Chronológia udalostí ruskej invázie na Ukrajinu, január a február 2023

Tento článok je podstránkou svojho nadradeného článku Chronológia udalostí ruskej invázie na Ukrajinu. V štruktúrovanej forme podrobne pojednáva o udalostiach ruskej invázie na Ukrajinu ako súčasti širšieho rusko-ukrajinského konfliktu za obdobie január a február 2023.

Článok zahŕňa najmä prehľad uskutočnených vojenských operácií a bojových postupov ale aj súvisiace politické a diplomatické pozadie, partizánske akcie, ekonomické a obchodné aspekty, prehľad pomoci od spojencov, humanitárne a kultúrne dopady a iné súvisiace udalosti.

Január 2023

Týždeň od 2. do 8. januára 2023

Náčelník ukrajinského generálneho štábu generál Valerij Zalužnyj

• Vo vojenskej bilancii uplynulého roka náčelník ukrajinského generálneho štábu generál Valerij Zalužnyj uviedol, že Ukrajina oslobodila 40 % územia, ktoré obsadili Rusi od začiatku tejto invázie, resp. 28 % z územia okupovaného Rusmi od roku 2014. Ďalej uviedol, že pyrotechnici zneškodnili takmer 42-tisíc výbušných predmetov a spojenci zo 17 európskych krajín vycvičili vyše 20-tisíc ukrajinských vojakov.

• Ruské jednotky zmiernili útoky na mesto Bachmut zhruba na polovicu. Húževnatý odpor ukrajinských obrancov donútil agresora presunúť časť svojej vojenskej sily do oblastí v jeho okolí. Miestom najnovšej ruskej ofenzívy sa stalo mesto Soledar. Ten bol kľúčovým bodom pre obranu Bachmutu, keďže ho chránil zo severovýchodu. Okupanti v Soledare skúšali inú taktiku a snažili sa kopírovať postupy ukrajinských obrancov. Namiesto posielania veľkých počtov pešiakov na takmer istú smrť teraz skúšali postupovať v malých skupinách. V Soledare prebiehal boj muža proti mužovi priamo v uliciach mesta.

• Ostreľovanie pokračovalo na viacerých miestach frontu. Hlavným cieľom delostrelectva bol Bachmut. V smeroch na Kupiansk a Avdijivka sa ruské sily pokúšali zlepšiť svoje taktické postavenie. Viedli aj ofenzívne akcie, napríklad smerom na Lyman. V žiadnom z týchto smerov však ukrajinskú obranu prelomiť nedokázali.

• Rusko v tomto čase vystrelilo asi 20-tisíc delostreleckých granátov denne. V letnom období si mohli dovoliť vystreľovať až 60-tisíc projektilov denne, čo mohlo ukazovať na významný pokles ruských zásob munície alebo zmenu taktiky.

• Rusko vyhlásilo, že ako odvetu za novoročný ukrajinský úder na základňu ruskej armády v Makijivke zabilo raketovým útokom v Kramatorsku viac ako 600 ukrajinských vojakov. Ukázalo sa však, že ruská raketa zasiahla iba dvor vedľa prázdnej budovy školy.

• Rusko útočilo samovražednými dronmi prevažne v noci a popri rieke Dneper. Letová trasa z juhu popri rieke bola zvolená aj preto, aby sa drony v maximálnej možnej miere vyhli protivzdušnej obrane.

Maketa tanku počas 2.sv. vojny, ilustačný obrázok

• Server BBC spočítal, že Ruská armáda postupne avizovala, že sa jej na Ukrajine podarilo zničiť alebo poškodiť celkovo už 35 amerických raketometov HIMARS. K začiatku tohto roka však Ukrajina dostala len 20 týchto zbraňových systémov. Ukrajinské velenie vyhlásilo, že žiaden z dodaných systémov nebol doposiaľ zničený, čo potvrdili aj Američania. Ešte na prelome augusta a septembra bolo informované, že Ukrajina používala atrapy vyspelých zbraní na klamanie nepriateľa.

• Vladimir Putin na deň pravoslávnych Vianoc, t.j. na 6. januára, nariadil jednostranné 36-hodinové prímerie, v čom ho podporil aj patriarcha Kirill. Ukrajinskí predstavitelia sa k tomuto kroku nepripojili, naopak, označili ho za prejav pokrytectva. Prímerie napokon nerešpektovali ani samotní Rusi, ktorí pokračovali v ostreľovaní ukrajinských cieľov.

• Nemecko sa v pomoci Ukrajine pridalo k USA a oznámilo poskytnutie batérie protivzdušnej obrany Patriot. Zároveň prisľúbilo aj bojové vozidlá pechoty Marder, podobne ako USA, ktoré poskytli vozidlá M2 Bradley. Pre Nemecko sa jednalo o významný bod obratu, keďže spočiatku sa vyhýbalo poskytovaniu väčšej vojenskej pomoci. Svoju pomoc obmedzovalo na financie, humanitárne prostriedky alebo prostriedky individuálnej ochrany ako nepriestrelné vesty a prilby.

• Rusko a Ukrajina si vymenili po 50 vojnových zajatcov. Išlo o prvú výmenu zajatcov v novom roku. Výmeny zajatcov boli pomerne pravidelné a bola to jediná oblasť, v ktorej prebiehal dialóg medzi bojujúcimi stranami.

Múzeum miestnej histórie v Chersone vykradnuté okupačnými vojskami (Foto pred lúpežou)

• Bolo zverejnené, že Rusi odcudzili 80% z umeleckej zbierky regionálneho múzea umenia v Chersone, čo predstavovalo viac ako 10-tisíc umeleckých diel. Rozsiahle krádeže však zaznamenali vo viacerých kultúrnych inštitúciách, mizli aj niektoré sochy z ulíc a parkov ako aj vzácne zväzky kníh. Podľa svedkov bolo všetko dobre naplánované a zorganizované. Na akciu dohliadali experti na umenie, umelecké diela boli pred odvozom balené do prepravných obalov. Podľa svetových odborníkov mohla byť cieľom plienenia okrem zisku aj snaha pripraviť Ukrajinu o jej kultúrne dedičstvo a identitu.

Z do tla vyhoreného dreveného kostola sv. Jána v Kurylivke sa zachoval iba zvon. Premiestnený bol do múzea v Charkove. (Foto kostola pred požiarom)

• Ruská armáda od začiatku tejto invázie poškodila najmenej 1 189 kultúrnych pamiatok, pričom 446 z nich premenila na ruiny. Skutočný počet kultúrnych pamiatok poškodených v dôsledku vojny bol pravdepodobne vyšší, keďže uvedený údaj nezahŕňal stav pamiatok na okupovaných územiach.

• Ruská okupačná správa v Mariupole vymazávala všetko ukrajinské. Pamätník obetiam Stalinovho hladomoru bol odstránený, mnohým uliciam boli vrátené názvy zo sovietskej éry, betónový nápis na vstupe do mesta bol upravený podľa ruského pravopisu, v školách sa vyučovalo podľa ruských osnov, dostupné boli len ruské televízne stanice a zavedený bol moskovský čas. Tamojší prístav menila na vojenskú základňu. Všetci zamestnanci prístavu okrem kolaborantov boli prepustení a nahradení pracovníkmi dovezenými z Ruska.

• Slovom roka 2022 sa na Ukrajine stala veta v ruštine „Ruská vojnová loď, choď do …“ Týmito slovami obrancovia Hadieho ostrova v prvý deň tejto invázie odmietli výzvu na kapituláciu. Slovné spojenie sa stalo symbolom odporu Ukrajiny voči agresii. Slovom roka 2021 bola „vakcína“.

• Podľa prieskumu 85% Ukrajincov považovalo akékoľvek územné ústupky za neprípustné. Proti ústupkom bola väčšina ľudí vo všetkých regiónoch, aj tých vojnou najhoršie postihnutých.

Týždeň od 9. do 15. januára 2023

Bitka o Soledar

V pondelok spustili ruské sily mohutný útok na mesto Soledar v Doneckej oblasti, kľúčové mesto pre obranu Bachmutu zo severu. Mesto je strediskom soľných baní s rozsiahlym komplexom podzemných štôlní v celkovej dĺžke asi 200km.

Po neúspešnom pokuse o dobytie Soledaru v predošlom týždni sa nepriateľ preskupil, doplnil straty, nasadil ďalšie útočné jednotky, zmenil taktiku a začal silný útok. Do ofenzívy sa zapojilo aj veľké množstvo žoldnierov z wagnerovej skupiny. Nepriateľ viedol útoky aj za cenu vysokých strát v radoch svojich vojakov. Masívne využíval delostrelectvo, salvovú streľbu a mínomety. Postupne sa mu darilo získavať taktický pokrok, boje sa zamerali aj na vstupné objekty banských štôlní. Situácia sa dynamicky menila, boje si vyžiadali mnoho mŕtvych na oboch stranách. Do stredy sa boje dostali do centra mesta, v piatok už ukrajinská obrana nedokázala udržať koordinovanú obranu mesta. V sobotu sa z mesta organizovane stiahla väčšina obrancov, brániť zostali len malú časť mesta s osadou Sol na západe. Na konci týždňa Ukrajina boj o Soledar prehrala, ruské vojská ho získali pod svoju kontrolu.

Obsadenie Soledaru bol najväčší vojenský úspech Ruska za ostatného pol roka, od zisku súmestia Severodoneck – Lysyčansk na prelome júna a júla 2022. Jednalo sa najmä o symbolický úspech, nakoľko Soledar nemal zásadný strategický význam. Jeho obsadenie však skomplikovalo obranu podstatne väčšieho mesta Bachmut ležiaceho cca 10 km juhozápadne. Šesť mesiacov trvajúce boje o mesto Bachmut sa týmto posunuli do ďalšej fázy.

Dobytie mesta Soledar malo aj iný zmysel. Systém soledarských a bachmutských baní je totiž sieť podzemných ciest a rozľahlých siení v hĺbke 80 až 100 metrov. V týchto priestoroch bolo možné ukryť veľkú skupinu ľudí a techniky. Vďaka vhodným vstupom sa tam mohli pohybovať aj tanky a bojové vozidlá a systémom tunelov sa nepozorovane a bezpečne presunúť na iné miesta na povrchu, v krajnom prípade sa aj infiltrovať za obranné línie protivníka.

Šéf wagnerovej skupiny Jevgenij Prigožin pripisoval zisk mesta výhradne svojim žoldnierom. Ruský prezident Vladimir Putin, ktorý sa dovtedy často postavil na stranu Prigožina, však za úspech pri dobytí mesta oficiálne poďakoval len ruskému ministerstvu obrany a generálnemu štábu.

Ďalšie udalosti týždňa

• Popri získavaní Soledaru sa ruské jednotky naďalej snažili dobyť celý Donecký región. V súčinnosti s výsadkármi a za podpory letectva, raketových vojsk a delostrelectva postupovali na severných predmestiach Bachmutu. Útočili aj v smeroch na Avdijivku a Lyman, tiež sa pokúšali vylepšiť svoje taktické postavenie pri Kupjansku. Obrancovia tieto útoky odrazili rovnako ako menšie akcie pri viac ako desiatke ďalších obcí. Jednou z nich bola obec Bilohorivka na hraniciach Doneckej oblasti v blízkosti Lysyčanska. Obec ležiaca na rieke Donec bola neustálymi bojmi prakticky zničená, ruské jednotky tu však postup nedosiahli.

Raketa Ch-22 zasiahla a zničila centrálnu časť deväťpodlažnej bytovky v meste Dnipro. 44 mŕtvych.

• Raketové útoky pokračovali po celej Ukrajine, v sobotu bolo vydané varovanie pre mestá Cherson a Ľvov, ďalej pre Charkovskú, Doneckú a Dnepropetrovskú oblasť. Jedna z ruských rakiet zasiahla deväťpodlažný bytový dom v meste Dnipro. V zasiahnutej časti bytovky bolo zničených 72 bytov, ďalších 230 bolo poškodených. Cieľom protilodnej rakety Ch-22 s takmer tonovou bojovou hlavicou bola pravdepodobne neďaleká tepelná elektráreň. Pri použití na pozemné ciele však boli tieto rakety značne nepresné. Ukrajinské ozbrojené sily uviedli, že nemajú prostriedky na zostrelenie týchto typov rakiet. Rusko bezprostredne po útoku uviedlo, že zasiahlo všetky plánované ciele a že zasahujú len tie vojenské. Záchranári trosky domu prehľadávali štyri dni, celkovo si tento jeden útok vyžiadal 44 obetí a najmenej 40 zranených.

• V stredu bol za nového hlavného veliteľa tejto invázie vymenovaný priamo najvyšší náčelník ruského generálneho štábu Valerij Gerasimov. Nahradil tak Sergeja Surovikina, ktorý post zastával od októbra. Tomu bola pridelená nižšia funkcia jedného z troch Gerasimových zástupcov. Zároveň bol vytýčený nový strategický cieľ: do marca dobyť celý Donbas.

• Bolo zaznamenané využitie najmodernejších ruských stíhačiek Suchoj Su-57 piatej generácie, využívajúcich technológie Stealth. Operovali však len nad ruským územím, odkiaľ odpaľovali na Ukrajinu rakety dlhého doletu.

• Volodymyr Zelenskyj konštatoval, že Ukrajina musí byť pripravená na hranici s Bieloruskom, keďže Rusko by mohlo využiť jeho územie na spustenie novej vlny pozemnej invázie.

• Nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková navštívila Charkov. Stala sa tak najvyššie postavenou západnou političkou, ktorá sa priblížila k frontovej línii. Zahraniční politici navštevujúci Ukrajinu väčšinou neopustili Kyjev a jeho predmestia. Politička Ukrajine prisľúbila ďalšiu pomoc vrátane zbraní, požiadavku na moderné tanky však odmietla.

• Poľsko prejavilo ochotu darovať Ukrajine moderné tanky Leopard 2, tento zámer podporovalo aj Spojené kráľovstvo. Reexport pôvodom nemeckých tankov však vyžadoval súhlas Nemecka, ktoré z obáv o eskálaciu konfliktu takúto možnosť odmietalo. V Berlíne na túto tému prebiehala Intenzívna debata, na jej výsledok a prípadný súhlas čakali viaceré štáty.

• Spojené kráľovstvo koncom týždňa ako prvé zo Západných krajín oznámilo, že dodá Ukrajine 14 kusov svojich moderných tankov Challenger 2. Okrem toho najnovší balík pomoci zahŕňal 8 samohybných húfníc AS90, prostriedky na prekonávanie mínových polí, 100-tisíc delostreleckých nábojov a stovky rakiet.

• Kanadský premiér Justin Trudeau oznámil, že Kanada zakúpi americký systém protivzdušnej obrany NASAMS v hodnote 280 mil. eur a daruje ho Ukrajine.

• Riaditeľ americkej CIA William Burns tajne navštívil Kyjev a stretol sa s prezidentom Volodymyrom Zelenským a predstaviteľmi ukrajinských spravodajských služieb. Obsah schôdzky nebol zverejnený, americká spravodajská služba však ukrajinskú stranu pravidelne informovala o zisteniach týkajúcich sa plánov a zámerov ruskej ofenzívy.

• Pakistan poskytol Ukrajine množstvo munície vrátane delostreleckých granátov kalibru 155 mm pre zbrane zo sovietskej éry. Ukrajina na oplátku prisľúbila pomoc pri modernizácii jeho vrtuľníkov Mi-17 obsahujúcich motory ukrajinskej výroby. Pakistan obchodoval s Ukrajinou v oblasti zbrojárskeho priemyslu aj pred touto inváziou.

Bratislava poskytla 25 autobusov Irisbus Citelis 12M svojmu partnerskému mestu Kyjev

• Primátori Bratislavy, Prahy, Varšavy a Budapešti navštívili Kyjev, kde rokovali so starostom Vitalijom Klyčkom. Kyjevu prisľúbili ďalšiu materiálnu pomoc a budúcu účasť na obnove mesta. Primátor Bratislavy Matúš Vallo avizoval, že Kyjevu ako partnerskému mestu daruje 25 nepotrebných starších autobusov Irisbus Citelis 12M, nedávno odstavených z bratislavskej premávky. Niektoré z autobusov boli v nepojazdnom stave určené ako zdroj náhradných dielcov.

• Ukrajinská bezpečnostná služba od začiatku vojny odhalila už viac ako 600 ruských agentov a špiónov. Viac ako 340 z nich už bolo postavených pred súd. Dopustiť sa mali sabotáží, zhromažďovania citlivých informácií alebo príprav na fyzickú likvidáciu dôležitých ukrajinských činiteľov.

• Bývalý veliteľ jednej z divízií wagnerovej skupiny Andrej Medvedev dezertoval ešte v júli. V tomto týždni nelegálne vstúpil do Nórska. Výmenou za svoju ochranu prisľúbil, že bude svedčiť proti wagnerovcom a vyšetrovateľom vojnových zločinov vypovie všetko, čo vie o žoldnieroch aj o zakladateľovi skupiny Jevgenijovi Prigožinovi. Išlo o prvého vojaka žoldnierskej skupiny, ktorý ušiel na Západ.

Týždeň od 16. do 22. januára 2023

Mapka aktuálne okupovaného územia

• Boje uviazli na mŕtvom bode. Najväčšie boje sa naďalej odohrávali v okolí Bachmutu, ktorý sa ruská armáda snažila obkľúčiť. Bojovalo sa aj na juhu v Záporožskej oblasti v okolí miest Orichiv a Huljajpole a v Luhanskej oblasti pri meste Kreminna. Jednalo sa však iba o delostrelecké prestrelky a menšie potýčky, rozsiahlejšej ofenzíve sa obe bojujúce strany vyhýbali. V Soledare sa situácia po dobytí mesta ustálila, ruské jednotky a žoldnieri súkromnej Wagnerovej skupiny sa zotavovali. Ukrajinské sily vytvorili západne od Soledaru nové obranné línie.

• Zaznamenané boli snahy obkľúčiť Bachmut zo severu od Soledaru aj z juhu. Tu v druhej polovici týždňa žoldnieri zo skupiny wagnerovcov prevzali kontrolu nad obcou Kliščijevka. Priblížili sa tak k dôležitej ceste pre zásobovanie ukrajinskej posádky v Bachmute.

Samotný Bachmut nebol operačne ani strategicky významný, ale viazal na seba ruské vojská čo blokovalo rozšírenie ich operácií na iných miestach frontu. Navyše ústupom z Bachmutu by boli ukrajinské sily donútené budovať nové obranné pozície v menej priaznivom teréne.

Pri nehode vládnej helikoptéry zahynul ukrajinský minister vnútra Denys Monastyrskyj

• V stredu ráno v obytnej oblasti Kyjevského predmestia Brovary, v blízkosti obytnej budovy a škôlky, havaroval vrtuľník prevážajúci ukrajinského ministra vnútra Denysa Monastyrskyja. Nehoda si vyžiadala celkovo 14 mŕtvych vrátane ministra, jeho prvého námestníka a štátneho tajomníka. Okrem celej posádky vrtuľníka zomreli štyria ďalší dospelí a jedno dieťa nachádzajúci sa na mieste dopadu.

Vrtuľník s vedením rezortu vnútra smeroval na front. Bolo bežnou praxou, že vrtuľníky s ukrajinskými predstaviteľmi nelietal príliš vysoko, aby sa vyhli prípadnej nepriateľskej paľbe. V čase havárie bola tma a hmla. Následkom ruského ostreľovania nebola v oblasti elektrina, v domoch sa nesvietilo, nefungovali signalizačné svetlá výškových stavieb. Za najpravdepodobnejšiu príčinu nehody bola považovaná chyba pilota, ktorý za zníženej viditeľnosti neskoro spozoroval výškovú budovu, prudko zatočil a následne stratil kontrolu nad strojom.

• Na strechy niekoľkých výškových budov v centre Moskvy boli umiestnené raketové systémy protivzdušnej obrany. Ruské vojenské velenie sa tak pripravovalo na možnosť útokov na ruské mestá. Iným možným vysvetlením bolo vedenie informačnej stratégie k vlastným občanom, ktorej účelom bolo prezentovať vojnu na Ukrajine ako hrozbu pre ruských občanov a získať si tak ich podporu.

• V Čiernom mori sa v bojovej pohotovosti nachádzalo 16 lodí ruského vojenského námorníctva so šiestimi nosičmi pre rakety Kalibr.

• Nórska armáda zverejnila odhady, podľa ktorých bol počet ruských vojakov zabitých alebo zranených na Ukrajine od začiatku invázie takmer 180 000. Na ukrajinskej strane si vojna mala za rovnaké obdobie vyžiadať 100 000 mŕtvych alebo zranených vojakov. V rovnakom čase generálny štáb Ukrajiny informoval o 120 000 zabitých Rusoch.

• Ukrajinské úrady od začiatku invázie zaznamenali viac ako 80-tisíc zločinov spáchaných ruskými útočníkmi, pričom zabitých bolo vyše 9-tisíc civilistov vrátane 453 detí. V tejto súvislosti Ukrajina požadovala vytvorenie špeciálneho medzinárodného tribunálu, ktorý by súdil ruských politických lídrov, a určil mieru reparácií od Ruska za spôsobené materiálne škody.

Socha poetky Lesie Ukrajinky v Moskve

• Niekoľko bežných Rusov prinieslo kvetiny k soche ukrajinskej poetky Lesie Ukrajinky (umelecké meno Larisy Kosačovej) v reakcii na útok na bytovku v Dnipre predošlý víkend. Táto socha v Moskve bola symbolom odporu proti vojne. Polícia kvety a ďalšie predmety pravidelne odstraňovala. Podobné rituály sa odohrávali aj v iných ruských mestách. „Súboj o kvetiny“ bol jedným z mála výraznejších protestov v Rusku. Za prejav nesúhlasu s vojnou na Ukrajine tam hrozili prísne tresty.

• Európska komisia vyplatila Ukrajine prvé tri miliardy z makrofinančnej pomoci v celkovej hodnote 18 miliárd eur. Prostriedky boli určené na výplatu miezd a dôchodkov a udržiavanie základných verejných služieb. Použité mohli byť aj na obnovu kritickej infraštruktúry a reformy na posilnenie právneho štátu.

• Na Ukrajinu dorazila ôsma samohybná húfnica Zuzana, posledný kus z batérie, ktorú si Ukrajina od štátnej akciovej spoločnosti Konštrukta-Defence zakúpila. Jedna z týchto húfnic bola zničená v boji ruským útokom ešte v septembri 2022.

• Bývalý bulharský premiér Kiril Petkov a minister financií uviedli, že ich krajina ešte počas jari 2022 tajne poskytla ukrajinskej armáde muníciu a naftu. Bulharsko bolo známe odmietavým postojom k dodávkam zbraní na Ukrajinu. Niektoré koaličné strany boli sympatizanti Kremľa a viac než 70 % Bulharov bolo proti „prílišnej podpore Ukrajiny“. Neskôr v lete sa táto vláda rozpadla a nový parlament v decembri 2022 oficiálne schválil dodávky zbraní na Ukrajinu.

• Približne 100 ukrajinských vojakov začalo s výcvikom obsluhy protiraketových systémov Patriot na americkej vojenskej základni Fort Sill v Oklahome.

• Odborníci v Kambodži začali s týždňovým výcvikom 15 ukrajinských odmínovačov. Kambožskí odborníci patrili so svojimi skúsenosťami v tejto oblasti k svetovej špičke. Kambodža poskytla Ukrajine aj psy vycvičené na vyhľadávanie mín.

Spoločné rokovanie spojencov

Stretnutie zástupcov viac ako 50 štátov na vojenskej základni Ramstein v Nemecku prinieslo nové balíky vojenskej pomoci pre Ukrajinu

V piatok sa na americkej základni Ramstein v Nemecku stretli zástupcovia asi 50 štátov vrátane Slovenska, ktorí po spoločnom jednaní prisľúbili ďalšiu rozsiahlu vojenskú pomoc Ukrajine. Motiváciou na zvýšenie pomoci od spojencov bol aj krvavý útok na bytový dom v meste Dnipro z predošlého víkendu.

V Berlíne prebiehal v rámci rokovaní politický spor o to, či nemecká vláda umožní iným štátom poslať tanky Leopard 2 nemeckej výroby ukrajinskej armáde. Nemecký výrobca si totiž v minulých predajoch vyhradil právo na udelenie súhlasu s prípadným reexportom jeho zbraní do ďalších krajín. Nemecko nechcelo vzhľadom na svoju históriu v ozbrojených konfliktoch v Európe posielať ako prvá krajina na Ukrajinu tanky a iné ťažké zbrane.

Tanky Leopard 2 boli osobitne vyvinuté na boj s tankami T-90 používanými Ruskom aj pri tejto invázii. Kyjevu chceli svoje tanky Leopard poslať Poľsko, Litva, Lotyšsko, Fínsko, Dánsko, Portugalsko, Švédsko aj Nórsko. Šéfka nemeckej diplomacie Annalena Baerbocková v nedeľu povedala, že doposiaľ neevidujú oficiálnu žiadosť k súhlasu s takýmto krokom.

V rámci rokovaní a bezprostredne po nich bola Ukrajine prisľúbená nasledovná vojenská pomoc:

• USA oznámili rozsiahly balík v celkovej hodnote 2,5 miliardy dolárov obsahujúci 90 obrnených bojových vozidiel Stryker, ďalších 59 bojových vozidiel pechoty M2 Bradley a muníciu pre raketové systémy HIMARS. Tanky M1 Abrams však dodať odmietli.

V nedeľu bývalý britský premiér Boris Johnson navštívil Kyjev. Stalo sa tak na pozvanie prezidenta Volodymyra Zelenského po tom, ako mu na Svetovom ekonomickom fóre v Davose udelili čestné občianstvo Kyjeva.

• Nemecko poskytlo ďalšie zbrane, prevažne protivzdušnej obrany. Dodávka zahŕňala systémy Patriot, samohybný protilietadlový systém Gepard, systém IRIS-T SLM a riadené strely.

• Kanada darovala Ukrajine 200 svojich najmodernejších obrnených transportérov Senator.

• Holandsko prisľúbilo batériu protilietadlového systému Patriot.

• Švédska vláda oznámila pomoc, ktorá zahŕňala aj delostrelecký systém Archer a 50 bojových vozidiel pechoty, prenosné protitankové zbrane NLAW, vybavenie na odstraňovanie mín a útočné pušky.

• Ďalšiu, bližšie nešpecifikovanú, vojenskú pomoc oznámilo aj Fínsko.

• Estónsko odovzdalo Ukrajine všetky svoje húfnice kalibru 155 mm s tisíckami delostreleckých granátov.

• Ako prvé z afrických krajín poslalo vojenskú pomoc Ukrajine Maroko. Obsahom pomoci bolo asi dvadsať tankov T-72B zmodernizovaných v Česku. Africké a arabské štáty sa snažili v otázke vojny na Ukrajine zachovať neutrálnu pozíciu, z dôvodu ich potravinovej závislosti od Ruska.

Za Rusko na avizovanú rozsiahlu pomoc Ukrajine reagoval predseda parlamentu Viačeslav Volodin, ktorý pohrozil globálnou katastrofou, ak Západ neprestane dodávať moderné zbrane ukrajinskej armáde. Dodal, že ak sa dodané zbrane použijú na útoky proti ruským mestám alebo pri snahe obsadiť ruské územia, bude to „viesť k odvetným opatreniam, pričom použijeme ešte silnejšie zbrane.“ Ukrajinskí predstavitelia pritom vždy deklarovali, že Ukrajina neplánuje obsadzovať ruské územia, naopak, jej výhradným cieľom bol návrat do svojich hraníc spred roku 2014, teda vrátane opätovného získania Krymu.

Týždeň od 23. do 29. januára 2023

• Rusko napriek veľkým stratám ďalej útočilo pri Bachmute a Avdijivke s cieľom ovládnuť Doneckú oblasť. Útoky sa ukrajinským obrancom darilo odraziť. Pri Kupjansku na východnom fronte bola ruská armáda v defenzíve. Pokračovalo delostrelecké ostreľovanie a raketové útoky na viacerých miestach frontu.

• Rusko vytvorilo novú bojovú líniu južne od Bachmutu. Pomaly sa im tu darilo postupovať, priblížili sa k poslednej ceste, ktorá slúžila na zásobovanie ukrajinskej armády. Zasiahli aj jedinú nemocnicu v meste využívanú obrancami.

• Ruská armáda otvorila novú bojovú líniu aj pri meste Vuhledar, asi 40 km juhozápadne od Donecka. Samotné mesto podrobili masívnemu ostreľovaniu. Rusi využili otáľanie spojencov Ukrajiny a meškanie dodávok západnej vojenskej pomoci vo svoj prospech a napriek vlastným ťažkostiam aktivovali sily a techniku a začali s útočnými aktivitami.

• Ukrajinskej obrane sa podarilo zostreliť tri ruské bojové vrtuľníky Ka-52, bojové lietadlo Su-25 a vrtuľník Mi-8.

• Prezident Ukrajiny Volodymyr Zelenskyj v stredu 25. januára dosiahol vek 45 rokov.

Bojový tank Leopard 2A5 vybavený výcvikovým systémom AGDUS

• Najdôležitejšou udalosťou týchto dní bolo rozhodnutie o dodávke moderných bojových tankov Ukrajine. Pár dní po stretnutí na vojenskej základni Ramstein koncom predošlého týždňa, zhodou okolností v deň narodenín Volodymyra Zelenského, povolilo Nemecko reexport nemeckých tankov Leopard 2 vo vlastníctve iných európskych štátov. Rozhodla o tom spolková vláda. Zároveň upozornila, že na prípravu tankov na odovzdanie budú potrebné tri až štyri mesiace.

Ukrajina by mala v prvej vlne získať 120 až 140 tankov od 12 krajín. Tanky Leopard 2 prisľúbilo poskytnúť Poľsko, Nórsko, Fínsko, Španielsko, Portugalsko, Holandsko a Kanada, 14 tankov avizovalo aj priamo Nemecko.

Dodávku 31 tankov M1 Abrams prisľúbili Spojené štáty, Spojené kráľovstvo oznámilo poskytnutie 14 svojich tankov Challenger 2 ešte 15. januára. Celkovo spojenci prisľúbili Ukrajine 321 ťažkých tankov.

Ruskí predstavitelia v reakcii oznámili, že toto rozhodnutie bolo mimoriadne nebezpečné a povedie k ďalšiemu vyhroteniu konfliktu a tiež to označili za priamu účasť USA a NATO v konflikte. Situáciu pripodobnili k druhej svetovej vojne, keďže aj tentoraz nemecké tanky ohrozovali Rusko. Rozhodnutie USA dodať Ukrajine tanky odsúdila aj Kórejská ľudovodemokratická republika.

• Po prelomení otázky dodávania moderných tankov Ukrajine začala ožívať debata o dodaní stíhačiek. Ukrajina prejavila záujem o stroje F-16, USA to však odmietali.

Ruská raketa Ch-101 zostrelená vo Vinnyckej oblasti

• Bezprostredne po prísľube tankov Ukrajine vypálilo Rusko na Ukrajinu najmenej 55 rakiet. Raketové útoky všeobecne cielili na energetickú infraštruktúru v snahe ochromiť dodávky elektriny či tepla. Hoci sa ukrajinskej protivzdušnej obrane darilo väčšiu rakiet zostreľovať, mnohé zo zostávajúcich zasahovali aj civilné objekty. V nedeľu ruské ostreľovanie v Chersone cielilo na nemocnicu, školu, zastávku autobusu, banku či obytné budovy.

• Bulharské námorníctvo zneškodnilo námornú mínu, ktorú vlny zaniesli k jeho pobrežiu. Od začiatku vojny na Ukrajine Bulharsko, Rumunsko a Turecko zneškodnili už približne 40 mín.

• Prevalil sa škandál, že ukrajinské ministerstvo obrany nakupovalo potraviny pre vojakov za dva až trikrát vyššie ceny, aké boli bežne v obchodoch. Za tieto nákupy, spájané s podozrením z korupcie, bol zodpovedný zástupca ministra obrany Viačeslav Šapovalov. Ten sa v utorok vzdal funkcie. Dobrovoľne odstúpili alebo boli odvolaní aj ďalší predstavitelia z rôznych úrovní a oblastí vládnych štruktúr a bezpečnostných zložiek a to aj v súvislosti s ďalšími prípadmi korupcie.

Táto masívna vlna odvolávaní korešpondovala s politikou nulovej tolerancie voči pochybeniam alebo zlému konaniu, s ktorou prezident Volodymyr Zelenskyj nastupoval do úradu. Rýchlu reakciu na politickej úrovni ocenila aj Ursula von der Leyenová, predsedníčka Európskej komisie. Boj proti korupcii bol totiž považovaný za kľúčový pre budúce prijatie Ukrajiny do EÚ.

Novozvolený český prezident Petr Pavel

• Za nového českého prezidenta bol zvolený Petr Pavel, ktorý vyhlásil, že jeho nástupom sa pozitívny postoj Česka k Ukrajine nezmení.

• Fínsko začalo zvažovať samostatný vstup do NATO bez Švédska. Švédsko totiž dlhodobo nedokázalo získať súhlas Turecka pre nedoriešené kurdské otázky.

• Ukrajina sprísnila tresty za vojenskú neposlušnosť a dezerciu. Za dezerciu po novom hrozilo 12 rokov väzenia, za neposlušnosť 10 a za vyhrážanie sa nadriadenému 7 rokov.

• Srbsko, posledný spojenec Ruska v Európe, začínalo opatrne zmierňovať rétoriku. Prezident Aleksandar Vučić, blízky spojenec Vladimira Putina, povedal, že ruskú inváziu na Ukrajinu nikdy nepodporil, že hlavným ekonomickým partnerom a investorom Srbska je Európska únia a že „Krym aj Donbas je Ukrajina a tak to aj zostane.“ Určitá motivácia pre tieto výroky mohla prameniť z nedoriešenej otázky Kosova.

• Medzinárodný olympijský výbor vyhlásil, že účasť na športových podujatiach by nemala byť podmienená cestovným pasom športovca. Ruskí aj bieloruskí športovci by tak mohli na olympijských hrách štartovať, museli by však dodržať striktné podmienky, napr. by nemohli vyjadrovať akúkoľvek podporu vojne. Rozhodnutie výboru kritizovalo viacero krajín, Ukrajina za týchto okolností zvažovala bojkot hier.

Február 2023

Týždeň od 30. januára do 5. februára 2023

Vo štvrtok ruská raketa zasiahla a úplne zničila bytový dom v centre mesta Kramatorsk

• Ukrajinskí predstavitelia priznali, že boje na východe boli čoraz intenzívnejšie. Špekulovalo sa o začiatku novej ruskej ofenzívy v termíne okolo prvého výročia začiatku tejto invázie. Za najpravdepodobnejší scenár považovali zintenzívnenie bojov v Donbase, ruské okupačné sily totiž presúvali na východ ďalšie útočné skupiny, vojenské jednotky, zbrane a armádne vybavenie.

• Ruské sily postupovali severovýchodne od Bachmutu, pri obciach Rozdolivka a Blahodatne a na severnom okraji samotného mesta s cieľom dosiahnuť jeho obkľúčenie.

• Po prieskumných akciách Rusko naplno rozvinulo útoky v okolí miest Pavlivka a Vuhledar v Doneckej oblasti. 155. jednotka námornej pechoty ruskej armády podporovaná tankami tu postúpila rádovo stovky metrov za malú rieku Kašlahach, ktorá dovtedy vyznačovala frontovú líniu. Ukrajinská obrana tu vďaka výhodnej pozícii kládla silný odpor. Neúspešne sa o ofenzívu v tomto mieste Rusi pokúšali aj v novembri. Vrcholní predstavitelia Ukrajiny toto snaženie Rusov považovali za možný začiatok ich novej jarnej ofenzívy.

• Možnosti pre oslobodzovacie akcie Ukrajiny v tomto období okrem nepriazne počasia s mokrým nepremrznutým terénom komplikoval nedostatok účinných zbraní. Chýbali jej najmä rakety a delostrelectvo s dlhším dostrelom, tanky a protivzdušná obrana.

• Intenzívne boje na východe viedli k značnej spotrebe munície. Ukrajina denne vypália viac ako päťtisíc delostreleckých granátov. Zbrojárske firmy po celej Európe nedokázali napĺňať objednávky z Kyjeva a z členských štátov únie.

• Rusko aktuálne okupovalo asi polovicu Doneckej oblasti, takmer celú Luhanskú oblasť s výnimkou pár obcí na západe kraja, asi 60% Záporožskej oblasti, celú ľavobrežnú časť Chersonskej oblasti a Krym.

Ukážky rôznych typov mín na výukovom paneli

• Mínami a výbušnými systémami bolo pokrytých približne 30 % ukrajinského územia, zväčša na nedávno oslobodených oblastiach. Hrozilo, že poľnohospodárska pôda nebude na jar pripravená na osev plodín. V tejto súvislosti Európska únia spustila program humanitárneho odmínovania v hodnote 25 miliónov €.

• V Kyjeve sa konal samit EÚ–Ukrajina. Delegácia EÚ pozostávajúca z predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej, šéfa diplomacie Josepa Borrella, šéfa Európskej rady Charlesa Michela a tímom eurokomisárov sa stretla s ukrajinskou vládou a prezidentom Volodymyrom Zelenským. Témou samitu bolo poskytovanie zbraní a finančnej pomoci Ukrajine, zlepšenie prístupu ukrajinských produktov na trh EÚ, pomoc s opravou energetickej infraštruktúry a sankcie voči Rusku.

• Bolo oznámené zriadenie medzinárodného centra pre stíhanie zločinu agresie na Ukrajine so sídlom v Haagu. Centrum koordinovalo zbieranie dôkazov a malo sa stať súčasťou spoločného vyšetrovacieho tímu s agentúrou Eurojust. Parlamentné zhromaždenie Rady Európy tiež orodovalo za vytvorenie špeciálneho medzinárodného tribunálu na stíhanie ruských a bieloruských politických a vojenských vodcov „za zločin agresie na Ukrajine“. Podobné výzvy prichádzali z viacerých častí sveta.

• USA oznámili ďalšiu zásielku zbraní a munície pre Ukrajinu. Okrem systémov protivzdušnej obrany Hawk obsahovala aj rakety GLSDB pre salvové raketomety HIMARS s doletom až 150 km aj ďalšie protitankové strely Javelin. Ukrajinský minister obrany Oleksij Reznikov verejne prisľúbil, že rakety s dlhým dostrelom použijú výhradne na ruské jednotky na Ukrajine a nie proti cieľom na ruskom území. Na tento účel mohli využiť zbrane vlastnej výroby.

• Francúzsko oznámilo dodávku ďalších 12 samohybných húfnic Caesar pre Ukrajinu, už skôr dodali 18 kusov. Ďalej poslalo Ukrajine systémy protivzdušnej obrany stredného doletu SAMP/T európskej výroby, vo francúzskej armáde označované aj ako MAMBA a radar Ground Master 200 (GM200). Okrem toho sa zapojilo do výcviku ukrajinský vojakov a to priamo na svojom území aj vyslaním svojich inštruktorov na výcvikové základne v Poľsku.

• Nemecko povolilo vývoz staršieho modelu tanku Leopard 1 na Ukrajinu. Odpredať ho mohli rôzne firmy a zbrojárske spoločnosti, ktoré ho mali v zásobách.

Vládna delegácia na kontrole výcvikového priestoru v Spojenom kráľovstve, kde prebiehal výcvik príslušníkov ukrajinskej armády na obsluhu tankov Challenger 2

• V Nemecku sa začal výcvik ukrajinských vojakov na systémoch Patriot, v Poľsku začali ukrajinské posádky trénovať na tankoch Leopard 2. Súbežne prebiehal výcvik posádok na tanky Challenger 2 v Spojenom kráľovstve.

• Na Ukrajine pretrvával po predošlých raketových útokoch vážny deficit elektrickej energie napriek neustálym prácam na obnove poškodených zariadení. Nedostatok sa prejavoval najmä večer, keď chýbalo približne 19% energie najmä v Doneckej, Chersonskej a Charkovskej oblasti. K situácii prispieval aj fakt, že viac než 10 gigawattov elektrickej výrobnej kapacity bol na rusmi okupovanom území, vrátane Záporožskej jadrovej elektrárne.

EÚ ešte v decembri oznámila, že finančne pokryje nákup 30 miliónov LED žiaroviek s cieľom pomôcť Ukrajine s nedostatkom elektriny. Program na výmenu starých žiaroviek za LED zdroje bol spustený tento týždeň. Občania si mohli bezplatne vymeniť päť klasických žiaroviek za úsporné zdroje rovnakého svetelného výkonu. Od kampane sa očakávalo zníženie špičkovej spotreby elektriny o 7 až 10%. Za prvé tri dni vymenili viac než 750-tisíc žiaroviek.

• Česká národná banka darovala organizátorom kampane „Dárek pro Putina“ dva vyradené pancierové vozidlá určené na prevoz hotovosti. Po doplnení balistickej ochrany a lôžok mali slúžiť na Ukrajine ako obrnené sanitky frontovej línie.

• V Spojených štátoch schválili prvý prevod majetku v hodnote 5,4 milióna dolárov zhabaného v rámci sankcií voči ruskému oligarchovi. Výnos bude použitý na obnovu vojnou zničenej Ukrajiny.

V rámci výmeny zajatcov sa na Ukrajinu vrátilo 116 vojakov, policajtov a civilov

• V meste Enerhodar pri výbuchu auta zomrel Jevhen Kuzmin, bývalý príslušník ukrajinskej polície, ktorý po okupácii otvorene kolaboroval s Rusmi.

• Prví z trestancov naverbovaných v ruských väzniciach do radov žoldnierskej Wagnerovej skupiny už svoju polročnú službu v armáde ukončili a od prezidenta Vladimíra Putina dostali milosť. Boli medzi nimi aj ľudia odsúdení za vraždy. Jednému z nich, Ajkovi Gasparjanovi, odsúdenému za ozbrojenú lúpež, udelil prezident Vladimír Putin štátne vyznamenanie za hrdinstvo. Odhadovalo sa, že celkovo sa ku koncu januára nechalo naverbovať asi 40-tisíc ruských väzňov, podľa ukrajinských úradov bolo 30 tisíc z nich už mŕtvych alebo dezertovalo.

• V Bielorusku sa skončilo dvojtýždňové spoločné vojenské cvičenie vzdušných síl bieloruskej a ruskej armády.

• Po minulotýždňovom škandále na ministerstve obrany Ukrajiny sa objavili správy, že vo funkcii skončil aj samotný minister Oleksij Reznikov. Táto informácia bola neskôr vyvrátená s tým, že na poste ministra obrany sa nič nemení.

• Generálny tajomník OSN António Guterres vyjadril obavu, že svet smeruje k rozsiahlejšej vojne. Nemyslel pritom len vojnu na Ukrajine, ale aj izraelsko-palestínsky konflikt, situáciu v Afganistane, Mjanmarsku či na Haiti.

• V Rusku odsúdili muža na 12 rokov väzenia za pokus o podpálenie budovy vojenskej správy. Pri incidente zo 4. mája hodil na budovu zápalnú fľašu, čo spôsobilo požiar na ploche asi 1 m2.

Týždeň od 6. do 12. februára 2023

V stredu od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu uplynulo 350 dní.

Krátka nová ruská ofenzíva

• Tempo ruských útočných operácií sa v tomto týždni výrazne zvýšilo v západnej časti Luhanskej oblasti pozdĺž línie Svatove-Kreminna. Zaznamenali tu malý postup s taktickými ziskami, darilo sa im aj severovýchodne od Kupjanska. Nasadenie podstatných častí najmenej troch veľkých ruských divízií do operácií v tomto sektore bolo považované za začiatok novej ruskej ofenzívy. Napriek dôraznej snahe o postup sa však ruskej armáde príliš nedarilo, ukrajinská obrana dokázala prevažnú časť útokov odrážať.

Vlajka mesta Vuhledar. V novej krátkej ofenzíve sa ruské sily pokúsili dobyť toto mesto. Na útok využili ťažkú bojovú techniku, vrátane desiatok tankov. Všetky ich pokusy o postup však boli neúspešné.

• Počas tejto krátkej ofenzívy v trvaní asi troch týždňov stratilo Rusko v bojoch pri Vuhledare elitnú 155. brigádu námornej pechoty. Jednotka s pôvodne asi 5000 príslušníkmi bola rozdrvená ukrajinským delostrelectvom. Zničených bolo aj asi 130 obrnených vozidiel a tankov. Po veľkých stratách obrnenej techniky Rusi zmenili taktiku a uchýlili sa iba k útokom pechoty. Ukrajinci využili svoje výhodné postavenie na vyvýšenine a zamínovaný terén, vďaka čomu sa im darilo útoky odrážať prakticky bez vlastných strát. V meste a na jeho okraji boli rozmiestnené tri ukrajinské brigády, ktoré zo svojich stanovísk videli na ruské línie, vďaka čomu sa im darilo odrážať pokusy o ruské výpady. Rusi navyše postupovali v ucelených kolónach po nekrytých cestách, do formácie sa rozptyľovali až po prvých zásahoch obrany. Na okrajoch ciest však doplácali na mínové polia. Nepriateľ sa pripravoval na prelomenie obrany Vuhledaru raketovými a delostreleckými útokmi a letectvom od 24. januára.

• Rusko presúvalo do Donbasu čoraz viac vojakov a nahrádzalo tým obrovské straty, ktoré malo v bojoch pri meste Bachmut. Práve pri tomto meste sa odohrávali najintenzívnejšie boje, pri ktorých denne zomieralo až tisíc ruských vojakov. Na Bachmut už neútočili len žoldnieri z Wagnerovej skupiny, ale tiež dobre vycvičené jednotky regulárnej ruskej armády, ktoré si počínali úplne profesionálne. Ich cieľom bolo vyvíjať neustály tlak na ukrajinských obrancov. Mesto a dve hlavné zásobovacie cesty ustavične a systematicky ostreľovali z mínometov. Taktika sa im vyplácala, darilo sa im prerážať na neveľkých úsekoch frontu a v tomto týždni postúpili o niekoľko sto metrov a obsadili priemyselnú časť mesta a štvrť rodinných domov až po rieku Bachmutku, čím dosiahli kontrolu nad viac ako tretinou mesta. Za riekou sa nachádzala väčšia časť mesta s centrom, zástavba tu pozostávala prevažne z viacpodlažných bytových domov, výhodnejších pre obranné operácie. Ruskú pechotu pri útokoch kryli aj jedny z najrýchlejších útočných vrtuľníkov sveta Mi-24. Jeden z nich sa ukrajinským obrancom podarilo zostreliť.

• Okupačné sily bez operačných úspechov útočili tiež v smeroch na Kupjansk, Lyman, Avdijivku a Novopavplyvku.

Volodymyr Zelenskyj na návšteve Európskych lídrov

Volodymyr Zelenskyj v Londýne počas svojho prejavu pred britským parlamentom

Volodymyr Zelenskyj okrem iného požiadal spojencov o bojové stíhačky. Pri tejto príležitosti odovzdal predsedovi britského parlamentu helmu ukrajinského stíhacieho pilota, na ktorej boli napísané slová: „Máme slobodu. Dajte nám krídla, aby sme ju mohli ubrániť.“ Vo svojom prejave tiež spomenul, že „V Británii je kráľ pilotom letectva. Na Ukrajine je dnes každý pilot letectva kráľom.“

Volodymyr Zelenskyj vystúpil s prejavom aj v Európskom parlamente. Na snímke ho víta predsedníčka parlamentu Roberta Metsolová.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj podnikol druhú zahraničnú návštevu od začiatku tejto invázie, pri ktorej navštívil Spojené kráľovstvo, jedného z najväčších podporovateľov Kyjeva v oblasti vojenskej pomoci. Počas návštevy sa stretol s britským premiérom Rishi Sunakom, prihovoril sa britskému parlamentu a bol prijatý aj u britského kráľa Karola III.

Z Londýna pokračoval do Paríža, kde sa stretol s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom a nemeckým kancelárom Olafom Scholzom. Cestu zakončil v Bruseli, kde sa osobne prihovoril poslancom Európskeho parlamentu a stretol sa s európskymi lídrami. Pri príchode do europarlamentu ho všetci prítomní lídri, s výnimkou Viktora Orbána, privítali potleskom. Úplný záver cesty patril stretnutiu s belgickým kráľom Filipom a premiérom belgickej federálnej vlády Alexandrom De Croo.

Zelenského návšteva európskych partnerov bola aj vecou prestíže, ktorú dokáže vytvoriť len osobný kontakt politikov. Hlavným cieľom pracovnej cesty však bolo upevniť podporu od európskych partnerov a taktiež získať pre Ukrajinu viac zbraní, vrátane stíhačiek. Oficiálne požiadal aj Slovensko o dodanie stíhačiek MiG-29. V tejto téme však žiadny konkrétny prísľub nedostal.

Ďalšie udalosti týždňa

• Deň po návšteve ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského v Bruseli podnikla ruská armáda ďalší veľký raketový útok. Vystrelených bolo 71 rakiet, 61 z nich bolo zostrelených protivzdušnou obranou. Zvyšné strely zasiahli energetické vysokonapäťové zariadenia a štyri tepelné elektrárne na východe, juhu a na západe Ukrajiny, explózie boli zaznamenané v Kyjeve, Charkove a Záporoží. Údery narušili dodávky elektrického prúdu a priviedli krajinu do veľkého deficitu elektrickej energie.

• Ukrajinská armáda zasiahla vojenské letisko v okupovanom prímorskom meste Berďansk v Záporožskej oblasti. Útok poškodil sklady s muníciou, palivom a radarovú stanicu, viac ako sto vojakov zahynulo.

• V sústave ostrovov delty rieky Dneper prebiehali prieskumné akcie a potýčky bojujúcich strán. Obe strany udržiavali na Kinburnskej kose svoje malé skupinky vojakov. Cieľom bolo monitorovanie námorného prístupu do strategicky významnej rieky a poskytnutie varovania pred prípadným pokusom protivníka o prekročenie rieky.

• V tomto týždni bol zaznamenaný deň s rekordnými stratami živej sily ruskej armády. Podľa ukrajinských úradov bolo 6. februára z boja vyradených 1030 ruských vojakov. Celkové straty od začiatku invázie prekračovali 133 000 mužov.

• Jevgenij Prigožin uviedol, že ukončil nábor väzňov do svojej súkromnej žoldnierskej Wagnerovej skupiny.

• Nemecký minister obrany Boris Pistorius počas návštevy Kyjeva oznámil, že Ukrajina získa od viacerých krajín v niekoľkých etapách spolu viac ako 170 starších tankov nemeckej výroby Leopard 1A5.

• Nórsko sa zaviazalo poslať počas nadchádzajúcich piatich rokov Ukrajine pomoc vo výške šesť miliárd libier.

• Tank Tomáš, na začiatku októbra zakúpený z darov českej občianskej kampane „Dárek pro Putina“, bol nasadený do bojov na Ukrajine.

• Firma SpaceX Elona Muska obmedzila prístup k satelitnému internetu Starlink na Ukrajine tak, aby ho brániaca sa armáda nemohla využívať na riadenie útočných dronov. Pripojenie na komunikačné účely zostalo zachované. Použitie Starlink pre prácu s bezpilotnými lietadlami podľa SpaceX presahovalo rámec zmluvy, ktorú táto spoločnosť uzavrela s ukrajinskou vládou.

• Ukrajinská spravodajská služba zachytila tajné ruské dokumenty, podľa ktorých sa Rusko snažilo povaliť moldavskú proeurópsku vládu tým, že vyvolávalo násilné protesty maskované ako opozičná aktivita. Cieľom bolo rozvrátiť ústavný poriadok a dosadiť vládu, ktorá by v ruskom záujme zastavila európske integračné procesy. Tento plán sa podobal tomu, ktorý si Rusko pripravilo pre ovládnutie Ukrajiny. Po jeho zlyhaní sa uchýlilo k použitiu vojenskej sily.

Zbierka kníh ukrajinských ľudových príbehov

• Ruské sily skonfiškovali z knižníc a škôl v okupovanej Luhanskej oblasti ukrajinské knihy – najmä beletriu, ktoré následne pálili v teplárňach.

• Ukrajina stiahla z knižníc 19 miliónov zväzkov kníh v ruštine alebo pochádzajúcich z čias Sovietskeho zväzu. Bolo tiež odporúčané odstrániť knihy v ukrajinčine, ktoré podporovali agresiu proti Ukrajine. V ukrajinských knižniciach bolo približne 44 % kníh v ruštine. Kyjev začal obmedzovať používanie ruských kníh po anektovaní Krymu v roku 2014. Štátnym jazykom Ukrajiny bola výhradne ukrajinčina. Pred touto inváziou hovorilo prevažne alebo výlučne iba rusky približne 30 % obyvateľov Ukrajiny.

• Švajčiarske médiá informovali, že v archívoch našli spis, podľa ktorého najvyšší predstaviteľ ruskej pravoslávnej cirkvi patriarcha Kirill I. pracoval v 70. rokoch, keď žil v Ženeve, pre KGB.

Týždeň od 13. do 19. februára 2023

Mapka aktuálne okupovaného územia. Dlhodobo nedochádzalo k prakticky žiadnym posunom.

• Najťažšie boje sa odohrávali pri Bachmute a Vuhledare, ukrajinským silám sa darilo brániť. Postup zaznamenali Rusi asi 10km severne od Bachmutu, kde dobyli obce Krasna Hora a Paraskoviivka, čím zúžili obkľúčenie aj zo severu. Jediná prístupová cesta do mesta viedla cez Časiv Jar. Ruské sily pokračovali v útokoch aj severozápadne od mesta Svatove a pri meste Kreminna.

• Rusko zhromažďovalo stíhačky a vrtuľníky v blízkosti hraníc s Ukrajinou. Zároveň použilo inú taktiku vzdušných útokov, keď použílo strely bez výbušných hlavíc a balóny. Cieľom bolo oklamať ukrajinskú protivzdušnú obranu, zahltiť jej systémy veľkým množstvom cieľov a donútiť Ukrajincov vyplytvať svoje strely zem-vzduch a muníciu protivzdušnej obrany. Niekoľko balónov bolo pozorovaných nad mestami Dnipro a Kyjev. Balóny mali zavesené prieskumné zariadenia a radarové reflektory, ktoré pomáhali radarovým systémom detegovať malé objekty.

Pretrvávajúca vysoká hrozba ukrajinskej protivzdušnej obrany obmedzovala ruské letectvo v zapojení sa do tejto invázie. Ich bojové lietadlá operovali takmer výlučne nad územím ovládaným Ruskom, čo im neumožňovalo efektívne vykonávať úlohy kladené na vojenské letectvo.

Iránsky dron Mohadžír-6

• Irán dodal Rusku nové, technologicky vyspelejšie drony Mohadžír-6 dlhého doletu vybavené vysoko presnými zobrazovacími a navádzacími systémami. Pod každým krídlom mohli niesť dve 40kg bomby a po útoku sa dokázali samé vrátiť na základňu.

• Rusko formálne pripojilo milície proruských separatistických Luhanskej a Doneckej ľudovej republiky k oficiálnej armáde Ruskej federácie.

• Alexander Lukašenko oznámil, že Bielorusko vytvorí nové polovojenské jednotky územnej obrany tvorené až 150-tisíc dobrovoľníkmi. Regulárnu bieloruskú armádu tvorilo zhruba 45-tisíc vojakov. Zároveň uviedol, že Bielorusko sa do vojny zapojí iba vtedy, ak bude napadnuté.

• Rusko zvyšovalo objem výroby zbraní. Ich armáda pociťovala najmä nedostatok mechanizovaných bojových vozidiel. Za necelý rok trvania invázie prišla o polovicu svojich najlepších tankov, čo predstavovalo asi 2000 kusov. Výroba nových ani zďaleka nedokázala tieto straty pokrývať, Rusi preto museli straty pokrývať čerpaním zo zásob starších modelov zo sovietskej éry.

• Ruskí vojaci zámerne vypúšťali vodnú nádrž Kachovka v Chersonskej oblasti. Hladina vody poklesla na najnižší stav za ostatné tri desaťročia.

Zasadnutie NATO začalo minútou ticha za obete zemetrasenia v Turecku a Sýrii

• Ministri obrany krajín NATO a ďalší spojenci Ukrajiny riešili otázku, ako zvýšiť objem výroby munície s cieľom podporiť ukrajnskú armádu bez ohrozenia vlastných strategických zásob. USA uzavreli kontrakt na výrobu delostreleckej munície pre Ukrajinu vo vlastných výrobných závodoch v úhrnnej hodnote asi 1,5 miliardy dolárov. NATO zároveň odmietlo požiadavku na dodávky kazetovej a fosforovej munície. Ich použitie je totiž značne kontroverzné a kazetovú muníciu zakazuje medzinárodný dohovor, ktorý však Ukrajina ani Rusko nepodpísali. Existovali dôkazy, že Rusko na území Ukrajiny kazetovú muníciu používalo.

• Dánsko odovzdalo Ukrajine všetkých 19 svojich samohybných húfnic Caesar.

• Spojenci skompletizovali prvý prápor 31 ks tankov Leopard 2, Holandsko prispelo 20-tisíc kusmi príslušnej munície.

• Na ukrajinsko-slovenskej hranici sa hromadili poškodené nemecké húfnice, ktoré sa mali opravovať v opravárenskom centre v Michalovciach. Dôvodom boli nevyriešené právne otázky súvisiace s dovoznými clami. Nemecká strana pripustila, že niektoré právne otázky boli pri uzatváraní zmluvy kvôli rýchlosti prehliadnuté.

Raketové útoky pokračovali aj v tomto týždni, na snímke obytný dom v obci Očakiv v Mykolajivskej oblasti

• Spojené štáty americké prvýkrát oficiálne uznali ruskú agresiu na Ukrajine za zločiny proti ľudskosti, keď ruské jednotky uskutočňovali systematické útoky na civilné obyvateľstvo spolu s páchaním individuálnych násilností ako vraždy, znásilnenia alebo mučenia.

• Národná rada Slovenskej republiky uznesením opätovne odsúdila ruskú agresiu na Ukrajine a vyjadrila podporu nezávislosti, zvrchovanosti a územnej celistvosti Ukrajiny.

• Bola zverejnená správa mimovládnej organizácie Conflict Observatory, podľa ktorej Rusko drží tisíce ukrajinských detí umiestnených v najmenej 43 táboroch po celom Rusku. Primárnym účelom týchto táborov bola politická prevýchova, vzdelávanie na ruský spôsob a v dvoch prípadoch aj vojenský výcvik. Ruská ambasáda v USA tvrdila, že deti boli v skutočnosti zachránené.

• Rusko na Kryme nepretržite spaľovalo telá, aby zatajilo skutočné počty obetí. Na tento účel využívalo miestne krematórium v obci Krasna Zorka, pred ktorým sa neustále tvoril rad vojenských vozidiel naložených telami mŕtvych vojakov a žoldnierov.

• Rusko plánovalo vytvoriť z Mariupoľa vojenskú základňu Čiernomorskej flotily. Obnova mesta pre civilný život by sa tak v plnej miere neuskutočnila.

Týždeň od 20. do 26. februára 2023 (Rok trvania invázie)

Vo štvrtok od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu uplynulo 365 dní, piatok bol dňom jej prvého výročia.
Na obdobie výročia začiatku tejto invázie predpovedali rôzni komentátori a analytici otvorenie novej ofenzívy z ruskej alebo ukrajinskej strany, prípadne zásadné vyhlásenia vrcholných predstaviteľov Ruska. Nič z týchto očakávaní sa však nenaplnilo. Z hľadiska priamych bojov na fronte nepriniesol tento dátum nič výnimočné, vzájomné strety znepriatelených strán pokračovali v dovtedajšej línii a intenzite.

Rok trvania agresie priniesol mnoho obetí. Zanechal zástupy trúchliacich príbuzných po celej Ukrajine.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa v predvečer výročia invázie vo svojom každodennom nočnom príhovore k občanom poďakoval všetkým bojovníkom, ktorí bránili krajinu. Krátku spomienku venoval aj tým, ktorí v boji za slobodu položili svoje životy. „Nezlomili nás, prekonali sme mnohé tvrdé skúšky a zvíťazíme.” Pridal aj poďakovanie krajinám, ktoré cez rezolúciu OSN podporili okamžité stiahnutie sa ruských vojsk z Ukrajiny a ukončenie bojov.

Ruský prezident Vladimír Putin na výročie začiatku invázie ku svojmu národu neprehovoril.

V deň výročia invázie sa krajiny EÚ dohodli na uvalení v poradí už desiateho balíka obchodných a diplomatických sankcií na Rusko. K podobnému kroku pristúpili aj USA a Spojené kráľovstvo, ktoré už skôr avizovalo, že si prvé výročie ruskej invázie pripomenie celoštátnou minútou ticha.

Pri príležitosti výročia invázie predstavila Ukrajina pamätnú bankovku v nominálnej hodnote 20 hrivien. Na lícnej strane sú vyobrazení traja ukrajinskí vojaci vztyčujúci štátnu vlajku, na rube dve zviazané ruky symbolizujúce vojnové zločiny.

Návšteva Joa Bidena v Kyjeve

Americký prezident Joe Biden prišiel v pondelok na neohlásenú návštevu Ukrajiny. V Kyjeve sa za zvuku sirén leteckého poplachu spoločne s prezidentom Volodymyrom Zelenským prešli centrom mesta, navštívili kláštor svätého Michala a uctili si obete demonštrácií za prozápadné smerovanie Ukrajiny z rokov 2013 až 2014. Práve v ten deň si na Ukrajine pripomínali aj Nebeskú stovku, teda ľudí zabitých v roku 2014 pri streľbe na Námestí nezávislosti (Majdane). Celkovo Joe Biden v Kyjeve strávil asi päť hodín.

V pondelok, pred prvým výročím začiatku tejto invázie, sa americký prezident Joe Biden neohlásene objavil v Kyjeve. Ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského uistil, že Západ stále stojí plne za Ukrajinou. Okrem toho prisľúbil aj ďalší vojenský balík pomoci v hodnote päťsto miliónov dolárov, najmä muníciu a húfnice, protitankové systémy Javelin, dalšie obrnené vozidlá Bradley, zariadenia na nočné videne a radary, nie však strely dlhého doletu ani stíhačky, o ktorých spolu hovorili a o ktoré ho ukrajinský prezident žiadal.

Jeho návštevu Ukrajiny v predvečer výročia hodnotili komentátori ako významnú a symbolickú. Bolo to jasné gesto neústupnosti smerom k Rusku, ktoré kalkulovalo s unavením spojencov Ukrajiny a ochabnutím ich pomoci.

Návšteva Kyjeva prebehla tajne kvôli bezpečnostným obavám. Podľa oficiálneho itinerára Bieleho domu mal stráviť dva dni v Poľsku, jeho oficiálny plán na pondelok uvádzal povinnosti vo Washingtone a večerný odlet do Varšavy. Jednalo sa o vzácny prípad návštevy americkej hlavy štátu v krajine s aktívnym vojenským konfliktom, kde USA alebo ich spojenci nemali kontrolu nad vzdušným priestorom. Z dôvodu bezpečnosti a vyhnutiu sa zbytočnej eskalácii napätia americké bezpečnostné zložky o Bidenovej ceste informovali niekoľko hodín vopred aj ruskú stranu, aby sa situácia zbytočne neskomplikovala následkom poľutovaniahodnej nehody.

Návštevu Joa Bidena vykreslili ruské štátne médiá v duchu dlhodobo vedenej propagandy. Podľa nich bola Bidenova návšteva dôkazom, že kyjevské úrady len stelesňujú nástroj kolektívneho Západu ohrozujúceho Rusko. Ďalej informovali, že Joe Biden cestoval do Kyjeva až po obdržaní záruky z Moskvy, že Rusko nebude v dobe jeho návštevy útočiť na Kyjev ani na trasy k poľskej hranici. „Biden jazdí do Kyjeva nie preto, že je tak odvážny, ale pretože je Vladimír Putin tak čestný a civilizovaný, že neodpáli na Kyjev v dobe jeho návštevy rakety. Naopak Vladimír Putin nejazdí do Donecka, pretože v Kyjeve držia moc teroristi, ktorí by neváhali ruského prezidenta akýmkoľvek spôsobom zabiť“, argumentovali pri tejto príležitosti dôvody, prečo sa ruský prezident ešte nikdy nepriblížil k aktívnym oblastiam bojov.

Prejav Vladimíra Putina o stave krajiny

V Berlíne pred ruskou ambasádou vystavili ruský tank T-72 zničený predošlý rok v marci počas bitky o Kyjev. Tank umiestnili tak, aby jeho kanón mieril na budovu diplomatického zastúpenia.

V utorok, tri dni pred výročím, Vladimir Putin predniesol pred poslancami oboch komôr ruského parlamentu a vojenskými predstaviteľmi dvojhodinový prejav o stave krajiny. Táto povinnosť mu vyplývala zo zákona. Napriek tomu predošlý rok bol prejav po začatí invázie zrušený. Hostia v sále sa museli pred prejavom izolovať a podrobiť testu na koronavírus.

V prejave prezident zopakoval klamy o tom, že vojnu na Ukrajine vyvolal Západ, ktorý sa mal snažiť Rusko aj cez sankcie zničiť a Rusko sa len muselo brániť. Prijaté medzinárodné sankcie podľa jeho slov nemali na Rusko zničujúci vplyv. Dianie na Ukrajine označil termínom "vojna", hoci Kremeľ oficiálne hovoril o „špeciálnej vojenskej operácii“.

Novou informáciou uvedenou v závere prejavu bolo, že Rusko pozastavuje svoju účasť na zmluve New START o znížení počtu a vzájomnej inšpekcii strategických jadrových zbraní. ktorú v roku 2010 podpísalo s USA. Zdôraznil, že ho k tomu donútila snaha USA o porážku Ruska a že od zmluvy definitívne neodstupuje. Naďalej hodlal dodržiavať počty jadrových zbraní a ich nosičov. Pozastavenie účasti Ruska na dohode nasledujúci deň odhlasovali obe komory Federálneho zhromaždenia Ruskej Federácie. „Ak Spojené štáty chcú porážku Ruska, máme právo brániť sa všetkými zbraňami, vrátane jadrových,“ uviedol podpredseda Rady bezpečnosti Ruskej federácie Dmitrij Medvedev.

Rusko malo v tomto čase takmer šesťtisíc bojových hlavíc, čo z neho robilo krajinu s najväčším jadrovým arzenálom na svete. Spolu s USA vlastnili zhruba 90 % všetkých jadrových zbraní sveta. Americký prezident Joe Biden označil rozhodnutie Moskvy pozastaviť účasť na zmluve Nový START za chybu, znepokojenie z rozhodnutia vyjadrila aj OSN.

Ďalšie udalosti týždňa

• Najťažšia situácia zostávala okolo mesta Bachmut, ktoré sa pokúšali ruské sily a Wagnerova skupina dostať do obkľúčenia. Na tento účel tu wagnerovci nasadili svoje najlepšie pripravené jednotky žoldnierov, ktoré sa snažili prelomiť obranu. Určitý postup sa im podaril severne od mesta, kde obsadili obec Jahidne. Snažili sa tiež prerušiť zásobovacie trasy ukrajinskej armády, cesta smerujúca na Časiv Jar vychádzajúca z Bachmutu na jeho juhozápadnom okraji však zostala pod kontrolou obrancov.

Na Ukrajinu dorazili prvé štyri tanky Leopard 2 A4. Išlo o prvú skupinu z asi stovky tankov od dvanástich rôznych krajín prisľúbených Ukrajine. Tieto prvé kusy darovalo Poľsko. Priamo v Kyjeve ich premiérovi Ukrajiny Denysovi Šmyhalovi odovzdal poľský premér Mateusz Morawiecki.

• Okrem oblasti Bachmutu ruské sily podnikali v Doneckej oblasti útoky v smeroch na Lyman, Avdijivku, Vuhledar a Šachtarsk a v Charkovskej oblasti smerom na Kupjansk. Tieto útoky ukrajinské sily s úspechom odrážali.

• V obmedzenom rozsahu pokračovali aj raketové útoky na civilnú infraštruktúru. Zasiahnuté boli obytné budovy, školy a obchody v Doneckej, Záporožskej a Charkovskej oblasti.

• V okupovanom meste Mariupoľ explodovali ruské sklady munície. V oblasti bolo dočasne umiestnených aj veľa ruských vojakov. Hovorkyňa ukrajinskej armády k incidentu uviedla, že okupovaný Mariupoľ „už nie je úplne nedosiahnuteľný" pre ukrajinské sily.

• Majiteľ Wagnerovej skupiny Jevgenij Prigožin sa posťažoval, že jeho žoldnieri bojujúci na Ukrajine dostávali málo munície, hoci v ruských skladoch jej mal byť dostatok a aj vojenský priemysel ju mal byť schopný vyrábať v postačujúcich množstvách.

• Bieloruská partizánska skupina v nedeľu na leteckej základni Mačuliščy pri hlavnom meste Minsk pomocou dvoch dronov nesúcich výbušné zariadenie poškodila ruské výzvedné lietadlo Beriev A-50 určené na monitorovanie vzdušného priestoru, koordinovanie vlastného letectva a navádzanie rakiet pri útokoch. Ruská armáda mala k dispozícii celkom deväť lietadiel A-50. Zhruba o desať dní neskôr lietadlo odletelo vlastnou silou v zníženej letovej výške na opravu do ruského mesta Taganrog.

V plnom rozsahu bola po oprave sprevádzkovaná cestná časť Krymského mosta. Ilustraná snímka z obdobia jeho výstavby.

• Rusko oznámilo, že výbuchom poškodený Krymský most je opäť plne otvorený pre všetku automobilovú dopravu v plnej šírke mosta. Železničná časť mosta zostala nezjazdná a naďalej sa podrobovala oprave.

• Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v nedeľu bez zverejnenia dôvodu zbavil funkcie vysokopostaveného vojenského veliteľa Eduarda Moskaľova.

• Česká občianska iniciatíva „Dárek pro Putina“ spustila novú kampaň, v rámci ktorej od občanov zbierala prostriedky na nákup mobilného raketometu RM-70 a 365 kusov rakiet pre Ukrajinu.

• Občania Litvy za jeden mesiac vyzbierali 14 miliónov eur na nákup 14 radarov protivzdušnej obrany pre Ukrajinu..

Poľsko v predošlom roku stavalo na hranici s Bieloruskom plot vysoký 5,5 metra, ktorý mal migrantom sťažiť nelegálny vstup do krajiny. V tomto týždni začalo v zmysle odstrašujúcej stratégie s rozmiestňovaním protitankových zátarasov na hraniciach s Bieloruskom aj Ruskom.

• Japonsko prisľúbilo Ukrajine ďalšiu finančnú pomoc vo výške 5,5 miliardy dolárov.

• Za prvý rok invázie Slovensko poskytlo Ukrajine vojenskú pomoc v hodnote 168 miliónov eur a materiálnu pomoc za 9,3 milióna eur. V prepočte na obyvateľa patrilo Slovensko medzi najväčších donorov Ukrajiny. Vojenská pomoc súčasne priniesla príležitosť posilniť modernizáciu ozbrojených síl SR, vyriešiť problém vybavenia s končiacou životnosťou a oživenie slovenského zbrojárskeho priemyslu.

• Desiatky osobností verejného života v Rakúsku vyzvali na prehodnotenie politiky neutrality, ktorú vo svetle ruskej invázie na Ukrajinu označili za neudržateľnú a nebezpečnú. Rakúsko svoju vojenskú neutralitu deklarovalo v roku 1955 v súvislosti s podmienkami znovuobnovenia rakúskej suverenity po druhej svetovej vojne. Rakúsko Ukrajine poskytovalo výhradne humanitárnu pomoc.

• Ľudskoprávna organizácia Human Rights Watch uzavrela vyšetrovanie raketového útoku kazetovou strelou na železničnú stanicu v Kramatorsku, ktorý 8. apríla 2022 zabil 61 a zranil 160 civilistov. Podľa jej záverov išlo o zjavný vojnový zločin spáchaný ruskými silami. Vyšetrovaním sa tiež podarilo určiť možné miesto odpálenia rakety pri obci Kunie v okupovanej časti Charkovskej oblasti.

• Ukrajinská generálna prokuratúra identifikovala 91 ruských vojakov zodpovedných za vojnové zločiny v Buči, kde bolo na začiatku invázie umučených a zavraždených asi 700 civilistov. Generálna prokuratúra Ukrajiny vyzvala na vytvorenie medzinárodného tribunálu na stíhanie ruského vojenského velenia.

• Po prvýkrát od začiatku invázie ruský súd odsúdil na 3,5 roka dvoch mužov za prípravu sabotáže. Odsúdení plánovali v ruskej Belgorodskej oblasti pred prejazdom vojenského vlaku smerujúceho na Ukrajinu poškodiť trať a vlak vykoľajiť.

• Vladimír Putin anuloval dekrét zo 7. mája 2012 týkajúci sa konfliktu v Podnestersku, ktorý určoval, že definitívne riešenie konfliktu je možné výlučne za podmienky „zachovania suverenity, územnej celistvosti a neutrality Moldavskej republiky“. Krok bol reakciou na vyhlásenie nového moldavského premiéra Dorina Receana, ktorý vyzval na stiahnutie ruských síl z tohto sporného územia.

Čína predostrela svoj plán na ukončenie konfliktu na Ukrajine

• V piatok Čína predstavila plán na ukončenie bojov na Ukrajine a na začatie mierových rokovaní. V dvanástich bodoch sa hovorilo o rokovaniach o mieri, rešpektovaní národnej suverenity, zvrchovanosti, nezávislosti a územnej celistvosti všetkých krajín, koridore na vývoz obilia, či výzve na zdržanie sa útokov na civilné obyvateľstvo a použitia jadrových zbraní. O stiahnutí ruských vojakov z obsadených území v ňom však nebola žiadna zmienka. Volodymyr Zelenskyj vyhlásil, že s niektorými bodmi čínskeho plánu nemôže súhlasiť, iné mu však dávali zmysel a že ho chce osobne prediskutovať s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom.

Návrhy Pekingu privítalo aj ruské ministerstvo zahraničných vecí. Za predpoklad riešenia konfliktu však označilo ukončenie dodávok zbraní Ukrajine, zastavenie bojových operácií a uznanie „novej územnej reality“, teda anexie ukrajinských území.

Podľa šéfa európskej diplomacie Josepa Borrella obsahoval návrh Číny zaujímavé úvahy, ale nebol to plnohodnotný plán, ktorý by viedol k mieru.

• Podľa aktuálneho prieskumu verejnej mienky verilo vo víťazstvo 95% Ukrajincov. Dôveru prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému vyslovilo 90% opýtaných, armáde 97%. 17% respondentov tiež uviedlo, že v prebiehajúcej vojne prišlo o niekoho milovaného, odlúčených od rodiny bolo 21% Ukrajincov, o prácu prišla tretina obyvateľov. 87% respondentov bolo za vstup do Európskej únie, 86% za vstup do NATO. Do prieskumu neboli zahrnutí občania žijúci na okupovaných územiach.

• Ministri športu a kultúry z 34 krajín vrátane Slovenska vyjadrili znepokojenie nad možnou účasťou ruských a bieloruských športovcov na olympiáde v Paríži. Ešte na konci januára Medzinárodný olympijský výbor hľadal spôsob, aby športovci z Ruska a Bieloruska, ktorí inváziu nepodporovali, mohli na hrách štartovať. Práve otázku možnosti vierohodného deklarovania neutrality športovcov ministri spochybnili.

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Chronológia udalostí ruskej invázie na Ukrajinu, január a február 2023

Externé odkazy

Politický portál

• SME.sk – Ukrajinský spravodaj
• iDNES (po česky)