Portál:Politika/Aktuality v politike/Archív

Archív

2005 – 2006 – 2007 – 2008 – 2014 – 2015 – 2016 – 2017 – 2019 – 2020

Február

13. február – Venezuela dočasne prišla o hlasovacie právo vo Valnom zhromaždení OSN
Venezuela dočasne prišla o hlasovacie právo vo Valnom zhromaždení OSN, a to v dôsledku nezaplatenia finančného príspevku. V súčasnosti z tohto dôvodu vo VZ OSN nemôže hlasovať Stredoafrická republika, Dominika, Rovníková Guinea, Granada, Líbya, Surinam a Jemen.

11. február – Severokórejská delegácia odcestovala naspäť do Pchjongjangu
Severokórejská delegácia na čele s Kim Jo-džong, sestrou severokórejského lídra Kim Čong-una, odcestovala po trojdňovej návšteve z Južnej Kórey, kde sa spolu so svetovými hodnostármi zúčastnila zimných olympijských hier v Pjongčangu. Kim Jo-džong je prvou členkou rodiny zakladateľa severokórejskej vládnucej dynastie Kim Ir-sena, ktorá navštívila Južnú Kóreu od kórejskej vojny z rokov 1950 – 53.

9. február – SaS a OĽaNO idú do komunálnych volieb spolu
Opozičné strany SaS a OĽaNO idú do tohtoročných komunálnych volieb spoločne. Koaličnú zmluvu podpísali v piatok predstavitelia strán na tlačovej konferencii v parlamente. K spolupráci prizývajú všetky demokratické strany, najmä opozičné. Vylučujú z nej Smer-SD a kotlebovcov.

8. február – CSU ako prvá schválila koaličnú zmluvu
Vedenie bavorskej Kresťansko-sociálnej únie (CSU) jednomyseľne schválilo koaličnú dohodu so sesterskou Kresťanskodemokratickou úniou (CDU) a Sociálnodemokratickou stranou Nemecka (SPD). CSU sa tým stala prvou z troch strán, ktorá tak urobila.

8. február – Vašečka chce byť predsedom KDH
Bývalý predseda poslaneckého klubu OĽaNO Richard Vašečka, ktorý vstúpil do mimoparlamentného KDH, bude na marcovom sneme kresťanských demokratov v Ružomberku vyzývateľom Alojza Hlinu v súboji o predsednícky post.

7. február – V Nemecku sa CDU/CSU a SPD dohodli na tzv. veľkej koalícii
Po dosiahnutí zhody na podobe koaličnej zmluvy a rozdelení rezortov medzi konzervatívnym blokom CDU/CSU a sociálnymi demokratmi (SPD) v Nemecku sa ešte v stredu napoludnie malo zísť 91 politikov z týchto troch strán.

4. február – Na Cypre zostal prezidentom Nikos Anastasiadis
Cyperským prezidentom zostane aj počas ďalšieho päťročného obdobia doterajšia hlava štátu Nikos Anastasiadis (71). V druhom kole prezidentských volieb porazil so značným náskokom svojho vyzývateľa Stavrosa Malasa, ktorý mu už telefonicky zablahoželal a uznal svoju prehru.

Január

30. január – Bezpečnostná rada OSN predĺžila o šesť mesiacov mierovú misiu na Cypre
Bezpečnostná rada OSN jednomyseľne prijala rezolúciu, ktorou sa o ďalších šesť mesiacov - do konca júla 2018 - predĺži mandát jej mierovej misie na Cypre (UNFICYP). Cyprus je rozdelený na etnickom základe od invázie Turecka v roku 1974, ktorá bola reakciou na štátny prevrat s cieľom pripojiť tento ostrov ku Grécku. Cyperskí Turci vyhlásili v roku 1983 nezávislosť, ktorú však uznalo len Turecko. Cieľom dlhoročných rokovaní pod záštitou OSN je zjednotenie ostrova vytvorením federácie.

29. január – Víťazom prezidentských volieb vo Fínsku je súčasný prezident Sauli Niinistö
Úradujúci fínsky prezident Sauli Niinistö presvedčivo zvíťazil aj v tohtoročných voľbách hlavy štátu, ktorých prvé kolo sa konalo vo Fínsku v nedeľu. Vo funkcii tak zostane ďalších šesť rokov. Podľa konečných výsledkov Niinistö (69) porazil svojho najvážnejšieho súpera - kandidáta zelených Pekku Haavista - v pomere 62,7 ku 12,4 percenta odovzdaných hlasov. Druhé kolo volieb tak nie je potrebné.

29. január – Rumunsko má historicky prvú premiérku
Rumunsko má po prvý raz v histórii premiérku v osobe Vioricy Dancilovej (54). Parlament v Bukurešti zvolil dlhoročnú sociálnodemokratickú europoslankyňu, kandidátku vládnej PSD za predsedníčku vlády pomerom hlasov 286 : 136 pri jednom zdržaní sa. Poslanci súčasne vyjadrili dôveru 27-člennému vládnemu kabinetu novej premiérky.

27. január – Víťazom prezidentských volieb v Česku sa stal Miloš Zeman
Víťazom českých prezidentských volieb 2018 sa stal Miloš Zeman. Úradujúca hlava štátu porazila v rozhodujúcom druhom kole volieb v dňoch 26.-27. januára vyzývateľa Jiřího Drahoša a zvíťazila po piatich rokoch aj v historicky druhej priamej voľbe prezidenta. Miloša Zemana podporilo pri volebnej účasti 66,6 percenta 51,38 percenta voličov, jeho vyzývateľovi Jiřímu Drahošovi odovzdalo svoj hlas 48,61 percenta oprávnených občanov.

19. január – Pápež František pricestoval do Peru
Pápež František pokračuje vo svojej ceste po Latinskej Amerike štvordňovou návštevou Peru, kde má okrem iného na programe stretnutie s domorodými obyvateľmi amazonského regiónu.

17. január – Babišova menšinová vláda podáva demisiu
Česká menšinová vláda pod vedením premiéra Andreja Babiša odhlasovala v stredu svoju demisiu. Urobila tak po utorňajšom rozhodnutí Poslaneckej snemovne, ktorá odmietla Babišovmu kabinetu vysloviť dôveru. Vláda však bude pri moci až do vymenovania novej vlády.

16. január – Rumunský prezident vymenoval za dočasného premiéra Mihaia Fifora
Rumunský prezident Klaus Iohannis vymenoval v utorok ministra obrany Mihaia Fifora za dočasného premiéra po tom, ako doterajší predseda vlády Mihai Tudose nečakane odstúpil z funkcie pre politické spory. Rumunsko čaká zostavovanie novej vlády už tretíkrát od parlamentných volieb z decembra 2016.

15. január – Pápež sa obáva vypuknutia jadrovej vojny
Pápež František vyjadril reálne obavy z možného vypuknutia jadrového konfliktu. Zároveň zopakoval svoju výzvu na celosvetové nukleárne odzbrojenie.

14. január – Nórsko má štyri mesiace po voľbách novú vládu
Štyri mesiace po voľbách zostavili tri nórske strany novú menšinovú vládu pod vedením doterajšej premiérky Erny Solbergovej. Jej Konzervatívna strana (Höyre) sa už v piatok - po necelých dvoch týždňoch rozhovorov - dohodla na koaličnej spolupráci s pravicovo-populistickou Pokrokovou stranou (FrP) a liberálnou stranou Venstre. Kabinet bude v parlamente podporovať aj centristická Kresťanská ľudová strana (KrF). Novej menšinovej koalícii totiž chýba jeden mandát do parlamentnej väčšiny 85 kresiel.

13. január – Do druhého kola volieb v Česku postupujú Zeman a Drahoš
Po sčítaní odovzdaných hlasov zo 100 percent volebných okrskov zvíťazil v prvom kole českých prezidentských volieb súčasný prezident Miloš Zeman so ziskom 38,56 percenta, na druhom postupovom mieste skončil akademik Jiří Drahoš, ktorého podporilo 26,60 percenta voličov. Volebná účasť dosiahla 61,92 percenta. Porazení kandidáti Michal Horáček, Mirek Topolánek, Pavel Fischer a Vratislav Kulhánek, ktorým dohromady odovzdalo hlas 1,2 milióna ľudí, vyzvali svojich voličov, aby v druhom kole podporili Drahoša.

12. január – Voľby do Európskeho parlamentu sa budú konať 23. – 26. mája 2019
Voľby do Európskeho parlamentu sa uskutočnia 23. – 26. mája 2019. Jednomyseľne o tom vo štvrtok na svojom zasadnutí v Bruseli rozhodlo predsedníctvo Európskeho parlamentu a lídri jeho politických skupín.

11. január – Ekvádor udelil občianstvo zakladateľovi stránky WikiLeaks
Ekvádor udelil občianstvo zakladateľovi webovej stránky WikiLeaks Julianovi Assangeovi, ktorý už vyše päť rokov žije v azyle na ekvádorskom veľvyslanectve v Londýne. Britské ministerstvo zahraničných vecí už skôr uviedlo, že zamietlo žiadosť Ekvádoru udeliť 46-ročnému Assangeovi, ktorý sa narodil v Austrálii, diplomatický štatút.

10. január – Katalánski separatisti sa dohodli na Puigdemontovom znovuzvolení
Katalánske separatistické strany sa dohodli na znovuzvolení Carlesa Puigdemonta do funkcie predsedu katalánskej vlády. Puigdemont sa naďalej zdržiava v Bruseli, kam ušiel v októbri po tom, ako ho vláda v Madride v dôsledku snáh o vyhlásenie nezávislosti Katalánska zbavila funkcie predsedu katalánskej vlády.

9. január – Južná Kórea a KĽDR vydali po skončení rozhovorov spoločné vyhlásenie
Zástupcovia Severnej a Južnej Kórey sa stretli na prvých vzájomných rozhovoroch od decembra 2015. Rozhovory sa konali v tzv. Dome mieru, ktorý sa nachádza na juhokórejskej strane demarkačnej línie. Severokórejský vodca Kim Čong-un a juhokórejský prezident Mun Če-in mohli priebeh stretnutia sledovať naživo a mohli doň zasiahnuť prostredníctvom horúcej linky. Obe delegácie sa dohodli na zriadení priamej vojenskej linky a začatí spolupráce a rozvoji vzťahov prostredníctvom rokovaní na rozličných úrovniach.

8. január – Parlamentné voľby na Severnom Cypre vyhrala vládnuca strana
Predčasné parlamentné voľby v medzinárodne neuznanej Severocyperskej tureckej republike priniesli najväčší zisk vládnucej Strane národnej jednoty (UBP). Konzervatívno-nacionalistická UBP pod vedením terajšieho severocyperského premiéra Hüseyina Özgürüna získala podľa predbežných výsledkov približne 35,6 percenta hlasov, čo jej však nepostačuje na samostatné vládnutie a musí si hľadať koaličného partnera. Na druhej priečke vo výsledkoch sa umiestnila s približným ziskom 20,9 percenta Republikánska turecká strana (CTP). Celkove bude v novozvolenom severocyperskom parlamente pôsobiť šesť strán, ktoré prekročili päťpercentné kvórum. Volebná účasť dosiahla 66,2 percenta.

7. január – Iránske revolučné gardy potlačili protivládne protesty
Irán a jeho bezpečnostné zložky ukončili vlnu nepokojov spojených s protivládnymi protestami, ktoré sa začali minulý mesiac. Oznámili to v nedeľu Iránske revolučné gardy. Vo vyhlásení na svojej webovej stránke obvinili z nepokojov Spojené štáty, Izrael a Saudskú Arábiu, ako aj exilovú opozičnú skupinu Ľudoví mudžahedíni a podporovateľov monarchie, ktorú zvrhla islamská revolúcia v roku 1979. Protivládne protesty vypukli 28. decembra v meste Mašhad a rozšírili sa aj do mnohých ďalších miest, pričom si vyžiadali najmenej 21 obetí na životoch.

5. január – E. Jurinová a J. Viskupič sa vzdávajú mandátov poslancov NR SR
Poslanci Národnej rady SR za hnutie OĽaNO Erika Jurinová a Jozef Viskupič sa vzdali poslaneckých mandátov a budú sa venovať len výkonu funkcie predsedov Žilinského resp. Trnavského samosprávneho kraja. Jozef Viskupič zároveň vyzval poslanca NR SR a predsedu Trenčianskeho samosprávneho kraja Jaroslava Bašku zo Smeru-SD, aby zvážil svoje rozhodnutie, z úcty k občanom kraja sa pridal k ich kroku a venoval sa len jednej funkcii.

5. január – Moldavský ústavný súd opäť dočasne odobral právomoci prezidentovi
Moldavský ústavný súd opäť dočasne odobral právomoci prezidentovi Igorovi Dodonovi. Stalo sa tak po tom, čo prezident odmietol podpísať parlamentom schválený zákon obmedzujúci vysielacie práva ruských televíznych staníc, ktoré v Moldavsku šíria propagandu. Tento týždeň moldavský ústavný súd dočasne zbavil prezidenta právomocí už po druhý raz. Prvýkrát sa tak stalo v utorok, keď Dodon odmietol vymenovať ministrov, ktorých obvinil z neschopnosti a spojitosti s rôznymi škandálmi.

4. január – Európska komisia podala žalobu na Česko, Maďarsko a Poľsko pre kvóty
Európska komisia podala na súd Európskej únie žalobu proti Česku, Maďarsku a Poľsku vzhľadom na odmietavý postoj voči programu prerozdeľovania žiadateľov o azyl.

2. január – Protesty v Iráne majú už 20 obetí
Najmenej 20 ľudí už bolo zabitých v priebehu vlny protivládnych protestov, ktorá v Iráne vypukla minulý štvrtok. Irán od štvrtka zažíva vlnu protestov proti ekonomickej politike vlády, na ktorých však zaznievajú i politické požiadavky. Demonštrácie vypukli v druhom najväčšom iránskom meste Mašhad; rozšírili sa aj do ďalších miest vrátane Teheránu a celkovo pritiahli tisíce účastníkov. Polícia už zadržala stovky osôb.

1. január – Estónsko odovzdalo štafetu predsedníctva Rady EÚ Bulharsku
Estónsko ukončilo 31. decembra svoje polročné predsedníctvo v Rade Európskej únie a odovzdalo štafetu Bulharsku. Bulharsko, ktoré po prvýkrát vo svojej histórii preberá šéfovanie EÚ, chce byť "čestným sprostredkovateľom" pri riešení základnej politickej agendy EÚ. Mottom bulharského predsedníctva je "V jednote je sila".

1. január – Taliansko predsedá Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe
Taliansko prevzalo v pondelok od Rakúska na jeden rok predsedníctvo v Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe. Mieni sa viac zamerať sa na oblasť Stredozemného mora a s ňou spojené výzvy a príležitosti vrátane utečeneckej krízy a chce dosiahnuť mierové riešenie konfliktu na východe Ukrajiny.