Preskočiť na obsah

Mengusovský Volovec

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Mengusovský Volovec
vrch
Mengusovský Volovec
Štát Slovensko Slovensko
Región Prešovský
Okres Poprad
Obec Vysoké Tatry
Časť Vysoké Tatry
Pohorie Tatry
Podcelok Východné Tatry
Povodie Poprad
Nadmorská výška 2 227,5 m n. m.
Súradnice 49°10′32″S 20°04′03″V / 49,1756°S 20,0674°V / 49.1756; 20.0674
Najľahší výstup Len s horským vodcom
Prvovýstup Kornel Stodola, Johann Franz
 - dátum 1903
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Tatier
Poloha v rámci Tatier
Wikimedia Commons: Mengusovský Volovec
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Mengusovský Volovec[1] (2 227,5 m n. m.[2]) je vrch v Tatrách. Leží v krátkej rázsoche vybiehajúcej z Hincovej veže, nad Štrbským Plesom, približne 19 km severozápadne od Popradu.[3]

Nachádza sa v strednej časti Tatier, v geomorfologickom podcelku Východné Tatry a časti Vysoké Tatry.[4] Leží v Prešovskom kraji, v okrese Poprad a na katastrálnom území mesta Vysoké Tatry.[1] Najbližším sídlom je južne situované Štrbské Pleso, juhovýchodne ležia Vyšné Hágy a Nová Polianka, severovýchodne sa nachádza Tatranská Javorina, severozápadne mesto Zakopané v Poľsku a západným smerom osada Podbanské.[5][2] Vrch sa nachádza v Tatranskom národnom parku a v národnej prírodnej rezervácii Mengusovská dolina.[3]

Mengusovský Volovec je štíhla dvojvrcholová pyramída v Mengusovskej doline, vypínajúca sa nad jej plochým dnom. Vrchol je viditeľný už z jej spodnej časti a jeho južný hrebeň oddeľuje Hincovu kotlinu od Kotliny Žabích plies.[6] V západne ležiacej Hincovej kotline leží mohutné Veľké a Malé Hincovo pleso a Satanie plieska, ktoré odvodňuje Hincov potok, východne sa nachádza Volia kotlinka s Vyšným Žabím plesom mengusovským a juhovýchodne Kotlina Žabích plies s Malým a Veľkým Žabím plesom mengusovským, odkiaľ vodu odvádza Žabí potok do rieky Poprad.[2]

Severným smerom sa nachádza Vyšný Žabí štít (2 259 m n. m.), Hincova veža (2 377 m n. m.), Veľký Mengusovský štít (2 438 m n. m.), Mních (2 067 m n. m.), Miedziane (2 233 m n. m.) a Čubrina (2 378 m n. m.), západným Kôprovský štít (2 367 m n. m.), Hrubý vrch (2 428 m n. m.), Hlinská veža (2 330 m n. m.) a Furkotský štít (2 404 m n. m.), južným Veľké Solisko (2 413 m n. m.), Satan (2 422 m n. m.), Patria (2 203 m n. m.), Ostrva (1 984 m n. m.) a Tupá (2 285 m n. m.) a východným Kôpky (2 354 m n. m.), Vysoká (2 547 m n. m.), Rysy (2 503 m n. m.) a Žabia veža (2 340 m n. m.).[2] Na vrchol nevedie značený turistický chodník.

Turisticky voľne neprístupný skalnatý vrchol[5] umožňuje kruhový rozhľad. Viditeľné sú mnohé vrcholy a okolité doliny Vysokých Tatier a východná časť Nízkych Tatier s Kráľovou hoľou.[7]

Štít sa nachádza na území národnej prírodnej rezervácie a Tatranského národného parku[3], preto je dostupný len s horským vodcom. Do blízkych dolín vedú značené turistické chodníky.[3]

Prvovýstupy

[upraviť | upraviť zdroj]
  • v lete – Kornel Stodola, Johann Franz 28. júna 1903
  • v zime - Mieczysław Lerski, Jerzy Maślanka 21. marca 1910[6]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2024-01-30]. Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
  2. a b c d Vysoké Tatry. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
  3. a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2024-01-30]. Dostupné online.
  4. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-01-30]. Dostupné online.
  5. a b Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-01-30]. Dostupné online.
  6. a b BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
  7. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2024-01-30]. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]