Smrekovica (vrch v Nízkych Tatrách)
| Smrekovica | |
| vrch | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Žilinský |
| Okres | Liptovský Mikuláš |
| Obce | Liptovský Ján, Uhorská Ves |
| Časť | Demänovské vrchy |
| Pohorie | Nízke Tatry |
| Podcelok | Ďumbierske Tatry |
| Povodie | Váh |
| Nadmorská výška | 1 273,8 m n. m. |
| Súradnice | 49°00′57″S 19°41′27″V / 49,0158°S 19,6908°V |
| Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | po  z Liptovského Jána
|
  | |
 Poloha v rámci Žilinského kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Smrekovica (1 273,8 m n. m.[1][2]) je vrch v Nízkych Tatrách. Leží nad Liptovským Jánom, približne 3 km juhozápadne od Liptovského Hrádku.[3]
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Nachádza sa na severe strednej časti Nízkych Tatier, v geomorfologickom podcelku Ďumbierske Tatry a časti Demänovské vrchy.[4] Leží v Žilinskom kraji, v okrese Liptovský Mikuláš a zasahuje na katastrálne územie obcí Liptovský Ján a Uhorská Ves.[5] Najbližšími sídlami sú severným smerom ležiaca Závažná Poruba, Liptovský Ján a Liptovský Hrádok, juhovýchodne sa nachádza Malužiná a juhozápadne Demänovská Dolina. Vrcholom prechádza severná hranica Národného parku Nízke Tatry.[3]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Smrekovica je súčasťou dlhej rázsochy, vybiehajúcej juhovýchodným smerom z Ďumbiera (2 046 m n. m.) v hlavnom hrebeni. Tá sa stáča v oblúku na sever a pokračuje cez Rovnú hoľu (1 723 m n. m.) a Slemä (1 514 m n. m.). Severným smerom leží vrch Vislavice (922 m n. m.) a Kaštieľske lazy (951 m n. m.), západným Javorovica (1 062 m n. m.), Biela Marušová (1 098 m n. m.) a Kopa (1 420 m n. m.), južným Škopovo (1 288 m n. m.), Slemä a Brtkovica (1 175 m n. m.) a východným Bukovica (1 117 m n. m.), Selnice (1 244 m n. m.) a Zapač (844 m n. m.).[2] Masív patrí do povodia Váhu, kde vodu odvádza riečka Štiavnica. Vrcholovou časťou vedie značený chodník z Liptovského Jána do Stanišovského sedla.[3]
Výhľady
[upraviť | upraviť zdroj]Hrebeň i vrchol pokrýva súvislý lesný porast, ktorý neumožňuje rozhľad. Z lokalít s redšou vegetáciou je možné pozorovať okolité vrcholy Nízkych Tatier, no tiež Tatry, Chočské vrchy a Oravskú Maguru.[6]
Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]- po
červenej značke:
- zo severozápadu z Liptovského Jána
- od severovýchodu z Liptovského Hrádku cez Stanišovské sedlo[3]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 38.
- ↑ a b Nízke Tatry - Chopok. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2022-07-16]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2022-07-16]. Dostupné online.
- ↑ Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2022-07-16]. Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2022-07-23]. Dostupné online.