Preskočiť na obsah

František Bernadič

Pridať odkazy
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
František Bernadič
rímskokatolícky kňaz, dekan, trpiteľ za vieru
Štát pôsobeniaČesko-Slovensko
Funkcie a tituly
Predchádzajúce funkcie
farár, farský administrátor, dekan
Biografické údaje
Narodenie22. apríl 1910
Ružindol, Rakúsko-Uhorsko
Úmrtie12. júl 1982 (72 rokov)
Pezinok[1] / Rohovské Rybky,[2] ČSR
PochovanýRohovské Rybky
Alma materKňazský seminár svätého Gorazda v Nitre
Svätenia
CirkevRímskokatolícka cirkev na Slovensku
Kňaz
Kňazská vysviacka18. jún 1933 (23 rokov)
Karol Kmeťko
nitriansky biskup

František Bernadič (* 22. apríl 1910, Ružindol – † 12. júl 1982, Pezinok[1] / Rohovské Rybky[3][4]) bol slovenský kňaz, dištriktuálny dekan a trpiteľ za vieru (politický väzeň).[2] Publikoval v katolíckych časopisoch. Jeho memoáre vydal v roku 2000 Kňazský seminár svätého Gorazda v Nitre pod názvom Rozpomienky kňaza.[4][2]

Život

[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa v roku 1910 v Ružindole. Jeho mladším bratom bol lekár a spisovateľ Ján Milan Bernadič, ktorý emigroval do Švajčiarska.[5] V Trnave vyštudoval štátne reálne gymnázium a teológiu. Po štúdiách bol 18. júna 1933 nitrianskym biskupom Karolom Kmeťkom vysvätený za kňaza.[4] Do roku 1935 pôsobil ako kaplán v Hlohovci a následne, najprv ako kaplán, potom ako dočasný správca a od roku 1936 ako farár v Šoporni a v Pate (filiálka).[2] V Šoporni sa Bernadič významne podieľal na rozvoji v oblasti školstva a kultúry.[5] V Pate a Šoporni sa dokonca zaslúžil o výstavbu škôl.[5][6] Už v čase pôsobenia v Hlohovci sa ako vzdelávateľ angažoval v katolíckej telocvičnej organizácii Orol[7]. Podporoval tiež Združenie katolíckej mládeže[8] a bol členom Literárno-vedeckého odboru Spolku svätého Vojtecha.[9]

V rokoch 1939 až 1940 bol administrátorom v Šúrovciach, pričom pôsobil ako zástupca dekana pre dekanáty Sereď a Mojmírovce. Od roku 1940 pôsobil v Seredi, pričom od roku 1943 bol aj školským dekanom v Trnave.[2] Počas jeho pôsobenia v Seredi sa začala písať novšia kronika Historia Domus Sereď.[10] Spolu s kňazom Jozefom Dudíkom zabezpečoval Bernadič duchovný život katolíkov (asi 60 osôb) držaných v koncentračnom tábore v Seredi.[11] Od roku 1944 pôsobil ako riadny dekan dekanátu Sereď.[2] V meste pomáhal organizovať kultúrny život. V roku 1946 bol dokonca spolu so spisovateľom Vojtechom Mihálikom a továrnikom Štefanom Schirschichom členom miestneho výboru Matice slovenskej.[12]

Po nástupe komunistov k moci začali miestne orgány obmedzovať jeho duchovnú činnosť. V marci 1950 napríklad zhabali letáky Pia XII. k Svätému roku, ktoré nechal roznášať po meste.[13] 1. augusta 1950[4] bol zatknutý, zbavený možnosti pastorácie[2] a internovaný v kláštore pre kňazov v Močenku. V internácii strávil dva roky.[14] V roku 1953 ho odsúdili na šesť mesiacov väzenia, z ktorých si odsedel dva[1] a na doživotný zákaz duchovnej činnosti.[3] Po návrate z väzenia pracoval na štátnych majetkoch v Trnave[4] (Farský Mlyn)[3]. Štátny súhlas k pastorácii mu bol udelený až v roku 1959, keď bol ustanovený farárom v Borskom Mikuláši a potom v Domove sociálnych služieb v Bojkovej pri Cerovej. Od roku 1962 bol farárom v obci Rohovské Rybky až do jeho smrti.[2] V roku 1969 bol rehabilitovaný.[4] Zomrel v roku 1982 v Charitnom domove v Pezinku[1] alebo v Rohovských Rybkách. Bol pochovaný v Rohovských Rybkách.[1][15]

Dielo

[upraviť | upraviť zdroj]

Bernadič napísal memoáre, ktoré vyšli v roku 2000 v Kňazskom seminári svätého Gorazda v Nitre.[2] Memoáre patria k často citovaným primárnym prameňom o cirkevnom živote v ČSR a o prenasledovaní Katolíckej cirkvi v komunistickom Česko-Slovensku.[14][16]

  • BERNADIČ, František. Rozpomienky kňaza (1910-1953). Nitra : Kňazský seminár sv. Gorazda, 2000. 294 s. ISBN 80-88741-34-3.

Okrem toho publikoval v slovenských katolíckych časopisoch, najmä v časopise Duchovný pastier.

  • BERNADIČ, František. Cesta k náprave. Posol b. srdca Ježišového, 1932, roč. 36, čís. 12, s. 425. ISSN 1337-1649.
  • BERNADIČ, František. Katolícka akcia na Slovensku. Duchovný pastier: revue pre teológiu a duchovný život, 1936, roč. 17, čís. 9, s. 299. ISSN 0139-861X.
  • BERNADIČ, František. Oslobodenie od vyhlášok pred politickými úradmi. Duchovný pastier: revue pre teológiu a duchovný život, 1939, roč. 20, čís. 5, s. 142 – 145. ISSN 0139-861X.
  • BERNADIČ, František. Obrady zaopatrovania chorých podľa nového rituálu. Duchovný pastier: revue pre teológiu a duchovný život, 1939, roč. 20, čís. 6, s. 173 – 176. ISSN 0139-861X.
  • BERNADIČ, František. Poučenie snúbencov pred sobášom. Duchovný pastier, 1944, roč. 25, čís. 1, s. 14 – 19. ISSN 0139-861X.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ a b c d e SANDTNER, Peter. Pezinskí kňazi: obyvatelia Charitného domova. Pezinok : Peter Sandtner, 2007. ISBN 978-80-969771-3-0. S. 74 – 75, 495.
  2. ↑ a b c d e f g h i Bernadič, František. In: Zoznam kňazov [online]. Bratislava: Dominikánsky knižný inštitút, [cit. 2024-12-30]. Dostupné online.
  3. ↑ a b c Osobnosti Ružindola [online]. Trnava: Združenie obcí mestskej oblasti Trnava, 2020-07-04, [cit. 2024-12-30]. Dostupné online.
  4. ↑ a b c d e f História Serede – osobnosti – udalosti – apríl. In: DIKOVÁ, Mária. Seredské novinky [online]. Sereď: Seredské novinky, 2020-07-26, [cit. 2024-12-30]. Dostupné online.
  5. ↑ a b c ČUTRÍK, Ľudovít. Kultúra - zákutiami šopornianskej histórie. Šoporňa : Obecný úrad Šoporňa, 2005. ISBN 80-969399-8-X. S. 37, 126.
  6. ↑ KLOBUČNÍK, Miroslav. Z dejín obce Pata. Pata : Obecný úrad Pata, 2008. ISBN 978-80-969826-5-3. S. 163.
  7. ↑ Orol v Hlohovci. Slovák, 1334-01-11, roč. XVI, čís. 8, s. 6.
  8. ↑ Zvesti z Ústredia SKM. Katolícke noviny, 1941-06-08, roč. 56, čís. 53, s. 5.
  9. ↑ Členovské Literárno-vedeckého odboru na rok 1936 vyrovnané majú. Kultúra, 1936-04-01, roč. VIII, čís. 4, s. [zadná obálka].
  10. ↑ Zoznam kňazov pôsobiacich v Seredi [online]. Sereď: Farnosť Sereď, [cit. 2024-12-30]. Dostupné online.
  11. ↑ HERZOG, Peter. Duchovno-náboženský život väzňov v koncentračno-pracovnom tábore Židov v Seredi v rokoch 1943 – 1944. Fakty, 1997, roč. 4, čís. 51 – 52, s. 28 – 29. ISSN 1335-7085.
  12. ↑ KRAMÁROVÁ, Slávka. Z kroniky Matice Slovenske v Seredi. Seredské novinky, 2009, roč. 7, čís. 3, s. 5. ISSN 1338-869X.
  13. ↑ KMEŤ, Norbert. Postavenie cirkví na Slovensku, 1948-1951. Bratislava : VEDA, 2000. ISBN 978-80-224-0617-8. S. 188.
  14. ↑ a b LENICKÝ, Juraj. Proticirkevné zásahy v Močenku v roku 1950. Studia Aloisiana, 2020, roč. 11, čís. 2, s. 35 – 49.
  15. ↑ Výročia 2015. Impulz: revue pre modernú katolícku kultúru, 2014, čís. 3 – 4, s. 186. ISSN 1336-6955.
  16. ↑ Pozri citáty z knihy napríklad v: LETZ, Róbert, a kol. Boli soľou i svetlom. Trnava : Spolok svätého Vojtecha, 2001. ISBN 80-7162-367-9. S. 38. , BERNADIČ, Ján Milan. O emigrantoch a utečencoch. Bratislava : Post Scriptum, 2008. ISBN 978-80-969850-1-2. S. 117. , LETZ, Róbert. V hodine veľkej skúšky. Trnava : Spolok svätého Vojtecha, 2007. ISBN 978-80-7162-658-9. S. 162. , LETZ, Róbert. Biskup Štefan Barnáš. Bratislava : Ústav pamäti národa, 2017. ISBN 978-80-89335-82-4. S. 72.

Ďalšia literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]
  • VRABCOVÁ, Eva; PETROVIČ, Rastislav. Sereď: dejiny mesta. Sereď : Mesto Sereď, 2002. ISBN 80-968022-3-2. S. 109 – 110, 149, 190, 224, 294.
  • ČUTRÍK, Ľudovít. Šoporňa: minulosť a súčasnosť 1251-2001. Bratislava : Remedium, 2001. ISBN 80-88993-22-9. S. 34 – 35, 44 – 45, 51, 62, 145.
  • PODOLÁK, Ján; NOVÁKOVÁ, Katarína. Ružindol: vlastivedná monografia obce. Ružindol : Obecný úrad Ružindol, 2009. ISBN 978-80-970093-3-5. S. 264 – 265.
  • PECHA, Jaroslav. Príprava na manželstvo na Slovensku v období 1917-1988. Badín : Kňazský seminár sv. Františka Xaverského, 1999. ISBN 8088937051. S. 64 – 65.
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=František_Bernadič&oldid=7973689“