Preskočiť na obsah

Oravský hrad

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Oravský zámok)
Oravský hrad
Hrad
Oravský hrad
Štát Slovensko Slovensko
Región Žilinský
Okres Dolný Kubín
Obec Oravský Podzámok
Nadmorská výška 520 m n. m.
Súradnice 49°15′42.42″S 19°21′31.87″V / 49,2617833°S 19,3588528°V / 49.2617833; 19.3588528
Vznik 13. storočie
Pre verejnosť verejnosti prístupný
Najľahší výstup obec Oravský Podzámok
Štátny znak SRNárodná kultúrna pamiatka SR
Pred r. 2002[1]
 - názov Oravský hrad
ÚZPF[2]
 - číslo 237/1-33
 - dátum zápisu 27. 2. 1961
Poloha Oravského hradu na Slovensku
Poloha Oravského hradu na Slovensku
Poloha Oravského hradu na Slovensku
Poloha Oravského hradu v Žilinskom kraji
Poloha Oravského hradu v Žilinskom kraji
Poloha Oravského hradu v Žilinskom kraji
Wikimedia Commons: Orava Castle
Štatistika: http://www.oravskyhrad.sk/
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:
Oravský hrad z vtáčej perspektívy
Oravský hrad v zime

Oravský hrad (normovaný názov[3]; iné názvy: Oravský zámok[3], (hrad/zámok) Orava[3]) je expozícia Oravského múzea. Je jeden z najkrajších hradov na Slovensku a nachádza sa v obci Oravský Podzámok. Je to výrazná dominanta oravského regiónu, patrí medzi najvýznamnejšie pamiatky hradného staviteľstva na území Slovenska. Hrad je sprístupnený verejnosti denne od mája do marca.

Oravské hradné bralo (súčasť Oravskej vrchoviny), na ktorom sa nad hladinou rieky Oravy a nad obcou Oravský Podzámok vypína Oravský hrad, bol oddávna opevneným hradiskom, chráneným od severu skalným masívom a od juhu polkruhovým zemným valom. Najvyššia časť hradu je vo výške 112 metrov nad hladinou rieky Orava.

Hradná vyvýšenina bola osídlená už v praveku.

V polovici 13. storočia tu postavili pravdepodobne na mieste dreveného hrádku murovaný hrad, ktorý sa prvý raz písomne spomína v roku 1267, keď ho kráľ Belo IV. prevzal od Mika Balaša výmenou za Žilinu, Varín a Sučany a stal sa kráľovským majetkom. V roku 1298 hrad patril k územiu Matúša Čáka Trenčianskeho, po ňom sa dostal do rúk magistra Donča, v 14. storočí panovníka Karola Róberta, neskôr ďalších významných šľachticov, napríklad komorského grófa Leopolda, Stibora zo Stiboríc a iných. Od roku 1441 bol kastelánom hradu Peter Komorovský, ktorý ho nielen ubránil proti husitom, ale po šikovnej politike a vyjednávaní sa napokon stal aj županom Oravy, čo sa prejavilo aj opravou a opevnením hradu. V 15. storočí sa hrad stal majetkom panovníka Mateja Korvína, ktorý uskutočnil viacero opatrení pre bezpečnosť hradu a samotného územia Oravy.V roku 1534 získal hrad aj s hodnosťou župana Ján z Dubovca. Po jeho smrti spravoval hrad Václav Sedlnický, od roku 1556 František I. Turzo, ktorý ho získal kúpou za 18 338 zlatých do dlhodobého nájmu, kým mu kráľovský dvor nevráti vynaložené náklady. Neskôr hrad vlastnil jeho syn Juraj VII. Turzo, ktorý ho v roku 1606 získal už do trvalého a dedičného vlastníctva po meči i praslici. Juraj Turzo mal jedného syna Imricha a 7 dcér.

Smrťou Imricha Turzu vymrel rod po meči. Keďže Juraj Turzo si neželal, aby jeho majetky boli rozdelené, po smrti jediného mužského potomka, stanovil vo svojom závete princíp nedeliteľnosti majetkov, iba výnosov z nich. V roku 1626 sa na hrade Lietava zišlo 7 dcér Juraja Turzu a založili tzv. Oravský komposesorát – spoluvlastníctvo (Oravské hradné panstvo), ktoré malo vždy voleného jedného komposesora – riaditeľa, ktorý spravoval tieto majetky. V rozpätí rokov 15561621 dali Turzovci hrad postupne prestavať a opevniť.

Hrad vznikol na strategicky dôležitom mieste uhorsko-poľskej cesty (predtým aj dôležitej jantárovej cesty) v blízkosti colnej stanice v Tvrdošíne a od roku 1370 bol aj župným hradom. Komplex budov horného, stredného a dolného hradu, zaberajúci tri výškové terasy hradnej skaly, stavali postupne od polovice 13. až do začiatku 17. storočia. Najstaršou časťou bol palác na hornom hrade zabezpečený opevnením v oblasti dnešného stredného hradu. K veľkým stavebným úpravám prišlo na konci 15. a na začiatku 16. storočia, keď postavili obytný palác v strednom hrade, zosilnený po bokoch kruhovými baštami. Vtedy súčasne stavali a zosilňovali opevnenie v priestoroch dolného hradu.

Ďalšiu stavebnú činnosť obnovili v druhej polovici 16. storočia Turzovci rekonštrukciou spustnutého horného hradu a stavbou tzv. Turzovho paláca, dobudovaného k západnej bašte stredného hradu. Výsledkom ich stavebnej činnosti na začiatku 17. storočia bola stavba paláca a prestavba opevnenia v dolnom hrade, čím dostal celý hradný komplex svoju dnešnú podobu. Na Oravskom hrade vládol rušný vojenský i spoločenský život, najmä v stredoveku, keď boli jeho vlastníkmi Peter Komorovský a Ján Korvín, ale aj za čias Turzovcov (1550 – 1621), po vymretí ktorých (1621) sa stal sídlom tzv. oravského komposesorátu. V čase stavovských nepokojov v druhej polovici 17. storočia sa ho na čas v roku 1672 zmocnili sedliacki povstalci pod vedením Gašpara Piku. Počas povstania Františka II. Rákociho hrad v roku 1703 dobyli povstalci pod velením Alexandra Károlyho. O pár mesiacov neskôr hrad obliehali cisárske vojská a to až do roku 1709 keď sa posádka hradu vzdala.[4]

V roku 1800 vypukol na hrade požiar pravdepodobne tak, že z komína vyskočila iskra, zapálila sa strecha a odtiaľ sa rozšíril požiar na celý hrad. Čiastočné záchranné práce uskutočňoval František Ziči a v rokoch 19061912 zreštauroval strednú časť Jozef Pálfi. Opravné a rekonštrukčné práce sa robili na hrade aj na prelome 19. a 20. storočia. Počas 2. svetovej vojny použili nemecké vojská hrad ako delostreleckú pozorovateľňu. Po tom, čo na budovu vypálili sovietski delostrelci salvu z raketometov kaťuša, sa Nemci rozhodli, že nebudú riskovať poškodenie pamiatky a z areálu hradu sa stiahli. K veľkorysej obnove celého hradu sa pristúpilo však až v rokoch 19531968 (projekt K. Chudomelka a K. Chudomelková, Stavoprojekt Bratislava, 1955), po dokončení ktorej sa stal dôstojným sídlom Oravského múzea.

Členenie Oravského hradu

[upraviť | upraviť zdroj]

Oravský hrad sa člení na horný, stredný a dolný hrad.

  • Horný hrad tvorí Citadela – najstaršia časť hradu, ktorá bola postavená v 13. storočí a slúžila na obranu hradu.
  • Stredný hrad sa skladá z Korvínovho paláca, paláca Jána z Dubovca a obytnej veže.
  • Dolný hrad tvorí Turzov palác, kaplnka svätého Michala, západná a východná bašta, administratívny trakt, Archívna veža oravského panstva, budova fary a obranný systém zložený z prvej, druhej a tretej hradnej brány.

Historická, etnografická a prírodovedná expozícia

[upraviť | upraviť zdroj]

V priestoroch Oravského hradu sa v súčasnosti nachádzajú expozície Oravského múzea P. O. Hviezdoslava – historická, etnografická a prírodovedná. Najvýznamnejším exponátom historickej expozície je samotný hradný komplex so svojimi exteriérmi a interiérmi, ktoré prezentujú spôsob a štýl bývania v minulosti.

Etnografická expozícia obnovená v roku 2007 prezentuje formou moderných a zaujímavých inštalácií zbierok materiálnu a duchovnú kultúru regiónu Oravy. Kompozične je zameraná na tradičné zamestnanie ľudu – salašníctvo, ale i na dokumentáciu bežného života.

Súčasná prírodovedná expozícia, tiež obnovená v roku 2007, sa zameriava na prezentáciu charakteristických prvkov a osobitostí prírodného prostredia Oravy, ktoré prezentuje formou textov, fotografií a diorám vo vitrínach.

Posledná a najvýznamnejšia komplexná obnova hradu sa uskutočnila až v rokoch 1953 – -68. Oravský hrad je národnou kultúrnou pamiatkou.

Hrad v kultúre

[upraviť | upraviť zdroj]
  • povesť Krvavá noc na zámku Oravskom, Pavel Cancrini
  • miesto natáčania 2. dielu trojdielneho filmu z roku 1972 Adam Šangala[5]
  • miesto natáčania časti 5. série seriálu Van Helsing (seriál)

Zaujímavosti

[upraviť | upraviť zdroj]

Literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]
  • HUBA, Peter. Oravský hrad. Martin : Osveta, 1986. S. 136.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Zoznam vybraných národných kultúrnych pamiatok [online]. Bratislava: Pamiatkový úrad SR. Dostupné online.
  2. Register nehnuteľných NKP [online]. Bratislava: Pamiatkový úrad SR. Dostupné online.
  3. a b c Názvy hradov a zámkov [PDF online]. Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, rev. 2017-03-28, [cit. 2020-09-03]. Dostupné online.
  4. a b PLAČEK, Miroslav; MARTIN, Bóna. Encyklopedie slovenských hradů. Praha : Libri, 2007. ISBN 978-80-7277-333-6. (220)
  5. Adam Šangala II. časť [online]. . Dostupné online.
  6. Oravsky hrad (Jehova)

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Zámky.sk – zdroj, z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok.
  • Lektorský text o Oravskom hrade – vydalo Oravské múzeum