Bitka v Obišovciach
| Bitka v Obišovcach | |||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Súčasť Slovenské národné povstanie | |||||||
| |||||||
| Protivníci | |||||||
| nemecká bojová skupina Rintelen | partizánsky zväzok Čapajev | ||||||
| Velitelia | |||||||
| dôst. zást. Ján Naništa, veliteľ tankovej čaty | |||||||
| Sila | |||||||
| pancierový vlak, počet vojakov nezistený | 5 ľahkých tankov, počet partizánov nezistený | ||||||
| Straty | |||||||
| nezistená počet | 14 mrtvých, min. 5 zajatých, 5 tankov zničených alebo opustených | ||||||
| Slovenské národné povstanie |
|---|
| Ružomberok – Strečno – Spiš – Trnava, Hlohovec, Sereď – Nitra – Kartoffelernte – Obišovce – Telgárt – Priekopa – Rajecká dolina – Tri Duby – Ostrô – Baťovany – Prievidza – Piešťany – Svätý Kríž nad Hronom – Beskydy – Čremošné – Jalná – Vinné – Poľana |
Bitka v Obišovciach bolo bojové stretnutie medzi partizánmi zväzku Čapajev podporovanými piatimi ľahkými tankami čaty III/1 (dôst. zást. Ján Naništa) a nemeckou jednotkou podporovanou pancierovým vlakom Panzerzug 62, ktoré sa odohralo 1. septembra 1944. Bitka sa skončila porážkou partizánov.
Predohra
[upraviť | upraviť zdroj]Dňa 31. augusta 1944 začali Nemci odzbrojovať Východoslovenskú armádu. Aby sa vyhli zajatiu, tak sa v popoludňajších hodinách z Čemerného pri Vranove nad Topľou do Zlatej Bane v Slánskych vrchoch presunulo 333 vojakov, 13 tankov LT vz. 38 a 2 stíhače tankov Marder III a niekoľko desiatok nákladných vozidiel s vojenským materiálom a proviantom. Šlo o časť Poľnej jednotky Pluku útočnej vozby, ktorá bola súčasťou Východoslovenskej armády.
V tom čase mal štáb partizánskeho zväzku Čapajev sídliaceho v Slánskych vrchoch už pripavený plán ovládnutia Giraltovského okresu a v rámci neho aj ovládnutie železničného uzla Kysak-Obyšovce na Košicko-bohumínskej magistrále, Od postavenia magistrály až do 50. rokov 20. storočia niesol železničničný uzol spojený názov Kysaku a nasledujúcej stanice [1].
Po krátkej porade bolo rozhodnuté vytvoriť dve útočné skupiny zložené z obrnenej techniky a partizánov. Väčšia skupina, v ktorej bolo osem tankov a oba stíhače tankov Marder III vyrazila na Prešov, menšia vyrazila na Obišovce (v tom čase Obyšovce) s cieľom zaistiť železničný uzol.
Priebeh akcie
[upraviť | upraviť zdroj]Krátko po polnoci 1. septembra 1944 vyrazila útočná skupina zložená z tankovej čaty piatich tankov LT vz. 38 (veliteľ dôstoj. zást. Ján Naništa) a dvoch nákladných automobilov s partizánmi od Zlatej Bane do Obišoviec. Skupina šla po trase Kokošovce - Žehňa - Drienov až sa dostala na hlavnú komunikáciu spájajúcu Košice a Prešov. Cestou zlikvidovali posádku nemeckého osobného automobilu a dva konské povozy s nemeckými vojakmi.
Do Obišoviec skupina dorazila približne o 4. hodine nadránom. Na základe informácií partizánskeho prieskumu, ktoré vraveli, že v Kysaku je len malá nemecká jednotka bol pôvodný plán zaujať vežové postavenie na návrší pri trati zmenený a skupina začala zostupovať do dediny. Naništov tank a ďalšie dva podporné zamierili k Obišovskému viaduktu nad cestou na Ruské Pekľany. Na korbách vozidiel sa nachádzali po 2-3 partizáni. Keď sa tanky približovali k viaduktu, vedúci tank odstrelil strážňu búdku na moste. Chvíľu na to sa na železničnej trati na viadukte objavil pancierový vlak. Výstrelom z tanku umiestneného na prvom vagóne bol zasiahnutý motor posledného tanku Naništovej skupiny. Zahynul veliteľ tanku a jeden partizán. Ďalšie dva tanky sa ukryli pod viaduktom čelami k sebe a opätovali paľbu nemeckých vojakov. Tí zhadzovali výbušniny z mosta a strieľali na tanky pod mostom z pancieroviek. Partizáni, ktorí nepadli na začiatku sa hneď rozpŕchli, niektorí v dôsledku bezvýchodiskovej situácie spáchali samovraždu.
Do paľby pancierového vlaku sa dostali aj ďalšie dva tanky (velitelia: slob, Gajdoš a dôst, zástupca Smoleň) a dva nákladné automobily, ktoré postupovali ku kysackej stanici. Tank slob. Gajdoša, ktorý šiel prvý a dostal sa už cez most ponad Hornád, dostal zásah a celá posádka zahynula. Veliteľ druhé tanku Blažej Smoleň sa pokusil rádiostanicou nadviazať spojenie s velením. Keďže sa mu to nepodalilo nariadil ústup. Pri úhybnom manévri však jeho tank zapadol do rigóla (podľa miestnej kroniky sa zosunul do mlynského potoka) a stal sa nepojazným, Posádka ho opustila a ukryla sa v blízkom lese. Smoleňovi sa podarilo vrátiť sa k jednotke v Slánskych vrchoch no osud ďalších členov posádky jeho tanku neznámy.
Medzitým pokračoval boj pod mostom uväznených tankov s nemcami. Veliteľ čaty dôst. zást. Naništa sa rádiostanicou pokúšal neúspešne nadviazať spojenie. Po zvážení bezvýchodiskovel situácie sa približne o 8.00 hod. pokúsil s Nemcami vyjednávať no pri pokuse opustiť tank bol smrteľne ranený. Do 11. hodiny došlo tankom strelivo a posádky ich chceli opustiť. Pritom zahynuli strelníci oboch tankov a ďalší členovia posádok boli zajatí. Nemci ich chceli zastreliť no na rozkaz ich veliteľa sa od toho upustilo.
Výsledok boja
[upraviť | upraviť zdroj]
Celkový výsledok bojového stretnutia v Obišovciach bol z pohľadu partizánskeho zväzku Čapajev jednoznačným neúspechom. Čapajevovci prišli o všetkých päť tankov Naništovej čaty a úlohu zabezpečiť kysacký železničný uzol nesplnili. V boji pri viadukte a pri stanici v Kysaku padlo celkovo 14 tankistov a partizánov. Boli pochovaní do spoločných hrobov na starom cintoríne v Obišovciach a v Kysaku.
Ďalší 4 tankisti a neznámy počet partizánov bolo zajatých a odvezených do Nemecka. Celkovo z 20 tankistov sa na základňu v Slánskych vrchoch vrátil len jeden.
Straty na nemeckej strane nie sú známe, nakoľko Nemci svojich mŕtvych okamžite odviezli. Počas prestrelky na stanici v Kysaku zahynul železničiar - službukonajúci hradlár Bartolomej Rimák, čo pripomína pamätná tabuľa na budove železničnej stanice v Kysaku.
Po bitke Nemci všetkých mužov z dediny sústredili na stanici v Kysaku a začali vyšetrovať ich možnú spoluprácu s partizánmi. Obyvatelia Obišoviec boli varovaní, aby sa nepokúšali o kontakty s partizánmi.
Nemecký pancierový vlak Panzerzug 62 sa ešte v ten istý deň presunul ku Prešovu, kde pomohol odraziť útok druhej väčšej skupiny. Tá sa stiahla späť k Zlatej Bani. V noci z 1. na 2. septembra 1944 sa zbytok vojakov aj s technikou presunul od Zlatej Bane do Hermanoviec nad Topľou, hlbšie do Slánskych vrchov.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ POPOVEC, Peter. Trať Kysak – Prešov - Muszyna včera, dnes a zajtra (1) [online]. vlaky.net, 27.5.2015, [cit. 2023-02-06]. Dostupné online.
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- MEDVEC, Anton. Koleso času - Obišovce. Obišovce : [s.n.], 2014. (97 Dejiny slovenských regiónov a miest.) ISBN 978-80-971656-3-5. Kapitola V Slovenskom štáte - Vojnové útrapy, krvavá prestrelka v Obišovciach a oslobodenie obce, s. 114-121.
- PAŽUROVÁ, Helena. Slovenský partizánsky zväzok Čapajev. prvé. vyd. Banská Bystrica : Múzeum SNP, 2014. (Monografie.) ISBN 978-80-89514-26-7. Kapitola V - Činnosť zväzku Čapajev po vypuknutí Slovenského národného povstania, s. 94-115.
- UHRÍN, Marián. Pluk útočnej vozby 1944. prvé. vyd. Banská Bystrica : Múzeum SNP, 2012. ISBN 9788089514144. Kapitola 2 - Nasadenie jednotiek PÚV v roku 1944 - Zánik poľných jednotiek PÚV, s. 71-85.