Portál:Politika/Aktuality v politike/Archív 2007
Vzhľad
2007
[upraviť zdroj]január | február | marec | apríl | máj | jún | júl | - | september | október | november | -
12/2007
[upraviť zdroj]Šablóna Aktuality/12 2007 nebola použitá
11/2007
[upraviť zdroj]Svetová politika
[upraviť zdroj]- 13. november – v predčasných parlamentných voľbách v Dánsku zvíťazil s najtesnejšou možnou väčšinou stredo-pravý blok premiéra Andersa Fogha Rasmussena
- 12. november – ministri zahraničných vecí Spoločenstva národov Británie a jej bývalých kolónií (Commonwealth) oznámili, že pozastavia členstvo Pakistanu, ak prezident Parvíz Mušarráf nezruší výnimočný stav a do 22. novembra neodstúpi z postu šéfa armády
- 12. november – pakistanské úrady opäť uvalili domáce väzenie na čelnú predstaviteľku opozície Bénazír Bhuttovú, aby jej zabránili zúčastniť sa v utorok na protestnom pochode do Islamabadu, ktorý zakázali
- 12. november – pri zásahu bezpečnostných zložiek palestínskeho teroristického hnutia Hamás proti demonštrantom z konkurenčného hnutia Fatah zahynulo v centre mesta Gaza najmenej šesť ľudí a najmenej 130 ďalších účastníkov demonštrácie bolo podľa informácií palestínskych zdravotníkov zranených
- 12. november – Slovensko sa stalo prvýkrát vo svojej histórii predsedníckou krajinou Rady Európy
- 11. november – v prezidentských voľbách v Slovinsku zvíťazil so ziskom 68,26 % hlasov Danilo Türk, ktorého podporovala opozičná Sociálno-demokratická strana
- 10. november – vedenie poľskej Občianskej platformy, víťaznej strany predčasných volieb z 21. októbra, schválilo budúcu koalíciu s Poľskou ľudovou stranou
- 9. november – poľský prezident Lech Kaczynski poveril zostavením novej vlády krajiny lídra Občianskej platformy, víťaznej strany predčasných volieb, Donalda Tuska
- 9. november – gruzínsky parlament schválil 15-dňový výnimočný stav, nariadený prezidentom Michailom Saakašvilim
- 8. november – Rada ministrov vnútra Európskej únie schválila vstup Malty a ôsmich postkomunistických krajín vrátane Slovenska do schengenského priestoru od 21. decembra 2007
- 7. november – ruská Štátna duma jednomyseľne schválila pozastavenie plnenia Zmluvy o konvenčných ozbrojených silách v Európe
Slovenská politika
[upraviť zdroj]- 19. november – lídri vládnych strán Robert Fico, Ján Slota a Vladimír Mečiar sa na koaličnej rade nedohodli na ďalšom postupe v súvislosti so škandalizovanými prevodmi pozemkov Slovenského pozemkového fondu a prerušili koaličnú radu na neurčito
- 19. november – opozičné strany SDKÚ-DS, KDH a SMK predložili do parlamentu návrh na odvolanie Pavla Pašku z funkcie predsedu parlamentu
- 19. november – delegácia pod vedením europoslanca z Európskej socialistickej strany Hannesa Swobodu monitorovala na Slovensku úroveň práv menšín
- 17. november – výročie Nežnej revolúcie si na bratislavské Námestie SNP prišlo pripomenúť iba niekoľko sto ľudí, ktorí zároveň vyjadrili svoj protest proti politike súčasnej vlády
- 17. november – Jozef Markuš bol na valnom zhromaždení Matice slovenskej opakovane zvolený za predsedu na ďalšie trojročné obdobie
- 13. november – prezídium SDKÚ-DS jednomyseľne schválilo Ivetu Radičovú za kandidátku do prezidentských volieb
- 12. november – predseda národnej rady Pavol Paška sa na oficiálnej návšteve Portugalska stretol s predsedom Republikového zhromaždenia Portugalska Jaime Gamom a s prezidentom Anibalom Cavacom Silvom
- 12. november – premiér Robert Fico vyhlásil, že považuje za škandalózne kontroverzné zmluvy, ktoré podpísal za Slovenský pozemkový fond námestník generálneho riaditeľa a nominant ĽS-HZDS Branislav Bríza a ktorými získala firma blízka ĽS-HZDS za 13 miliónov Sk pozemky v trhovej hodnote 1,5 miliardy korún a bude žiadať ministra pôdohospodárstva Miroslava Jureňu o jeho odvolanie
- 8. november – Koaličné strany ĽS-HZDS a SNS oznámili, že stiahnu svojich zástupcov z parlamentnej komisie pre zmenu ústavy. Keďže opozičné strany už dávnejšie odmietli zriadenie tejto komisie, zostanú v nej iba zástupcovia SMERu.
- 8. november – prezident Ivan Gašparovič vrátil do parlamentu na opätovné prerokovanie kontroverznú novelu zákona o sociálnom poistení kvôli nejednoznačnosti možnosti dobrovoľného vstupu do druhého piliera
- 7. november – prezident Ivan Gašparovič udelil veľvyslancovi USA v SR Rodolphovi Meakerovi Vallee pri príležitosti ukončenia jeho funkcie Rad Bieleho dvojkríža II. triedy za významný osobný prínos pre rozvoj priateľských vzťahov a bilaterálnej spolupráce medzi oboma krajinami
Regionálna politika
[upraviť zdroj]- 19. november – mesto Poprad vypísalo verejnú súťaž na výstavbu 84 nájomných bytov v mestskej časti Matejovce
- 11. november – petíciu proti plánovanej výstavbe veterného parku Šaľa Močenok, v ktorom by malo vyrásť 25 až 31 veterných turbín, podpísalo 162 obyvateľov mesta a okolia
- 10. november – Do mestskej hromadnej dopravy v Banskej Bystrici sa po vyše 22 mesiacoch vrátili trolejbusy, ktoré prevádzkuje mestská firma Dopravný podnik mesta Banská Bystrica. Okrem nej zabezpečuje mestskú hromadnú dopravu v meste aj firma SAD Zvolen.
- 9. november – od 15. novembra začne v bratislavskej mestskej časti Lamač fungovať Nočný stacionár pre ľudí bez domova
- 8. november – projekt slovenskej obce Tekovské Lužany s názvom Občania spolu – Bez hraníc sa dostal podľa oznámenia Európskej komisie medzi desať najlepších európskych projektov, ktoré získali tento rok ocenenie za aktívne občianstvo Golden Stars Awards
- 8. november – nová športová hala, ktorú stavia mesto Nitra na sídlisku Klokočina a mala by byť otvorená v decembri 2007 bude stáť vyše 200 miliónov korún
- 7. november – Šachová partia medzi primátorom Prešova Pavlom Hagyarim a honorárnym konzulom Holandska v SR a konateľom odevnej firmy Gemor Fashion s.r.o. Matúšom Murajdom sa skončila remízou. Súperi sa dohodli, že víťazmi sú obaja a tak Matúš Murajda vyhral od primátora jeho parkovacie miesto v Prešove a večeru v reštaurácii a primátor mesta vyhral od výrobcu 70 zateplených uniforiem pre mestských policajtov a 40 reflexných viest pre ich asistentov-dôchodcov
- 5. november – prvá etapa modernizácie a rekonštrukcie verejného osvetlenia v Žiline prinesie štyridsaťpercentnú úsporu elektrickej energie
10/2007
[upraviť zdroj]Svetová politika
[upraviť zdroj]- 28. október – manželka prezidenta Argentíny Nestora Kirchnera Cristina Fernándezová-Kirchnerová ohlásila svoje víťazstvo v prezidentských voľbách
- 26. október – ministri vnútra krajín EÚ, ktoré sa usilujú o pripojenie k schengenskému priestoru, vyslovili na stretnutí v Prahe očakávanie, že politické rozhodnutie Rady ministrov vnútra EÚ v decembri potvrdí rozšírenie Schengenu od 21. decembra
- 25. október – ukrajinský súd potvrdil platnosť výsledku parlamentných volieb z 30. septembra a otvoril tak cestu pre sformovanie vlády
- 22. október – liberálna Občianska platforma (PO) zvíťazila v predčasných parlamentných voľbách v Poľsku so ziskom 41,51 % hlasov, doteraz vládnuca konzervatívna strana premiéra Jarosława Kaczyńského Právo a spravodlivosť získala 32,11 % hlasov, stredoľavá koalícia Ľavica a demokrati (LiD) získala 13,15 % a Poľská ľudová strana (PSL) 8,91 % hlasov
- 18. október – bývalá pakistanská premiérka Bénazír Bhuttová sa po osemročnom exile vrátila späť do vlasti
- 17. október – v parlamentných voľbách v Togu zvíťazila so ziskom nadpolovičnej väčšiny v parlamente vládnuca strana Zhromaždenie togských občanov
- 17. október – ukrajinská Ústredná volebná komisia odložila zverejnenie oficiálnych výsledkov parlamentných volieb
- 17. október – turecký parlament schválil možnú cezhraničnú operáciu tureckej armády proti kurdským povstalcom v severnom Iraku
- 3. október – po sčítaní 99,24 % hlasov vedie v parlamentných voľbách na Ukrajine Strana regiónov premiéra Viktora Janukovyča so ziskom 34,21 % hlasov pred Blokom Julie Tymošenkovej BJUT, ktorému dali voliči 30,83 % hlasov a volebnou koalíciou blízkou prezidentovi Viktorovi Juščenkovi Naša Ukrajina – Národná sebaobrana so ziskom 14,22 % hlasov
- 2. október – juhokórejský prezident Roh Mu-hjon sa stretol v Pchjongjangu so severokórejským vodcom Kim Čong-ilom, stal sa tak vôbec prvým prezidentom Kórejskej republiky, ktorý prekročil prísne strážené severné hranice s KĽDR
- 1. október – ruský prezident Vladimir Putin vyhlásil, že bude lídrom na kandidátke strany Jednotné Rusko a nevylúčil svoje ďalšie pôsobenie v ruskej politike vo funkcii premiéra
Slovenská politika
[upraviť zdroj]- 26. október – slovenský parlament schválil široko diskutovaný zákon o zásluhách Andreja Hlinku o štátotvorný národ a Slovenskú republiku
- 25. október – národná rada schválila novelu zákona o zdravotných poisťovniach, podľa ktorej budú zdravotné poisťovne musieť vrátiť prípadný zisk z verejného zdravotného poistenia späť do systému zdravotníctva
- 23. október – prezident Ivan Gašparovič rokoval v Madride s predsedom vlády Španielska Josém Luisom Rodríguezom Zapaterom hlavne o posilnení vzájomnej ekonomickej spolupráce a o novej Lisabonskej zmluve EÚ
- 17. október – slovenská vláda odobrila vyslanie ďalších vojakov do Afganistanu a Kosova
- 17. október – slovenská vláda neprijala žiadne uznesenie k návrhu zákona o zásluhách Andreja Hlinku, ktorý do parlamentu predložili poslanci Slovenskej národnej strany
- 16. október – do poslaneckých lavíc sa po dlhotrvajúcej práceneschopnosti vrátil podpredseda parlamentu Viliam Veteška z ĽS-HZDS
- 4. október – predsedníctvo Strany európskych socialistov odložilo rozhodnutie o obnovení členstva SMERu v strane na neurčito, rokovaním so SMERom bol poverený šéf talianskych socialistov Piero Fassino a europoslanec Hannes Swoboda
- 2. október – prezident Ivan Gašparovič odovzdal poverovacie listiny novému slovenskému veľvyslancovi vo Veľkej Británii kariérnemu diplomatovi a bývalému tieňovému ministrovi zahraničia SMERu Jurajovi Zervanovi
- 2. október – Maďarský prezident László Sólyom s manželkou pricestoval na návštevu Komárna, kam ho pozvala komárňanská samospráva a občianske združenie Palatinus. Počas svojej návštevy sa nestretne s oficiálnymi predstaviteľmi Slovenska.
- 1. október – predseda vlády Robert Fico prijal na úrade vlády na pracovnom obede veľvyslancov členských krajín Európskej únie akreditovaných na Slovensku
- 1. október – SDKÚ-DS rozbehla petičnú akciu za zachovanie II. dôchodkového piliera
Regionálna politika
[upraviť zdroj]- 25. október – poslanci mestského zastupiteľstva v Trenčíne schválili zvýšenie cestovného v MHD z pôvodných 12 na 16 korún
- 21. október – obyvatelia rakúskeho Angernu podporili v referende výstavbu nového mosta cez rieku Moravu medzi Záhorskou Vsou a Angernom
- 17. október – mesto Banská Bystrica sprístupnilo na svojej webovej stránke GIS portál – systém pre zverejnenie platného územného plánu a územnoplánovacích dokumentácií
- 17. október – rómsku komunitu z Letanovského mlyna pri obci Letanovce definitívne presťahujú k obci Spišský Štvrtok do lokality Strelníky
- 1. október – starostovia obcí Záhorská Ves, Suchohrad a Gajary na výjazdovom stretnutí s ministrom životného prostredia Jaroslavom Izákom zdôraznili, že rieka Morava potrebuje spevniť hrádze na protipovodňovú ochranu
- 1. október – týždňom otvorených dverí na Mestskej polícii a otvorením Kontaktného miesta pomoci deťom odštartovala prešovská radnica päťdňový program zameraný na bezpečnosť a zdravie detí nazvaný Prešov deťom, deti Prešovu
- 1. október – súťaž Dedina roka 2007 vyhrala obec Liptovská Teplička, na druhom mieste sa umiestnila Očová a na treťom Pruské
9/2007
[upraviť zdroj]Svetová politika
[upraviť zdroj]- 30. september – prezident bosnianskej Srbskej republiky Milan Jelič zomrel náhle na infarkt
- 26. september – novým japonským premiérom sa stal 71-ročný Jasuo Fukuda
- 26. september – oficiálne 10 ľudí prišlo o život počas zásahu bezpečnostných síl proti protestujúcim proti vláde vojenskej junty v Mjanmarsku
- 19. september – izraelská vláda označila Pásmo Gazy za nepriateľské územie, čím si otvorila možnosť jej energetickej blokády
- 18. september – francúzsky minister zahraničia Bernard Kouchner vystríhal pred vojnou s Iránom, ktorá podľa neho hrozí v prípade, že sa teheránskemu režimu podarí vyrobiť atómovú bombu
- 17. september – Európska komisia varovala, že pokiaľ Kanada neurobí kroky smerujúce k zrušeniu vízovej povinnosti pre občanov nových členských štátov Európskej únie, môže zaviesť odvetné opatrenia
- 16. september – v predčasných parlamentných voľbách v Grécku vyhrala vládna konzervatívna strana Nová demokracia premiéra Kostasa Karamanlisa so ziskom 41,9 % hlasov, čo by jej malo zabezpečiť tesnú väčšinu v parlamente
- 14. september – novým predsedom ruskej vlády sa po hlasovaní parlamentu stal Viktor Zubkov, ktorého do úradu nominoval prezident Vladimir Putin
- 12. september – po sérii škandálov, ktoré postihli japonskú vládu, neúspechu vo voľbách do hornej komory parlamentu a strate dôvery japonskej verejnosti oznámil premiér Šinzo Abe, že po roku vo funkcii predsedu vlády z postu odstupuje
- 11. september – zvrhnutého filipínskeho prezidenta Josepha Estradu odsúdili po šesťročnom procese na doživotné väzenie pre rozsiahlu korupciu
Slovenská politika
[upraviť zdroj]- 26. september – bývalý minister hospodárstva Pavol Rusko sa vzdal funkcie predsedu ANO
- 26. september – vláda SR na výjazdovom zasadaní v Tisovci schválila odvolanie prednostov krajských úradov a niektorých prednostov obvodných úradov
- 20. september – národná rada schválila veľkou väčšinou uznesenie o nedotknuteľnosti Benešových dekrétov, ktoré po druhej svetovej vojne na území Slovenska obmedzili občianske a majetkové práva maďarskej a nemeckej menšiny
- 18. september – premiér Robert Fico podporil županov v ich spore s ministerstvom výstavby o získanie väčšieho vplyvu na rozdeľovanie peňazí z fondov Európskej únie
- 11. september – podľa poslanca národnej rady a bývalého ministra spravodlivosti Daniela Lipšica, novela trestného zákona pripravená ministerstvom spravodlivosti znižujúca výšku trestov, chráni ľudí, ktorí páchajú ťažké zločiny
- 10. september – predsedníctvo Kresťanskodemokratického hnutia zakázalo poslancovi národnej rady Petrovi Gaburovi, ktorého parlamentný poslanecký klub vylúčil zo svojich radov, v budúcnosti kandidovať na akúkoľvek volenú funkciu za KDH
- 10. september – prvý veľvyslanec Egypta na Slovensku Hasan Hanafy M. El-Laithy odovzdal ministrovi zahraničných vecí Jánovi Kubišovi poverovacie listiny
- 6. september – podľa predsedu SMK Pála Csákyho prijatie spoločného vyhlásenia, v ktorom by slovenský a maďarský parlament vyjadrili poľutovanie nad neuralgickými momentmi spoločnej histórie oboch národov, by pre SMK znamenalo ich uzatvorenie
- 6. september – minister zahraničných vecí Ján Kubiš informoval predsedu Slovenskej národnej strany Jána Slotu na pracovných raňajkách o postoji ministerstva k vzniku paramilitantnej organizácie Maďarská garda v Maďarsku
Regionálna politika
[upraviť zdroj]- 27. september – primátor Košíc František Knapík oznámil, že nepodpíše uznesenie schvaľujúce novú organizačnú štruktúru magistrátu mesta, kvôli viacerým nevyjasneným právnym rozporom
- 26. september – v priestoroch národnej rady sa začalo dvojdňové koordinačné stretnutie vedúcich predstaviteľov členských organizácií Rady európskych obcí a regiónov, ktorá je najväčším združením miestnych a regionálnych samospráv v Európe
- 26. september – verejný ochranca práv Pavel Kandráč počas pracovnej návštevy Nových Zámkov nezistil pri sťahovaní neplatičov z bytoviek na Kasárenskej a Hradnej ulici porušenie základných ľudských práv a slobôd
- 21. september – kardinál Ján Chryzostom Korec sa stal čestným občanom žilinského kraja, ocenenie mu odovzdal pri príležitosti 68. výročia jeho vstupu do Spoločnosti Ježišovej žilinský župan Juraj Blanár
- 19. september – mesto Poprad začalo s likvidáciou starých pieskovísk na detských ihriskách, do konca roka bude kvôli sprísneným hygienickým normám odstránených 36 z celkového počtu 101 pieskovísk
- 18. september – trnavský samosprávny kraj zrušil k 1. septembru štyri odborné učilištia v Zemianskych Sadoch, Piešťanoch, Šamoríne a Voderadoch, čím ročne ušetrí asi 26 miliónov korún
- 12. september – výstavba obchodno-zábavného centra Aupark na Štúrovom námestí v Žiline pokračuje napriek nesúhlasu samosprávy mesta a predbežnému opatreniu Krajského súdu o zastavení stavby
- 11. september – lokálna televízia patriaca bratislavskej mestskej časti Rača podstatne rozšírila živé vysielanie
- 11. september – Bratislavská mestská časť Petržalka plánuje revitalizáciu detských ihrísk. Podľa súčasne platných noriem je samospráva schopná z finančného hľadiska spravovať iba 40 až 45 ihrísk. Občania môžu svoje pripomienky a návrhy k revitalizácii predkladať do začiatku októbra.
8/2007
[upraviť zdroj]Šablóna Aktuality/08 2007 nebola použitá
7/2007
[upraviť zdroj]Svetová politika
[upraviť zdroj]- 2. júl – slovenský diplomat Miroslav Lajčák nastúpil do úradu vysokého predstaviteľa medzinárodného spoločenstva a osobitného vyslanca EÚ v Bosne a Hercegovine
Slovenská politika
[upraviť zdroj]- 28. júl – výstup na 2043 metrov vysokú horu Ďumbier v Nízkych Tatrách absolvovalo asi sto členov a sympatizantov Kresťanskodemokratickej mládeže Slovenska, medzi nimi aj poslanec národnej rady za KDH Daniel Lipšic
- 3. júl – opozícia zablokovala rokovanie mandátového a imunitného výboru národnej rady, ktorý mal rozhodnúť o potrestaní opozičných poslancov Martina Pada a Štefana Kužmu, za ich výroky v parlamente
Regionálna politika
[upraviť zdroj]- 29. júl – poslanci mestského zastupiteľstva schválili zámer vybudovať v Čadci dva lesoparky a šesť parkov
- 15. júl – mesto Trebišov nesúhlasí s výstavbou tepelnej elektrárne, ktorú na okraji mesta chce postaviť akciová spoločnosť Československá energetika
- 3. júl – napriek nesúhlasu nového vedenia mesta Žilina sa podľa investora HB Reavis Group rozbehla kontroverzná výstavba nákupného centra Aupark na Štúrovom námestí
- 2. júl – starosta obce Štiavnik Štefan Pucko pravdepodobne porušil zákon, keď zakázal novinárom zúčastniť sa na zasadnutí obecného zastupiteľstva s odôvodnením, že nie sú občanmi obce
- 2. júl – Poslanci mestského zastupiteľstva mesta Holíč schválili opätovné odkúpenie národnej kultúrnej pamiatky Holíčsky zámok od súkromnej firmy za cenu 30 miliónov korún. Na stavebné a rekonštrukčné práce bude potrebných ďalších zhruba 800 miliónov Sk.
6/2007
[upraviť zdroj]Svetová politika
[upraviť zdroj]- 27. jún – po desiatich rokoch vymenil Tonyho Blaira na poste britského premiéra Gordon Brown
- 27. jún – blízkovýchodné mierové kvarteto (EÚ, OSN, USA, Rusko) vymenovalo Tonyho Blaira za svojho vyslanca pre Blízky východ, ktorého hlavným poslaním bude podpora mierového úsilia medzi Izraelom a Palestínou
- 24. jún – novým predsedom britskej Labouristickej strany sa po odstúpení Tonyho Blaira stal podľa očakávania Gordon Brown
- 23. jún – lídri 27 štátov Európskej únie sa po dvoch dňoch dramatických rokovaní dohodli na dokumente, ktorý nahradí mŕtvu európsku ústavu
- 20. jún – v novom texte rezolúcie OSN navrhujú Spojené štáty, Veľká Británia a Francúzsko odložiť udelenie nezávislosti Kosovu o 120 dní
- 18. jún – rada Európskej únie pre všeobecné záležitosti a vonkajšie vzťahy vymenovala slovenského diplomata Miroslava Lajčáka za nového osobitného vyslanca EÚ pre Bosnu a Hercegovinu
- 17. jún – Vládna Únia za ľudové hnutie prezidenta Nicolasa Sarkozyho získala vo francúzskych parlamentných voľbách absolútnu väčšinu. V 577 člennom parlamente bude mať únia 319 kresiel a opoziční socialisti 210. Pravicovo-stredová formácia Nové centrum bude mať 20 poslancov, komunisti 19 poslancov, Strana zelených 4 poslancov, nová centristická strana Demokratické hnutie 3 poslancov a suverenisti 2 poslancov.
- 16. jún – V Palestíne pokračujú ostré boje medzi vládnymi konkurenčnými hnutiami Hamas a Fatah. Hnutie Hamas ovládlo pásmo Gazy, hnutie Fatah sa snaží ovládnuť Západný breh Jordánu. Prezident Mahmúd Abbás z Fatahu odvolal z funkcie premiéra šéfa Hamasu Ismaila Haníju a za nového premiéra vymenoval Saláma Fajada
- 13. jún – poslanci izraelského Knesetu zvolili za prezidenta nositeľa Nobelovej ceny za mier a bývalého premiéra Šimona Peresa, ktorý sa novej funkcie ujme 15. júla
- 10. jún – Pravicový blok prezidenta Nicolasa Sarkozyho Zväz za ľudové hnutie zvíťazil v prvom kole parlamentných volieb vo Francúzsku so ziskom 39,6 % hlasov. Socialisti získali 24,7 %, Demokratické hnutie 7,6 % a Národný front a komunisti zhodne 4,29 % hlasov.
- 7. jún – svetoví lídri sa na summite krajín G8 v nemeckom letovisku Heiligendamm dohodli na podstatnom znížení emisií skleníkových plynov
- 5. jún – americký prezident George Bush sa počas návštevy Prahy snažil presvedčiť českých politikov o nutnosti vybudovania protiraketovej radarovej základne v Česku a vyhlásil, že táto aktivita nie je namierená proti Rusku
- 3. jún – novozvolený francúzsky prezident Nicolas Sarkozy vyhlásil, že "Turecko nemá miesto v Európskej únii" a navrhol mu členstvo v tzv. Stredomorskej únii, ktorá by sa skladala z juhoeurópskych a niekoľkých severoafrických a blízkovýchodných štátov
Slovenská politika
[upraviť zdroj]- 28. jún – SMERu sa po dlhých debatách vnútri koalície a po čiastočných kompromisoch podarilo presadiť v národnej rade novelu Zákonníka práce, označovanú premiérom Ficom za "zákon roka"
- 23. jún – Rada KDH rozhodla, že novými členmi predsedníctva Kresťanskodemokratického hnutia sa stali Andrej Ďurkovský, Peter Muránsky, Tóno Stanko, Peter Bobula a Albín Viater
- 20. jún – Vláda odvolala na návrh podpredsedu vlády Dušana Čaploviča splnomocnenkyňu pre rómsku menšinu Kláru Orgovánovú. Vo funkcii ju vystrieda Anna Botošová, dcéra slávneho rómskeho huslistu Berkyho Mrenicu.
- 18. jún – V Bratislave sa stretli predsedovia vlád krajín V4 Ferenc Gyurcsány (Maďarsko), Robert Fico (Slovensko), Mirek Topolánek (Česko) a Jaroslaw Kaczynski (Poľsko) s predsedom vlády Portugalska, ktoré v súčasnosti predsedá Európskej únii Jose Socratesom. Predsedovia vlád krajín V4 sa na stretnutí nezhodli v postoji k návrhu európskej ústavy, naopak zhodne potvrdili záujem vstúpiť do Schengenu od začiatku roku 2008.
- 16. jún – Pavol Hrušovský bol opätovne zvolený za predsedu Kresťanskodemokratického hnutia na sneme hnutia v Prešove. Podpredsednícke posty si obhájili Július Brocka, Martin Fronc a Mária Sabolová, staronovým podpredsedom sa stal Daniel Lipšic a úplne novou tvárou medzi podpredsedami je Pavol Tarcala.
- 13. jún – predsedovia koaličných strán sa na návrh Vladimíra Mečiara dohodli, že do svojich poslaneckých klubov nezoberú tých poslancov, ktorí materskú stranu prípadne opustia
- 12. jún – podpredseda národnej rady Viliam Veteška sa v bratislavskej nemocnici na Kramároch podrobil viac ako sedemhodinovej operácii mozgu, po operácii sa zotavuje podľa očakávania
- 9. jún – Vladimír Mečiar podľa očakávania suverénne obhájil post predsedu Ľudovej strany – Hnutie za demokratické Slovensko na sneme strany v Nitre. Ohlasovaný protikandidát Viliam Veteška sa snemu nezúčastnil kvôli zdravotným problémom a namiesto neho neúspešne kandidoval proti Vladimírovi Mečiarovi Tibor Mikuš. Post ústrednej tajomníčky si obhájila Zdenka Kramplová a podpredsednícky post Milan Urbáni. Za druhého podpredsedu bol namiesto Viliama Vetešku zvolený Miroslav Jureňa.
- 9. jún – podľa predsedu ĽS-HZDS Vladimíra Mečiara čaká stranu v tomto roku ešte jeden mimoriadny snem, ktorý sa bude zaoberať zmenou názvu strany a sprísnením vnútrostraníckej disciplíny
- 6. jún – podpredseda vlády Dušan Čaplovič odcestoval na oslavy 100. výročia založenia Slovenskej ligy v Amerike
- 6. jún – trnavský krajský šéf ĽS-HZDS Tibor Mikuš vyhlásil, že navrhne na sobotňajšom sneme zmenu názvu strany z ĽS-HZDS na Ľudovú stranu
- 4. jún – premiér Robert Fico vyhlásil, že Slovensko podporí v Bezpečnostnej rade OSN rezolúciu Marttiho Ahtisaariho, vedúcu k samostatnosti Kosova
Regionálna politika
[upraviť zdroj]- 25. jún – petíciu za odstránenie zápachu vychádzajúceho z komína Slovenských tehelní v Ružomberku podpísalo viac ako dvetisíc ľudí
- 18. jún – mesto Senica otvára verejnú diskusiu o výstavbe veternej elektrárne na svojom území
- 17. jún – Občianskym aktivistom v obci Tovarníky sa podarilo zvrátiť zámer dlhodobého prenájmu historického parku v obci schválený miestnym zastupiteľstvom na 50 rokov. Na referende o tomto prenájme sa zúčastnilo 664 občanov čo je 57 % právoplatných voličov a iba 45 z nich bolo za prenájom parku.
- 14. jún – Žilina prvýkrát v histórii mesta pridelila mestské byty 27 nájomníkom žrebovaním
- 13. jún – mesto Trenčín sa pripojilo k Európskej charte bezpečnosti cestnej premávky, ktorej cieľom je do roku 2010 pomocou rôznych opatrení znížiť úmrtnosť na cestách o polovicu, čo znamená zachrániť 25-tisíc životov ročne
- 7. jún – Obec Hriadky v Trebišovskom okrese má dvoch starostov. Doterajší starosta Ján Vincenčík sa pokladá za starostu dovtedy, kým podľa zvyklostí nezloží nový starosta sľub a neprevezme insígnie z rúk predchodcu. Poslanci požiadali o zvolanie zastupiteľstva na koniec mája, na ktorom mal nový starosta zložiť sľub. Ich žiadosti však Vincenčík nevyhovel a zvolal zastupiteľstvo na 18. júna. Víťaz doplňujúcich volieb Milan Rohaľ preto 30. mája zložil sľub do rúk predsedníčky volebnej komisie, dostal osvedčenie a dal si všetko overiť na matrike. Podľa zákona sa tak stal právoplatným starostom. Následne prebral agendu a vymenil zámky na obecnom úrade. Doterajší starosta Vincenčík sa však považuje za starostu tiež.
5/2007
[upraviť zdroj]Svetová politika
[upraviť zdroj]- 24. máj – ruský prezident Vladimir Putin sa na návšteve Rakúska venoval hlavne otázkam hospodárskej spolupráce Ruska s Rakúskom
- 21. máj – ruský minister zahraničia Sergej Lavrov zopakoval, že plán Západu, ktorý predpokladá samostatnosť srbskej provincie Kosovo pod medzinárodným dohľadom, je pre Rusko neprijateľný
- 18. máj – novovymenovaný francúzsky premiér Francois Fillon oznámil kompletné zloženie svojej 15-miestnej vlády, v ktorej sedem z pätnástich postov obsadia ženy
- 16. máj – funkcie francúzskeho prezidenta sa po dvanástich rokoch vlády Jacqua Chiraca ujal Nicolas Sarkozy
- 13. máj – najvyšší vojenský velitel afganského hnutia Taliban mulla Dadulláh zahynul počas bojov v provincii Hílmand na juhu Afganistanu
- 10. máj – britský premiér Tony Blair oznámil, že po desiatich rokoch v úrade odstúpi z funkcie 27. júna
- 9. máj – pápež Benedikt XVI. odcestoval na päťdňovú oficiálnu návštevu Brazílie, najľudnatejšej katolíckej krajiny planéty s takmer 200 miliónmi obyvateľov
- 6. máj – v druhom kole francúzskych prezidentských volieb, na ktorom sa zúčastnilo až 85,5 % voličov, zvíťazil so ziskom 53 % hlasov kandidát pravice Nicolas Sarkozy pred socialistkou Segolene Royalovou, ktorá získala 47 % hlasov
Slovenská politika
[upraviť zdroj]- 24. máj – predseda SNS Ján Slota sa stretol s premiérom Robertom Ficom, podľa hovorkyňe premiéra Silvii Glendovej však o požiadavke SNS na väčšie zastúpenie vo vláde nehovorili
- 23. máj – vláda neschválila návrh ministra zdravotníctva Ivana Valentoviča na návrat k systému jedinej verejnoprávnej zdravotnej poisťovne vyvlastnením ostatných poisťovní, namiesto toho mu uložila vypracovať projekt na zlúčenie dvoch štátnych poisťovní Všeobecnej zdravotnej poisťovne a Spoločnej zdravotnej poisťovne
- 22. máj – po stretnutí s predsedom ĽS-HZDS Vladimírom Mečiarom vyhlásil predseda SNS Ján Slota, že obe koaličné strany budú žiadať väčšie zastúpenie vo vláde – SNS má podľa neho záujem o ministerstvo obrany a ĽS-HZDS o ministerstvo zdravotníctva
- 16. máj – minister zdravotníctva Ivan Valentovič predložil na rokovanie vlády návrh na zavedenie jedinej zdravotnej poisťovne
- 15. máj – parlament schválil zákon o zrušení krajských úradov k 1. októbru 2007
- 13. máj – bývalý premiér Mikuláš Dzurinda dostal v nemeckom Freiburgu Medzinárodnú cenu Friedricha Augusta von Hayeka, ktorú mu udelila Nadácia F. A. Hayeka za zásadné reformy, ktoré sa na Slovensku uskutočnili počas jeho vlády, za šírenie osobnej slobody občanov, za budovanie stabilných demokratických štruktúr a odstraňovanie byrokracie
- 10. máj – novým poslancom za stranu SMER-SD sa stal Boris Hradecký namiesto Edity Angyalovej, ktorá sa vzdala z osobných dôvodov poslaneckého mandátu
- 9. máj – tretím kandidátom na post predsedu KDH sa stal poslanec národnej rady Peter Gabura, ktorého navrhol okresný snem KDH v Púchove
- 8. máj – Strana európskych socialistov odložila rozhodnutie o opätovnom členstve SMERu v tejto organizácii z júna až na október kvôli tomu, že strana potrebuje viac času na to, aby zhodnotila situáciu na Slovensku
Regionálna politika
[upraviť zdroj]- 24. máj – Poslanci martinského mestského zastupiteľstva schválili mimosúdne vysporiadanie sporu s Petrom Kašubom, ktorý bol ešte v roku 2003 zvolený za hlavného kontrolóra, ale vtedajší primátor Martina Stanislav Bernát odmietol podpísať uznesenie o jeho voľbe. Okresný súd v Martine opakovane rozhodol v prospech Petra Kašuba, mesto Martin mu preto v rámci mimosúdneho vysporiadania vyplatí odškodné takmer 1,6 milióna korún.
- 22. máj – starostka Zemianskych Kostolian Helena K. čelí štvornásobnej obžalobe z trestných činov zneužívania právomoci verejného činiteľa, ohovárania a výtržnosti
- 19. máj – v doplňovacích komunálnych voľbách rozhodovali obyvatelia 24 obcí o postoch starostov a rovnako v 24 obciach volili poslancov, ktorí doplnili obecné zastupiteľstvá
- 13. máj – Na kompromise týkajúcom sa výstavby 96 nízkoštandardných bytov pri Spišskom Štvrtku, do ktorých by sa mali nasťahovať Rómovia žijúci v osade Letanovský Mlyn sa dohodli starostovia obcí Letanovce, Hrabušice, Spišský Štvrtok a Spišské Tomášovce so splnomocnencom vlády pre územnú samosprávu Jánom Turčanom a splnomocnenkyňou vlády pre rómske komunity Klárou Orgovánovou. Šestnásť rozostavaných bytov v lokalite Strelníky pri Spišskom Štvrtku dokončia, ďalších osemdesiat vybudujú v lokalite Dobošky, ktorá je bližšie k Letanovciam.
- 9. máj – Trenčiansky samosprávny kraj vyhlási výberové konanie na obsadenie 30 až 35 miest úradníkov, ktorí budú mať na starosti rozdeľovanie peňazí z eurofondov
4/2007
[upraviť zdroj]Svetová politika
[upraviť zdroj]- 22. apríl – na prvom kole francúzskych prezidentských volieb sa zúčastnilo až 84 % voličov a do druhého kola posunuli konzervatívca Nicolasa Sarkozyho so ziskom 30 % hlasov a socialistku Segolene Royalovú so ziskom 25,1 % hlasov
- 20. apríl – ukrajinský prezident Viktor Juščenko oznámil, že je pripravený pozastaviť platnosť svojho výnosu o rozpustení parlamentu ovládaného proruskou opozíciou a o usporiadaní predčasných volieb v prípade, že jeho rivali pristúpia na ním navrhované legislatívne zmeny
- 18. apríl – Najvyšší súd Spojených štátov v pomere 5:4 zamietol žalobu proti federálnému zákazu tzv. potratov čiastočným pôrodom (Partial-Birth Abortion Ban Act), ktorý tak podľa neho nie je protiústavný
- 17. apríl – bývalého poľského prezidenta Wojciecha Jaruzelského formálne obvinili zo "zločinov komunizmu" v súvislosti s vyhlásením výnimočného stavu v roku 1981
- 16. apríl – šesť ministrov šiitského bloku radikálneho klerika Muktada Sadra vystúpilo z irackej vlády kvôli neochote irackého premiéra stanoviť časový plán odchodu amerických vojsk z Iraku
- 3. apríl – Zasadnutie Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov potvrdilo hlboké rozdiely v postojoch jej členov k návrhu Marttiho Ahtisaariho o budúcom štatúte srbskej spornej provincie Kosovo, ktorý by Kosovu mal aspoň zo začiatku garantovať medzinárodne kontrolovanú nezávislosť. Ahtisaariho plán podporili okrem kosovských Albáncov aj Spojené štáty americké a EÚ vrátane Slovenska. Proti nemu sa rázne postavilo Srbsko a Rusko, ktoré má v BR právo veta.
- 3. apríl – Ukrajinský prezident Viktor Juščenko rozhodol o rozpustení parlamentu a vypísaní predčasných parlamentných volieb na 27. mája. Ukrajinskí poslanci najprv prezidentove rozhodnutie odmietli, neskôr sa obrátili so žiadosťou na ústavný súd, aby zaujal stanovisko k oprávnenosti Juščenkovho kroku rozpustiť parlament prezidentským dekrétom. Predčasnými voľbami pohrozil aj premiér Viktor Janukovyč, ktorý sa vyhráža iniciovaním prezidentských volieb, ak neodvolá Juščenko dekrét o rozpustení parlamentu.
Slovenská politika
[upraviť zdroj]- 18. apríl – vláda schválila novelu Zákonníka práce, koaliční partneri SNS a ĽS-HZDS však ešte pred rokovaním o zákone v parlamente chcú o definitívnej verzii so SMERom diskutovať
- 13. apríl – predsedníctvo SMK sa dištancovalo od výrokov svojho podpredsedu Miklósa Duraya, ktorý v médiách vyhlásil, že bývalý predseda Béla Bugár sa stal v roku 1990 predsedom MKDH na základe činnosti tajného agenta ŠtB pôsobiaceho v MKDH a rozhodlo o tom, že Miklós Duray už nebude vystupovať v médiách
- 13. apríl – Opozícii sa nepodarilo odvolať ministra hospodárstva Ľubomíra Jahnátka za jeho medializované výroky o možnom legalizovaní korupcie v štátnych podnikoch. Za jeho odvolanie hlasovalo 59 poslancov, proti bolo 74 poslancov.
- 11. apríl – Bývalý minister výstavby László Gyurovszky sa po kongrese SMK, na ktorom vyhral súboj o predsednícku stoličku Pál Csáky, rozhodol vzdať poslaneckého mandátu v národnej rade. Na jeho miesto nastúpi György Juhász.
- 3. apríl – kandidát na predsedu KDH Vladimír Palko vyzval SDKÚ-DS aj svoju vlastnú stranu, aby sa niekoľko najbližších mesiacov nestretávali s SMK kvôli údajnému "hraniu protislovenskou kartou" novozvoleného predsedu Pála Csákyho
Regionálna politika
[upraviť zdroj]- 25. apríl – starosta Štrby Michal Sýkora bol znovu zvolený za predsedu Združenia miesta a obcí Slovenska
- 19. apríl – podľa primátora Žiliny Ivana Harmana mesto doručilo Okresnému súdu v Žiline žalobu na určenie neplatnosti zmluvy na predaj Štúrovho námestia na ktorom chce súkromný investor vybudovať Aupark
- 19. apríl – polícia preveruje podozrenie z manipulovania komunálnych volieb v Komárne na základe oznámenia podaného neúspešným kandidátom na primátora Antonom Marekom, ktorý získal o 23 hlasov menej ako predchádzajúci aj súčasný primátor Tibor Bastrnák
- 18. apríl – špeciálny súd odsúdil bývalého primátora Čadce Jozefa Pohančeníka za korupciu na tri roky väzenia, rozsudok ešte nenadobudol právoplatnosť
- 11. apríl – predseda Banskobystrického samosprávneho kraja Milan Murgaš zrušil spochybňovanú verejnú obchodnú súťaž na predaj majetku polikliník v Banskej Bystrici, Tornali, Detve, Poltári a Fiľakove
- 4. apríl – starostka bratislavskej mestskej časti Čunovo Gabriela Ferenčáková podporuje výstavbu nového športovo-relaxačného areálu Danubia park, ktorý by mala vybudovať spoločnosť Danubia invest na území od Poldra za Čunovskú hať až k maďarským hraniciam
- 4. apríl – podľa námestníka primátora Milana Cíleka ušetrila Bratislava pre uplynulú teplú zimu, počas ktorej takmer nesnežilo, na zimnej údržbe komunikácií približne 30 miliónov korún
- 3. apríl – mesto Žilina sa rozhodlo nepokračovať v príprave výstavby akvaparku na sídlisku Solinky, ktorý mal stáť okolo 400 miliónov korún
- 2. apríl – vedenie Martina tvrdí, exprimátor Martina Stanislav Bernát podpísal za mesto zmluvy na práce a služby na martinskom zimnom štadióne za približne 27 miliónov korún v čase, keď už nebol primátorom
3/2007
[upraviť zdroj]Svetová politika
[upraviť zdroj]- 17. marec – palestínska vláda národnej jednoty zložená z predstaviteľov hnutí predtým navzájom bojujúcich hnutí Fatah a Hamas zložila prísahu do rúk prezidenta Mahmúda Abbása
- 13. marec – americký Senát schválil zákon o vnútornej bezpečnosti, ktorý obsahuje i návrh na zrušenie víz pre vybrané nové členské štáty Európskej únie
- 8. marec – šéfovia európskych vlád a štátov sa na summite EU v Bruseli dohodli na dvadsaťpercentnom znížení objemu emisií skleníkových plynov do roku 2020
- 8. marec – srbskí lídri odmietli pozmenenú konečnú verziu návrhu budúceho štatútu Kosova, ktorý vypracoval osobitný vyslanec OSN Martti Ahtisaari
- 7. marec – veliteľ islamských povstalcov v Somálsku vyzval na povstanie proti etiópskym vojakom a príslušníkom mierových síl Africkej únie
- 7. marec – Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe označila nedávne parlamentné voľby v gruzínskom separatistickom regióne Abcházsko za nelegitímne
Slovenská politika
[upraviť zdroj]- 31. marec – Za nového predsedu Strany maďarskej koalície bol na kongrese strany zvolený Pál Csáky. Podpredsedom a zároveň zástupcom predsedu sa stal József Berényi. Za predsedu Republikovej rady delegáti Ivána Farkasa. Ďalšími podpredsedami sa stali Gyula Bárdos, Miklós Duray, Ágnes Biró, Pál Farkas, László Szigeti, László Miklós, Klára Sárközy, István Zachariaš a Imre Hugyivár.
- 28. marec – národná rada po dvojdňovej debate schválila deklaráciu o budúcnosti Kosova. Za verziu navrhnutú vládnou koalíciou a upravenú pozmeňujúcim návrhom Františka Mikloška z KDH hlasovali nakoniec všetci poslanci okrem SMK.
- 27. marec – minister hospodárstva Ľubomír Jahnátek (SMER) na ekonomickom fóre v Dubline prezentoval Slovensko ako úspešnú krajinu, a to aj vďaka ekonomickým reformám
- 18. marec – premiér Robert Fico spolu s ministrom obrany Františkom Kašickým začali oficiálnu návštevu Izraela
- 14. marec – viac než stovka ľudí si na Martinskom cintoríne v Bratislave pripomenula 68. výročie vzniku Prvej slovenskej republiky
- 6. marec – premiér Robert Fico nesúhlasí s tvrdením jednotlivých ministerstiev, že záväzok vlády prepustiť do konca roka 20 percent zamestnancov štátnej správy je nereálny a trvá na jeho splnení
- 4. marec – minister obrany František Kašický, ktorý ponúkol demisiu po piatkovom výbuchu vo Vojenskom opravárenskom podniku v Novákoch, zostáva po tom ako ho podporil premiér Robert Fico vo svojej funkcii
Regionálna politika
[upraviť zdroj]- 14. marec – Mesto Žilina a žilinský okresný súd sa dohodli na zabezpečení trestu povinnej práce, ktorý budú vykonávať páchatelia menej závažnej trestnej činnosti. Už v marci začne takýto trest v prospech mesta a spoluobčanov vykonávať prvý odsúdený.
- 13. marec – poslanec miestneho zastupiteľstva v Devínskej Novej Vsi Jozef Molnár zo SMERu podľa Úradu boja proti korupcii prijal úplatok 2,3 milióna korún za to, že ovplyvní miestne zastupiteľstvo, aby odsúhlasilo predaj a zmenu kvalifikácie pozemku
- 13. marec – obyvatelia obce Spišský Štvrtok protestovali proti plánovanej výstavbe bytov nízkeho štandardu v blízkosti ich obce, do ktorých by sa mali presťahovať Rómovia z osady Letanovský mlyn patriacej do katastra Letanoviec
- 12. marec – poslanec mestského zastupiteľstva v Komárne a bývalý športovec Juraj Bača účinkuje v reklame na lieky na cholesterol, čo je nezlučiteľné s funkciou poslanca, za čo mu hrozí finančná pokuta a v prípade opakovaného priestupku aj zánik poslaneckého mandátu
- 12. marec – na základe petície obyvateľov vypísalo mesto Šahy referendum v mestskej časti Tešmak s otázkou, či obyvatelia súhlasia s diskotékou v kultúrnom dome každý piatok od 21. do 5. hodiny rána
- 8. marec – starosta bratislavskej Petržalky Milan Ftáčnik chce v apríli rozbehnúť verejnú diskusiu o doprave v tejto mestskej časti
- 7. marec – mestské zastupiteľstvo Rimavskej Soboty schválilo rekonštrukciu zimného štadióna v sume 76,3 milióna korún
- 6. marec – mestské zastupiteľstvo Banskej Bystrice zvolilo za viceprimátora mesta speváka Róberta Kazíka, mestského poslanca za Slovenskú národnú stranu
2/2007
[upraviť zdroj]Svetová politika
[upraviť zdroj]- 21. február – taliansky premiér Romano Prodi podal demisiu
- 21. február – iránsky prezident Mahmúd Ahmadí-Nežád vyhlásil, že Irán bude pokračovať vo svojom jadrovom programe
- 20. február – britský premiér Tony Blair telefonicky informoval prezidenta USA Georga Busha o tom, že Veľká Británia stiahne všetkých svojich vojakov z Iraku do konca roka 2008
- 20. február – India a Pakistan podpísali dohodu, ktorou sa obe krajiny zaväzujú pracovať na odvrátení rizika vzájomnej jadrovej vojny
- 17. február – sýrsky prezident Bašár Asad a jeho iránsky kolega Mahmúd Ahmadí-Nežád vyzvali k jednote moslimov proti Amerike a Izraelu
- 3. február – V Bagdade spáchal samovražedný atentátnik najväčší bombový útok spáchaný jednou osobou od začiatku americkej invázie v Iraku v roku 2003. Po výbuchu tony výbušnín uložených v nákladnom aute zahynulo na trhovisku v Sadríji najmenej 135 ľudí.
Slovenská politika
[upraviť zdroj]- 28. február – vláda schválila návrh zákona, ktorým sa od októbra rušia krajské úrady, návrhom sa ešte bude zaoberať národná rada
- 24. február – Slobodné fórum prešlo podľa jeho predsedníčky Zuzany Martinákovej po neúspechu vo voľbách obdobím vnútornej očisty a zostáva jednotné a akcieschopné
- 21. február – premiér Robert Fico odcestoval na dvojdňovú návštevu Líbye, zameranú na rozvoj vzájomných vzťahov a možnosti ich prehĺbenia a rozšírenia najmä v oblasti hospodárskej a obchodnej spolupráce
- 20. február – poslanec národnej rady László Nagy presvedčil predsedníctvo SMK o tom, že nie je zapletený do korupčnej aféry bývalého košického viceprimátora Eugena Čuňa
- 13. február – slovenský minister zahraničných vecí Ján Kubiš na stretnutí s gruzínskym ministrom zahraničia Gelom Bežuašvilim podporil ambície Gruzínska vstúpiť do NATO
- 7. február – Slovensko podalo žalobu na Európsku komisiu pre zníženie emisných kvót na oxid uhličitý
- 6. február – návrhy opozície na ústavný zákon o ochrane druhého piliera dôchodkového sporenia ani na týždňovú otcovskú dovolenku po narodení dieťaťa poslanci národnej rady neposunuli do druhého čítania
- 4. február – premiér Robert Fico pricestoval do Číny na päťdňovú návštevu venovanú podľa neho zlepšeniu hospodárskych vzťahov s Čínou
- 1. február – poslancom národnej rady za stranu SMER-SD sa namiesto zosnulého Miroslava Chovanca stal Anton Bobrík
Regionálna politika
[upraviť zdroj]- 20. február – krajská organizácia ĽS-HZDS v Trenčíne sa neúspešne snažila presvedčiť päť svojich poslancov pôsobiacich v trenčianskom mestskom zastupiteľstve aby vstúpili do koalície s SDKÚ-DS a KDH
- 7. február – bratislavský primátor Andrej Ďurkovský dostal od zástupcov mimovládnych organizácií špeciálnu cenu Jedného statočného – šerifskú hviezdu za odvahu a súcit, za pomoc pri riešení problémov bezdomovcov v Bratislave
- 4. február – Nitriansky župný poslanec Tibor Bastrnák (SMK) sa vzdal mandátu a na jeho miesto nastúpil Anton Marek (nezávislý). Uznesenie republikovej rady SMK od začiatku tohto roku neumožňuje mať viac ako dve volené funkcie. Bastrnák je aj primátorom Komárna a poslancom národnej rady.
- 1. február – Bratislavskí mestskí poslanci schválili vyrovnaný rozpočet mesta na rok 2007 vo výške 5,996 miliardy korún. Najväčšia časť bežných výdavkov, takmer dve miliardy korún, pôjde na mestskú hromadnú dopravu, verejné osvetlenie a údržbu a opravu komunikácií.
1/2007
[upraviť zdroj]Svetová politika
[upraviť zdroj]- 30. január – Kubánska televízia odvysielala zábery, na ktorých sa Fidel Castro stretol v nemocnici s venezuelským prezidentom Hugom Chávezom. Kubánci ho mali možnosť vidieť prvýkrát za posledné tri mesiace.
- 28. január – pri najhorších prestrelkách medzi militantnými palestínskymi skupinami Fatahu a Hamasu za posledný rok zomrelo v pásme Gazy najmenej 26 ľudí
- 19. január – v Česku sa po siedmich mesiacoch skončila povolebná kríza, keď parlament vyslovil tesnou väčšinou dôveru koaličnej vláde šéfa Občianskej demokratickej strany Mirka Topolánka, tvorenej okrem občianskych demokratov aj Kresťanskou a demokratickou úniou – Československou stranou ľudovou a Stranou zelených
- 16. január – poslanci Európskeho parlamentu zvolili za nového predsedu nemeckého ľudovca Hansa-Gerta Pötteringa
- 15. január – v Iraku boli popravení nevlastný brat Saddáma Husajna a exšéf tajnej služby Ibrahim Barzan al-Tikrítí a exsudca revolučného súdu Anwar Bandar
- 10. január – bývalý nikaragujský ľavicový revolucionár Daniel Ortega zložil prezidentskú prísahu a po dvoch desaťročiach sa opäť dostal k moci
- 10. január – Rusko obnovilo dodávky ropy do Európy, ktoré boli niekoľko dní zablokované pre spor medzi Ruskom a Bieloruskom kvôli cene dodávok ruskej ropy
- 9. január – český prezident Václav Klaus napriek svojim výhradám vymenoval už druhú vládu premiéra Mirka Topolánka, ktorú na rozdiel od prvej tvoria tri strany – ODS, KDÚ-ČSL a Strana zelených
- 8. január – Spojené štáty sa zaangažovali do občianskej vojny v Somálsku, keď vojenské lietadlá ostreľovali dedinu Hajo, kde sa mali skrývať islamisti napojení na teroristickú sieť al-Káida
- 8. január – v Rakúsku sa najsilnejšie strany – sociálni demokrati a ľudovci až po 99 dňoch po parlamentných voľbách dohodli na novej vláde, ktorej bude šéfovať víťaz volieb, sociálny demokrat Alfred Gusenbauer
- 6. január – predseda palestínskej samosprávy Mahmúd Abbás postavil mimo zákona milície vládného hnutia Hamas
- 1. január – Bulharsko a Rumunsko sa stali členmi Európskej únie
- 1. január – Slovinsko prijalo euro ako prvý z desiatich štátov, ktoré vstúpili do Európskej únie v roku 2004
Slovenská politika
[upraviť zdroj]- 31. január – Slovenské lekárske odbory sa pridali ku kritike vlády a ministra zdravotníctva Ivana Valentoviča a vyzvali ministra na odstúpenie z funkcie
- 31. január – národná rada zvolila kandidáta SNS, historika Matice slovenskej Ivana Petranského, za predsedu správnej rady Ústavu pamäti národa
- 30. január – zvolením nominanta koalície, bývalého ústavného sudcu Tibora Šafárika, sa uzavrel potrebný počet 18 kandidátov, z ktorých prezident Ivan Gašparovič vyberie 9 nových sudcov Ústavného súdu
- 29. január – po ťažkej chorobe zomrel poslanec parlamentu za SMER Miroslav Chovanec
- 28. január – premiér Robert Fico vyhlásil, že už nechce byť predsedom SMERu, pretože popri práci vo vláde mu nezostáva dosť času, aby riadil stranu
- 28. január – predseda ĽS-HZDS Vladimír Mečiar odišiel týždeň po operácii srdca, pri ktorej mu voperovali štyri bajpasy z nemocnice do domáceho liečenia
- 26. január – premiér Robert Fico po návšteve afganského Kandaháru pripustil, že slovenská jednotka doteraz umiestnená v Kábule, by sa mohla presunúť do nepokojného Kandaháru
- 17. január – vláda vymenovala Vladimíra Palša za nového štátneho tajomníka ministerstva pôdohospodárstva namiesto Mariána Záhumenského
- 11. január – po urovnaní sporu medzi Ruskom a Bieloruskom, týkajúcom sa zvýšenia ceny ruskej ropy dodávanej Bielorusku a po niekoľkodennom prerušení dodávok ropy, začala na Slovensko opäť prúdiť ropa cez južnú vetvu ropovodu Družba
- 10. január – vláda na návrh ministerky práce, sociálnych vecí a rodiny Viery Tomanovej odvolala 39 riaditeľov krajských úradov práce, sociálnych vecí a rodiny a súčasne bez výberového konania vymenovala 39 nových, väčšinou neúspešných kandidátov vládnych strán z decembrových komunálnych volieb [1]
- 10. január – napriek snahe ministra spravodlivosti Štefana Harabina a Ľudovej strany – Hnutie za demokratické Slovensko koalícia špeciálny súd podľa premiéra Roberta Fica nezruší
- 7. január – bývalý podpredseda KDH Vladimír Palko vyhlásil, že sa na najbližšom sneme strany bude uchádzať o kreslo jej predsedu
- 1. január – slovenská vláda zaradila Chorvátsko do zoznamu bezpečných krajín, občania Chorvátska preto už nemôžu na Slovensku žiadať o politický azyl
Regionálna politika
[upraviť zdroj]- 31. január – Špeciálny súd uznal bývalého starostu Rače Pavla Bielika a podnikateľa Jaroslava Šuščáka za vinných, že žiadali päťmiliónový úplatok od podnikateľa Pavla Kollára zo Šale a odsúdil ich na 5 rokov odňatia slobody. Rozsudok ešte nenadobudol právoplatnosť.
- 31. január – podľa nového primátora Žiliny Ivana Harmana má mesto rozvrátené mestské financie, viac ako dve miliardy dlhov a založený takmer všetok nehnuteľný majetok
- 19. január – predsedom Regionálneho združenia mestských častí Bratislavy sa opätovne stal starosta mestskej časti Nové Mesto Richard Frimmel
- 17. január – nový primátor Žiliny Ivan Harman rokuje s investorom o umiestnení nákupného centra Aupark v inej lokalite, ako bola pôvodne určená v centre mesta na Námestí Ľ. Štúra
- 17. január – ešte v januári začne vysielať v Ružomberku Mestská televízia Ružomberok
- 16. január – predsedom Rady starostov 22 košických mestských častí sa stal starosta sídliska KVP Daniel Rusnák