplota je 32 °C.

Kráľ Ráma IX.

[upraviť | upraviť zdroj]
Pchúmipchón Adundét navštívil ľudí v roku 1959

Jeho výsosť Pchúmipchón Adundét, známy tiež ako Ráma IX. vládol Thajskému kráľovstvu až 70 rokov a 126 dní. Bol najdlhšie vládnucim kráľom v celej histórii Thajska a zároveň bol pri moci najdlhšie zo všetkých monarchov sveta. Honosil sa titulom, ktorý je rovnako dlhý ako vznešený: Veľký kráľ Siamu, veľký ochranca, znamenitá sila zeme, moc nemajúca seberovnú, najobľúbenejší z rodiny Mahidol a útočisko ľudí.

Krematórium kráľa Rama IX v noci.

Narodil sa 5. decembra 1927 v USA. Vzdelanie získal na západe – na renomovanej univerzite vo Švajčiarsku. V roku 1946 ako 19-ročný nastúpil na trón po tragickej smrti svojho brata. Nemal veľkú moc, ale snažil sa ju využiť čo najviac. Od začiatku svojej vlády sa snažil pomáhať svojim poddaným podporou stoviek rozvojových projektov a neraz sa mu podarilo zabrániť krviprelievaniu. Niet sa čo diviť, že ho thajský ľud až zbožne uctieval. Deň jeho narodenín je v krajine najväčším sviatkom, keď ľud vychádza do ulíc a úprimne volá kráľovi na slávu. V poslednom čase kráľ trávil viac času vo svojej letnej rezidencii v Hua Hine než v Bangkoku. Pre ľud bol totiž kráľ jediný stály bod v dynamicky rozvíjajúcom sa Thajsku. Mnohí sa obávali, čo by sa stalo, keby monarcha zomrel. Na trón by totiž nastúpil jeho jediný syn Vadžiralongkorn, ktorý je považovaný za čiernu ovcu rodiny. Bohužiaľ Kráľ Ráma IX. po zdravotných ťažkostiach a predĺžených pobytoch v nemocnici Siriraj zomiera 13. októbra 2016.

Bangkok priťahuje každý rok viac ako 22 miliónov návštevníkov.

Je založená na 4 zložkách: ryži, kaučuku, cíne a tíkovom dreve. Poľnohospodárstvo prevláda nad priemyslom. Na úrodných zavlažovaných nížinách sa nachádzajú ryžové polia. Na juhu na miestach, kde kedysi rástol prales, sú dnes kaučukovníkové plantáže. V dôsledku veľkého úbytku lesov bol však výrub zakázaný. Pestuje sa aj cukrová trstina, bavlna, káva, sója, tropické ovocie (ananás), vyniká najmä ľahký priemysel, elektronika a textilný priemysel vďaka lacnej pracovnej sile. Ropný priemysel sa rozvinul po objavení zásob zemného plynu v Thajskom zálive a ropy na pobreží. V južnej časti Thajska sa nachádzajú ložiská cínu, ktoré sa však rýchlo vyčerpávajú. Nachádzajú sa tu aj zásoby volfrámu, železa a mangánu.

V Thajsku je dobre rozvinutý cestovný ruch. Krásna príroda, smaragdovo zelené údolia, panenské pláže, obrovské sochy Budhu – to sú len niektoré z mnohých zážitkov, ktoré turistom Thajsko ponúka. Najmä boháči z celého sveta obľubujú päťhviezdičkové hotely na západnom pobreží Thajska. Odvrátenou stránkou Thajska je neprehliadnuteľná chudoba. Mnohé rodiny posielajú svoje ešte neodrastené deti, aby predávali svoje telo na uliciach hlavného mesta alebo pracovali vo fabrikách na výrobu erotických predmetov. Sexuálna turistika a prostitúcia vôbec, je najrozšírenejšia práve v tejto krajine. Ďalším z problémov v oblasti (Zlatý trojuholník) sú drogy, za ktoré je ale v Thajsku trest smrti. Napriek tomu sa v džungli na severe krajiny pestuje mak, z ktorého sa vyrába ópium a heroín.

Dopravná sieť sa postupne rozširuje, prevláda najmä železničná. V roku 1994 bol otvorený Most priateľstva cez hraničnú rieku Mekong, ktorý spája Thajsko s Laosom.

Poľnohospodárstvo

[upraviť | upraviť zdroj]
Thajsko patrí medzi exportérov ryže, čo sa v tejto husto zaľudnenej časti sveta veľmi cení.

Poľnohospodárstvo dokáže produkovať prebytky. Thajsko patrí medzi exportérov ryže, čo sa v tejto husto zaľudnenej časti sveta veľmi cení. Rovnako sa na svetový trh dostáva aj miestne tropické ovocie (napr. ananásy), prírodný kaučuk, káva a tabak. Najmä vnútrozemie je oblasťou chovu hospodárskych zvierat – ošípaných, dobytku aj hydiny. Veľké straty priniesla so sebou vtáčia chrípka, ktorá tu vypukla v posledných rokoch. Byvoly sa na vidieku pri práci využívajú už len v periférnych severovýchodných regiónoch krajiny. Thajsko bolo desaťročia významným exportérom tropického dreva, hlavne tíku. Po dosiahnutí kritickej odlesnenosti a po rastúcom tlaku environmentalistov sa ťažba v posledných rokoch utlmila a väčšia pozornosť sa venuje revitalizácii a ochrane lesa. K dôležitým sektorom ekonomiky patrí rybolov. Ryby sú každodennou súčasťou stravy – dopyt po nich zvyšuje aj veľký počet zahraničných turistov. V krajine je rozšírený aj umelý chov rýb a kreviet, ktoré sa exportujú. Na európskom trhu sa môžeme stretnúť napr. s thajskými konzervami tuniaka.

Thajsko je podobne ako susedské krajiny Malajzia a Indonézia jedným z významných svetových exportérov cínu. Ťaží sa na juhu na Malajskom polostrove. Okrem neho majú väčšinu komerčnú hodnotu zásoby lignitu, volfrámu, mramoru, rubínov a zafírov. Krajina ťaží plyn z morského dna a zároveň dováža plyn zo susedného Mjanmarska. Vo vnútrozemí sú aj zásoby ropy. Energia sa získava aj z hydroelektrární v podhorských oblastiach. Priemysel prešiel v ostatných rokoch dynamickým prerodom. Pôvodná potravinárska a textilná výroba významom ustúpila strojárstvu a elektrotechnickému priemyslu. Väčšina priemyselných závodov bola vybudovaná na báze zahraničného kapitálu z Japonska, Singapuru, Kórey a Číny.

Cestovný ruch

[upraviť | upraviť zdroj]

Thajsko má najrozvinutejšie služby a podmienky pre cestovný ruch v Zadnej Indii. Destinácie ako Pattaya, Phuket, Koh Samui sa nachádzajú v ponuke všetkých svetových cestovných kancelárií. Cestovný ruch nepadol ani po katastrofálnom tsunami v decembri 2004. Veľké letoviská majú svoje vlastné letiská. Najväčšie medzinárodné letisko je Suvarnabhumi je na východe od hlavného mesta Bangkok a bolo dokončené v roku 2006, keď nahradilo staršie letisko Don Mueang.

Zaujímavosti

[upraviť | upraviť zdroj]

Siam (dnešné Thajsko) bola jednou z mala krajín , ktorá nebola nikdy kolonizovaná Európanmi. Krajina si zachovala aj svoje chrámy (=vaty), ktorých je v dnešnom Thajsku 27000. Treba poznamenať, že skoro každý Thajčan bol určitý čas v kláštore – tak isto ako vo vojenskej službe.

Ayutthay (Siam), 1686

Thajskú prírodu charakterizuje niekoľko odlišných krajinných typov. Srdcom zeme je aluviálna nížina pozdĺž rieky Chao Phraya ležiaca severne od Bangkoku. Severne od Bangkoku, vo vzdialenosti 70 km, leží mesto Ayutthaya, bývalé hlavné mesto Siamu. Bolo kedysi stredom veľkej ríše, ktorú v roku 1767 dobyli Barmčania a premenili výstavné mesto na trosky. Dnes je to síce pokojné vidiecke mesto, ale zvyšky niekdajšej slávy sú stále viditeľné.

V centrálnej nížine je veľa ryžových polí. Thajsko je piatym najväčším producentom ryže a od roku 1981 jej najväčším vývozcom. Rieku Chao Phraya pretínajú početné dopravné a zavlažovacie kanály, ktoré slúžia roľníkom žijúcim na jej pobreží.

Na severe krajiny tvoria husto zalesnené kopce radu severojužne orientovaných chrbtov, ktoré oddeľujú široké ploché údolia. Najvyššou horou je 2 595 m vysoký Inthanon. Podnebie je tam výrazne chladnejšie ako na juhu. Teakové drevo k vodným tokom ťahajú slony a potom je splavované k pílam nižšie po vode. V údoliach sa pestujú ryža, cesnak a cibuľa. V dobe sviatkov zostupujú obyvatelia okolitých kopcov do správneho strediska oblasti a druhého najväčšieho mesta zeme Chiang Mai.

Dievčatá z vrchárskych kmeňov na severovýchode Thajska

Po väčšinu roka však horské kmene ostávajú vo svojich dedinách na zalesnených horských chrbtoch v nadmorskej výške okolo 1 000 m. Jednotlivé kmene sa od seba líšia odevom, ktorý je čierno-biely, alebo čierno-modrý. Prevádzkujú striedavé poľnohospodárstvo – vyklčovanie časti lesa na polia, ktoré po dvoch až troch rokoch opustia. Severovýchodnú, takzvanú Isanskú oblasť tvorí nízka zvlnená piesočnatá plošina Khorat, ktorú pokrývajú piesočnaté segmenty. Na severe a východe ju uzatvára hraničná rieka Mekong a na západe je ohraničená nízkymi pohoriami poludníkového smeru. V suchom období od novembra do apríla je z ciest odvievaný červený piesok a prach, ktorého je všade plno – vo vzduchu, na stromoch aj v domoch. Ľudia nosia okolo hlavy a úst kockované šatky, ktoré sa podobajú na kovbojské. To je charakteristické pre oblasť Isan teda Thai Lao. Smerom na juh vybieha Thajsko do úzkej polostrovnej šije Kra, miestami zúženej na 42 km, ktorej pokračovaním je Malajský polostrov. Oddeľuje Thajský záliv od Andamanského mora. Povrch polostrova pokrýva rad stredohorských chrbtov. Tamojšia krajina ako vnútrozemská, tak aj pobrežná nížina, ktorá sa tiahne k hraniciam s Malajziou, je vďaka výdatným dažďom pomerne úrodná. Je to zem kaučuku – pôvodný dažďový prales bol čiastočne vyrúbaný a teraz na jeho mieste rastú kaučukové plantáže, ktoré obhospodarujú najmä malí roľníci.

Krajina sa väčšinou podobá malajskej a práve tu žije malajská menšina. Malé políčka ohraničené kaučukovníkmi produkujú aj ryžu a početné druhy ovocia – pomaranče, grapefruity a limetky. Na juhu sa objavujú islamské mešity, zato kolové stavby sú tu oveľa menej početné než kdekoľvek inde na zemi. Thajčina tu znie pevnejšie, miestny odev sarong je dlhší ako na severe a miestnou kultúrou zaujímavosťou je tieňové divadlo.

Hlavné mesto

[upraviť | upraviť zdroj]

Bangkok, ktoré Thajčania nazývajú Krungthep – mesto anjelov, je rýchlo rastúcou metropolou s 5,8 mil. obyvateľmi, preslávenou nekonečnými dopravnými zápchami, ktoré ešte zhoršujú existenciu verejnej dopravy. Určité zlepšenie situácie snáď prinesie výstavba diaľnice na letisko a plánovaná sieť rýchlovlakov. Aj keď v moderných nákupných strediskách nahlas znie západná hudba, uchováva si Bangkok atmosféru tradičného Thajska. V meste sa nachádza približne 300 budhistických chrámov.

Slováci, ktorí tu pôsobili

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Ján Ježovít (* 1909 – † 1994) – salezián, kníhtlačiar, väznený v japonskom koncentračnom tábore (1941 – 1945), misionár (misionárom v Thajsku bol 24 rokov).[1]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. KUBANOVIČ, Zlatko. Salezián, ktorý prežil japonský koncentrák. Don Bosco dnes, 2016, roč. 47, čís. 5, s. 24 – 25. Dostupné online [cit. 2016-09-28]. ISSN 1338-4201.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Thajsko
  • Spolupracuj na Wikislovníku Wikislovník ponúka heslo Thajsko