Redaktor:Martingazak:pieskovisko4
| Nálet na Nové Zámky 14. marca 1945 | |||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Súčasť druhej svetovej vojny | |||||||
| |||||||
| Protivníci | |||||||
 15. americká letecká armáda
|
 Maďarské kráľovstvo
| ||||||
| Sila | |||||||
| 55. bombardovacie krídlo, 163 bombardérov B-24 Liberator bombardovacích skupín 460, 464, 465 a 485[2] | |||||||
| Straty | |||||||
| 1 bombardér stratený, 1 havaroval pri pristátí, 14 poškodených[2] | Zničené celé mesto, asi 4000 obetí, 2033 budov[1] | ||||||
Nálet na Nové Zámky 14. marca 1945 bol najničivejší nálet 15. americkej leteckej armády na územie terajšieho Slovenska počas druhej svetovej vojny.[pozn. 1] Mesto bolo strategickým železničným uzlom a na konci druhej svetovej vojny sa preto stalo cieľom troch náletov. Prvý nálet prišiel 7. októbra 1944, druhý sa udial o týždeň neskôr 14. októbra. Najtragickejšie tretie bombardovanie postihlo Nové Zámky 14. marca 1945. Počet obetí sa odhaduje až na 4000. Mnohé z nich neboli identifikované. Z pôvodných 3394 domov nálet zničil 2023 vrátane prakticky všetkých historických budov, ktoré museli byť byť po skončení vojny zbúrané. Nové Zámky, v medzivojnovom období štvrté najväčšie slovenské mesto, sa v dôsledku tejto katastrofy prepadlo na súčasnú pätnástu priečku.[1]
Predohra[upraviť | upraviť zdroj]
Maďarsko vstúpilo 9. apríla 1941 do vojny proti Juhoslávii a 27. júna 1941 vyhlásilo vojnu Sovietskemu zväzu. 6. decembra 1941 vyhlásila Veľká Británia vojnu Maďarsku ako štátu, ktorý sa zúčastňoval vojny proti Sovietskemu zväzu.[3]:3632/11410 Potom ako Japonsko prepadlo USA náletom na Pearl Harbor a Nemecko vyhlásilo USA vojnu, 15. decembra 1941 maďarský predseda vlády László Bárdossy tiež vyhlásil v mene Maďarska vojnu Spojeným štátom.[3]:3650/11410 Senát Spojených štátov amerických odhlasoval vypovedanie vojny Spojenými štátmi Maďarsku až 4. júna 1942 rezolúciou 320.[4]
Americké nálety na Maďarsko začali 3. apríla 1944 náletom na Budapešť. Po neúspešnom pokuse regenta Horthyho uzavrieť v mene Maďarska prímerie a vystúpiť z vojny prevzal moc v Maďarsku 15. októbra 1944 režim Ferenca Szálasiho. Maďarsko pokračovalo v boji po boku Nemecka[3]:6612/11410 a jeho územie sa stalo dejiskom bojov a cieľom ďalších náletov. Nové Zámky boli prvý krát bombardované 7. októbra 1944, kedy na mesto dopadlo asi 600 - 700 bômb. Druhý letecký útok vykonalo 14. októbra 1944 51 bombardérov, ktorých primárnym cieľom boli ropné rafinérie v Zdieszowiciach (Odertal) a Blachowni Slazkiej (Blechhamer) na území Sliezska. V dôsledku zlého počasia však bol však bombardovaný náhradný cieľ, železničný uzol Nové Zámky. Zničených bolo 40 rušňov, 1370 naložených vagónov, nálet mal približne 400 civilných obetí.[1]
Priebeh náletu[upraviť | upraviť zdroj]
14. marca 1945 sa primárnymi cieľmi 15. americkej leteckej armády stali Komárno a zoraďovacia stanica v meste Nové Zámky. Svoje bomby zhodilo kompletné 55. bombardovacie krídlo. 464. bombardovacia skupina vyslala na Nové Zámky 42 bombardérov B-24 Liberator rozdelených do dvoch skupín. Bombardéry sa nad Balkánom kvôli oblačnej pokrývke orientovali radarom, no nad severným Maďarskom už bola čistá obloha. Nad cieľ sa dostalo 36 bombardérov. Približne o 13:08 hod. zhodilo 16 bombardérov prvej skupiny Red Force 39.75 ton bômb na okrajovú časť stanice. O 13:11 hod. zaútočila dvadsiatimi strojmi druhá skupina Blue Force, ktorá však minula cieľ o kilometer a zasiahla centrum mesta.[2]
460. bombardovacia skupina sa oneskorila. Do akcie vyslala zo základne Spinazzola 41 bombardérov B-24 Liberator, tiež rozdelených do dvoch skupín. Ako prvé sa nad Nové Zámky, dostalo 19 bombardérov skupiny Red Force, ktoré zhodili o 13:33 hod. na cieľ 47,5 tony bômb. Aj keď oblohu pokrývala zo 4/10 oblačnosť, cieľ bol identifikovaný a bombardovanie prebehlo vizuálne bez použitia radaru. 19 bombardérov druhej skupiny Blue Force už našlo cieľ kompletne zahalený oblačnosťou a preto presmerovali svoj útok na náhradný cieľ, železničnú stanicu v meste Szombathely. Ani tu sa však nálet pre nepriaznivé podmienky neuskutočnil a tak po poslednom opäť neúspešnom pokuse bombardovať železničnú stanicu v Záhrebe tri stroje odhodili bomby do Jadranského mora, jeden stroj po poruche motorov posádka na padákoch opustila a 15 bombardérov sa vrátilo so svojimi bombami na palubách na základňu.[2]
Zo základne Pantanella vyštartovalo o 08:56 hod. 42 bombardérov B-24 patriacich 465. bombardovacej skupine. Formácia sa rozdelila do dvoch Forces. Nad cieľ dorazilo len tridsať bombardérov, ktoré medzi 13:31 – 13:33 hod. zhodili na cieľ z výšky 6500 metrov 72,5 tony 250 kg bômb. Skupina Red Force bombardovala vizuálne s použitím C-1 autopilota, skupina Blue Force začalo nálet pomocou PFF radaru, ale neskôr odhodila po synchronizácii nad cieľom bomby vizuálne. Bomby dopadli prevažne na severozápade cieľa, koľajisko utrpelo pätnásť až dvadsať zásahov. O 16:25 hod. pristálo tridsaťšesť bombardérov na základni. Dva stoje núdzovo pristáli na spojeneckom území. Osem bombardérov 465. skupiny bolo nad cieľom poškodených flakom.[2]
Zo základne Venosa vzlietlo o 09:14 hod. 38 bombardérov B-24 485. bombardovacej skupiny. 485. bombardovacia skupina bola nad Novými Zámkami ako posledná. Posádky sedemnástich bombardérov prvej vlny Blue Force dorazili nad cieľ ako prvé o 13:51 hod. a zhodili z výšky 6500 metrov 42 ton 250 kg RDX bômb. Druhá vlna Red Force 16 bombardérov dorazila nad cieľ o 14:13 hod. a 11 bombardérov zhodilo na stanicu v Nových Zámkoch 27,5 ton bômb. 5 bombardérov nebolo schopných identifikovať cieľ a nezhodilo bomby. Bomby Blue Force dopadli na severozápadný koniec stanice a Red Force zasiahla juhovýchodnú časť stanice. Protilietadlová paľba zanedbateľne poškodil šesť bombardérov.[2]
Výsledky náletu[upraviť | upraviť zdroj]
Z pôvodných 3 394 domov bolo zničených 2 023. Väčšina historických stavieb mesta bola zničená počas bombardovaní alebo odstránená po oslobodení: radnica, hotel Zlatý lev, bývalá budova sídla hradného kapitána, arcibiskupský palác – bývalé sídlo tureckých pašov a Františka Rákociho II, synagóga z roku 1858, majestátna budova židovskej meštianskej školy na Žerotínovom námestí. Zo zničeného historického námestia zostali iba dva kostoly a bývalý františkánsky kláštor. Pri nálete zahynulo 4 000 ľudí a 6 000 ľudí zostalo bez prístrešia. Mnoho obetí nebolo identifikovaných a na výrobu rakiev sa používali aj dosky z drevených plotov.[1] Devastácia historických častí a obytných zón mesta bombardovaním natrvalo poznačila jeho architektonický ráz. Trosky a ruiny po bombardovaniach boli odstraňované ešte aj v roku 1946. Hoci by sa arcibiskupský palác dal zachrániť, magistrát rozhodol o jeho zbúraní. Takisto v prípade impozantnej neologickej synagógy, kde sa veže zachovali, no loď bola poškodená, bol celý objekt zbúraný.
Poznámka[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Nové Zámky boli počas druhej svetovej vojny v čase medzi viedenskou arbitrážou a Parížskou mierovou konferenciou de iure súčasťou Maďarska.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b c d e KLUBERT, Tomáš. 14. marec 1945 Bombardovanie Nových Zámkov [online]. Ústav pamäti národa, [cit. 2024-06-16]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e f Kronika leteckej vojny nad Slovenskom, USAAF: 14.03.1944 [online]. airwarsk.blogspot.com, [cit. 2024-06-16]. Dostupné online.
- ↑ a b c CORNELIUS, Deborah S.. Maďarsko v druhej svetovej vojne. Bratislava : Premedia, 2015. ISBN 978-80-8159-262-1.
- ↑ Declarations of war [online]. [Cit. 2024-04-26]. Dostupné online.
Čo písali noviny: Boľševický teror nad Nitrou
Nitru, odvekú nositeľku slovenskej histórie a kresťanskej tradície, postihlo v pondelok 26. marca krátko pred 9. hod. bezohľadné teroristické pustošenie a hromadné vraždenie. Boľševické bombardovacie sväzy priletely nad mesto v troch vlnách a shodily veľké množstvo trhacích a zápaľných bômb a to vo chvíli, keď v celom meste prúdil život v najväčšom rozsahu. Pustošenie tohto staroslávneho mesta previedli boľševici bombardovaním kobercovým systémom... Treba zdôrazniť, že bombardovanie Nitry je typickým príkladom teroristického pustošenia zo strany boľševikov. Nálet na Nitru sa uskutočnil za veľmi dobrej viditeľnosti. Je preto zrejmé, že aj v prípade Nitry boľševický teror smeroval výlučne proti civilnému obyvateľstvu. Zničené boli obytné domy a najviac postihnutí sú tí najchudobnejší z robotníckej štvrte Párovce. Zato však nie je zasiahnutý ani jeden objekt, ktorý by mal nejakú vojenskú dôležitosť. Gardista, 28. marca 1945
Najskôr Komjatice. Sovietske velenie bolo presvedčené, že sú v nich silné nemecké jednotky. Podľa obecnej kroniky to však boli len maďarské pomocné zbory, ktoré tam kopali zákopy.
Sovieti proti dedine poslali 42 stredných bombardérov A-20. Opäť paradox – boli to americké lietadlá, ktoré Stalin dostal v rámci vojenskej pomoci.
Komjatice mali smolu, že v ten deň bola Kvetná nedeľa a ľudia boli v kostole práve v čase náletu. Sovietski letci veľkú koncentráciu civilistov považovali za nepriateľských vojakov. Tí na mieste naozaj boli, ale kým ich zomrelo 70, dedinčanov až 150. Mnoho ďalších bolo zranených.
Aby sa ukázala zložitosť dejín, obete nemohli prijať v novozámockej nemocnici, kam by inak smerovali, pretože tú zničili Američania už 7. októbra 1944.
Preto hoci Komjatice tiež patrili Maďarsku, ranených posielali do slovenskej Nitry. Tam ich prijímal mladý lekár Róchus Nemeček, ktorý promoval práve v deň, keď nemocnica v Nových Zámkoch ľahla popolom.
„Dodnes neviem pochopiť ruských ostreľovačov, ktorí z takej výšky museli rozoznať civilné osoby, starcov, stareny a deti,“ spomínal Nemeček. V skutočnosti sa to mohlo stať celkom ľahko.
Pravdou však je, že toto naozaj vyzerá ako príklad zle naplánovaného a bezohľadne vykonaného náletu, pretože bomby vedome zhadzovali na civilné budovy hlava-nehlava.
Druhé na rade boli v rovnaký deň Vráble. V nich Sovieti v predchádzajúcich dňoch objavili tanky Tiger II, tie však hneď ráno po začatí pozemnej ofenzívy vyrazili von z mesta do boja.
Preto keď pred treťou popoludní nad Vráble dorazilo 18 bombardérov A-20, mohli už zabíjať len dedinčanov. Aj tu mali smolu, že práve boli v kostole, sovietske posádky si ich opäť pomýlili s nepriateľom, a preto zomrelo 70 civilistov.
Posledná bola Nitra. Ráno v pondelok 26. marca nad ňu poslali 45 starých známych A-20 rozdelených na päť skupín. Terčom síce boli formálne nepriateľské jednotky, ktoré mali byť v meste, no konkrétne ciele neboli stanovené. Priamo na mieste o nich mali rozhodnúť velitelia jednotlivých skupín.
Podľa pamätníkov si letci s výberom cieľov veľké starosti nerobili.
Opäť Róchus Nemeček: „Vbehol som do najbližšieho krytu v nemocničnom areáli. Ešte som zastihol otrasy prvých bômb. O päť minút sa ozvali sirény, ktoré však už zbytočne oznamovali hrozivú pravdu. V Nitre boli vtedy trhové dni – mesto bolo plné ľudí. Keď lietadlá zhodili bomby, nad Zoborom sa obrátili a začali kosiť bezbranné obyvateľstvo guľometmi… Najväčší zásah dostal stred mesta, miesto dnešnej pešej zóny, kde zničené budovy znemožnili akúkoľvek dopravu.“
Zomrelo 345 ľudí, z ktorých len 13 bolo vojakov a z nich len päť nemeckých. Nálet úplne zničil 53 budov, takmer 500 ťažko poškodil. Šťastím Nitry bolo, že sovietske bombardéry boli omnoho menšie a uniesli menej bômb ako americké, čo bombardovali Nové Zámky.
Keby niekto pochyboval, či bola v očiach Sovietov Nitra legitímnym cieľom, ako pomôcka môže slúžiť názov jednej zo zničených ulíc – volala sa Hitlerova. Na rozdiel od okupovaných krajín sme si ju tak nazvali sami a dobrovoľne