Boje o Liptovský Hrádok

Slovenské národné povstanie
	Pred vyhlásením povstania:; Turiec – Ružomberok – Brezno – Liptov; Po vyhlásení povstania:; Banská Bystrica – Strečno – Spiš – Trnava, Hlohovec, Sereď – Nitra – Považie – Orava – Kartoffelernte – Obišovce – Telgárt – Priekopa – Rajecká dolina – Tri Duby – Ostrô – Baťovany – Malužiná – Kraľovany – Prievidza – Piešťany – Nový Dvor – Svätý Kríž nad Hronom – Beskydy – Mlynky, Vondrišel – Čremošné – Jalná; Po prechode na partizánsky spôsob boja:; Vinné – Poľana – Veľký bok – Liptovský Hrádok – Partizánska republika

Dátum	27. január – 1. február 1945
Miesto	Liptovský Hrádok
Výsledok	Víťazstvo partizánov a 1. čs. armádneho zboru

Boj o Liptovský Hrádok
	Súčasť partizánskych bojov po potlačení Slovenského národného povstania a Západokarpatskej operácie
Dátum	27. január – 1. február 1945
Miesto	Liptovský Hrádok
Výsledok	Víťazstvo partizánov a 1. čs. armádneho zboru
Protivníci
1. čs. partizánska brigáda M. R. Štefánika; ďalšie partizánske jednotky; 1. čs. armádny zbor; 138. strelecká divízia	253. pešia divízia armádnej skupiny Heinrici
Velitelia
Piotr Alexejevič Veličko; Martin Kučera; Ludvík Svoboda	Gotthard Heinrici
	Historický portál

Boje o Liptovský Hrádok boli jednou z najväčších akcií partizánskej vojny na Slovensku. Partizánske oddiely koordinované Hlavným štábom partizánskeho hnutia útokmi nedovolili Nemcom zaujať obranné postavenia vybudované v oblasti Liptovského Hrádku, dobyli a udržali most cez Belú a 1. februára 1945 partizánske oddiely, 1. čs. armádny zbor a jednotky Červenej armády Liptovský Hrádok dobyli. Následne viacero partizánskych oddielov v tomto priestore prešlo cez front a spojilo sa s postupujúcimi spojencami. Nemcom sa však podarilo zaujať pevnú obranu v priestore Liptovského Mikuláša, kde boje prebiehali až do 4. apríla 1945.^[1]

Predohra

12. januára 1945 bola zahájená Západokarpatská operácia Červenej armády a front nehybne stojaci na rieke Ondava od novembra 1944 sa pohol. 1. čs. armádny zbor 20. januára oslobodil Zborov a Bardejov, v dňoch 22. – 24. januára zdolal nemeckú obranu pohoria Branisko, obchvatom donútil 27. januára vyprázdniť Levoču a večer dobyl Kežmarok. Červená armáda postupovala paralelne hlavným smerom a oslobodila Poprad a Svit. 29. januára 1945 prekročili jednotky sovietskeho 17. gardového streleckého zboru hranice Liptova a pred Štrbou boli vystriedaní 1. československou brigádou, ktorá pokračovala v prenasledovaní Nemcov.

V horách okolo Liptovského Hrádku boli v januári 1945 sústredené viaceré partizánske oddiely. Hlavný štáb partizánskych oddielov vydal rozkaz 1. čs. partizánskej brigáde M. R. Štefánika, partizánskemu zväzku Stalin a ďalším oddielom nedovoliť Nemcom zaujať predsunuté obranné postavenia pred Liptovským Mikulášom vybudované v priestore Liptovského Hrádku.^[1]

Priebeh

Partizánske akcie sa začali na prístupoch k Liptovskému Hrádku. Oddiel B. Hanesa-Chrastinu 27. januára 1945 obsadil Štrbské Pleso a zabránil vyplieneniu tamojších hotelov ustupujúcimi Nemcami. 28. januára sa spojil s predsunutými jednotkami 1. čs. armádneho zboru.^[2]

Slovenský oddiel 1. čs. partizánskej brigáde M. R. Štefánika a oddiel Suvorov partizánskeho zväzku Stalin posilnený o Abuladzeho jednotku partizánskeho oddielu Jaromov obsadili Pribylinu a Liptovskú Kokavu a zaujali obranné postavenie, kde odrazili 3 útoky 200-člennej nemeckej jednotky. 29. januára 1945 obsadili Vavrišovo a Liptovský Peter. V Liptovskom Petre prieskumníci oddielu Suvorov ukoristili mapu s údajmi o rozložení nemeckých síl v tomto priestore a zlikvidovali nemeckú skupinu pripravenú vyhodiť most cez riečku Belá na ceste do Liptovského Hrádku. Na základe získaných údajov bol vypracovaný plán útoku na samotný Liptovský Hrádok.^[1]

Partizánska skupina Lošakov – Kučera pôsobila na severných svahoch Nízkych Tatier. 26. januára vykoľajila na košicko-bohumínskej železnici pri Kráľovej Lehote nemecký transport. 29. januára na rozkaz Hlavného štábu partizánskeho hnutia zaútočila na Liptovskú Porúbku, obec však pod tlakom nemeckých protiútokov neudržala, bola vytlačená na jej južný okraj a 30. januára zvádzala boje. 31. januára v súčinnosti s ďalšími jednotkami obec definitívne dobyla.^[3]

Partizáni prenikli do Liptovského Hrádku už 29. januára, no vzhľadom na nedostatok munície a narastajúci tlak ustupujúcich nemeckých jednotiek dostal oddiel Suvorov rozkaz stiahnuť sa na okraj mesta a udržať most cez Belú. 30. januára oddiel opäť prenikol do mesta, zmocnil sa nemeckého muničného skladu a na večer sa opäť stiahol na okraj. 31. januára ostreľoval oddiel hlavnú cestu z mesta, ktorú od Liptovský Mikuláš prerazila 500-členná nemecká jednotka podporovaná tankami a samohybnými delami. Most cez Belú partizáni udržali.^[1]

Postup 1. čs. armádneho zboru a Červenej armády

29. januára poobede Nemci odrazili postupujúci 3. prápor 1. čs. armádneho zboru východne od obce Važec. Nemci nasadil v dva a pol hodinovom boji prápor pechoty, delostrelectvo, mínomety, tri samohybné delá a jeden tank. Važec opustili v nočných hodinách a ustúpili na ďalšiu obrannú líniu. 30. januára večer obsadil 1. prápor a prápor samopalníkov 1. čs. armádneho zboru kopce severovýchodne od Liptovského Hrádku, 2. prápor a sovietska 138. strelecká divízia obsadili Červený kút, 3. prápor obsadil Kráľovu Lehotu. Zvyšok 3. brigády 1. čs. armádneho zboru sa presúval smerom na Dovalovo.

Finále

Spojenci zaútočili na samotné mesto. Skupina Lošakov-Kučera prekročila Váh a útočila z juhu, Veličkova brigáda oslobodzovali obce severne od mesta. Hlavný nápor však viedli 1. čs. armádny zbor zo severovýchodu od Dovalova a Červená armáda z východu od Kráľovej Lehoty.

1. februára 1945 spojené sily partizánskych oddielov, 1. čs. armádneho zboru a Červenej armády Liptovský Hrádok dobyli.

Dohra

Partizánske akcie urýchlili dobytie Liptovského Hrádku a postup 1. čs. armádneho zboru a Červenej armády v tomto smere. Nemcom sa však podarilo zaujať pevnú obranu v priestore Liptovského Mikuláša, kde boje prebiehali až do 4. apríla 1945.

V priestore Liptovského Hrádku v týchto dňoch prešlo front viacero partizánskych oddielov:

1. čs. partizánska brigáda M. R. Štefánika: 106 jej členov vstúpilo do Červenej armády a 149 do 1. čs. armádneho zboru^[1]
Skupina Lošakov – Kučera (partizánska brigáda Stalin): 259 príslušníkov vstúpilo do 1. čs. armádneho zboru^[3]
partizánsky oddiel Vysoké Tatry
9. liptovský partizánsky oddiel brigády Za slobodu Slovanov prešiel cez front 2. februára
partizánsky oddiel Jaromov sa spojil s jednotkami 1. čs. armádneho zboru pri Pribyline

Referencie

↑ ^a ^b ^c ^d ^e Plevza, Viliam, ed. (1984), „Prvá československá brigáda M. R. Štefánika“, Dejiny Slovenského národného povstania 1944, 5. zväzok, Encyklopédia odboja a SNP (1. vyd.), Bratislava: Nakladateľstvo Pravda, str. 436-439
↑ Plevza, Viliam, ed. (1984), „oddiel B. Hanesa-Chrastinu“, Dejiny Slovenského národného povstania 1944, 5. zväzok, Encyklopédia odboja a SNP (1. vyd.), Bratislava: Nakladateľstvo Pravda, str. 351-352
↑ ^a ^b Plevza, Viliam, ed. (1984), „Stalin“, Dejiny Slovenského národného povstania 1944, 5. zväzok, Encyklopédia odboja a SNP (1. vyd.), Bratislava: Nakladateľstvo Pravda, str. 513-514

[PlevzaV-Velicko-1] Plevza, Viliam, ed. (1984), „Prvá československá brigáda M. R. Štefánika“, Dejiny Slovenského národného povstania 1944, 5. zväzok, Encyklopédia odboja a SNP (1. vyd.), Bratislava: Nakladateľstvo Pravda, str. 436-439

[PlevzaV-Chrastina-2] Plevza, Viliam, ed. (1984), „oddiel B. Hanesa-Chrastinu“, Dejiny Slovenského národného povstania 1944, 5. zväzok, Encyklopédia odboja a SNP (1. vyd.), Bratislava: Nakladateľstvo Pravda, str. 351-352

[PlevzaV-Stalin-3] Plevza, Viliam, ed. (1984), „Stalin“, Dejiny Slovenského národného povstania 1944, 5. zväzok, Encyklopédia odboja a SNP (1. vyd.), Bratislava: Nakladateľstvo Pravda, str. 513-514

[1]

[2]

[3]