Diablovina
| Diablovina | |
| vrch | |
 Zľava Zadná Bašta, Zlatinská veža, Diablovina a Satan.
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Prešovský |
| Okres | Poprad |
| Obec | Štrba |
| Časť | Vysoké Tatry |
| Pohorie | Tatry |
| Podcelok | Východné Tatry |
| Povodie | Poprad |
| Nadmorská výška | 2 390 m n. m. |
| Súradnice | 49°09′54″S 20°03′03″V / 49,165083°S 20,050833°V |
| Najľahší výstup | I, zo Satanovho sedla s obchádzaním Pekelníka, len s horským vodcom. |
| Prvovýstup | G. O. Dyhrenfurth, H. Rumpelt |
| - dátum | 13. jún 1907 |
  Poloha v rámci Slovenska
| |
 Poloha v rámci Tatier
| |
| Wikimedia Commons: Diablovina | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Diablovina patrí k výrazným vežiam v Hrebeni bášt, ktorý ddeľuje Mlynickú od Mensgusovskej doliny. Spolu so susednými vežami prispieva k divokej rozoklanosti najvyššej časti hrebeňa. Prevažne pekelné názvoslovie tohto úseku sa viaže k povesti. Maďarský názov Ördög-torony aj nemecký Teufelsturm znamená doslova „Čertova veža,“ taká však leží v masíve Kotlového štítu. Veža sa nachádza na území Tatranského národného parku, preto je dostupná len s horským vodcom.
Topografia
[upraviť | upraviť zdroj]Popisovanú skupinu veží oddeľuje Diablovo sedlo od Zadnej Bašty, Satanovo sedlo od Satana. Od severovýchodu je prvá Zlatinská veža, ďalej Zlatinská štrbina, Diablovina, Pekelníkova štrbina, Pekelník, Čertova štrbina a Čertov hrb.
Niekoľko horolezeckých výstupov
[upraviť | upraviť zdroj]- 1907 Prvý výstup z Diablovho sedla cez Zlatinskú vežu G. O. Dyhrenfurth a H. Rumpelt, II.. Pokračovali na Pekelník, Čertov hrb a dolu do Satanovho sedla, I.
- 1914 Prvý zimný výstup A. Grósz a Z. Neupauer, cestou prvovýstupcov.
- 1935 Prvovýstup na Zlatinskú vežu „Motykova cesta,“ A. a M. Bacsányiové, Z. Brüll, W. Dobrucki, S. Motyka a K. Mrózek, IV.
- 1977 Prvovýstup stredom východnej steny Diabloviny A. Bieluń a J. Tillak, pevná platňovitá skala, V+.
Povesť
[upraviť | upraviť zdroj]Mladý baník Stacho z Mengusoviec našiel zlato v oblasti Hincových plies a hoci ho Satan sídliaci v najvyššom štíte trikrát varoval, neprestával kutať. Zem sa zatriasla, z blízkeho štítu zbehli dve skalné lavíny, zahubili ho a vybehli do protisvahu. Zlato sa ukrylo v Zlatinskej veži a podľa Satanových služobníkov boli pomenované susedné veže Diablovina, Pekelník, Čertov hrb,...
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- A. Puškáš, Vysoké Tatry – horolezecký sprievodca, Monografia, VIII diel, 1987.
- A. Marec, Zlato pod Kriváňom, Mladé Letá1991.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Diablovina
