Andrej Sládkovič

Andrej Sládkovič
slovenský básnik, kritik, publicista a prekladateľ
Portrét od J. B. Klemensa
Rod. meno	Braxatoris
Narodenie	30. marec 1820 Krupina, Rakúske cisárstvo
Úmrtie	20. apríl 1872 (52 rokov) Radvaň nad Hronom, Rakúsko-Uhorsko
Zamestnanie	evanjelický farár, básnik, prekladateľ a publicista
Manželka	Antónia Júlia Sekovičová
Podpis
Odkazy
Commons	Andrej Sládkovič
Literárny portál  Biografický portál

Andrej Sládkovič (vlastným menom Andrej Braxatoris, pseudonymy Andrej Braxatoris-Sládkovič, Andrej Sládkovič, Ondřej Krasyslav Sládkovič; * 30. marec 1820, Krupina – † 20. apríl 1872, Radvaň nad Hronom) bol slovenský evanjelický kňaz, básnik, kritik literárnych a dramatických prác, publicista a prekladateľ. Je po ňom pomenovaná planétka (4781) Sládkovič aj gymnázium v Banskej Bystrici aj v Krupine. V Krupine je po ňom pomenované aj múzeum, ulica a park.

Jeho syn, Martin Miloš Braxatoris tiež evanjelický kňaz, bol známy básnik, redaktor a prekladateľ. Jeho vnukom bol libretista a textár Pavol Braxatoris, spoluzakladateľ slovenskej operety a známy spolutvorca operiet s Gejzom Dusíkom, ako napr. Modrá ruža, Pod cudzou vlajkou a ďalších. Ďalším potomkom bola Alexandra Braxatorisová (slovenská dramaturgička, prekladateľka, libretistka) a Zora Braxatorisová. Manžel dcéry Eleny bol Jozef Jaroslav Hodža

Životopis

Náhrobný kameň A. Sládkoviča na evanjelickom cintoríne v Radvani

Pochádza z rodiny učiteľa a literáta Ondreja Braxatorisa a Terézie, rodenej Bartolomeides. Vzdelanie získaval v rokoch 1826 – 1830 v Krupine, v rokoch 1830 – 1831 sa zdokonaľoval v maďarčine v Perovčanoch, v rokoch 1831 – 1832 navštevoval piaristické gymnázium v Krupine, v rokoch 1832 – 1840 pokračoval v štúdiu na Evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v rokoch 1840 – 1842 navštevoval Evanjelické lýceum v Bratislave a napokon v rokoch 1843 – 1844 študoval teológiu na univerzite v Halle.

V rokoch 1839 – 1840 vyučoval v dome Pavla Pišla v Banskej Štiavnici, kde spoznal Marínu Pišlovú – o ktorej napísal dielo Marína -,v roku 1838 pôsobil ako pomocný učiteľ v Ladzanoch. V roku 1841 sa spolu so Samuelom Jurkovičom pričinil o založenie „slovenského národného divadla“ v Sobotišti. V rokoch 1842 – 1843 pôsobil ako vychovávateľ v Hodruši, po návrate zo štúdií v Halle sa stal vychovávateľom v rodine Pavla Bezegha v Rybároch.

V roku 1847 bol ordinovaný na evanjelického kňaza a ešte v tom roku začal pôsobiť ako evanjelický farár v Hrochoti. S nadšením vítal revolúciu v rokoch 1848 – 1849. Veril, že ideály slobody, rovnosti a bratstva preniknú do vedomia národov a že budú určujúce v širších spoločensko-politických a kultúrnych súvislostiach. V roku 1849 bol zaistený a vyšetrovaný. Od roku 1856 až do smrti pôsobil ako farár v Radvani nad Hronom. Zúčastnil sa na memorandovom zhromaždení v Martine, kde zastával funkciu zapisovateľa, bol tiež zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, ale tiež posudzovateľom literárnych a dramatických prác. Po smrti Karola Kuzmányho sa v roku 1867 stal predsedom Zpěvníkového výboru, ktorého úlohou bolo vydávanie duchovných piesní a náboženských kníh. V roku 1868 vážne ochorel na vodnatieľku, a z tohto ochorenia sa už nevyliečil. Pochovaný bol na evanjelickom cintoríne v Radvani.

Tvorba

Prvé básne prezentuje v almanachu Nitra. Vo svojej romantickej poézii spája podnety slovenského folklóru s filozofickou predstavou o ideálnej mravnosti, kráse a dokonalosti človeka. Silným inšpiračným zdrojom boli vlastné zážitky, citový život, osobné konflikty, hľadanie životnej rovnováhy v zložitej situácii v národnom a spoločenskom živote. Vyjadroval sa k rôznym životným otázkam, objavoval i „neobjavenú“ krásu v slovenskej prírode, v ľude a jeho kultúre. V jeho básňach sa objavujú národnobuditeľské a národnoobranné prvky.

Bol pod silným vplyvom Ľudovíta Štúra a patril k vedúcim osobnostiam jeho družiny. Stal sa zakladajúcim členom Matice slovenskej a zúčastnil sa tak na revitalizácii slovenského života. Udržiaval kontakty s poprednými predstaviteľmi slovanských národov. Jeho myšlienkovú orientáciu ovplyvnila aj Hegelova filozofia. Popri pastoračnej činnosti sa venoval aj náboženskej spisbe. Život, a nie filozofia mu dal podnet k napísaniu jeho najslávnejšej básnickej skladby Marína, ktorá je oslavou konkrétnej lásky k žene, ale aj k národu. Marína a lyricko-epická báseň Detvan sú považované za vrcholy jeho básnického diela.

Popri poézii sa venoval prekladaniu z ruštiny (Alexander Sergejevič Puškin), francúzštiny (Voltaire, Jean Racine), neskôr tiež z nemčiny (Johann Wolfgang Goethe). Písal tiež publicistické články (Národnie školy, Verejná mienka o nás), recenzie (Ján Botto: Báj Maginhradu a i.) a posudky, ktoré mali vysokú teoretickú úroveň. Jeho najprekladanejším dielom do cudzieho jazyka je Marína (dvakrát do maďarčiny, češtiny, poľštiny, francúzštiny). Na jeho počesť sa od roku 1960 každoročne usporadúva Sládkovičova Radvaň, krajská súťaž v umeleckom prednese. Kvôli jeho láske k Maríne bol roky po jej smrti vyrobený náhrobok, na ktorom sa píše, že zomrela ako Marína Sládkovičová - že sa ich láska na konci naplnila.

Diela

Poézia

Andrej Sládkovič

• 1842 – l Nitře, báseň (vyšlo v almanachu Nitra)
• 1842 – Potěcha, báseň (vyšlo v almanachu Nitra)
• 1842 – Ctibor, báseň (vyšlo v almanachu Nitra)
• 1842 / 1844 – Sôvety v rodine Dušanovej, veršované rozhovory
• 1846 – Marína, básnická skladba, ktorá je so svojimi 291 strofami najdlhšou ľúbostnou básňou na svete
• 1848 – Zaspievam pieseň o slobodnej vlasti, rapsodická báseň, ktorou vítal revolúciu v rokoch 1848 – 1849
• 1848 – Nehaňte ľud môj, báseň (vyšlo v časopise Orol tatranský)
• 1848 – Hron, báseň ( vyšlo v časopise Orol tatranský)
• 1848 – More, báseň (vyšlo v časopise Orol tatranský)
• 1848 – Morava, báseň (vyšlo v časopise Orol tatranský)
• 1848 – Krajanom, báseň (vyšlo v časopise Orol tatranský)
• 1848 – Mládenec, báseň (vyšlo v časopise Orol tatranský).
• 1853 – Detvan, báseň (5 spevov: Martin, Družina, Slatinský jarmok, Vohľady a Lapačka)
• 1853 – Znovuzrodenec, báseň o Jánovi Amosovi Komenskom (vyšlo v kalendári Živeny)
• 1858 – Milica, báseň vytvorená spojením básní Perla hárema a Oľga (vyšlo v almanachu Concordia)
• 1861 – Svätomartiniáda, poéma k príležitosti memorandového zhromaždenia
• 1863 – Pamiatka pre deň 4. augusta, báseň na počesť založenia Matice slovenskej
• 1863 – Hojže, Bože, jak to bolí, keď sa junač roztratí
• 1864 – Lipa cyrilo-metodejská, pamiatka slovanských vierozvestcov
• 1866 – Gróf Mikuláš Šubić Zrínsky na Sihoti, báseň pri príležitosti 300. výročia smrti juhoslovanského národného hrdinu
• 1869 – Duma pohronia
• Ohlasy, báseň; polemika o potrebe a vzniku spisovného jazyka
• Prosba, báseň
• Štiavnica, básnické vyznanie sa zo vzťahu k Banskej Štiavnici
• Duchu Puškinovmu, báseň o Alexandrovi Sergejevičovi Puškinovi
• Veľký pôst, báseň
• Novembrová duma, báseň
• Roky a veky, báseň
• Pieseň o Samsonovi, báseň
• To české tábory, vlastenecká báseň
• Pozdrav, vlastenecká báseň
• Omladinám, vlastenecká báseň
• Čo vy za nič nemáte nás?, vlastenecká báseň

Ľúbostná poézia

• Opustená
• Žaloba
• Vraví oko tvoje

Poézia pre deti a mládež

• Kĺzačka
• Prázdniny a škola
• Obri a zakrpenci
• Malý Kristus

Výbery

• 1918 – Otčiny mojej spevy
• 1927 – Výber z lyriky
• 1934 – Výber z básní Jána Hollého a Andreja Sládkoviča
• 1972 – Poézia
• 1977 – Sládkovič vo výbere Milana Krausa
• 1979 – Marína a Detvan

Súborné diela

• 1871 – Spisy básnické Andreja Sládkoviča, súbor poézia, ktorou sa stal „prvým básnikom“ Slovenska
• 1878 – Andreja Sládkoviča Spisy básnické
• 1920 – Spisy básnické Andreja Sládkoviča 1 – 2
• 1939 – Sobrané básne
• 1961 – Dielo 1 – 2

Próza

• Posestrima

Dráma

• Nezaľúbení zaľúbenci

Preklady

• Voltaire – Zaira
• Voltaire – Sokrates
• Voltaire – Smrť Cézara
• Jean Racine – Phaedra (len časť diela)

Kázne

• 1924 – Nevěsta Kristova

Listy

• 1970 – Korešpondencia Andreja Sládkoviča

Kultúrno-historické diela

• 1988 – Zápisnica Slovenského národného zhromaždenia v Turčianskom Svätom Martine 6. a 7. júna 1861

Divadelné a rozhlasové dramatizácie (výber)

• 1910 – Marína (SND)
• 1957 – V slovenské doliny so mnou, bratia moji… (Československý.rozhlas)
• 1970 – Vo víchrici žitia (Československý rozhlas)
• 1985 – Detvan (Československý rozhlas)
• 1989 – Každý svojou pošiel (Československý rozhlas)

Hudobné adaptácie

• 1927 – Eugen Suchoň, Veľký pôst, miešaný zbor na báseň Andreja Sládkoviča
• 1928 – Detvan (opera SND)

Iné projekty

Wikizdroje

Wikicitáty

Commons

• Wikizdroje ponúkajú pôvodné diela od alebo o Andrej Sládkovič
• Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Andrej Sládkovič
• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Andrej Sládkovič

Externé odkazy

• Záznam o pokrstení v matrike evanjelického cirkevného zboru v Krupine; matrika neuvádza položku dátum narodenia, len dátum krstu – 1. apríla
• Záznam o úmrtí v matrike evanjelického cirkevného zboru v Radvani; zaujímavosťou je chybne uvedený vek – 25 rokov namiesto 52, hoci je tu zapísaný aj dátum narodenia
• Kompletné dielo Andreja Sládkoviča v Zlatom fonde denníka SME