Rovná hoľa
| Rovná hoľa | |
| vrch | |
 | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Žilinský |
| Okres | Liptovský Mikuláš |
| Obce | Liptovský Ján, Liptovská Porúbka, Nižná a Vyšná Boca |
| Časť | Ďumbier |
| Pohorie | Nízke Tatry |
| Podcelok | Ďumbierske Tatry |
| Povodie | Váh |
| Nadmorská výška | 1 722,9 m n. m. |
| Súradnice | 48°56′24″S 19°42′48″V / 48,9401°S 19,7133°V |
| Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | po  z Nižnej Boce
|
  | |
 Poloha v rámci Žilinského kraja
| |
| Wikimedia Commons: Rovná hoľa | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Rovná hoľa (1 722,9 m n. m.[1][2]) je vrch v Nízkych Tatrách. Leží nad Nižnou Bocou, približne 10 km južne od Liptovského Hrádku.[3]
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Nachádza sa v strednej časti Nízkych Tatier, v geomorfologickom podcelku Ďumbierske Tatry a časti Ďumbier.[4] Leží v Žilinskom kraji, v okrese Liptovský Mikuláš a zasahuje na katastrálne územie obcí Liptovský Ján, Liptovská Porúbka, Nižná a Vyšná Boca.[5] Najbližšími sídlami sú východne situovaná Nižná a Vyšná Boca, severovýchodne je Malužiná a južným smerom Jarabá. Masív patrí do Národného parku Nízke Tatry.[3]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Rovná hoľa je súčasťou dlhej rázsochy, vybiehajúcej juhovýchodným smerom z Ďumbiera (2 046 m n. m.) v hlavnom hrebeni. Tá sa stáča v oblúku na sever a pokračuje cez Bocianske sedlo na Ohnište (1 538 m n. m.) a Smrekovicu (1 274 m n. m.). Východným smerom leží Chopec (1 548 m n. m.) a Červená (1 202 m n. m.), severným Hradište (1 326 m n. m.), Slemä (1 514 m n. m.) a Ohnište (1 538 m n. m.), západným Tanečnica (1 681 m n. m.), Ludárova hoľa (1 731 m n. m.) a Ďumbier (2 046 m n. m.) a južným Lajštroch (1 602 m n. m.) a Čertova svadba (1 463 m n. m.).[2] Masív patrí do povodia Váhu, kde vodu zo západných svahov odvádza riečka Štiavnica a z južných, východných a severných prítoky Boce. Na vrchol vedie značený chodník a prechádza ním východná hranica Národnej prírodnej rezervácie Ďumbier.[3]
Výhľady
[upraviť | upraviť zdroj]Vrcholovú časť pokrýva nízka hôľnatá vegetácia s nesúvislým porastom kosodreviny, ktorý umožňuje kruhový rozhľad. Z vhodných miest je možné pozorovať okolité vrcholy Nízkych Tatier, no tiež Vysoké a Západné Tatry, Poľanu, Veporské a Stolické vrchy.[6]
Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]- po
žltej značke:
- od východu z Nižnej Boce cez Sedlo Črchľa
- zo severozápadu z rázcestia pri Horárni pred Bystrou v Jánskej doline cez Svidovské sedlo (odtiaľ po zelenej)
- z Vyšnej Boce cez Bocianske sedlo (odtiaľ po zelenej)
- po
zelenej značke:
- po
červenej značke (Cesta hrdinov SNP) z Čertovice cez Kumštové sedlo[3] (odtiaľ po zelenej), alebo z Chopku cez Králičku (odtiaľ po žltej)
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 60.
- ↑ a b Nízke Tatry - Kráľova hoľa. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2022-07-26]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2022-07-26]. Dostupné online.
- ↑ Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2022-07-26]. Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2022-07-26]. Dostupné online.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Rovná hoľa
