Preskočiť na obsah

Faixová skala

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Faixová skala
vrch
Faixová skala
Štát Slovensko Slovensko
Región Prešovský
Okres Poprad
Obec Vysoké Tatry
Časť Belianske Tatry
Pohorie Tatry
Podcelok Východné Tatry
Povodie Poprad
Nadmorská výška 1 488,5 m n. m.
Súradnice 49°13′34″S 20°17′41″V / 49,2260°S 20,2947°V / 49.2260; 20.2947
Orogenéza/vrásnenie Alpínske vrásnenie
Najľahší výstup voľne neprístupný
Poloha v rámci Tatier
Poloha v rámci Tatier
Wikimedia Commons: Faixova
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Faixová skala (1 488,5 m n. m.[1]) je vrch Belianskych Tatier. Leží nad osadou Tatranská Kotlina, približne 13 km severozápadne od Kežmarku.[2]

Nachádza sa na východnom okraji Tatier, v geomorfologickom podcelku Východné Tatry a časti Belianske Tatry.[3] Leží v Prešovskom kraji, v okrese Poprad a na katastrálnom území mesta Vysoké Tatry. Najbližšími sídlami sú východne situovaná Tatranská Kotlina a Lendak, severne leží Ždiar a južne Kežmarské Žľaby, Tatranské Matliare a Tatranská Lomnica.[1] Masív sa nachádza v Tatranskom národnom parku a v národnej prírodnej rezervácii Belianske Tatry.[2]

Faixová skala leží na juhovýchodnom konci hlavného hrebeňa Belianskych Tatier, medzi Skalnými vrátami (1 620 m n. m.) a Kobylím vrchom (1 109 m n. m.). Severným smerom sa nachádza Javorinka (1 259 m n. m.), Tokáreň (1 219 m n. m.), Čierny vrch (1 054 m n. m.) a Skalka (1 069 m n. m.), východným Pálenica (1 175 m n. m.) a Kobylí vrch (1 109 m n. m.) a západným Stežky (1 530 m n. m.), Rinias (1 473 m n. m.), Skalné vráta (1 620 m n. m.) a Bujačí vrch (1 947 m n. m.).[1] Severné svahy odvodňuje Suchý potok do riečky Biela, východné potok Hučava a južné Čierna voda, všetky do rieky Poprad. Na vrchol nevedie značený turistický chodník.[2]

Vrchol pokrýva nesúvislý lesný porast[4], ktorý umožňuje obmedzený rozhľad. Z vhodných lokalít je možné vidieť okolité vrchy Belianskych Tatier a Vysokých Tatier, Spišskú Maguru, Pieniny, Levočské, Stolické a Volovské vrchy a východnú časť Nízkych Tatier.[5]

Vrch sa nachádza v národnej prírodnej rezervácii Belianske Tatry, aj v Tatranskom národnom parku, preto nie je voľne prístupný. Juhovýchodným úpätím prechádza modro značený turistický chodník z Kežmarských Žľabov do Tatranskej Kotliny, na ktorý sa v lokalite Šumivý prameň pripája zeleno značený chodník ku chate Plesnivec a Veľkému Bielemu plesu.[2]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b c Vysoké Tatry. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
  2. a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-03-30]. Dostupné online.
  3. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-03-30]. Dostupné online.
  4. Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2023-03-30]. Dostupné online.
  5. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2023-03-30]. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]