Chronológia udalostí ruskej invázie na Ukrajinu, september a október 2022

Tento článok je podstránkou svojho nadradeného článku Chronológia udalostí ruskej invázie na Ukrajinu. V štruktúrovanej forme podrobne pojednáva o udalostiach Ruskej invázie na Ukrajinu ako súčasti širšieho Rusko-Ukrajinského konfliktu za obdobie september a október 2022.

Článok zahŕňa najmä prehľad uskutočnených vojenských operácií a bojových postupov ale aj súvisiace politické a diplomatické pozadie, partizánske akcie, ekonomické a obchodné aspekty, prehľad pomoci od spojencov, humanitárne a kultúrne dopady a iné súvisiace udalosti.

September 2022

Týždeň od 29. augusta do 4. septembra 2022

Mapka aktuálne obsadeného územia. Smery ukrajinskej protiofenzívy označujú modré šípky.

• V pondelok predstavitelia Ukrajiny informovali, že ukrajinská armáda spustila v Chersonskej a Mykolajivskej oblasti z viacerých smerov očakávanú protiofenzívu. V tomto regióne už dlhší čas prebiehali prípravné operácie ukrajinskej armády, ruské sily tak mali dostatočný čas pripraviť sa na útok a posilniť svoje obranné pozície. V okolí mesta Cherson sa zakopávali vo viacerých líniách. Ukrajinskej armáde sa na začiatku útoku podarilo preraziť líniu prvých obranných pozícií na troch miestach, oslobodiť sa podarilo štyri obce. Frontová línia sa však v tomto týždni posúvala len málo. Oslobodiť sa podarilo niekoľko ďalších obcí, ale kľúčová bitka o 300-tisícove mesto Cherson sa ani nezačala. Ukrajinská armáda sa pokúšala cielenými údermi v čele útoku a v tyle narušiť logistické centrá a oslabiť tak pozície nepriateľa. Ostreľovala aj trajekty a pontónové mosty cez rieku Dneper, ktoré musel agresor využívať na zásobovanie okupovaného územia potom, ako bol po presných zásahoch vyradený Antonivský most.

• Na základe tlaku obrancov na juhu musela ruská armáda presúvať svoje mobilné záložné jednotky na posilnenie voľnejších úsekov vlastnej obrannej línie a na pokrytie utŕžených strát.

• Hmatateľný posun nenastal ani v Charkovskej oblasti a na Donbase, kde sa ruská armáda snažila malými krokmi získať nové územia.

Odborníci z Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu skúmajú poškodenie jednej z budov Záporožskej jadrovej elektrárne

• V Záporožskej jadrovej elektrárni z dôvodu poškodení od ostreľovania odstavili aj posledný činný reaktor. Elektráreň pod ruskou kontrolou navštívil inšpekčný 14-členný tím Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu, ktorý viedol jej predseda Rafael Grossi. Agentúra si kládla za cieľ preskúmať jadrovú bezpečnosť a dodržiavanie bezpečnostných štandardov v elektrárni, o čom chcela následne predložiť správu pred Bezpečnostnou radu OSN. Predseda agentúry tiež navrhol zriadenie stálej monitorovacej misie v elektrárni.

• Rozbehnutie ukrajinskej protiofenzívy vystrašilo obyvateľov ruského prihraničného mesta Belgorod, ktorí ho húfne opúšťali. Ich obavy boli znásobené aj niekoľkými predošlými údermi na vojenské ciele v okolí mesta.

• Za účelom oklamania nepriateľa Ukrajina úspešne využívala kašírované atrapy vyspelých odpaľovacích systémov, najmä raketometov HIMARS. Ruské sily tak na ničenie bezcenných cieľov plytvali drahými raketami dlhého doletu Kalibr.

• Švédska vláda oznámila, že ich krajina daruje Ukrajine delostreleckú muníciu v hodnote 46,8 milióna eur.

• Európska únia úplne pozastavila platnosť dohody s Ruskom o zjednodušení vydávania víz, čo pre občanov Ruskej federácie znamenalo dlhšie čakacie doby a vyššie poplatky za víza do Únie. Na zvažovaný úplný zákaz vydávania víz sa nenašla medzi krajinami EÚ dostatočná zhoda.

Týždeň od 5. do 11. septembra 2022

Charkovská protiofenzíva

Rýchly postup ukrajinskej armády pri charkovskej protiofenzíve umožnila moderná taktika boja spolu s vhodnou technikou. Na fotke Peugeot 307 CC ukrajinskými silami adaptovaný na vojenské použitie.

V utorok ráno ukrajinské ozbrojené sily nečakane otvorili druhú protiofenzívu v Charkovskej oblasti, severne od mesta Izjum. Ruské jednotky v regióne neboli na odrazenie protiofenzívy dostatočné početné, nakoľko svoje sily presmerovali na juh Ukrajiny, kde ukrajinské sily spustili protiofenzívu predošlý týždeň. Ruské bojové jednotky sa tiež sústredili na dobytie Doneckej oblasti, čo viazalo značnú časť ich vojska v okolí miest Doneck a v útočnej línii na strategický Bachmut. Na mieste novej protiofenzívy tak zostali prevažne len slabo vyzbrojené jednotky tvorené najmä slabo motivovanými, nezriedka násilne odvedenými mužmi z Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky.

Preznačovanie armádnych symbolov na ukoristenej vojenskej technike

Následkom prekvapivej akcie ukrajinskej armády boli zaskočené ruské sily donútené ustupovať, miestami až so zahanbujúcou rýchlosťou. Do ukrajinských rúk sa tak už v prvotných fázach dostala aj obec Verbivka s rozsiahlou zbrojnicou nepriateľa. Ruské jednotky ustupovali v panike na viacerých úsekoch, pričom za sebou nechávali veľké množstvo techniky a munície, do zajatia padlo veľa vojakov. Zrútenie frontu napokon vyústilo do stiahnutia sa ruských vojsk z celej Charkovskej oblasti až za rieku Oskil.

Protiofenzíva v Chersonskej oblasti, prebiehajúca od predošlého týždňa, zostala bez výraznejších posunov, poslúžila však ako falošná návnada, ktorá prinútila stiahnuť početné ruské sily z pozícií na severe, z oblasti pri Charkove. Tam obrancovia následne naplno využili moment prekvapenia, postúpili o viac ako 50 kilometrov a oslobodili až 6000 km² územia. Pod svoju kontrolu opätovne získali aj kľúčové mestá Kupiansk so železničným uzlom a Izjum, ktoré boli ako logistické centrá mimoriadne dôležité pre podporu a zásobovanie ruskej ofenzívy v celom regióne Donbas.

Úspešná charkovská protiofenzíva znamenala mimoriadne dôležitú vzpruhu aj pre morálku ukrajinského vojska ako aj domáceho civilného obyvateľstva.

Okrem späť získania územia Ukrajina úspešnou protiofenzívou jednoznačne preukázala, že jej ozbrojené sily vedia používať moderný spôsob vedenia vojny. Dokázali účinne skombinovať rýchle protiútoky mobilnej pechoty, ktorá obsadila kľúčové body v tyle nepriateľa. V ďalšom slede nastúpili ťažké mechanizované jednotky a tanky, ktoré dočistili priestor a porazili opevnené body nepriateľa a miesta odporu. Zároveň do oblasti veľmi rýchlo privážali techniku protivzdušnej obrany, čím znemožnili ruskému letectvu podporiť svoje pozemné sily. Toto všetko vykonali s podporou presných a koordinovaných raketových úderov. Svojim spojencom zo Západu tak jednoznačne preukázali, že dodávané zbraňové systémy vedia využívať efektívne, ich dodávanie má zmysel a nehrozí, že by padli do rúk nepriateľa.

Naopak, ukrajinskej armáde sa podarilo ukoristiť prakticky nepoškodený ruský tank T-90M, ktorý bol najmodernejším tankom reálne používaným ozbrojenými silami Ruskej federácie pri tejto invázii na Ukrajinu. Vývojovo novší ruský tank T-14 Armata bol doposiaľ vyrobený len v niekoľkých kusoch a do bojov na Ukrajine prakticky nezasahoval. O ukoristený tank T-90M prejavili záujem západné vojenské rozviedky a predpokladá sa, že bol bezodkladne dopravený do niektorej z krajín NATO. Podrobná analýza tanku totiž umožnila preskúmať pancierovanie, odhaliť slabiny a utajované kľúčové podrobnosti konkrétneho typu bojového vozidla ako aj rozpoznať celkový stav najnovšej úrovne vojenských technológií nepriateľa.

Prekvapujúca a nečakaná porážka ruskej armády pri charkovskej ofenzíve vyvolala v Rusku rôzne protichodné reakcie. Kritické hlasy proti Vladimírovi Putinovi, najmä z radov ruských komunálnych politikov, ho verejne vyzývali na odstúpenie, pretože podľa ich slov škodí Rusku. Naopak najfanatickejší podporovatelia vojny vyjadrili svoje pobúrenie z vývoja na fronte a žiadali, aby armáda vojnu vystupňovala, použila ničivejšie zbrane a ešte nemilosrdnejšie udierala na ukrajinských civilistov. Objavili sa tiež výzvy, aby Rusko pristúpilo k plošnej mobilizácii.

Ďalšie udalosti týždňa

Ruské raketové útoky pokračovali aj v tomto týždni. Zásah zničil aj budovu gymnázia v Kurachove pri Donecku.

• Ofenzíva v Chersonskej oblasti pokračovala pozičnými bojmi, ukrajinským silám sa podarilo získať niekoľko obcí. Ruské jednotky tu na opevnenie svojich pozícii zriadili silne zamínované územia, čo postup spomaľovalo. Ukrajinci si pomáhali aj raketovými útokmi na kľúčové ciele, zneškodnili napr. plavidlo nahradzujúce zničené mosty cez rieku Dneper.

• Ukrajinskí partizáni pokračovali v odbojovej činnosti. Nástražný výbušný systém v aute usmrtil dosadeného šéfa mestskej okupačnej správy v juhoukrajinskom meste Berďansk, rovnakým spôsobom zomrel aj Ruskom dosadený šéf ukrajinského mesta Michajlivka v okupovanej časti Záporožskej oblasti. Útoky cielili aj na miesta spojené s pripravovaným referendom o pripojení obsadených oblastí k Rusku. Po zničení niektorých politických štábov a skladu tlačovín musel byť termín referenda opätovne oddialený.

• Velenie ozbrojených síl Ukrajiny vyhlásilo, že 6. septembra celkové personálne straty ruskej armády v tejto invázii presiahli 50-tisíc vojakov, pričom mnohé ruské jednotky operujúce na ukrajinskom území mali zabitých alebo vážne zranených viac ako 40% svojich príslušníkov.

• Sankcie uvalené na Rusko a jeho zbrojný priemysel prinútili, podľa zistení západných tajných služieb, predstaviteľov Kremľa zadovážiť chýbajúce zbrane a muníciu na základe obchodných dohôd s Iránom a so Severnou Kóreou. Snahy ruského ministerstva obrany smerovali k nákupu rakiet, delostreleckých granátov a bezpilotných lietadiel. Severná Kórea neskôr poprela, že by delostreleckú muníciu Rusku dodávala.

Velín jedného z blokov Záporožskej jadrovej elektrárne

• Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu ukončila misiu v Záporožskej jadrovej elektrárni. Vo svojej správe potvrdila prítomnosť ruských vojakov, vojenských vozidiel a vybavenia v elektrárni. Na mieste prítomní inšpektori v správe ďalej potvrdili poškodenú infraštruktúru elektrárne vrátane škôd v bezprostrednej blízkosti reaktorov a vyzvali na ukončenie bojov a vytvorenie bezpečnostnej zóny v okolí elektrárne, kde by neprebiehali žiadne bojové operácie ani jednej zo strán konfliktu. Aj po skončení misie zostali v elektrárni dvaja experti MAAE ako nezávislí pozorovatelia s predpokladom ich trvalej prítomnosti až do skončenia invázie.

V tomto týždni bolo obnovené pripojenie elektrárne na elektrickú rozvodnú sústavu, vďaka čomu mohol byť z prevádzky odstavený aj posledný činný reaktor. Ten dovtedy produkoval elektrickú energiu nevyhnutne potrebnú na vlastný chod elektrárne, najmä na napájanie čerpadiel okruhov chladenia všetkých blokov a ďalších bazálnych bezpečnostných funkcií. Bez pripojenia na vonkajšiu sieť elektráreň v rozpore s bezpečnostnými štandardmi fungovala ako samostatný ostrov.

• Pobaltské štáty po vzájomnej dohode uzavreli svoje hranice s Ruskom a Bieloruskom, až na malé výnimky pre všetkých držiteľov ruských pasov.

Týždeň od 12. do 18. septembra 2022

Na oslobodených územiach začali ukrajinské úrady exhumovať hroby a vyšetrovať možné vojnové zločiny

• Rýchly postup pri charkovskej protiofenzíve z predošlého týždňa sa vyčerpal, v tomto týždni prebiehali už len lokálne boje o jednotlivé dediny, medzi inými aj v dosahu mesta Lysyčansk. Tým sa postupne otvárala možnosť na opätovné späťdobytie tohto mesta, ktoré padlo do ruských rúk na začiatku júla. Ukrajinská armáda v oblasti sústredila sily na mestá Donbasu. Bojovalo sa aj na predmestiach mesta Lyman, ktorý sa bleskovou charkovskou protiofenzívou ocitol na aktuálne novej frontovej línii. Tú ruská armáda urýchlene posilňovala a aktívne presúvala svoje jednotky na nové pozície.

• Po úspechu v Charkovskej oblasti sa obrancovia sústredili na južný front a okolie Chersonu, kde tiež zaznamenali určité zisky. Ruská armáda bola vytlačená aj z dediny Kyselivka, ležiacej 15km severozápadne od Chersonu, situovanej strategicky medzi diaľnicou a železničnou traťou do Mykolajiva. Obec bola pre ruskú armádu dôležitá z logistických dôvodov. Obrancovia naďalej ničili muničné sklady nepriateľa ako aj pontónové prechody cez rieku Dneper, ktoré bola ruská armáda nútená využívať na prepravu svojej techniky, zásob a munície.

• Ozbrojené sily Ruskej federácie na Ukrajine prvýkrát použili samovražedné drony Šáhid-136 iránskej výroby. Príslušníci ukrajinskej armády ich spozorovali a niektoré z nich zostrelili neďaleko čerstvo oslobodeného mesta Kupjansk.

• Ruskou odpoveďou na charkovskú ofenzívu sa stali útoky na kritickú civilnú infraštruktúru. Rakety prilietajúce z poza hraníc alebo od Kaspického mora ničili elektrické rozvody, teplárne a zariadenia na dodávku pitnej vody. Víkendové útoky odstavili elektrický prúd hneď v niekoľkých veľkých mestách ako Charkov, Dnipro, Sumy, Záporožie, Kremenčuk, Poltava a tiež v niektorých obciach v Doneckej oblasti. Dodávky elektrickej energie sa ukrajinským úradom podarilo obnoviť za niekoľko hodín, v niektorých mestách však výpadky trvali celý deň.

Ukrajinskí vojaci s prezidentom Volodymyrom Zelenskym (uprostred) na námestí v Izjume

• Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj navštívil ťažko poškodené mesto Izjum v Charkovskej oblasti, ktoré bolo oslobodené v predošlom týždni. Stretol sa s vojakmi, ktorým poďakoval za ich úsilie pri opätovnom dobývaní zabratého územia. Spoločne pred budovou vyhorenej radnice slávnostne vztýčili štátnu vlajku Ukrajiny.

• Takmer päťtisíc ukrajinských vojakov ukončilo výcvik v Spojenom kráľovstve, kde získali základné vedomosti a zručnosti z taktickej prípravy a vedenia útočných a obranných operácií vedených v urbanizovanom území ako aj znalosti z oblastí ženijnej, požiarnej, psychologickej a medicínskej. Do spoločného projektu s názvom Interflex sa okrem Britov zapojili aj inštruktori z Kanady, Holandska a Nového Zélandu.

Týždeň od 19. do 25. septembra 2022

Mobilizácia v Rusku

Vladimír Putin, prezident Ruskej federácie, vyhlásil 21. septembra čiastočnú mobilizáciu

Ruský prezident Vladimír Putin v stredu ráno v televíznom prejave oznámil okamžitú čiastočnú mobilizáciu 300-tisíc záložníkov, teda ruských občanov s vojenskými skúsenosťami. Potrebu mobilizácie odôvodnil nutnosťou obrany pred Západom, ktorý sa podľa jeho slov snažil oslabiť, rozdeliť a zničiť Rusko. Cieľ ruskej operácie na Ukrajine sa podľa jeho slov nezmenil, zostalo ním „oslobodenie“ Donbasu. Zároveň spomenul pripravenosť Ruska použiť jadrové zbrane a oznámil zvýšenie prostriedkov určených pre ruský zbrojársky priemysel.

Vydaný dekrét však umožňoval širšiu mobilizáciu ako bolo deklarované v televíznom prejave. Písomný dokument neobsahoval zmienku o predošlých vojenských skúsenostiach mobilizovaných, vylučoval len mužov podľa veku, zdravotne nespôsobilých a väzňov. Prezident tým ponechal na uvážení ministerstva obrany kto, odkiaľ a v akom sumárnom počte bude do vojny povolaný. Nemenovaný predstaviteľ vlády pre nezávislý ruský denník uviedol, že odvedených môže byť až 1 milión mužov. Z videí, správ a svedectiev odvedencov zverejnených na sociálnych sieťach ďalej vyplývalo, že mobilizácia pôsobila značne asymetricky. Kým vo veľkých mestách ako Moskva či Petrohrad bola iba mierna, v odľahlých oblastiach ruského vidieka dochádzalo k totálnej mobilizácii, pričom medzi plošne odvádzanými mužmi prevládali príslušníci etnických menšín, a nie etnickí Rusi. Početné svedectvá tiež ukázali, že do armády boli odvádzaní aj mladí muži bez výcviku.

Podľa reakcie šéfa ukrajinskej prezidentskej kancelárie Mychajla Podoljaka oznámenie o ruskej mobilizácii predvídali, nakoľko situácia na bojisku svedčila o tom, že ruskému veleniu jeho vojnové plány nevychádzali. Sarkasticky dodal, že „dnešok je 210. dňom ruskej trojdňovej vojny“. Podobný názor vyjadril aj bývalý náčelník generálneho štábu armády Českej republiky Petr Pavel, podľa ktorého Rusi vyhlásením mobilizácie nepriamo potvrdili významné straty živej sily, ktoré pri invázii na Ukrajinu utrpeli.

Majiteľ automobilu s označením "Z" dáva otvorene najavo svoj súhlas s inváziou na Ukrajinu

Prejav prezidenta Vladimíra Putina bol pôvodne avizovaný na utorok večer, pričom sa všeobecne očakávalo, že v ňom ohlási práve nejakú formu mobilizácie. Tomu zodpovedali aj obavy a konanie obyčajných Rusov, ktorí vykúpili letenky do destinácií, kde nepotrebovali víza (Turecko, Gruzínsko, Azerbajdžan, Belehrad). Ceny voľných leteniek prudko stúpli, napriek tomu sa behom pár hodín vypredali na niekoľko týždňov vopred. Zintenzívnenie pohybu smerom von z Ruska zaznamenali aj na cestných hraničných priechodoch do Fínska, Gruzínska a Kazachstanu. Fínsko neskôr reagovalo zavedením zákazu vstupu pre Rusov so schengenskými turistickými vízami, do Gruzínska neboli vpúšťané vozidlá nesúce označenie „V“ a „Z“, považované za symbol invázie. Podľa štatistiky ruskej tajnej služby FSB od vyhlásenia mobilizácie do sobotného večera utieklo z Ruska viac ako 260-tisíc mužov v brannom veku.

Najmenej v 38 mestách po celom Rusku vznikli, napriek hrozbe až 15-ročného väzenia, spontánne občianske demonštrácie proti mobilizácii. Podľa pozorovateľov išlo o vôbec najväčšie protesty od začiatku invázie. Poriadkové sily pri protestoch zatkli viac ako 2000 ľudí, väčšinu z nich v Petrohrade a v Moskve. Polovicu z protestujúcich pritom tvorili ženy. Viacerí zo zadržaných mužov následne priamo na policajnej stanici dostali povolávacie rozkazy. Počas protestov sa terčom útokov stali aj budovy Úradov pre nábor do armády. Napríklad v Nižnom Novgorode alebo v Toľjatti útoky Molotovovým koktailom spôsobili menšie požiare. V Irkutskej oblasti bol počas inštruktáže pred oficiálnou registráciou odvedencov jedným z brancov vážne postrelený predseda miestnej odvodovej komisie.

Putinov prejav mal okamžitý efekt aj na finančné trhy. Ruský akciový trh zaznamenal po správe o mobilizácii prudký pokles, ruský rubeľ prudko klesol oproti doláru na najnižšie kurzy za viac ako dva mesiace.

Deň pred vyhlásením mobilizácie ruský parlament schválil zákon sprísňujúci tresty za viacero trestných činov súvisiacich s mobilizáciou alebo armádnymi bojovými operáciami. Okrem iných sa sprísňovali tresty za dezerciu, poškodzovanie vojenského majetku či neuposlúchnutie rozkazu.

Hlava ruskej pravoslávnej cirkvi patriarcha Kirill sľúbil vojakom odpustenie všetkých hriechov v prípade, že obetujú svoj život vo vojne. Smrť „pri plnení si vojenských povinností“ prirovnal k tomu, ako Boh obetoval svojho jediného syna Ježiša.

Ďalšie udalosti týždňa

Mapka aktuálne obsadeného územia. Charkovskou protiofenzívou boli oslobodené územia na severovýchode

• V týždni pokračovali raketové útoky na viacerých miestach Ukrajiny, cieľom boli aj obytné budovy. V Záporoží a v Mykolajive rakety zasiahli objekty mestskej infraštruktúry. Ukrajinský generálny štáb uviedol, že Rusi útočili pozdĺž celej frontovej línie, naďalej sústreďovali svoje úsilie na pokusy plne obsadiť Doneckú oblasť, organizovali svoju obranu, udržiavali dobyté územia a preskupovali svoje jednotky. Iránskymi kamikadze dronmi Šáhid-136 zaútočili aj na Kryvyj Rih, Odesu a prístav v meste Očakiv. Najmenej štyri ďalšie drony nad Mykolajivskou oblasťou sa protivzdušnej obrane podarilo zostreliť.

• Odvetné údery podnikala aj ukrajinská armáda. V okupovanom meste Novoajdar v Luhanskej oblasti, asi 60 kilometrov od metropoly oblasti Luhansk zneškodnila sklad s muníciou. V ôsmych obciach prevažne v Doneckej oblasti, vrátane Avdijivky, ukrajinskí obrancovia odrazili nepriateľské útoky. Zostrelili pritom ruský vrtuľník Mi-8. V rovnakej oblasti vyvíjala ukrajinská armáda aj ofenzívne úsilie, keď útočila na mesto Lyman. Tiež sa jej podarilo preniknúť na východný breh rieky Oskil, ktorú sa snažili ruské sily využiť ako svoju obrannú líniu po nedávnej Charkovskej protiofenzíve. Obsadila aj strategické pozície južne od Bachmutu.

• Na juhu Ukrajiny prebiehali ťažké boje, ktoré nútili ruskú armádu ustupovať zo svojich pozícií. Ukrajinským silám sa podarilo spôsobiť značné škody zásahmi na zhromaždenej technike a zbraniach protivníka, letectvo zasiahlo sedem systémov protivzdušnej obrany určených na ochranu skladov jeho munície. Raketovými a delostreleckými údermi sa ďalej podarilo zničiť dve nepriateľské veliteľské stanovištia v okresoch Heničesk a Kachovka.

• V častiach Ukrajiny pod ruskou kontrolou sa v piatok začali pseudoreferendá o pripojení okupovaných území k Rusku. Západné krajiny reagovali vyhlásením, že ich výsledky neuznajú. Hlasovanie bolo naplánované až do nasledujúceho utorka. Hlasovať mohli ľudia v Doneckej ľudovej republike a Luhanskej ľudovej republike, tiež v okupovaných častiach Záporožskej, Chersonskej a Mykolajivskej oblasti.

• V Kyjeve bola odhalená spravodajská skupina, ktorá nepriateľovi poskytovala súradnice v elektronických mapách a fotografie zdrojov elektriny a tepla v hlavnom meste. Ukrajinské orgány na základe týchto zistení predpokladali, že ruská armáda plánuje pred vykurovacou sezónou sériou raketových útokov zaútočiť na kritickú civilnú infraštruktúru Kyjeva.

Medzi Ukrajinou a Rukom prebehla doposiaľ najväčšia výmena zajatcov. Medzi inými sa zo zajatia domov dostali aj bojovníci z pluku Azov, ktorí boli zajatí 16. mája pri dobytí oceliarne Azovstaľ v Mariupoli.

• Pri najväčšej výmene vojenských väzňov od začiatku invázie vymenila Ukrajina Viktora Medvedčuka a 55 ruských vojakov za 215 svojich vojakov, vrátane 188 obrancov Mariupoľa. Medzi nimi bolo 108 bojovníkov pluku Azov. Z ruského zajatia sa dostal aj ich veliteľ Denys Prokopenko, jeho zástupca, kapitán Svyatoslav Palamar a veliteľ 36. samostatnej brigády námornej pechoty Serhij Volynskyj ako aj päť Britov, dvaja Američania, Švéd, Chorvát a Maročan dobrovoľne bojujúci na strane Ukrajiny. Pätica prepustených ukrajinských veliteľov zostala podľa dohody až do konca vojny v Turecku, čím sa naplnila podmienka ich vylúčenia z ďalších bojov. Mnohí z prepustených ukrajinských vojakov mali na tele stopy po brutálnom mučení.

• Z jedného masového hrobu v oslobodenom meste Izjum bolo exhumovaných 436 tiel, 30 z nich malo viditeľné známky mučenia. V oblastiach oslobodených pri Charkovskej protiofenzíve objavili tri ďalšie pohrebiská.

• Ruské ministerstvo obrany bez zverejnenia dôvodu zbavilo funkcie námestníka Dmitrija Bulgakova, zodpovedného za „materiálno-technické zásobovanie ozbrojených síl“, t.j. za armádnu logistiku.

• Ministerstvo zahraničných vecí Ukrajiny v piatok oznámilo svoje rozhodnutie odobrať akreditáciu iránskemu veľvyslancovi na Ukrajine a zároveň podstatne znížiť povolený počet iránskych diplomatov v krajine. Krok zdôvodnilo tým, že Irán posielal zbrane Rusku, hoci oficiálne to popieral.

Svätá Javelin, cirkevne neuznaná svätica. Namiesto dieťaťa drží v náručí Javelin, z pleca odpaľovanú protitankovú strelu.

• Podpora Ukrajiny od širokej svetovej verejnosti si stále udržiavala svoju úroveň. Mala rôznu formu, napríklad viac ako milión dolárov na podporu boja proti ruskej invázii sa doteraz podarilo získať z predaja tričiek, nálepiek, odznakov, vlajok a ďalších predmetov s motívom Svätej Javelin. Autorom grafiky napodobujúcej Pannu Máriu, držiacu protitankovú zbraň, je Christian Borys, bývalý novinár pôsobiaci v Kanade. Zisky z predaja propagačných predmetov a z práv k dielu posielal charitám a na podporu ukrajinskej armády. Ruské úrady ho za túto kampaň zaradili na zoznam nežiaducich osôb.

Týždeň od 26. septembra do 2. októbra 2022

Referendá na okupovaných územiach Ukrajiny

Na okupovaných územiach Ukrajiny prebehli referendá o pripojení týchto území k Ruskej federácii. Hlasovalo sa v neuznanej Doneckej a Luhanskej ľudovej republike a v okupovaných častiach Záporožskej a Chersonskej oblasti. Hlasovanie začalo ešte v piatok predošlého týždňa a ukončené bolo v utorok. Obyvatelia dotknutých území mali tendenciu hlasovanie ignorovať, avšak proruské úrady sa na situáciu pripravili a konali tak, aby mohli referendum prehlásiť za úspešné.

Volebné miestnosti boli prístupné len v utorok, v ostatné dni prebiehalo hlasovanie priamo v príbytkoch obyvateľov, kde ich vyhľadali volební zriadenci sprevádzaní ozbrojeným vojakom. Na niektorých miestach prebiehalo hlasovanie formou ústnej ankety, kedy vojaci vyzbrojení samopalmi búchali ľudom na dvere bytov a následne sa pýtali, či sú za pripojenie k Rusku, pričom odpovede do volebných hárkov nezaznačovali hlasujúci, ale zapisovali si ich vojaci. Ruské štátne médiá uviedli, že takéto zbieranie hlasov „od dverí k dverám“ bolo v skutočnosti bezpečnostným opatrením.

Podľa zverejnených videí v niektorých mestách hlasovali aj uniformovaní muži maskovaní v kuklách bez toho, aby sa volebnej komisii akokoľvek legitimovali. Boli tiež zaznamenané hlasovania neplnoletých ako aj autobusy privážajúce ľudí z Krymu, ktorí odovzdávali hlasovacie lístky a zvyšovali tým účasť na pseudohlasovaní. Zvláštna hlasovacia miestnosť bola zriadená aj v Moskve, kde mohli svoj hlas odovzdať obyvatelia štyroch ukrajinských regiónov v súčasnosti žijúci v Rusku.

Hlasovací hárok referenda v Doneckej ľudovej republike s otázkou o súhlase s pripojením republiky ako federálneho subjektu k Ruskej federácii

Výsledkom takto zinscenovaných referend bolo, že všetky dotknuté okupované regióny boli presvedčivo za pripojenie k Rusku. Ruskom dosadení volební predstavitelia vyhlásili, že v Zaporožskej oblasti podporilo anexiu 93 percent hlasujúcich, v Chersonskej oblasti 87 percent, v Luhanskej 98 percent a v Doneckej dokonca 99 percent hlasujúcich. Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), ktorá bežne monitoruje rôzne voľby, uviedla, že výsledky hlasovania nebudú z právneho hľadiska platné, pretože akcia bola v rozpore s ukrajinskými zákonmi aj medzinárodným právom, konalo sa v oblastiach, kde nie je bezpečne, a nezúčastnili sa ho nezávislí pozorovatelia.

Západné krajiny ako aj ukrajinská vláda hlasovanie samotné ani jeho výsledky neuznali rovnako ako v prípade sporného plebiscitu z roku 2014 o pripojení Krymského polostrova k Rusku, celú akciu považovali za propagandu a nelegálny akt s cieľom umožniť Moskve anektovať násilne obsadené územia. Za štáty Európskej únie nelegálne referendá odsúdil podpredseda Európskej komisie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Josep Borrell, britská premiérka Liz Trussová, rovnako ako nemecký kancelár Olaf Scholz, prezidenta Volodymyra Zelenského telefonicky uistili, že ich krajiny ruské pokusy o anexiu nikdy neuznajú. Odmietavo sa k otázke referend a anexie území vyjadril aj turecký prezident Recep Tayyip Erdoğan ako aj srbský prezident Aleksandar Vučić. Srbsko aj Turecko pritom udržiavali s Moskvou blízke vzťahy.

V piatok 30.septembra Vladimír Putin pri slávnostnej ceremónii podpísal pripojenie okupovaných území Ukrajiny k Ruskej federácii

V stredu na základe výsledkov referend štvorica dosadených lídrov predmetných regiónov oficiálne požiadala Vladimíra Putina o anektovanie nimi vedených oblastí. Nezávislosť separatistických republík - Doneckej ľudovej republiky a Luhanskej ľudovej republiky - uznal ruský prezident krátko pred vtrhnutím ruských vojsk na Ukrajinu. Zmluvy týkajúce sa pripojenia týchto republík, ako aj okupovaných častí Záporožskej a Chersonskej oblasti k Rusku, boli prezidentom podpísané v piatok počas slávnostnej ceremónie v Georgijevskej sále Veľkého kremeľského paláca. V rozpore s medzinárodným právom sa tým začal proces ich anektovania.

Ďalšie udalosti týždňa

• Pomalá ukrajinská protiofenzíva na južnom fronte v Chersonskej oblasti sa za v týchto dňoch dramaticky zmenila, keď ukrajinská armáda prelomila ruskú obranu na pravom brehu Dnepra a rýchlym postupom zatlačila ruské sily až po novú líniu kontaktu tiahnucu sa od mesta Dudčany na brehu Dnepra po mesto Velyka Oleksandrivka na rieke Inhulec, asi 65 km južne od aglomerácie Kryvyj Rih. Ruská armáda tu nebola schopná útočných operácií a postupu, sústredila sa výlučne na držanie obranných pozícií, ktoré v otvorenom priestore rozľahlých stepí bez lesov tvorili najmä železobetónové konštrukcie.

• Vojenské úspechy zaznamenávala ukrajinská armáda aj na východnom fronte, kde postupnými krokmi v priebehu niekoľkých dní obkľučovala Rusov v Lymane. Tí boli donútení z Lymanu ustupovať až kým na konci týždňa mesto úplne nepadlo do rúk ukrajinských síl. Strategicky dôležitý Lyman bol pod ruskou kontrolou od konca mája. Strata mesta ako významného zásobovacieho a dopravného uzla priniesla ruskej armáde nový problém pre jej plány ovládnuť celý priemyselný región Donbas, keďže stratila zásobovací koridor pre operácie na severe Doneckej oblasti. Ruské ministerstvo obrany stratu Lymanu odkomunikovalo ako „stiahnutie sa na výhodnejšie pozície“.

Ukrajinská armáda 27. septembra oslobodila aj mestečko Vysokopillja situované medzi riekami Dneper a Inhulec, na rozhraní Dnepropetrovskej a Chersonskej oblasti

• Súvisiaci ukrajinský postup v okolí Lymanu dosiahol až k mestu Kreminna. Jeho späťdobytím prenikli obrancovia do Luhanskej oblasti, ktorú malo predtým Rusko pod svojou kontrolu celú. Ukrajinci sa týmto postupom približovali aj k súmestiu Severodoneck - Lysyčansk, o ktoré sa zvádzali tvrdé boje v júni.

• Vladimír Putin vo štvrtkovom prejave pred Národnou bezpečnostnou radou priznal, že čiastočná mobilizácia neprebiehala bez problémov a dokonca sa ospravedlnil za chyby. Do médií totiž prenikli videá ukazujúce odvedencov vo veku 59 až 62 rokov, alebo že povolávací rozkaz dostali všetci muži z celej továrne, celej dediny alebo iba ľudia z konkrétnej etnickej menšiny v regióne. V niektorých prípadoch noví regrúti fasovali neúplnú alebo poškodenú výstroj, prípadne hrdzavé zbrane.

Minister obrany Sergej Šojgu potvrdil, že do ruskej armády už naverbovali 200-tisíc Rusov. Za rovnaký čas s cieľom vyhnúť sa odvodom utieklo do Gruzínska či Kazachstanu viac ako 360-tisíc mužov. Očakávalo sa preto, že mobilizácia môže priniesť citeľné dopady aj na ruskú ekonomiku pre chýbajúci personál vo fabrikách a na technických pozíciách.

• Bol zaznamenaný presun takzvaného „jadrového vlaku“ prevážajúceho vozidlá a zariadenia špeciálnej armádnej jednotky zodpovednej za skladovanie, údržbu, prepravu a výdaj jadrových zbraní, zo stredného Ruska smerom k Ukrajine. Rovnako náhle opustila prístav ruská jadrová ponorka Belgorod, ktorá zamierila do arktických vôd. Existovalo podozrenie, že ponorka išla testovať jadrové medzikontinentálne supertorpédo Poseidon. Vedenie Ruska tak pravdepodobne zamýšľalo demonštrovať svoju ochotu použiť jadrové zbrane.

V reakcii na pripojenie okupovaných území k Ruskej federácii podala Ukrajina žiadosť o vstup do Severoatlantickej aliancie.

• V utorok poslanci Národnej rady Slovenskej republiky odhlasovali vyslovenie súhlasu s pristúpením Fínskej republiky a Švédskeho kráľovstva k Severoatlantickej zmluve. Za vstup Fínska hlasovalo 126 zo 143 prítomných poslancov, v prípade Švédska to bolo 124 zo 144 poslancov. Nasledujúci deň prístupové protokoly svojim podpisom ratifikovala aj prezidentka Zuzana Čaputová.

• Minister obrany Jaroslav Naď v nedeľu v Kodani podpísal dohodu o dodávke ďalších 16 kusov samohybných kanónových húfnic Zuzana 2 ozbrojeným silám Ukrajiny. Pre slovenskú štátnu akciovú spoločnosť Konštrukta-Defence išlo o komerčný kontrakt v hodnote 92 miliónov eur, predaj sa zaviazali financovať spoločne Dánsko, Nemecko a Nórsko zo svojich rozpočtov. Začiatok postupných dodávok húfnic sa predpokladal od druhej polovice roka 2023.

Incident na plynovodoch Nord Stream

Mapka zobrazujúca miesto a čas výbuchov, ktoré zničili potrubia plynovodov Nord Stream

V pondelok ráno boli dvomi výbuchmi v blízkosti dánskeho ostrova Bornholm poškodené plynovody Nord Stream 1 a 2, čo viedlo k masívnemu úniku plynu a rozčereniu hladiny mora na štyroch miestach. Menšie kruhy bublajúcej vody mali priemer okolo dvesto metrov, ten najväčší až jeden kilometer. Na plynovode Nord Stream 1 pozostávajúcom z dvoch paralelných potrubí vznikli dva úniky blízko seba - jeden vo švédskej a druhý v dánskej ekonomickej zóne. Preprava ruského plynu do Európskej únie cez plynovod Nord Stream 1 bola Gazpromom na konci augusta zastavená s odvolaním sa na technické problémy. Plynovod Nord Stream 2 nebol pre vojnu na Ukrajine napriek technickému dokončeniu sprevádzkovaný, bol však plne natlakovaný plynom.

Incidenty začali ihneď vyšetrovať úrady zo Švédska, Dánska aj Nemecka. V stredu sa k nim pridalo i Rusko. Predstavitelia viacerých krajín v súvislosti s únikmi plynu hovorili o sabotáži. K výbuchom došlo deň pred otvorením nového plynovodu Baltic Pipe medzi Nórskom a Poľskom.

Pre množstvo unikajúceho plynu bolo nutné vyčkať na možnosť prieskumu miesta únikov situovaných v hĺbke asi 80 m na dne Baltského mora. Švédska pobrežná stráž oblasť pravidelne monitorovala. Žiadne ďalšie viditeľné úniky z plynovodov ohlásila až 14. októbra. Dánske úrady následne 18. októbra potvrdili rozsiahle poškodenie plynovodov zapríčinené „silnými výbuchmi“ a uviedli, že nemožno povedať, kedy bude vyšetrovanie dokončené. Švédska spravodajská služba informovala, že jej predbežné vyšetrovanie iných dvoch únikov „posilnilo podozrenie z vážnej sabotáže“. Prieskum odhalil, že na dvoch miestach chýbalo potrubie v dĺžke niekoľko metrov, namiesto neho boli na mieste krátery s hĺbkou tri až päť metrov. Výbuchy vymrštili úlomky z potrubí do vzdialenosti až 250 metrov. Neskôr dánski a švédski vyšetrovatelia informovali, že pri plynovodoch našli stopy výbušnín a potvrdili tak, že išlo o sabotáž.

Každý z plynovodov Nord Stream 1 a 2 pozostával z dvojice potrubí. Pri explóziách boli zničené obidve potrubia Nord Stream 1 a jedno potrubie Nord Stream 2.

Október 2022

Týždeň od 3. do 9. októbra 2022

Úspešná ukrajinská protiofenzíva napredovala v Chersonskej oblasti, na pravom brehu Dnepra. Stélu s názvom oblasti ozdobili ukrajinskí vojaci štátnou vlajkou.

• Ukrajinskej armáde sa naďalej darilo na južnom fronte, kde sa jej od septembra podarilo získať okolo 50 obcí, čo predstavovalo územie s veľkosťou 1200 km². Postupovala však aj v pásme od oblastného mesta Mykolajiv smerom ku Chersonu. V nakročenom napredovaní a zaznamenávaní ďalších čiastkových územných ziskov sa jej darilo aj v tomto týždni, keď frontovú líniu posunula o ďalších 20 km. Pod jej neustálym tlakom ruské vojská svoju obrannú pozíciu neustále sťahovali smerom k Chersonu. Snahy odolať protiofenzíve Rusom značne komplikovali najmä problémy so zásobovaním a veľké personálne straty, keď motostrelecká divízia v tejto oblasti prišla o viac ako päťsto vojakov.

• Ukrajina postupovala v protiofenzíve aj na východnom fronte. V Charkovskej oblasti konsolidovala značnú časť územia východne od rieky Oskil, postúpila do obranného pásma ruských síl smerom k mestu Svatove. Nepriateľ tu kládol odpor a snažil sa obsadené územia udržať: Svoje úsilie sústredil do pokusov na niektorých smeroch narúšať aktívne operácie ukrajinských síl. Ruská armáda tiež pokračovala v preskupovaní svojich vojsk. Ukrajinskej armáde sa tu osvedčilo odrezávať ruské jednotky od zázemia, čím prichádzali o šancu doplniť muníciu, obranné prostriedky ako aj vojakov na frontových pozíciách.

• Severne od oblastného mesta Doneck pokračovali ruské sily v útočných operáciách na Avdijivku a Bachmut, ktoré sa snažili dobyť dlhodobo. V tejto časti frontovej línie, najmä pri ofenzíve na Bachmut, tvorili vojenské jednotky z ľudí naverbovaní z ruských väzníc a platení žoldnieri zo skupiny wagnerovcov, za ktorou stál ruský oligarcha Jevgenij Prigožin.

Ťažko poškodená bytovka v Záporoží po ruskom raketovom útoku na mesto

• Po celej Ukrajine boli naďalej podnikané letecké a raketové útoky, vrátane napríklad Charkova, Záporožia alebo Kramatorska. Útoky boli vedené aj samovražednými dronmi. Prvý raz od 28. augusta bol zaznamenaný letecký útok vedený z územia Bieloruska. Boli pri ňom nasadené štyri lietadlá Tu-22 M3 vyzbrojené protilodnými raketami Ch-22 Burja. Strely cielili na Chmeľnyckú oblasť.

• Ukrajina do pohraničnej oblasti s Bieloruskom vyslala 15-tisíc vojakov, ktorí začali zriaďovať kontrolné stanovištia a palebné pozície pozdĺž ciest.

• V znovu získaných obciach ihneď po ich oslobodení pracovali kriminalisti na odhaľovaní a vyšetrovaní vojnových zločinov. Len na juhu Ukrajiny do tohto týždňa zdokumentovali 105 prípadov.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj udelil piatim veliteľom ukrajinského pluku Azov, ktorí bránili Azovstaľ v Mariupoli, rad Zlatej hviezdy a titul Hrdina Ukrajiny. Títo velitelia sa dostali z ruského zajatia na konci septembra a podľa zvláštnej dohody o výmene zajatcov museli až do konca vojny zostať v Turecku. Vyznamenania im preto v Turecku odovzdal Andrij Jermak, vedúci kancelárie ukrajinského prezidenta. Pri tejto príležitosti mali vojaci možnosť stretnúť sa so svojimi rodinami po dlhom odlúčení.

• Minister obrany Sergej Šojgu informoval, že od vyhlásenia čiastočnej mobilizácie bolo povolaných už cez 200-tisíc mužov. Prví z nich už dorazili na okupované územia v Luhanskej a Doneckej oblasti, kde mali absolvovať výcvik. Podľa vyjadrení ukrajinských predstaviteľov to nie vždy bola pravda, nakoľko už v tomto týždni zaznamenali nasadenie čerstvo mobilizovaných na miestach intenzívnych bojov. Navyše ukrajinskí vojaci našli na miestach, odkiaľ sa krátko predtým stiahli ruskí vojaci, drevené tréningové makety ručných zraní, granátov, samopalov, streliva a pod., čo naznačovalo, že branci absolvovali výcvik priamo na frontovej línii. Podľa svedectiev samotných brancov sa títo sami učili riadiť tanky a strieľať z mínometov pomocou návodov na YouTube. Mnohí z nich si pritom museli zadovážiť výstroj ako helmu, nepriestrelnú vestu, teplú bielizeň a ďalšie veci samostatne a za vlastné peniaze.

• Úspešný postup ukrajinskej armády spolu s nasadením neskúsených ruských brancov viedol k prudkému rastu ruských strát. K 5. októbru prekročili straty na ruskej strane 61 000 vojakov, pričom hranica 50 000 bola dosiahnutá len pred mesiacom, 6. septembra.

• Začiatkom týždňa obe komory ruského parlamentu ratifikovali zmluvy o anexii Luhanskej ľudovej republiky, Doneckej ľudovej republiky a okupovaných častí Záporožskej a Chersonskej oblasti k Ruskej federácii. V stredu zákony podpísal ruský prezident Vladimír Putin, čím zavŕšil formálnu anexiu ukrajinského územia. Anexiu uznala iba Kórejská ľudovodemokratická republika, západné krajiny vyhlásili, že anexiu nikdy neuznajú.

Sergej Surovikin, novovymenovaný veliteľ ruskej invázie na Ukrajinu

• V sobotu ruské ministerstvo obrany vymenovalo za hlavného veliteľa vojsk tejto špeciálnej vojenskej operácie na Ukrajine generála Sergeja Surovikina, dovtedajšieho veliteľa ruskej armády na juhu Ukrajiny. Išlo o prvý prípad, keď všetky ruské sily na Ukrajine dostali spoločného veliteľa. Tento dôstojník bol podľa expertov známy ako prchký bezškrupulózny veliteľ, ktorý s obľubou plošne bombardoval nepriateľské ciele vrátane civilných. Po prvýkrát sa stal známy, keď v auguste 1991 počas komunistického puču proti Gorbačovovým reformám nechal strieľať do revolucionárov a tanky jeho jednotky rozdrvili troch demonštrantov.

• V piatok 7.októbra sa ruský prezident Vladimír Putin dožil životného jubilea 70 rokov.

• V rámci kampane „Dárek pro Putina“ sa asi 11 000 Čechov vyzbieralo na modernizovaný tank T-72M4CZ v hodnote 30 miliónov korún. Na vyzbieranie čiastky pritom stačil jeden mesiac. Tank bol pomenovaný „Tomáš“, podľa prvého prezidenta Prvej česko-slovenskej republiky. Organizátori zbierky nákup tanku konzultovali s ukrajinskou armádou, jeho dodávku a transport zastrešilo české ministerstvo obrany. Zbierka pokračovala aj naďalej s cieľom získať peniaze na muníciu pre tento tank.

• V reakcii na zničenie plynovodov Nord Stream zvýšilo Nórsko ochranu svojej infraštruktúry na ťažbu a spracovanie ropy a plynu. Okrem námorníctva, vzdušných síl a týmu kybernetickej obrany boli aktivovaní aj príslušníci domobrany.

Útok na Krymský most

V sobotu došlo na Krymskom (Kerčskom) moste, skladajúcom sa z paralelnej cestnej a železničnej časti, vedúcom z anektovaného Krymu na ruskú pevninu, k mohutnému výbuchu a následnému silnému požiaru. K explózii došlo okolo 6.00 hodiny ráno miestneho času na cestnej časti mosta, čo viedlo k zrúteniu dvoch polí cestného mosta, susedná časť pre opačný smer jazdy bola poškodená. V čase výbuchu sa na železničnej časti mosta nachádzal nákladný vlak. Vplyvom detonácie došlo k poškodeniu siedmych cisternových vozňov naložených naftou, ktorá sa vznietila. Následkom rozsiahleho požiaru bol ťažko poškodený aj železničný most. Premávka na tejto dôležitej dopravnej spojnici bola v obmedzenom režime obnovená popoludní, keď mostom mohli prechádzať osobné autá. Nákladná doprava ako aj železničná doprava zostala zastavená. Ruské orgány neskôr odhadli, že oprava cestného prepojenia sa môže natiahnuť až do marca 2023. Ako termín kompletného dokončenia opráv mosta určili moskovské úrady koniec júla 2023. Rusi z útoku obvinili Ukrajincov, Vladimír Putin nariadil vytvorenie špeciálnej vyšetrovacej komisie. Ukrajinská vláda sa k zničeniu mosta oficiálne nepriznala, poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoljak však ešte v auguste hovoril, že most je legitímnym vojenským cieľom.

Cestnú časť Krymského mosta 15. mája 2018 slávnostne otváral osobne Vladimír Putin za volantom nákladného vozidla

19 km dlhý Krymský most, známy aj ako Kerčský most, bol pre Rusko vysoko dôležitý pri zásobovaní krymského polostrova ako aj armády na ďalších okupovaných častiach južnej Ukrajiny. Jeho zničením mohla byť ruská armáda okupujúca Chersonskú oblasť zásobovaná po železnici len jednou linkou – medzi Krasnodarom a Melitopoľom. Táto trať sa však nachádzala v dosahu ukrajinskej paľby a v okupovanom Melitopole pôsobila silná bunka ukrajinských partizánov útočiacich aj na železnice a vlaky s dodávkami.

Most má pre Rusov aj silný symbolický význam. Jeho otvorenie totiž symbolicky zavŕšilo anexiu polostrova Krym. Dokončený most otváral osobne ruský prezident Vladimir Putin, cestnú časť 15. mája 2018, železničnú potom o dva roky neskôr.

Týždeň od 10. do 16. októbra 2022

Odveta za Krymský most

Mapa pondelkových raketových útokov. Symbol blesku označuje miesta s výpadkom elektriny.

V pondelok ráno začala ruská armáda masívne ostreľovanie ukrajinských miest. Reagovala tak na útok na Krymský most, ktorý sa odohral len dva dni predtým. Vladimír Putin vyhlásil, že na „teroristický útok“ na most nemohli nereagovať a že odpovede budú vždy v takom rozsahu, v akom sú vedené vyhrážky proti Rusku. Z tohto dôvodu podľa jeho slov podnikli koordinované útoky na „energetické, vojenské a komunikačné zariadenia.“

Raketové útoky zasiahli takmer celú krajinu od Ľvova na západe, cez Kyjev, Dnipro až po Charkov a Záporožie na východe štátu. Cieľmi boli objekty kritickej civilnej, najmä energetickej infraštruktúry a centrá husto obývaných ukrajinských miest. Útoky boli realizované v čase rannej špičky, keď ľudia cestovali do práce a keď študenti prichádzali do škôl. Zasiahnuté boli aj obytné budovy. Jedna z rakiet v Kyjeve dopadla v blízkosti sídla ukrajinskej tajnej služby SBU a kancelárie ukrajinského prezidenta. Vlna ničivých ruských náletov si vyžiadala niekoľko desiatok mŕtvych a viac ako stovku zranených civilov, taktiež spôsobila výpadok v dodávkach elektrickej energie vo viacerých regiónoch. Útoky za dva dni zasiahli asi 30 percent energetickej infraštruktúry Ukrajiny, úrady vyzvali obyvateľstvo a firmy na šetrenie elektrinou, plynom aj uhlím.

Išlo o najrozsiahlejšie útoky na infraštruktúru od začiatku tejto invázie. Moskva pritom nepoužívala iba rakety, ale aj tzv. kamikadze drony iránskej výroby.

Raketové útoky zasiahli aj rušné miesta v centrách miest počas rannej špičky. Na fotke križovatka ulice Volodymyrska a bulváru Tarasa Ševčenka pri rovnomennej univerzite v Kyjeve.

Rovnaké miesto ako na predošlej fotke o jediný deň neskôr

Rusko sa na Ukrajine snažilo vyvolať humanitárnu katastrofu ako trest za to, že sa nepodriadili jeho invázii a okupácii. Vladimír Putin sa podľa analytikov útokmi čiastočne snažil aj umlčať hnev zástancov tvrdého ruského postupu, ktorí velenie kritizovali po neúspechoch na fronte. Stratégia vyvolať chaos a odradiť Ukrajinu od ďalších útokov proti Rusku však zrejme Moskve nevyšla a ukrajinskí politici hovorili o ešte väčšom odhodlaní obyvateľstva brániť svoju krajinu pred agresiou.

Pondelkové masívne útoky na Ukrajinu však zrejme neboli len odvetou za poškodenie Krymského mosta. Americké aj ukrajinské tajné služby tvrdili, že raketové útoky boli pripravované od začiatku októbra. Ruskú reakciu očakávali po jeho vojenských neúspechoch na východnom a južnom fronte, kde bola ruská armáda od začiatku septembra vytláčaná zo svojich pozícií, bola nútená ustupovať a strácala rozsiahle okupované územia. Súčasné raketové útoky na civilnú infraštruktúru tak možno považovať za prejav zúfalstva ruskej armády.

Pondelkový útok ukázal, že Ozbrojené sily Ruskej federácie boli stále schopné masívneho ostreľovania aj s využitím moderných, presne navádzaných striel. Na začiatku tejto invázie využívali moderné rakety ako Ch-101 a 9K720 Iskander v širšej miere, v ostatných mesiacoch však pri vzdušných útokoch prevažovali najmä staršie, menej presné rakety zo sovietskej éry, ktorých malo Rusko stále dostatok. Pri pondelkových útokoch použili najmenej 84 presne navádzaných rakiet s plochou dráhou letu a minimálne 24 bezpilotných lietadiel, zvyšné použité strely boli lacnejšie a ich vystrelenie malo predovšetkým preťažiť ukrajinskú protivzdušnú obranu. Cena modernej strely s plochou dráhou letu Ch-101 pritom bola približne 13 miliónov dolárov, Kalibr 6,5 milióna a Iskander 3 milióny. Rusko však moderné strely nestíhalo vyrábať z kapacitných dôvodov ako aj pre sankcie uvalené na jeho zbrojársky priemysel a ekonomiku. Nakupovalo preto bojové drony Šáhid-136 a ďalšie zbrane z Iránu.

Iránske drony však Ruskej armáde neprinášali taký efekt v bojových operáciách, ktorý by bol porovnateľný s nasadením amerických raketometov HIMARS na strane ukrajinskej armády. Kým Ukrajinci presnými údermi útočili na muničné sklady, logistické uzly a veliteľské štáby nepriateľa, Rusi využívali zahraničné zbrane na útoky proti civilnej infraštruktúre rozptýlené po celej Ukrajine a nepokúšali sa o koncentrované nálety riadenými dronmi na kľúčové body frontu alebo vojenské ciele v tyle protivníka. Svoju úlohu zohral aj fakt, že až 60% relatívne pomalých bezpilotných lietadiel Šáhid-136 bolo ukrajinskou protivzdušnou obranou zostrelených.

Ďalšie udalosti týždňa

• V okupovaných územiach úspešne pokračovala ukrajinská protiofenzíva. Obrancovia oslobodili viacero obcí, najviac z nich v Chersonskej oblasti. Nepriateľ v snahe zastaviť ich postup pokračoval v delostreleckom ostreľovaní ukrajinských oddielov pozdĺž celej kontaktnej línie. Zároveň sa ťažkými bojmi snažil konsolidovať novú frontovú líniu, ktorá dosahovala k dedine Mylove na pravom brehu Dnepra. Na západnom krídle tohto frontu bola pre ruských vojakov situácia zložitejšia, nakoľko ich už po ukrajinskom postupe nechránila rieka Inhulec.

Bachmut, historická budova Fakulty dopravných stavieb po ruskom ostreľovaní zo 14. septembra

• Ukrajinskí obrancovia odrazili ruské útoky vedené v Donbase, vrátane operácie proti mestu Bachmut, dôležitého mesta ležiaceho na hlavnom cestnom ťahu do miest Kramatorsk a Slovjansk, ktorý sa ruská armáda snažila dobyť už niekoľko mesiacov. Veľmi pomaly Rusko napredovalo v centrálnom Donbase, kde si veľmi obmedzené územné zisky vybojovala Wagnerova skupina. Ťažkosti ruskej armáde spôsoboval aj nedostatočný prísun munície.

• V menšej miere pokračovalo ostreľovanie balistickými raketami aj v ostatné dni týždňa, väčšinu striel sa však ukrajinskej protivzdušnej obrane darilo likvidovať.

Kanada sa zaviazala poskytnúť Ukrajine muníciu, obrnené transportéry, delostrelectvo, telekomunikačné vybavenie, špičkové kamery do dronov ako aj špeciálne zimné odevy. Na snímke darovaná hasičská výstroj pre ukrajinských požiarnikov od ich kanadských kolegov.

• Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg v reakcii na pondelkové útoky uviedol, že NATO prioritne poskytne Ukrajine systémy protivzdušnej obrany. Ďalej spresnil, že Ukrajina potrebuje rôzne typy protivzdušnej obrany pre rôzne úlohy – na strely krátkeho a dlhého doletu, proti balistickým raketám, riadeným strelám a dronom, vrátane výcviku vojska na ich obsluhu. Svoju pomoc v tejto oblasti deklarovalo Francúzsko, Kanada, Holandsko, Nemecko so štyrmi kompletmi svojich systémov IRIS-T SLM, USA poskytlo obranný systém NASAMS, Spojené kráľovstvo prisľúbilo protilietadlové strely AMRAAM, kompatibilné s americkými systémami NASAMS, schopné zostreliť rakety s plochou dráhou letu.

• Na Ukrajinu dorazili ďalšie štyri americké ľahké salvové raketomety M142 HIMARS.

• Bielorusko od konca septembra prijalo 20-tisíc mobilizovaných ruských mužov, väčšinou bez vojenských skúseností, ktorí boli v jeho zariadeniach trénovaní, nakoľko ruské kasárne boli vplyvom mobilizácie preplnené. Bielorusko poskytovalo svoje základne a vzdušný priestor od začiatku invázie, po stiahnutí sa ruských vojsk od Kyjeva a uzatvorení severného frontu ich využitie a význam poklesol. V reakcii na výbuchy na Krymskom moste však v pondelok bieloruský diktátor Alexander Lukašenko oznámil, že z dôvodu narastajúceho napätia v regióne a údajnej prípravy útokov zo strany Ukrajiny na Bielorusko, vytvorí na západnej hranici spoločnú jednotku s Ruskom. Odvolal sa pritom na spojenectvo s Ruskom v rámci ich spoločnej únie.

Starosta Kyjeva Vitalij Klyčko so svojim bratom Volodymyrom ďakujú Elonovi Muskovi za prvú dodávku koncových terminálov Starlink darovaných Ukrajine, 5. marec 2022

• Najbohatší človek sveta Elon Musk cez svoju spoločnosť SpaceX vyhlásil, že už nemôže ďalej na Ukrajine financovať internetovú službu Starlink a požiadal Ministerstvo obrany Spojených štátov amerických, aby financovanie prevzalo. Na začiatku invázie bezplatne sprístupnil Ukrajine satelitnú internetovú službu a daroval približne 20 tisíc terminálov Starlink potrebných na jej využívanie. Časť z týchto terminálov financovali vlády USA, Veľkej Británie a Poľska. Služba sa ukázala byť veľmi užitočná nie len pre obyvateľstvo postihnuté výpadkami klasických sietí, ale aj pre rozsiahle armádne využitie. Okrem vzájomnej komunikácie využívali ukrajinskí vojaci tento stabilný vysokorýchlostný internet aj na ovládanie bojových dronov. Elon Musk vyčíslil, že od začiatku invázie náklady na túto akciu dosiahli 80 miliónov dolárov a odhadol, že na najbližších 12 mesiacov si vyžiadajú ďalších 400 miliónov s tým, že oveľa väčšia časť nákladov pripadá na prevádzku pripojenia a konektivitu ako na nákup terminálov.

14. októbra bol na Ukrajine štátny sviatok Deň obrancov. Prezident Volodymyr Zelenskyj pri tejto príložitosti položil veniec pred pamätník vojakov padlých od začiatku tejto Rusko-ukrajinskej vojny, teda od roku 2014

• Rusko podniklo niekoľko kybernetických útokov na slovenské štátne úrady a súkromné firmy. Medzi inými bolo kybernetickému útoku vystavené aj ministerstvo obrany.

• Medziročná miera inflácie na Ukrajine dosiahla v septembri hodnotu 24,6 %.

• Dánsky ostrov Bornholm v Baltskom mori zasiahol rozsiahly výpadok elektrickej energie po tom, ako došlo k prerušeniu podmorského kábla zo Švédska, cez ktorý je ostrov napájaný. V susedstve tohto ostrova došlo 26. septembra k výbuchom na plynovodoch Nord Stream.

Týždeň od 17. do 23. októbra 2022

• Najväčším ohniskom bojov v tomto týždni boli mestá Bachmut a Soledar na Donbase. Zintenzívnila sa tu ruská snaha o ich dobytie. Ruským silám sa podarilo v oblasti získať isté územia, postupovali však len veľmi pomaly, približne dvesto metrov za deň a za cenu vysokých strát.

• Počínajúc minulým týždňom sa zmenila ruská taktika, keď začali masívne ostreľovania kritickej infraštruktúry Ukrajiny vzdušnými a raketovými útokmi. Za desať dní vykonalo Rusko 190 rozsiahlych útokov. Ruská armáda na tento účel využívala rakety dlhého doletu aj menej presné, no lacnejšie iránske drony Šáhid-136. Len v pondelok bolo vypustených 42 týchto útočných dronov, ukrajinským silám sa 36 z nich podarilo zostreliť. Zhruba tri desiatky z týchto dronov cielili na Kyjev. Predpokladalo sa, že Rusko siahalo po alternatívach aj pre nedostatok inej munície.

Hoci ostreľovanie nemalo priamy vplyv na situáciu na fronte, spôsobovalo problémy ukrajinským občanom. Okrem iných miest podnikla ruská armáda útoky aj na viaceré energetické objekty na severe v Sumskej oblasti vedené z územia Bieloruska, rakety v Dnepropetrovskej oblasti zasiahli objekt energetickej infraštruktúry, kde vypukol rozsiahly požiar. Na východe pokračovalo aj ostreľovanie ťažkým delostrelectvom.

Útoky na energetickú infraštruktúru cielili najmä na elektrické rozvodne vysokého napätia a na teplárne

• Po desiatich dňoch útokov na energetickú infraštruktúru zostalo bez elektriny 1162 obcí v Dnepropetrovskej, Kirovohradskej, Žytomyrskej, Charkovskej, Doneckej, Záporožskej, Luhanskej, Mykolajivskej a Chersonskej oblasti. Ukrajinským operátorom sa darilo dodávky priebežne obnovovať, prednostne vo väčších mestách. Ruské útoky však zničili až 30% ukrajinských elektrární, čo operátora energetickej prenosovej siete Ukrenergo donútilo pristúpiť k plánovaným pravidelným odstávkam elektriny v Kyjeve a k výzvam na jej šetrenie.

Pre pretrvávajúce útoky sa situácia rôzne menila. V sobotu bolo bez elektrickej energie 1,5 milióna ľudí na strednej a západnej Ukrajine. Viaceré mestá vrátane Kyjeva boli v noci bez verejného osvetlenia a úrady vyzývali ľudí, aby obmedzili používanie elektrospotrebičov.

Mapka aktuálne obsadeného územia. Ukrajinská armáda vytláčala okupantov z Chersonskej oblasti na juhu krajiny.

• Ruské pozície na pravom brehu Dnepra v Chersonskej oblasti sa stali neudržateľnými, ruská armáda sa chystala na ich stiahnutie. Boli zaznamenané presuny veľkého množstva vojakov a vojenskej techniky cez rieku Dneper do mesta Nova Kachovka na jeho ľavom brehu. Taktiež bol vybudovaný dočasný pontónový most vedľa zničeného Antonivského mosta, nevyhnutného pre možnosť postupného sťahovania rozsiahlych vojsk a techniky.

Zároveň začali proruské úrady evakuovať aj civilných obyvateľov z okupovanej časti Chersonskej oblasti na ľavý breh rieky Dneper. S odvolaním sa na ich ochranu pred ukrajinskou protiofenzívou sa chystali odviezť až 60-tisíc ľudí. Hoci bola evakuácia civilistov deklarovaná ako dobrovoľná, ukrajinskí predstavitelia hovorili o nútených odsunoch obyvateľstva. Ľudia boli deportovaní do takzvaných filtračných táborov, odkiaľ boli po previerke presúvaní do ruskej Rostovskej oblasti a Krasnodarského kraja, Stavropoľského kraja a na anektovaný Krym.

• Okupanti pripravovali obranné pozície na ľavom brehu Dnepra, kde tiež kládli míny. Podmínovali aj viaceré mosty.

Fragmenty dronu Šáhid-136 iránskej výroby po útoku na Kyjev. Ruská armáda tieto drony viedla pod označením Geraň-2, (rus. Герань-2).

• Na anektovanom Kryme pôsobil malý tím iránskeho vojenského personálu pozostávajúci z inštruktorov a pracovníkov technickej podpory pre kamikadze drony Šáhid-136. Pomáhali tu ruskej armáde s obsluhou dronov pri útočných operáciách na ukrajinskú infraštruktúru vedenú práve týmito dronmi. Rusko pôvodne poslalo svojich operátorov na výcvik do Iránu, pre pretrvávajúce problémy s ovládaním však boli inštruktori vyslaní priamo na ruské základne. Zostalo však nejasné, či niektoré drony na ukrajinské ciele aj sami navádzali.

• Po tom, čo Európska únia zhromaždila dostatok vlastných dôkazov o tom, že Irán poskytol bojové drony ruskej armáde, doplnia na sankčnú listinu voči Iránu troch iránskych generálov spojených s týmito dronmi a ich výrobcu, zbrojársku firmu Shahed Aviation Industries.

• V ruskom prístavnom meste Jejsk na pobreží Azovského mora sa na bytový dom zrútil ruský stíhací bombardér Su-34. Rozliate palivo spôsobilo masívny požiar, ktorý zachvátil budovu od prvého do deviateho poschodia. Ruské ministerstvo obrany oznámilo, že lietadlo sa zrútilo pri vzlete na cvičný let z dôvodu požiaru jedného z motorov. Dvojčlenná posádka sa pred dopadom katapultovala. V budove zahynulo niekoľko osôb. V tomto meste na juhozápade Ruska, asi 70km od Mariupoľa, sa nachádza vojenské letisko, odkiaľ štartovali stroje vzdušných síl Ruskej federácie na bojové misie na ukrajinskom fronte.

Zástup kamiónov čakajúcich na trajekt cez Kerčský prieliv

• Prehĺbili sa logistické ťažkosti ruskej armády po poškodení Krymského mosta. V jeho okolí sa tvorili dlhé dopravné zápchy, hoci po osobných autách bol 17. októbra most sprístupnený aj pre autobusy. Všetka nákladná doprava sa však musela spoliehať na trajekty, ktoré boli po dostavbe mosta odstavené a plavidlá boli medzitým premiestnené inam alebo chátrali. Výpadky v zásobovaní sa snažila ruská armáda kompenzovať zvýšením dodávok cez Mariupoľ. Na dopravnom význame narástol aj Melitopoľ, ktorý sa stal dôležitou križovatkou zásobovacích trás a ruské sily tu mali významnú leteckú základňu.

• Rusko vyslalo do Bieloruska deväťtisíc vojakov a stovky kusov bojovej techniky zahŕňajúcich 170 tankov, 200 bojových obrnených vozidiel a delostrelectvo. Napĺňali tak predošlý týždeň avizované vytvorenie spoločného vojenského zoskupenia pri severných hraniciach Ukrajiny. Bielorusko malo zapojiť 70 tisíc svojich vojakov. Spojené armády tu plánovali uskutočniť vojenské cvičenia s ostrou muníciou vrátane protilietadlových striel. Americký Inštitút pre štúdium vojny však napísal, že nový útok z Bieloruska na sever Ukrajiny je nepravdepodobný. Posilňovanie ruských vojenských kapacít tu malo podľa neho za cieľ skôr udržať v Kyjeve čo najväčší počet ukrajinských jednotiek, aby sa nemohli zúčastňovať protiofenzívy na iných častiach frontu. Rovnaký názor mali aj analytici britského ministerstva obrany. Rozviedky navyše napísali, že Lukašenkov režim si uvedomoval nebezpečenstvá pripojenia sa k ruskej vojne a obával sa reakcie spoločnosti na mobilizáciu, nakoľko jeho moc bola po sérii nedávnych protivládnych protestov ešte stále naštrbená.

• Rusko stiahlo časť svojho vojenského kontingentu (prinajmenšom 1000 vojakov) a systému protivzdušnej obrany S-300 zo Sýrie. V oblasti zostal systém S-400, vojakov nahradili vojenskí policajti.

Oslobodené regióny boli dočisťované od nevybuchnutej munície a nastražených mín

• Ursula von der Leyenová, predsedníčka Európskej komisie, označila útoky ruskej armády na ukrajinskú energetickú infraštruktúru za vojnové zločiny. Európska únia uvoľnila zo svojich rozpočtov ďalších päťsto miliónov eur pre Ukrajinu, celková suma podpory tak dosiahla čiastku 3,1 miliardy eur.

• Ministri zahraničných vecí členských štátov EÚ sa v pondelok dohodli na vytvorení výcvikovej misie pre približne 15-tisíc ukrajinských vojakov. Do misie sa zaviazalo zapojiť aj Slovensko. Vojenskí experti z Únie mali podľa dohodnutého plánu cvičiť ukrajinských vojakov na základni v Poľsku a menšiu časť v Nemecku. Ukrajinci mali vďaka nej získať predovšetkým zručnosti v ovládaní zbraňových systémov dodávaných štátmi EÚ. Od ruskej anexie Krymu v roku 2014 pomáhala s podobnou výcvikovou misiou Ukrajine aj americká armáda. Očakávalo sa, že misia potrvá dva roky.

• Izraelský minister obrany Binjamin Ganc vyhlásil, že Izrael z rôznych operačných dôvodov nedodá Ukrajine zbrane, ale bude pokračovať s posielaním humanitárnej pomoci a obranného vybavenia. Oznámil, že Izrael pomôže Ukrajine vyvinúť civilný výstražný systém včasného varovania pred vzdušnými útokmi.

Elektrické rozvodňa Záporožskej jadrovej elektrárne

• Pri ruskom ostreľovaní energetickej infraštruktúry bolo prerušené aj posledné funkčné vedenie vysokého napätia pripájajúce Záporožskú jadrovú elektráreň k sieti. Pre výpadok prúdu museli byť na zabezpečenie bezpečnostných zariadení elektrárne aktivované núdzové dieselgenerátory.

• Rada OSN pre ľudské práva vydala správu, podľa ktorej boli na začiatku invázie porušované ľudské práva, medzinárodné humanitárne právo a došlo aj k vojnovým zločinom, pričom eviduje 1237 zabitých civilistov vrátane 112 detí s poznámkou, že skutočný počet prípadov bude pravdepodobne oveľa vyšší. Nezávislá medzinárodná vyšetrovacia komisia OSN dospela k záveru, že väčšinu z týchto zločinov spáchali príslušníci ruskej armády. V skúmanom období od konca februára do konca marca zistili, že ruské jednotky bez rozlišovania cieľov ostreľovali obývané oblasti, vykonávali mimosúdne popravy alebo priamo útočili na civilistov utekajúcich do bezpečia, alebo ktorí sa vydali pre základné životné potreby. Vyšetrovanie prebiehalo v obci Buča na predmestí Kyjeva a v 16 ďalších obciach v Kyjevskej, Sumskej, Černihivskej a Charkovskej oblasti. V niektorých prípadoch sa porušenia medzinárodného humanitárneho práva, vrátane dvoch vojnových zločinov, dopustili tiež ukrajinskí vojaci, keď postrelili, zranili alebo mučili ruských vojakov naďalej neschopných boja.

Týždeň od 24. do 30. októbra 2022

• Ukrajinské jednotky sa snažili zatláčať Rusov najmä na hraniciach Luhanskej a Charkovskej oblasti, v línii miest Svatove – Kreminna. Cestu medzi týmito mestami dostali z prevažnej časti pod svoju kontrolu. Ruskí vojaci v snahe spomaliť ich postup tu do vzduchu vyhodili most cez rieku Krasna.

• Útočná iniciatíva ruských síl sa v tomto týždni obmedzila na neprestávajúci útok na mesto Bachmut.

• Rusi v ostatných šiestich týždňoch prešli na prevažne obranný postoj na frontovej línii a v regióne Chersonu neboli vôbec schopní bojových akcií. Z dôvodu veľkých strát a ich len nedostatočnému dopĺňaniu neskúsenými, neadekvátne vycvičenými vojakmi, vkladali dostupné zdroje len do obranných operácií.

Jarné a jesenné obdobie rasputice je nevhodné pre manévrové operácie ťažkej techniky. Na snímke opustené uviaznuté ženijné vozidlo ruských síl.

• Dianie na fronte ovplyvňovalo zlé počasie. Nastala tu tkz. mokrá zima, obdobie neskorej jesene spojené s rasputicou. Pôda bola rozmočená a stratila únosnosť, zákopy pechoty zaplnila kalná voda po členky a všadeprítomné mazľavé blato. S mokrou zimou sa spájajú logistické komplikácie pri presune vojenskej techniky a v zásobovaní. Rozmočená zem výrazne spomaľovala v pohybe techniku aj vojakov, pre obe bojujúce strany bolo preto extrémne náročné vykonať rozsiahlejšie útočné akcie až do obdobia, keď pôda na bojisku poriadne premrzne. Predstavitelia ukrajinskej armády uviedli, že nevhodné počasie a zložitý terén zdržali ich plánovaný hlavný postup na Cherson.

• Pri útoku dronov v Sevastopoľskom prístave na anektovanom polostrove Krym bolo poškodené prinajmenšom jedno plavidlo ruskej Čiernomorskej flotily. Ukrajinská armáda tu nasadila útočné, diaľkovo ovládané bezposádkové plavidlá. Menšie škody utrpela mínolovka Ivan Golubec, medzi zasiahnutými loďami bola údajne aj fregata Admirál Makarov.

V súvislosti s útokom ruské ministerstvo obrany tvrdilo, že na útoky bola využitá „bezpečná zóna“ koridoru určeného na vývoz obilia a mohli byť vypustené z „civilnej lode“. V dôsledku tejto udalosti Rusko pozastavilo svoju účasť na dohode o vývoze poľnohospodárskych produktov z ukrajinských čiernomorských prístavov. Od podpisu dohody (1. augusta) doteraz opustilo ukrajinské prístavy viac ako 400 lodí s takmer 9,5 miliónmi ton nákladu. Platnosť predmetnej dohody mala vypršať 19. novembra, avšak generálny tajomník OSN António Guterres už skôr vyzval na jej predĺženie. Znepokojenie nad rozhodnutím Ruska a výzvu na jeho prehodnotenie vyslovil okrem generálneho tajomníka OSN aj šéf diplomacie EÚ Josep Borrell, vedenie NATO, prezident USA Joe Biden a ďalší štátnici. Náhle odstúpenie od dohody zablokovalo až 218 lodí. 95 z nich po opustení ukrajinských prístavov čakalo na kontrolu v Spoločnom koordinačnom centre zriadenom v Tureckých vodách, ďalších 101 prázdnych lodí zase čakalo na kontrolu v opačnom smere a zvyšných 22 lodí sa nachádzalo v ukrajinských prístavoch.

Požiar v elektrickej rozvodni v Kyjevskom regióne po útoku kamikadze dronom Šáhid-136. Zariadenia energetickej infraštruktúry boli v ostatnom čase častým cieľom ruských útokov.

• Odvetou za útok na Čiernomorskú flotilu boli masívne útoky na rôzne ukrajinské ciele kritickej infraštruktúry vrátane vodných elektrární a vodární. Údermi na transformátorové stanice chceli ochromiť ukrajinskú elektrickú sieť. Poškodené vedenia sa darilo postupne opravovať, úrady však vyzývali ľudí na šetrenie.

• Od 13. septembra, kedy bol na Ukrajine po prvý raz nasedený dron Šáhid-136 iránskej výroby, sa ukrajinskej obrane podarilo zostreliť už 300 týchto strojov. Nepriateľ ich používal vo vlnách spoločne s inými strelami v snahe zahltiť protivzdušnú obranu.

• V Chersonskej oblasti ukončili dosadené úrady nútenú evakuáciu ukrajinského obyvateľstva. Ruskom dosadený guvernér oblasti Vladimir Saldo uviedol, že z pravého na ľavý breh Dnepra prepravili 70-tisíc civilistov, pričom len obyvatelia mesta Cherson tvorili viac ako polovicu z tohto počtu. Odsun odôvodňoval hrozbou útokov ukrajinskej armády na mesto. Ruskí vojaci pri odsune odvážali aj zdravotnícku techniku a sanitky, na zostávajúcich lekárov vyvíjali nátlak v snahe presvedčiť ich, aby prešli na ruské územie.

• Ruskí predstavitelia vyhlásili, že si želajú obnovu prerušených diplomatických rokovaní s Kyjevom. Ukrajinský prezident reagoval, že Rusko najskôr musí začať rešpektovať územnú celistvosť, suverenitu a hranice Ukrajiny. V čase, keď ukrajinské vojská postupovali, neboli mierové rokovania pre Ukrajinu výhodné. Ruský opozičný spravodajský portál Meduza v tejto súvislosti informoval, že ruský prezident chcel dojednať dočasné prímerie len preto, aby ruská armáda získala čas na prípravu ďalšej rozsiahlej ofenzívy.

• Ruské ministerstvo obrany oznámilo, že čiastočná mobilizácia na posilnenie invázie na Ukrajinu sa skončila. Podľa ich slov celkovo povolali asi 300-tisíc ľudí, z čoho 82-tisíc už v tomto čase bolo na Ukrajine. Zo strachu pred mobilizáciou ušlo z Ruska do zahraničia až 700 tisíc, prevažne mladých mužov.

• Viac členov sa snažia naverbovať aj polovojenská žoldnierska Wagnerova skupina, financovaná oligarchom Jevgenijom Prigožinom. Zatiaľ čo v minulosti si do svojich radov vyberala najmä dobre vytrénovaných a skúsených členov, v tejto fáze invázie dávala z nutnosti doplniť rozsiahle straty prednosť kvantite pred kvalitou. Samotný vodca Jevgenij Prigožin sa priznal, že do skupiny verbovali aj zločincov z ruských väzníc, neraz trpiacich vážnymi ochoreniami, ako hepatitída typu C či HIV.

Puška Mosin-Nagant (model z roku 1944), ktorej použitie ruskými silami bolo zaznamenané aj v tejto invázii na Ukrajinu

• Oficiálne armádne dokumenty a osobné zápisky ruských vojakov nájdené v improvizovanej ruskej základni opustenej pri Charkovskej protiofenzíve potvrdili, že ruské sily dlhodobo zápasili s nedostatočným zásobovaním, nízkou morálkou a značným podstavom vojakov i techniky. Živej sily mali len 20-25% z plánovanej kapacity, inventár vybavenia obsahoval len 15-40% zostávajúcej funkčnej techniky. Medzi ručnými strelnými zbraňami pritom figurovali aj pušky Mosin-Nagant vyvinuté v 19. storočí a z armádnych stavov oficiálne vyradené po 2.sv. vojne.

• Slovinsko poskytlo Ukrajine 28 svojich tankov M-55S, čo je zásadne modernizovaný sovietsky tank T-55. Namiesto toho krajina dostala viac ako 40 vojenských vozidiel z Nemecka.

• Tím inšpektorov z USA kontroloval použitie západných zbraní na Ukrajine. Ukrajinskí predstavitelia tieto inšpekcie podporovali a boli pri distribúcii zbraní voči svojim partnerom transparentní. Cieľom akcie bolo zabezpečiť, aby dodávané zbrane neskončili v rukách ruských jednotiek, extrémistických skupín alebo pašerákov. Tieto obavy sa podľa ministerstva zahraničných vecí USA nenaplnili.

• Elon Musk potvrdil, že bude aj naďalej na území Ukrajiny financovať voľný prístup k satelitnej internetovej sieti Starlink.

• Ruský súd vyrubil Wikimedii, nadácii prevázkujúcej Wikipédiu, pokutu vo výške dvoch miliónov rubľov za obsah týkajúci sa ofenzívy na Ukrajine.

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Chronológia udalostí ruskej invázie na Ukrajinu, september a október 2022

Externé odkazy

Politický portál

• SME.sk – Ukrajinský spravodaj
• iDNES (po česky)