Važecká jaskyňa
| Važecká jaskyňa | |
| jaskyňa | |
 | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Žilinský, Prešovský |
| Okres | Liptovský Mikuláš, Poprad |
| Obec | Važec, Štrba |
| Pohorie | Nízke Tatry |
| Nadmorská výška | 784 m n. m. |
| Súradnice | 49°03′20″S 19°58′19″V / 49,055556°S 19,971944°V |
| Geologické zloženie | vápenec, dolomit |
| Pre verejnosť | prístupná |
| Najľahší výstup | z D1 - odbočka Važec |
| objavená | Ondrej Húska |
| - dátum | 1922 |
   Poloha v rámci Slovenska
| |
 Poloha v rámci kraja
| |
| Wikimedia Commons: Važecká Cave | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Važecká jaskyňa je kvapľová jaskyňa v Liptovskej kotline pri Važci.
Nachádza sa v doline Bieleho Váhu na severnom okraji Nízkych Tatier v pohorí Kozie chrbty, pri JZ okraji obce Važec, vo výške 784 m n. m. Jaskyňu objavil študent Ondrej Húska v roku 1922 a o šesť rokov ju provizórne sprístupnili. Neskôr jaskyniari objavili ďalšie priestory v podzemí a v roku 1954 ju sprístupnili už definitívne. Celková dĺžka jaskyne je 530 m, z čoho je sprístupnených 230 m pohodlnou prehliadkovou trasou. V roku 1968 bola jaskyňa vyhlásená za chránený prírodný výtvor. Važecká jaskyňa je vytvorená v zaujímavom type kotlinového krasu v šedomodrých vápencoch stredného triasu, ktoré sa striedajú so svetlými dolomitmi.
Podzemné priestory vznikli v pleistocéne erozívnou a korozívnou činnosťou vôd Bieleho Váhu, ktoré vnikali pod povrch tektonických puklín hlavne na vrstvových plochách vápencov. Preto majú priestory jaskyne tvar nízkych priestranných sál, sčasti vyplnených riečnymi nánosmi. Podzemné priestory zahŕňajú chodby, dómy a siene, ktoré vznikali na miestach tektonických puklín a mnohé majú rútivý charakter. Priestory jaskyne skrášľuje pestrofarebná, sklovito-modrá, modro-biela alebo voskovo žltá sintrová výplň. Zo stropu visia tenké brčká, stalaktity, záclony, na podlahe sú hrubšie stalagmity a podlahové náteky. Nájdeme tu zátišia bohato zdobené sintrovými nátekmi a mladými kvapľami rôznych tvarov a farieb.
Medzi najpozoruhodnejšie patrí 2 m vysoký a 80 cm široký kvapľový stĺp a Biele záclony v Húskovej sieni, Koralové jazierko v Jazierkovej sieni, Galéria a Zbojnícka komora. Jaskyňa je do značnej výšky vyplnená riečnymi usadeninami (Kostnica, Hlinená chodba, Čarovná záhradka), v ktorých sa zachovali kosti medveďa jaskynného (Ursus speleus).
Važecká jaskyňa je staticko-dynamickým typom jaskyne s priemernou teplotou 7,1°C a vlhkosťou 94%. Z recentných živočíchov sa tu vyskytuje podkovár malý (Rhinolophus hipposideros), v sintrových jazierkach žije chvostoskok (Colembolla).
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Važecká jaskyňa
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Važecká jaskyňa - foto
- Važecká jaskyňa v Zozname osobitne chránených častí prírody SR
- Chránené územia, Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok obsahuje materiál získaný zo serveru www.mineraly.sk so súhlasom webmastera.