Kečka (vrch v Nízkych Tatrách)
| Kečka | |
| vrch | |
.jpg) Kečka vpravo
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Banskobystrický |
| Okres | Brezno |
| Obec | Braväcovo |
| Časť | Priehyba |
| Pohorie | Nízke Tatry |
| Podcelok | Kráľovohoľské Tatry |
| Povodie | Hron |
| Nadmorská výška | 1 529,2 m n. m. |
| Súradnice | 48°52′35″S 19°43′49″V / 48,8763°S 19,7302°V |
| Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | po  z Braväcova
|
  | |
 Poloha v rámci Banskobystrického kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Kečka (1 529,2 m n. m.[1]) je vrch v Nízkych Tatrách. Leží nad Braväcovom, približne 10 km severovýchodne od Brezna.[2]
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Nachádza sa v strednej časti Nízkych Tatier, v geomorfologickom podcelku Kráľovohoľské Tatry a časti Priehyba.[3] Leží v Banskobystrickom kraji, v okrese Brezno a na katastrálnom území obce Braväcovo.[4] Najbližšími sídlami sú na západe ležiaca Jarabá, južne sa nachádza Braväcovo a juhovýchodne Bacúch. Severne je v hlavnom hrebeni situované horské sedlo Čertovica. Masív patrí do Národného parku Nízke Tatry.[2]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Kečka je súčasťou rázsochy, ktorá vybieha z masívu Čertovej svadby (1 463 m n. m.) v hlavnom hrebeni juhozápadným smerom na Zúbru (1 192 m n. m.). Tvorí predvrchol Beňušky (1 542 m n. m.), ktorej masívu je súčasťou. Je oddelená plytkým sedlom severným smerom, kde leží tiež vrch Čertova svadba, Končisté (1 474 m n. m.) a Lajštroch (1 602 m n. m.), západným sa nachádza Besná (1 807 m n. m.), Zúbra a Čučoriedková (1 316 m n. m.), južne sa rozprestiera Horehronské podolie a východne dominuje Biela skala (1 250 m n. m.), Vrchbánsky grúň (1 435 m n. m.) a Babina (1 516 m n. m.).[1] Masív patrí do povodia Hrona, kde vodu z východných svahov odvádza potok Leňuška, z južných Hlboká a západných Beňuška. Vrcholom vedie značený turistický chodník z Braväcova.[2]
Výhľady
[upraviť | upraviť zdroj]Vrcholovú časť pokrýva nesúvislý riedky porast, ktorý umožňuje kruhový rozhľad. Je tak možné pozorovať okolité vrcholy Nízkych Tatier, no tiež časť Vysokých a Západných Tatier, Kremnické vrchy, Vtáčnik, Poľanu, Veporské a Stolické vrchy.[5]
Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]- po
zelenej značke:
- od juhu z obce Beňuš cez Braväcovo
- od severu z rázc. Sedlo za Lenivou (križovanie s Cestou hrdinov SNP) cez Beňušku
- po
červenej značke (Cesta hrdinov SNP) cez Sedlo za Lenivou:
- od severu z horského sedla Čertovica
- od severovýchodu z Bacúšskeho sedla[2]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b Nízke Tatry - Kráľova hoľa. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2022-08-15]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2022-08-15]. Dostupné online.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2022-08-15]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2022-08-15]. Dostupné online.