Redaktor:Martingazak:pieskovisko4
Boj o Beskydy, likvidácia partizánskej oblasti Nemcami | |||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|
Súčasť Slovenského národného povstania | |||||||
| |||||||
Protivníci | |||||||
Vojensko-partizánska brigáda Kriváň Partizánska brigáda Sergej 271. divízia Červenej armády |
jednotky 82. divízie jednotky 254. divízie | ||||||
Velitelia | |||||||
pplk. Jozef Vogl – Sokolovský Nikolaj Archipovič Prokopiuk |
generálplukovník Harpe (254. divízia)[1]:203 | ||||||
Slovenské národné povstanie |
---|
Ružomberok – Strečno – Spiš – Trnava, Hlohovec, Sereď – Nitra – Kartoffelernte – Obišovce – Telgárt – Priekopa – Rajecká dolina – Tri Duby – Ostrô – Baťovany – Prievidza – Piešťany – Svätý Kríž nad Hronom – Beskydy – Čremošné – Jalná – Vinné – Poľana |
Boje o Beskydy bolo ozbrojené stretnutie medzi partizánmi a nemeckými silami v Beskydoch – Laboreckej vrchovine počas SNP. Partizánske brigády Kriváň a Sergej v septembri 1944 vytvorili v trojuholníku Humenné – Snina – Medzilaborce a tri týždne držali partizánsku oblasť zahŕňajúcu viac ako pätnásť obcí. Po nemeckom útoku na partizánsku oblasť z troch smerov a za podpory ťažkých zbraní sa ćasť brigády Kriváň presunula do Vihorlatu. Brigáda Sergej so zvyškom brigády Kriváň zaujali obranu hrebeňa Beskýd, kde odrazili aj s podporou sovietskeho letectva početné nemecké útoky. Úmysel udržať hrebeň do príchodu Červenej armády sa ale nepodarilo splniť, partizáni pre nedostatok munície museli ustúpiť a pri Woli Michovej sa 30. septembra 1944 prebojovali k Červenej armáde.[2]:48-70[1]:170-215
Predohra
[upraviť | upraviť zdroj]29. augusta 1944 vypuklo Slovenské národné povstanie. 31. augusta zahájili Nemci odzbrojovanie Východoslovenskej armády (VSA). Časť jednotiek VSA sa nenechala odzbrojiť a postavila sa na Nemcom na odpor. Z vojakov 2 divízie pod velením pplk. Jozef Vogl-Sokolovský vznikla vojensko – partizánska brigáda Kriváň. Tá spolu so sovietskou partizánskou brigádou Sergej[pozn. 1] a partizánskym oddielom Belov – Kovalenko vytvorila v trojuholníku Humenné – Snina – Medzilaborce a držala tri týždne partizánsku oblasť zahŕňajúcu pätnásť obcí. Partizáni mali k dispozícii aj 6 10 cm húfnic z delostreleckého oddielu Jozefa Tabiša. V druhej a začiatkom tretej septembrovej dekády sa stupňovali pokusy nemeckých vojsk dostať sa do partizánskej oblasti.[2]
Boje
[upraviť | upraviť zdroj]Už 21. septembra popoludní prepadlo 250 Nemcov za pomoci dvoch tankov a dvoch samohybných diel partizánsku obranu z juhu od Adidoviec. Slovenskí delostrelci svojou paľbou a pešie jednotky s použitím ťažkých a ľahkých guľometov útok odrazili.[2]:64 Večer štáby Sergeja i Kriváňa situáciu vyhodnotili ako predzvesť nemeckého sústredeného útoku a informovali o situácii aj 4. ukrajinský front. 22. septembra sa Nemci pokúsili odstrániť zátarasy na ceste z Balnice do Telepoviec, slovenskí vojaci cestu opäť zatarasili. Večer bola opäť porada štábov brigád aj za účasti veliteľov rôt a veliteľa oddielu delostrelcov. Došlo k dohode, že sa brigády presunú na Beskydy do starého tábora a pokúsia sa o prechod frontu k Červenej armáde. O zámere opäť informovali 4. ukrajinský front. Pplk. Jozef Vogl navrhol uskutočniť presun v noci z 23. na 24. septembra, no kvôli chýbajúcej odpovedi od 4. ukrajinského frontu bol presun odsunutý na noc z 24. na 25. septembra. Ale už 24. septembra sa mal presúvať trén. Prvá delostrelecká batéria (por. del. Ján Buček) a tretia batéria (por. del. Jozef Folta) so štyrmi 10 cm húfnicami mali postavenie v lese Kozáre asi 2 km od Zubného. Pozorovateľňa bola na kopci nad Adidovcami. Jedno delo bolo umiestnené 1 km južne od Zubného.[2]:65
Útok 24. septembra
[upraviť | upraviť zdroj]Nemecký útok sa začal 24. septembra z viacerých smerov: z juhu od Adidoviec za použitia tankov, mínometov, diel a motorizovanej pechoty; od Sniny na Pčoliné a severne od Papína zo smeru Medzilaboriec. Ako prvé sa pod paľbu dostali trény a čata delostrelcov presúvajúce sa do Vyšnej Jablonky, pričom časť trénu bola rozprášená. Vojaci a partizáni kládli odpor na všetkých smeroch. Na južnom úseku viedli delostrelci úspešnú paľbu riadenú telefonicky, neskôr pomocou spojok, a útok z juhu bol úspešne odrážaný. Situácia sa skomplikovala pri obrane cesty z Humenského Rokytova na Papín. Rota Hurban brigády Kriváň pred silným nemeckým náporom ustúpila a štáb Kriváňa nemal zálohu. Nemci postupovali pozdĺž rieky Udava do Papína a na Zubné. Pplk. Jozef Vogl nasadil severne od Zubného nasadil pešiu čatu s guľometmi z roty Jánošík stiahnutú od Adidoviec. Nerovný boj trval takmer do poludnia. Keď Nemci dosiahli severný okraj obce Zubné, pplk. Jozef Vogl o 12.30 h. vydal rozkaz, že ak nebude možné udržať obranu do večera, bude nasledovať ústup na juh do Vihorlatu. Rozkaz sa dostal k delostrelcom a k peším rotám Svoboda a Janošík. Rote Hurban, trénu, delostreleckej čate npor. del. Š. Jaremu a štábu brigády Sergej už nebolo možné rozkaz doručiť ani spojkou, ani prerušeným telefonickým spojením. Brigáda Sergej ustúpila smerom na Nechválovu Polianku. 24. septembra 1944 sa bojová spolupráca brigád Kriváň a brigády Sergej skončila.[2]:65
Odchod brigády Kriváň do Vihorlatu
[upraviť | upraviť zdroj]Nemci obsadili Zubné, no boje peších rôt a delostrelcov na južnom úseku ešte pokračovali asi dve hodiny. Delostrelci pri Adidovciach až okolo 16. h. zamaskovali delá, odmontovali a skryli zameriavače a úderníky. K delostrelcom sa stiahla aj pešia rota Jánošík s vel. npor. P. Lovasíkom. Veliteľ delostrelcov stot. del. Jozef Tabiš sa s veliteľom pešej roty dohodli, že sa v nočných hodinách sa presunú za Udavu do vrchov Makovica. V priestore na Makovici sa stretli s rotou Svoboda, vel. por. Ondrej Šinák. Ráno sa ešte pokúsili spojiť s brigádou Sergej, ale tam ostali iba stopy po boji. Delostrelci a obidve roty brigády Kriváň začali ráno 26. septembra presun do pohoria Vihorlatu.
Hrebeň Beskýd
[upraviť | upraviť zdroj]Brigáda Sergej ustúpila 24. septembra pod tlakom Nemcov od Pčoliného smerom na Nechválovu Polianku. Obec Pčoliné bola obsadená Nemcami a mala byť za podporu partizánov vypálená, unikla tomuto osudu len vďaka nemeckému dôstojníkovi, ktorý vedel česky.[1]:182 Brigáda sa ráno sa presunula ponad Vyšnú Jablonku a spolu s príslušníkmi roty Hurban brigády Kriváň pod velením Andreja Krempašského a čiastočne aj čaty delostrelcov pokračovala do Beskýd. Dve roty boli ponechané v obrannom postavení na Diakovej lúke. Veliteľ brigády Sergej vyslal k Červenej armáde cez obce Balnica a Manzove zosilnenu hliadku.[1]:177
Podľa zajatého veliteľa nemeckej hliadky Otta Wilmesa mala 82. nemecká divízia zaútočiť na hrebeň Beskýd s podporou mínometných batérií 254. divízie. Brigada Sergej zaujala obranu na výšine Vysoký grúň, Hlboký vrch a Vrch nad Lazom. Telegraficky informovali 4. ukrajinský front.[1]:181
Vyšnú Jablonku obsadili Nemci vrátane tankov. Prvý útok partizáni na Diakovej lúke odrazili.[1]:186 27. septembra začali opakované útoky Nemcov na Beskydy od Osadného, Oľšinkova, a Jablonky, ktoré sa partizánom darilo odrážať. Červená armáda sa medzitým prebila k Woli Michowej na poľskej strane hrebeňa.[1]:193. 28. septembra prišli partizánom na pomoc 2 batalióny 271. divizie Červenej armády. Zároveň v ten deň sovietske letectvo vykonalo nálet na Vyšnú Jablonku.[1]:201
Ťažké boje pokračovali aj 28. a 29. septembra, Nemci k obciam Wola Michowa, Balnica a Zubinské prisunuli čerstvé jednotky 254. divízie (generálplukovník Harpe) a prerušili spojenie partizánov s 271. divíziou Červenej armády.[1]:203 Sovietske letectvo bombardovalo presuny nepriateľa na ceste Zubné – Papín – Jablonka.[1]:207
Partizánske brigády Sergej a Kriváň odrazili za 3 dni 32 nepriateľských útokov,[1]:211 no začala im dochádzať munícia a tak sa nakoniec z hrebeňa Beskýd stiahli a 30. septembra sa východne od Lupkovského priesmyku vo Woli Michowej na území Poľska prebili cez front k jednotkám 4. ukrajinského frontu Červenej armády.[3]:468
Dohra
[upraviť | upraviť zdroj]Brigáda Kriváň počas obranných bojov 24. septembra stratila 3 mŕtvych, dvoch ťažšie, niekoľko ľahšie ranených a 25 nezvestných. Na Beskydy ustúpilo vyše 60 príslušníkov roty Hurban a niekoľkí delostrelci z 2. delostreleckej batérie. Časť vojakov sprevádzajúcich trén sa dokázala po desiatich dňoch putovania dostať na povstalecké územie a pod vedením por. hosp. Ondreja Dobrotu sa prihlásili do povstaleckej armády.[2]:66
Za statočnosť a odvahu pri plnení špeciálnych úloh za nepriateľskými líniami bol veliteľovi brigády Sergej Nikolajovi Archipovičovi Prokopiukovi 5. novembra 1944 udelený titul Hrdina Sovietskeho zväzu.
V päťdesiatych rokoch vyhodnotil komunistický režim v Československu správanie sa Jozefa Vogla (napriek tomu, že on a jeho jednotka sa ako jedna z mála nedala Nemcom odzbrojiť a takmer 3 mesiac viedla proti Nemcom boj) ako „sabotáž SNP a zradu na revolúcii slovenského národa“ a aj za tento „zločin“ si Jozef Vogl odsedel 8 rokov a 4 mesiace.[4]:147
V literatúre
[upraviť | upraviť zdroj]Históriu partizánskeho oddielu Belov – Kovalenko, partizánskej brigády Sergej a boje o Beskydy popísal v spomienkovej knihe Boj o Beskydy[1] člen oddielu Belov – Kovalenko Michal Piteľ.
Poznámky
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Sovietska partizánska brigáda Sergej sa presunula na územie Slovenska 4. septembra 1944 z územia Generálneho gubernátorstva.[2]:59
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c d e f g h i j k l PITEĽ, Michal. Boj o Beskydy. Bratislava : Obzor, 1972.
- ↑ a b c d e f g HELENA, Pažurová. Vojensko-partizánske jednotky utvorené z príslušníkov Východoslovenskej armády. Brigáda Kriváň. I. časť. Vojenská história (Bratislava: Vojenský historický ústav), roč. 2010, čís. 4, s. 48-70. Dostupné online. ISSN 1335-3314.
- ↑ PLEVZA, Viliam. Dejiny Slovenského národného povstania. Zväzok 5. Encyklopédia odboja a SNP. Bratislava : Pravda, 1984.
- ↑ JABLONICKÝ, Jozef. Samizdat o odboji 2, Štúdie a články. Bratislava : Kaligram, 2006. ISBN 80-7149-781-9.