Preskočiť na obsah

Timotej (biskup)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
svätý
Timotej
biskup, mučeník, apoštol
Svätý Timotej, pravoslávna ikona
Svätý Timotej, pravoslávna ikona
Biografické údaje
Narodenieokolo 17
Lystra, Lykaónia
Úmrtieokolo 97
Efez
Uctievanie
Atribútykyjak, kameň[1] kniha, biskupské (plášť, barla, mitra)[2]
Patronátčrevné a tráviace ochorenia[2]
CirkevLatinská cirkev, Pravoslávna cirkev, Koptská cirkev, Luteranizmus
Sviatok22./24./26. január (spomienka)
Odkazy
Spolupracuj na CommonsTimotej
(multimediálne súbory na commons)

Svätý Timotej[p 1] (*1. storočie, Lystra, Lykaónia, Malá Ázia – † okolo 97, Efez) bol prvokresťanský biskup, žiak a blízky spolupracovník svätého apoštola Pavla.

V kresťanských cirkvách je uctievaný ako svätý a mučeník, vo východných cirkvách aj ako apoštol, pretože podľa tradície patril medzi 70 (resp. 72) Ježišových širších učeníkov. V Novom Zákone sa nachádzajú dva Pavlove listy adresované Timotejovi. Timotej sa stal biskupom v Efeze, tam údajne aj zomrel mučeníckou smrťou. Katolícka cirkev a luteráni si jeho pamiatku pripomínajú 26. januára (katolíci spolu so svätým Titom), niektoré cirkvi aj 24. januára, východné pravoslávne a orientálne cirkvi 22. januára a 4. januára v rámci slávenia soboru 70 (72) apoštolov. Býva uctievaný aj ako patrón proti črevným a zažívacím ochoreniam.[2][8]

V biblických epištolách je spomínaný sedemnásťkrát, šesťkrát v Skutkoch apoštolov a raz v Liste Hebrejom.[9] Listy Timotejovi ho predstavujú ako strážcu apoštolskej tradície proti kacírstvu a nemorálnosti.[10]

Život

[upraviť | upraviť zdroj]
Willem Drost, Timotej a Lojda, olej na plátne, 50. roky 17. storočia, dnes Ermitáž, Petrohrad

Svätý Timotej sa narodil v maloázijskej Lystre. Jeho matka Euniké (Eunika) bola Židovka, jeho otec bol Grék a pohan. V niektorých rukopisoch sa Timotejova matka nazýva vdovou. Táto definícia vzišla azda z niektorých latinských rukopisov, v ktorých sa používa slovo viduae („vdova“), a vznikla pravdepodobne v dôsledku chybného čítania.[7] Známa je aj Timotejova stará matka Lojda (Lois), v ktorej rovnako ako u Timotejovej matky „prebývala viera“ (2Tim 1,5), čo naznačuje, že ženy boli kresťanky. Ku kresťanstvu sa zrejme obrátili ešte pred Timotejom, pričom manželstvo s pohanom naznačuje rozchod Timotejovej matky so židovstvom.[7] Obe mali obrovský vplyv na Timotejovu výchovu v duchu viery.[11] V detstve nebol obrezaný.[12] Konvertoval zrejme počas prvej cesty apoštolov Pavla a Barnabáša do tejto oblasti (Sk 14,6-23).[7]

Počas svojej druhej misijnej cesty do Lystry sa Timotej vďaka svojej horlivosti stal pomocníkom apoštola Pavla a odišiel z rodného domu. Keďže „všetci vedeli“, že Timotej mal otca Gréka, prijal od Pavla obriezku, aby mohol ľahšie pôsobiť medzi Židmi (Sk 16,3).[12] „Timotejova obriezka sa ukázala ako symbolický akt, ktorý potvrdzuje Timotejovu príslušnosť k židovskému národu podľa pôvodu.“[7] Podľa niektorých názorov v tomto období prijal aj kňazské, resp. biskupské svätenie. Timotej následne apoštola Pavla sprevádzal na jeho cestách po gréckych krajinách, do Jeruzalema a zrejme i Ríma. Vo viacerých listoch apoštola Pavla býva spomínaný ako spoluodosielateľ (Solúnčanom, II. Korinťanom, Filipanom, Kolosanom, Filemónovi)[13]. Apoštola Pavla Timotej sprevádzal aj v období jeho väzenia.[11][12]

Po Pavlovej smrti sa podľa cirkevnej tradície vrátil do Efezu, kde pôsobil ako prvý biskup. Podľa Jána Damascénskeho bol svedkom Nanebovstúpenia Panny Márie. Podľa neskorších kresťanských správ (Acta S. Timothei zo 4. storočia)[8] bol Timotej zavraždený za vlády Nervu okolo roku 97 počas toho, ako sa pokúšal odvrátiť ľudí od pohanských osláv na počesť boha Dionýza/ bohyne Diany. Historické doklady však jeho mučenícku smrť nespomínajú.[8][11][13]

Pochovaný bol v Efeze, kde jeho telo zotrvalo až do roku 356, keď boli jeho pozostatky cisárom Konštantom II. prenesené do Konštantínopola, kde boli až do roku 1204 uchovávané v Chráme svätých Apoštolov. Po IV. križiackej výprave boli pravdepodobne prenesené na kresťanský Západ a dnes sa predpokladá, že sú uchované v talianskom meste Termoli.[11]

Vzťah k apoštolovi Paulovi

[upraviť | upraviť zdroj]

Timotej bol najbližším učeníkom a spoločníkom apoštola Pavla počas jeho misií. Pavol Timoteja nazýva (1Sol 3,2; 2Kor 1,1; Flm 1) svojím bratom (ἀδελφός) a spolupracovníkom „v Kristovom evanjeliu“ (1 Sol 3,2; Rim 16,21). Okrem toho Pavol používa vo vzťahu k Timotejovi množstvo epitet: je pravým synom (γνήσιος) vo viere (1 Tim 1,2) či milovaným dieťaťom (τεκνον) verným v Pánovi (1Kor 4,17). Termín γνήσιος („pravý“) sa spravidla používal vo vzťahu k legitímnym deťom narodeným v manželstve. Vyjadruje preto postavenie Timoteja ako „právneho“ zástupcu apoštola Pavla. Synovský vzťah v židovskom a gréckom svete často vyjadrovalo vzťah medzi učiteľom a žiakom, pričom termín τεκνον („dieťa“) v Novom Zákone spravidla zdôrazňoval duchovnú kontinuitu.[7] Pavol prirovnáva Timoteja aj k dobrému vojakovi Krista (2 Tim 2,3-5). Zároveň Timoteja vyčleňuje z ostatných pomocníkov, ktorí „hľadajú svoje, a nie to, čo sa páči Ježišovi Kristovi“ (Flp 2,19-24).

Listy Timotejovi

[upraviť | upraviť zdroj]
Bližšie informácie v článkoch: Prvý list Timotejovi a Druhý list Timotejovi

S istotou sú doložené od polovice 2. storočia, už koncom storočia však sú všeobecne nepochybne považované za kánonické.[14]

Od devätnásteho storočia však začalo byť Pavlovo autorstvo listov spochybňované a mnoho vedcov považuje epištoly Timotejovi za pseudo-pavlínske. Slovná zásoba a štýl pastoračných listov Titovi a Timotejovi sú totižto odlišné hlavných Pavlových listov. Chýbajú niektoré Pavlove obľúbené slovné zvraty a figúry. Situácie, ktoré popisujú zapadajú do toho, čo je známe z Pavlovho života z jeho iných listov a Skutkov apoštolov len obťažne. Polemika proti kacírom má tiež iný tón a štýl, v skutočnosti tak môže ísť skôr o reakciu na heretika Markióna. Celkovo sa obsah listov javí štýlovo kôr modernejší/vyvinutejší.[14][15]

Rozdiel v slovnej zásobe však podľa niektorých názorov môže vyplynúť z rôznych situácií, s ktorými sa Pavol stretol, alebo môže predstavovať zmenu jeho prístupu. Polemický posun mohol byť spôsobený tiež osobným charakterom listov adresovaných jednému vedúcemu a nie celému zhromaždeniu. Konzervatívnejší vedci sa preto domnievajú, že Pavol mohol zmeny urobiť sám. V každom prípade predstavuje 1. a 2. list Timotejovi dôležité zmeny v ranokresťanskej komunite smerom k cirkvi druhého a tretieho storočia. Órigenes a kapadócka škola používali Pavlove listy Timotejovi častejšie ako solúnska korešpondencia. Medzi patristickými komentármi k listom Timotejovi je pozoruhodný text od Theodóra z Mopsuestie.[15]

Ikonografia

[upraviť | upraviť zdroj]
Miniatúra zobrazujúca mučenícku smrť Timoteja v Menológiu cisára Bazila II. (Cod. Vat. gr. 1613), 10./11. storočie, fol. 341, dnes Biblioteca Apostolica Vaticana, Vatikán,

Ranokresťanské a byzantské umenie

[upraviť | upraviť zdroj]

Timotej bol v ranokresťanskom umení zobrazovaný ako mládenec bez brady a s krátkymi vlasmi. Býva odetý do tuniky a pália. Najstaršie zobrazenie Timoteja sa nachádza na dvoch rímskych medailónoch (približne 5. storočie, dnes Biblioteca Apostolica Vaticana, Vatikán) vyrobených technikou zlatoskla (vetri dorati).[16][17] Na oboch artefaktoch je vyobrazený Timotej spolu so Sixtom. Prvý medailón ich zobrazuje ako sedia oproti sebe na nízkych skladacích stoličkách (sella curulis). Timotej v ľavej ruke drží zvitok. V hornej časti sa nachádza malá postava Ježiša Krista, ktorý drží v rukách mučenícke koruny. Na druhom medailóne sú svätci zobrazení v čelnom pohľade. Timotej a Sixtus držia v rukách pred sebou zvitok. Medzi hlavami sa nachádza koruna, a napravo od Timoteja je zvitok. Zlatosklo je vybrúsené do inverznej formy, čím vynikajú kontúry postáv, črty tváre, odevu a nápisov.[18] Zaujímavosťou je kombinácia svätcov, keďže v prípade postavy Sixta ide pravdepodobne o pápeža Sixta II., ktorý žil neskôr. Výber pravdepodobne súvisel s ich mučeníckou smrťou, ale aj Timotejovým možným pôsobením a umučením v Ríme. Postava Timoteja je niekedy zamieňaná za diakona a mučeníka Timoteja, ktorý šíril kresťanskú vieru v Mauritánii.[16]

Rané byzantské umenie ďalej pracovalo s formou Timoteja ako mládenca, odetého do modrej tuniky s ružovým páliom. Timotej spolu s apoštolom Pavlom je zobrazovaný spravidla v miniatúrnych cykloch: na troch miniatúrach pred Pavlovými listami v rukopise z roku 1072 (MS 1072; dnes knižnica Moskovskej štátnej univerzity M. V. Lomonosova, Moskva) alebo v rukopise z Veľkej lavry na hore Athos z konca 10. storočia.[16] Neskôr bol znázorňovaný ako muž stredného veku s krátkou bradou, odetý do omoforu s dominantnou červenou farbou a v rukách drží evanjelium. Zvyčajne ide o vyobrazenia v menológiach, kde je obľúbeným námetom jeho mučenícka smrť. Príkladom je Menológium cisára Bazila II. z prelomu 10. a 11. storočia (Cod. Vat. gr. 1613, fol. 341, dnes Biblioteca Apostolica Vaticana, Vatikán), kde je na miniatúre zobrazená mučenícka smrť Timoteja jedným z vojakov počas toho, ako sa pokúšal odvrátiť ľudí od pohanských osláv na počesť boha Dionýza alebo bohyne Diany.[19] Podobne na miniatúre Menológia cisára Michala IV. z rokoch 1025 – 1050 (W.521, fol. 203v, dnes Walters Art Museum, Baltimore). Svätec je zobrazený ako kľačí na kolenách a z hlavy mu tryská krv. Pravú ruku ma položenú na zemi a ľavú ruku má zdvihnutú pred sebou smerom hore. Nejde o gesto ochrany pred mečom, ale výraz smútku a odovzdanosti Bohu. Vpravo dvaja muži nesú rakvu a pred nimi kráča kňaz s kadidlom. To predstavuje pravdepodobne Timotejov pohreb v Efeze alebo prenesenie jeho pozostatkov do Chrámu svätých Apoštolov v Konštantínopole roku 356.[20] Ďalej Menológium dvanástich veľkých sviatkov alebo Menológium života veľkého mučeníka Demetera Solúnského (oba približne 1322 – 1340; dnes Bodleian Library, Oxford), prípadne v synaxári Zachariáša z Alaškertu (štvrtina 11. storočia; dnes Gruzínske národne centrum rukopisov, Tbilisi) a ďalších. Zriedka je Timotej zobrazený ako muž stredného veku s krátkymi kučeravými vlasmi a bradou, odetý do modrého chitóna a okrového himationu s omoforom.[17][19] Inokedy má fialový felón, modrú sutanu s omoforom. Pravou ruko žehná a v ľavej ruke drží evanjelium.[19]

Detail fresky zobrazujúci Timoteja (vpravo) a Cyrila Alexandrijského (vľavo), 14. storočie, Monastier Gračanica, Gračanica

Motív mučeníckej smrti Timoteja sa objavuje aj na nástenných maľbách (ide prevažne o typ tzv. nástenného menológia), akými sú maľby v Monasteri Treskavec (okolo roku 1340), chrámovej predsieni Chrámu Krista Pantokrata Monastiera Visoki Dečani (okolo roku 1350) alebo v Chráme svätého Juraja v Staro Nagoričane (1317/1318). V monumentálnom byzantskom umení sa zobrazenie Timoteja objavuje na mozaikách, ako je tomu v zbore svätých 70 apoštolov umiestnených v lunetách nad oknami v severnej časti naosu katolikonu Monastiera Hosios Lukas (11. storočie). Po stranách je zobrazený Nikanor a Silas. Timotej je odetý do tuniky a himationu bez omoforu. Zriedka sa jeho vyobrazenie nachádza v priestore oltára, ako je katolikon Monastiera Pantokrata (asi 1363 – 1380).[19]

Postbyzantské umenie a ruské krajiny

[upraviť | upraviť zdroj]
Zosnutie presvätej Bohorodičky na zadnej strane donskej ikony Bohorodičky (pravdepodobne od Teofana Gréka alebo majstra okruhu jeho dielne), 90. roky 14. storočia, dnes Štátna Tretiakovská galéria, Moskva

V gréckej príručke pre ikonopiscov tzv. Hermeneia od athoského mnícha Dionýza z Furny chýba Timotej v zoznamoch apoštolov a hierarchov. Jeho meno je uvedené iba v kalendárovej časti pri dátume 22. január s krátkym opisom: „svätý Timotej, mládenec s okrúhlou bradou.“ Podľa Dionýza Areopagitu bol Timotej spolu s ďalšími učeníkmi apoštola Pavla zázračne prenesený k Zosnutiu presvätej Bohorodičky. Vyobrazenie Timoteja spolu s Dionýzom Areopagitom a Hierotejom možno zaradiť k motívu Zosnutia presvätej Bohorodičky. To isté naznačuje aj text príručky Dionýza z Furny: „okolo vidieť apoštolov a hierarchov – Dionýz Areopagita, Hierotej a Timotej, ktorí držia v jednej ruke evanjeliá a druhou rukou podopierajú plačúce ženy.“ Vo viacerých prípadoch sa nápisy mien jednotlivých postáv nezachovali, čo sťažuje ich identifikáciu.[19] Ruský historik a umelecký kritik Viktor Lazarev identifikoval Timoteja ako jedného z dvoch postáv na zadnej strane donskej ikony Bohorodičky (90. roky 14. storočia, dnes Štátna Tretiakovská galéria, Moskva), kde je znázornené Zosnutie presvätej Bohorodičky.[21] Prípadne vyobrazenie Dionýza Areopagita, Hieroteja, Jakuba mladšieho a Timoteja na ikone Uspenia presvätej Bohorodičky (1591 – 1599, dnes Ústredné múzeum Andreja Rubľova a staroruskej kultúry a umenia, Moskva). Timotej ma tmavé vlasy a krátku bradu, odetý do felónu s omoforom.[19]

Detail fresky zobrazujúci výber Timoteja apoštolom Pavlom (scéna uprostred), okolo roku 1140, Spaso-preobraženský chrám Mirožského monastiera, Pskov

Opis vzhľadu Timoteja je v ruských ikonografických školách známy zo Sofijského súpisu z novgorodského vydania (druhá štvrtina 17. storočia), v ktorom je pri dátume 22. január nazvaným ako apoštol podobného vzhľadu ako Ján Zlatoústy: „Rus ako Ján Zlatoústy, červená ríza, spodné lazúrne a na sebe má omofor.“[19] Podrobný opis Timoteja s uvedením 2 ikonografických typov uviedol ruský kunsthistorik Georgij Filimonov: „žiak apoštola Pavla a biskup efezský, tento sa tiež zjavil s apoštolmi pri Zosnutí presvätej Bohorodičky. V podobe Rusa, nie je veľký a vlasy na hlave má jednoduché. Rúcho je červené, spodné lazúrne, na sebe má omofor. V jednej ruke drží evanjelium a druhou rukou žehná. Na nohách má čierne sandále. Nápis mena má na ríze.“[22] Neskôr vo vydaní zo 70. rokov 20. storočia sa pri dátume 4. január všeobecný opis Timoteja: „Tomuto apoštol Pavol napísal dva listy. V Efeze bol biskup, v podobizni ruskej, brada nie je na tvári, prosté vlasy, apoštolské purpurové rúcho, vrchné lazúrne, na sebe má omofor a drží evanjelium.“[19] Najstaršie známe zobrazenia Timoteja sú na ikonách 13. storočia. Príkladom je zadná strana novgorodskej ikony Matky Božej Znamenie (1. tretina 13. storočia, dnes Štátna Tretiakovská galéria, Moskva). Na ikone je šesť postáv vybraných svätcov, traja na každej strane. Timotej sa nachádza na pravej časti v strednom poli. Pravú ruku má pred truhlou a v ľavej ruke pravdepodobne držal zvitok alebo kódex s červeným okrajom. Timotej je odetý do zlato-okrovej tuniky a tmavého himationu. Nad hlavou má nápis mena.[23]

Timotej niekedy má podobné črty tváre ako apoštol Pavol, vysoké čelo a malá brada. Príkladom je ríza z ikony Najsvätejšej Trojici (koniec 17. storočia, dnes Štátne historicko-umelecké múzeum, Sergijev Posad), kde je vyobrazený na jednom z medailónikov vyrobených technikou nielo. Timotej je otočený smerom do ľava, odetý do chitónu a himationu. Ľavú ruku má skrytú a pravú ruku s dlaňou otvorenou smerom von pred hrudníkom – gesto modlitby.[24] V priebehu 16. – 17. storočia je Timotej občas súčasťou motívu deésis. Obvykle tam býva zobrazený ako muž stredného veku s tmavými kučeravými vlasmi a krátkou bradou, odetý do chitónu alebo himationu niekedy s omoforom. Zriedka je vyobrazený Timotej spolu s Títom na ikonostase. Inokedy je vyobrazený spolu s apoštolom Pavlom na ikonách Bohorodičky. Timotej sa niekedy nachádza aj medzi vybranými svätcami, ako Timón alebo Katarína Alexandrijská. Príkladom je ikona Bohorodičky Radosť (koniec 19. storočia, dnes Zvenigorodské historicko-architektonické a umelecké múzeum, Zvenigorod), kde je zobrazený v ľavom poli pod anjelom. Timotej má tmavé vlasy a krátku bradu, odetý do rízy, okrového felónu s omoforom. Pravou rukou žehná a v ľavej drží evanjelium. Na konci 19. storočia boli populárne aj litografické ikony Timoteja, ktorý bol vyobrazený v súlade so zavedenou tradíciou – sivovlasý muž v pokročilom veku, odetý do tuniky, himationu s omoforom a v ruke drží evanjelium.

Rubáš Sofii Palaiologovnej, 1499, dnes Štátne historicko-umelecké múzeum, Sergijev Posad

V nástennej maľbe možno Timoteja vidieť v Monastieri Dohlar na hore Athos (1567/1568). Prípadne na mozaikách v katolikone Veľkej lavry (vedľa postavy Dionýza Areopagitu, 1534/1545) alebo Monastiera Stavronikita (od majstra Teofana Krétskeho, 1545/1546) na hore Athos.[19] Prípadne katolikon Monastiera svätého Neofita neďaleko Pafosu (okolo roku 1500) alebo Kaplnka svätého Mikuláš vo Veľkej lavre na hore Athos (1560).[17] V prípade nástennej maľby na Rusi je prvé známe vyobrazenie Timoteja na freske cyklu Skutkov apoštolov (okolo roku 1140) v Spaso-preobraženskom chráme Mirožského monastiera. V dolnej časti fresky je scéna, ktorá sa označuje ako výber Timoteja apoštolom Pavlom. Apoštol má natiahnutú ruku s nápisom meno k skupine stojacich ľudí napravo. Prvý z tejto skupiny mužov je Timotej, ktorý má krátku kučeravú bradu, modrú tuniku, ruky na hrudi a dlane vytočené smerom von. V hornej časti toho istého cyklu je zobrazená scéna Cesta apoštolov Timoteja a Silvána. V malej bárke pod plachtou s krížom sedia traja ľudia. Jeden z nich je identifikovaný ako Timotej, ktorý je mierne odlišný od prvej scény fresky – krátke kučeravé vlasy a špicatá brada.[19] Ďalšími príkladmi je nástenná maľba 17. storočia, napríklad maľba Timoteja v zbore svätých 70 apoštolov (1662 – 1668) v Chráme svätej Trojice Danilovského monastiera v Pereslavl-Zalesskij alebo v Uspenskom chráme (1684) Trojicko-sergojevskej lavre v Moskve. Prípadne v Chráme svätého Mikuláša Divotvorcu (1673 – 1675) v Jaroslavľe, kde je vyobrazení Timotej spolu s ostatnými biskupmi.[24]

Medirytina zobrazujúca Timoteja (hore) v Annus dierum Sanctorum od Josepha Sebastiana Klaubera, Johanna Klaubera a Gottfrieda Brenharda Götza, 1740/1741, dnes Staats- und Stadtbibliothek Augsburg, Augsburg

Menej časte je použitie na úžitkových predmetoch. Príkladom je rubáš moskovskej veľkokňažnej Sofii Palaiologovnej z Trojicko-sergojevskej lavry v Moskve (1499, dnes Štátne historicko-umelecké múzeum, Sergijev Posad). Uprostred je znázornený golgotský kríž, ktorý lemujú po stranách sú motívy ako Najsvätejšia Trojica, Bogoljubská Bohorodička, Zvestovanie a Zosnutie presvätej Bohorodičky, Zoslanie Ducha Svätého a svätci ako Ján Zlatoústy, Ján Krstiteľ, metropoliti Peter a Alexej alebo archanjel Gabriel či cherubíni i serafíni. Pravdepodobne postava Jána Krstiteľa alebo Jána Zlatoústeho je autoportrétom konštantínopolského umelca, alebo donora moskovského veľkokniežaťa Ivana III., manžel Sofii Palaiologovnej. Timotej sa nachádza v hornej časti vpravo (pred ním je Ján Krstiteľ).[24]

Západné umenie

[upraviť | upraviť zdroj]

Motív Timoteja je v západnom umení veľmi zriedkavý. Spravidla býva zobrazovaný ako mučeník, odetý do pluviálu, pričom v ruke drží knihu[17] alebo palmovú ratolesť či zástavu. Inokedy kamene či palicu. Väčšinou je vyobrazený ako prijíma listy od apoštola Pavla alebo je prítomný pri scéne Nanebovzatia Panny Márie.[25] Jedným z príkladov je vitráž z kostola opátstva Neuweiler (okolo roku 1140 – 1150, dnes Musée de Cluny, Paríž). Tiež na mozaikách 12. storočia v talianskych chrámoch ovplyvnených byzantským umením, ako je napríklad Kostol Santa Maria dell'Ammiraglio (zvaný Martorana) v Palerme. Prípadne na iniciále štuttgartského pasionálu približne z roku 1130 (Cod. bibl. 2° 56, fol. 65 recto, dnes Wüttembergische Landesbibliothek, Stuttgart). V baroku je ojedinelé zobrazenie Timotejovej mučeníckej smrti ukameňovaným, ako je napríklad olejová skica od Johanna Wolfganga Baumgartnera (1754), rytina od Jeremiasa Wachsmutha alebo rytina v Annus dierum Sanctorum (asi 1740/1741) od Josepha Sebastiana Klaubera, Johanna Klaubera a Gottfrieda Brenharda Götza.[17]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Timotej, biskup [online]. Životopisy svätých, [cit. 2020-02-16]. Dostupné online.
  2. ↑ a b c St. Timothy - Why is He the Patron of Stomach Issues? [online]. [Cit. 2020-02-16]. Dostupné online.
  3. ↑ KROVINA, Michal. Zvláštny úvod do Nového zákona. Trnava : Spolok svätého Vojtecha, 1971. S. 124.
  4. ↑ DOLINSKÝ, Juraj. Dejiny cirkvi: Kresťanský starovek. Trnava : Dobrá kniha pre Aloisianum – Teologický inštitút sv. Alojza Spoločnosti Ježišovej na Slovensku pri Trnavskej univerzite, 1996. ISBN 80-7141-114-0. S. 60.
  5. ↑ PILKO, Ján; ŽÁK, Martin. Osobnosť dušpastiera v prvých štyroch storočiach. Prešov : Prešovská univerzita, 2016. ISBN 978-80-555-1660-8. S. 36.
  6. ↑ DEMO, Martin. Predstavenie sviatku Nanebovzatia Panny Márie a Zosnutia presvätej Bohorodičky na hodinách náboženskej výchovy - katolíckej východného a západného obradu. Ružomberok : Katolícka univerzita, 2005. ISBN 80-8084-048-2. S. 33.
  7. ↑ a b c d e f g PETROV, A. E et al. TIMOFEJ. In: Pravoslavnaja enciklopedija. Tom. 68. Tejjar de Šarden – Tomskaja oblasť. Moskva : Cerkovo-naučnyj centr „Pravoslavnaja enciklopedija“, 2023. ISBN 978-5-89572-077-6. S. 183 – 196.
  8. ↑ a b c Timothy, St. In: The Oxford Dictionary of the Christian Church. Ed. Frank Leslie Cross, Elizabeth A. Livingstone. 3rd. ed. Oxford : Oxford University Press, 1997. ISBN 019211655X, 9780192116550. S. 1623.
  9. ↑ TREVIJANO, R. TIMOTHY, disciple of Paul. In: Encyclopedia of Ancient Christianity. Downers Grove : InterVarsity Press, 2014. ISBN 978-0-8308-9717-9. S. 3:793.
  10. ↑ Timothy. In: CANER, Daniel F. The Cambridge Dictionary of Christianity. Ed. Daniel Patte. Cambridge : Cambridge University Press, 2010. ISBN 978-0-521-52785-9, 978-0-521-82096-7. S. 1238.
  11. ↑ a b c d ONDRUŠ, Rajmund. Blízky Bohu i ľuďom. Bratislava : Tatran, 1991. ISBN 80-222-0277-0. S. 52 – 54.
  12. ↑ a b c Timoteus. In: NOVOTNÝ, Adolf. Biblický slovník. 2. vyd. Praha : Kalich, 1956. S. 1100.
  13. ↑ a b TIMOTHY, ST. In: New Catholic Encyclopedia. 2nd Ed. Zväzok 14. Thi – Zwi. Washington; Detroit et al. : The Catholic University of America; Gale, 2003. ISBN 0-7876-4018-2. S. 86.
  14. ↑ a b Timoteovi, epišt. In: NOVOTNÝ, Adolf. Biblický slovník. 2. vyd. Praha : Kalich, 1956. S. 1097 – 1099.
  15. ↑ a b Timothy (first century). In: The Encyclopedia of Early Christianity. Ed. Everett Ferguson, Michael P. McHugh, Frederick W. Norris. 2nd Edition New York : Routledge, 1999. ISBN 0-8153-3319-6, 978-0-8153-3319-7. S. 1131 – 1132.
  16. ↑ a b c Pravoslavnaja enciklopedia, s. 193.
  17. ↑ a b c d e Barbara Böhm. TIMOTHEUS von Ephesus. In: Lexikon der christlichen Ikonographie: Ikonographie der Heiligen. Band. 8. Meletius bis Zweiundvierzig Martyrer, Register. Freiburg im Breisgau : Herder, 1976. ISBN 3-451-22568-9. S. 494 – 495. (po nemecky)
  18. ↑ MOREY, Charles Rufus. The gold-glass collection of the Vatican Library : with additional catalogues of other gold-glass collections. Ed. Guy Ferrari. Vol. 4. Vatican City : Biblioteca apostolica vaticana, 1959. (Catalogo del Museo sacro della Biblioteca apostolica vaticana.) S. 12. (po anglicky)
  19. ↑ a b c d e f g h i j Pravoslavnaja enciklopedia, s. 194.
  20. ↑ The Martyrdom of Saint Timothy [online]. Baltimore: Walters Art Museum, [cit. 2024-06-28]. Dostupné online. (po anglicky)
  21. ↑ GÁBOR, Milan. Donská ikona Bohorodičky. Slovo: oficiálny časopis Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku (Prešov: Gréckokatolícka cirkev na Slovensku), 2021, čís. 10, s. 12. ISSN 1335-7492.
  22. ↑ FILIMONOV, Georgij. Svodnyj ikonopisnyj podlinnik 18. veka po spisku G. Filimonova. Moskva : O-vo drevnerus. iskusstva, 1874. S. 254. (po rusky)
  23. ↑ Pravoslavnaja enciklopedia, s. 195.
  24. ↑ a b c Pravoslavnaja enciklopedia, s. 195 – 196.
  25. ↑ TIMOTHY, SAINT. In: ROSS, Leslie. Medieval art: A Topical Dictionary. Westport : Greenwood Press, 1996. ISBN 0-313-29329-5. S. 246. (po anglicky)

Poznámky

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Iné mená: Timotej z Lystry[3], Timotej z Efezu[4], Timotej Efezský[5][6]; starogr. Τιμόθεος[7] – Timotheos; lat. Timotheus[7]

Ďalšia literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj

[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Timotej_(biskup)&oldid=7881939“