Hincova veža
| Hincova veža | |
| vrch | |
 Veľké Hincovo pleso z Kôprovského štítu, nad plesom zľava Prostredný a Východný Mengusovský štít, Hincova veža, za nimi Vysoká a Gerlachovský štít
| |
| Štáty |  Slovensko,  Poľsko
|
|---|---|
| Regióny | Prešovský, Malopoľské vojvodstvo |
| Okresy | Poprad, Powiat tatrzański |
| Obce | Vysoké Tatry, Tatranská Bukovina |
| Časť | Vysoké Tatry |
| Pohorie | Tatry |
| Podcelok | Východné Tatry |
| Povodia | Dunajec, Poprad |
| Nadmorská výška | 2 377 m n. m. |
| Súradnice | 49°10′50″S 20°04′10″V / 49,1806°S 20,0694°V |
| Najľahší výstup | Len s horským vodcom |
  Poloha v rámci Slovenska
| |
 Poloha v rámci Tatier
| |
| Wikimedia Commons: Hincova veža | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Hincova veža[1] (2 377 m n. m.[2]; poľ. Hińczowa Turnia, nem. Hinzenseeturm, maď. Hincótavi torony) je od severozápadu prvá z troch elevácií v ozubenom, ale ináč takmer vodorovnom úseku hlavného hrebeňa Vysokých Tatier na slovensko-poľskej hranici. Leží v závere Mengusovskej doliny nad Štrbským Plesom, približne 19 km severozápadne od Popradu.[3]
Názov
[upraviť | upraviť zdroj]Názov veže vychádza z mena Veľkého Hincovho plesa.[4]
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Nachádza sa v strednej časti Tatier, v geomorfologickom podcelku Východné Tatry a časti Vysoké Tatry.[5] Leží na slovensko-poľskej hranici, na pomedzí Prešovského kraja a Malopoľského vojvodstva. Južná časť hrebeňa zasahuje do okresu Poprad a katastra mesta Vysoké Tatry[1], severná patrí do Powiatu tatrzańského a gminy Tatranská Bukovina. Najbližšími sídlami sú južne situované Štrbské Pleso a Vyšné Hágy, juhovýchodne sa nachádza Nová Polianka, Tatranská Polianka, Tatranské Zruby a Starý Smokovec a severovýchodne Tatranská Javorina.[6][2] Vrch sa nachádza v Tatranskom národnom parku v slovenskej i poľskej časti a južná časť aj do národnej prírodnej rezervácie Mengusovská dolina.[3]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Hincova veža sa nachádza v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier, medzi Rysmi (2 503 m n. m.) a Veľkým Mengusovským štítom (2 438 m n. m.), konkrétne medzi Východným Mengusovským sedlom (Východným Mengusovským štítom) a Vyšnou Hincovou priehybou (Hincovou kopou). Hincova veža sa vypína nad Dolinou Rybiego Potoku a Mengusovskou dolinou.[4] Západne leží mohutné Veľké Hincovo pleso, severovýchodne Czarny Staw pod Rysami.[2]
Severným smerom sa nachádza Mních (2 067 m n. m.), Miedziane (2 233 m n. m.), Opalony Wierch (2 115 m n. m.) a Nižný Žabí štít (2 098 m n. m.), východným Mlynár (2 170 m n. m.), Vyšný Žabí štít (2 259 m n. m.), Ťažká veža (2 254 m n. m.), Rysy (2 503 m n. m.), Žabia veža (2 340 m n. m.) a Vysoká (2 547 m n. m.), južným Zlomisková veža (2 133 m n. m.), Kôpky (2 354 m n. m.), Ostrva (1 984 m n. m.), Mengusovský Volovec (2 228 m n. m.), Patria (2 203 m n. m.) a Satan (2 422 m n. m.) a západným Veľké Solisko (2 413 m n. m.), Hlinská veža (2 330 m n. m.), Kôprovský štít (2 367 m n. m.) a Veľký Mengusovský štít (2 438 m n. m.).[2] Severne sa nachádza Dolina Rybiego Potoku, z ktorej voda odteká Rybím potokom do Bielej vody a Dunajca, južne a západne sa nachádza Mengusovská dolina, ktorou vodu odvádza Hincov potok, zdrojnica rieky Poprad. Na vrchol nevedie značený turistický chodník.[3]
Výhľady
[upraviť | upraviť zdroj]Turisticky voľne neprístupný skalnatý vrchol[6] umožňuje kruhový rozhľad. Viditeľné sú mnohé vrcholy a okolité doliny Vysokých Tatier, severná časť hrebeňa Belianskych Tatier a východná časť Nízkych Tatier s Kráľovou hoľou, nezriedka aj mnohé vrchy v južnom Poľsku.[7]
Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]Štít sa nachádza na území národnej prírodnej rezervácie a Tatranského národného parku[3], preto je dostupný len s horským vodcom. Do Mengusovského sedla vedie od rázcestia Czarny Staw pod Rysami 
zeleno značený turistický chodník.[3]
Prvovýstupy
[upraviť | upraviť zdroj]- v lete – Karol Englisch, Ján Hunsdorfer 30. júla 1903.
- v zime – Mieczysław Lerski, Jerzy Maślanka 21. marca 1910.[4]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2023-08-06]. Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
- ↑ a b c d Vysoké Tatry. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
- ↑ a b c d e Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-08-06]. Dostupné online.
- ↑ a b c BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-08-06]. Dostupné online.
- ↑ a b Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2023-08-06]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2023-08-06]. Dostupné online.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hincova veža
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]- Vysoké Tatry
- Mengusovská dolina (národná prírodná rezervácia)
- Tatranský národný park
- Zoznam vrcholov vo Vysokých Tatrách