Hao
| Hao (Haorangi) | |
| atol | |
 Satelitný snímka atolu Hao
| |
| Štát |  Francúzsko
|
|---|---|
| Zámorská korporácia |  Francúzska Polynézia
|
| Región | Tuamotu |
| Súradnice | 18°14′00″J 140°53′00″Z / 18,23333°J 140,8833°Z |
| Správne centrum | Otepa |
| Najvyšší bod | |
| - výška | 3 m n. m. |
| Dĺžka | 50 km, Severozápad |
| Šírka | 14 km |
| Hĺbka | viac ako 50 m |
| Rozloha | 720 km² (72 000 ha) |
| - súše | 65 km² (6 500 ha) |
| Obyvateľstvo | 1 066 (2012) [1] |
| Hustota | 16,4 obyv./km² |
| Prístup | lietadlom alebo loďou |
| Objaviteľ | Pedro Fernández de Quirós |
| - dátum | 10. február 1606 |
| Lagúna | polootvorená |
| Vstup do lagúny | splavný |
  Poloha atolu v rámci Francúzskej Polynézie
| |
| Wikimedia Commons: Hao | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Hao alebo Haorangi je veľký koralový atol v centrálnej časti oblasti Tuamotu. Donedávna slúžil ako hlavná základňa vojenského kontingentu pre jadrové skúšky na atole Mururoa.
Po ukončení jadrových skúšok v roku 1996 bola v roku 2002 vojenská základňa zrušená. S tým súvisí aj výrazné obmedzenie príslušnej infraštruktúry (elektrina, odsoľovanie, nemocnica a zásobovanie). Ekonomická budúcnosť atolu ostáva nejasná, pretože živobytie väčšiny obyvateľov atolu a fungovanie komunity záviselo od existencie a chodu základne.
Geografia
[upraviť | upraviť zdroj]Atol sa nachádza 920 km na východ od Tahiti a má 50 km na dĺžku a 14 km na šírku. Lagúna je štvrtým najväčším atolom vo Francúzskej Polynézii (po atoloch Rangiroa, Fakarava a Makemo). Má jediný splavný vstup na severnom konci atolu, v ktorom sa uprostred periódy prílivu a odlivu tvoria prúdy s rýchlosťou až 20 uzlov. Lagúna zaberá 720 km2.
Má horúcu morskú klímu s priemernými dennými teplotami medzi 23 až 32 °C.
História
[upraviť | upraviť zdroj]Prvou zaznamenanou európskou návštevou atolu bol 10. februára 1606 portugalský moreplavec Pedro Fernandes de Queirós. Atol pomenoval Conversion de San Pablo.[2] Nasledujúcim návštevníkom bol až v roku 1774 José Andía y Varela.
Kvôli jeho tvaru ho francúzsky objaviteľ Louis Antoine de Bougainville nazval Harfový ostrov. Na niektorých dávnych mapách je označený ako Bow Island.
Hao bol prvým atolom z oblasti Tuamotu, ktorý v roku 1820 navštívil ruský bádateľ Faddej Faddejevič Bellinsgauzen na lodi Vostok a Mirni.
V závere 80. rokov 20. storočia boli na ostrovnej vojenskej základni po prepustení z Nového Zélandu nakrátko uväznení dvaja agenti francúzskej rozviedky (DGSE), odsúdení v súvislosti s potopením vlajkovej lode Greenpeace Rainbow Warrior. Ale ich prepustenie skôr, než bolo v repatriácii dohodnuté, viedlo k diplomatickej roztržke medzi Novým Zélandom a Francúzskom.
Vzletová a pristávacia dráha letiska (medzinárodný kód HOI/NTTO) je najdlhšia v Južnom Pacifiku (3 380 m) a počas prevádzky raketoplánov bola administratívou NASA zaradená do zoznamu núdzových pristávacích dráh pre raketoplán.[3] Kvôli svojej dĺžke slúži dodnes pre pravidelné lety na Tahiti aj pre ostatné okolité atoly, ktorých pristávacie dráhy sú príliš krátke pre lietadlá, schopné doletieť až na Tahiti.
Administratíva a súčasnosť
[upraviť | upraviť zdroj]Hao je z administratívneho hľadiska obcou (najnižšia územná správna jednotka) pod správou Francúzskej Polynézie s centrom v Otepe, čo zahŕňa atoly Rekareka (neobývaný), Ahunui (neobývaný), Nengonengo, Manuhangi (neobývaný) a Paraoa (neobývaný), Tauere a Amanu. Populácia v roku 2007 dosahovala 1 342 obyvateľov, v dôsledku redukcie aktivity vojenskej základne klesla k roku 2012 asi o tretinu na 1066 obyvateľov.[4]
Spoločenským a administratívnym centrom je osada Otepa. Po uzatvorení základne je prakticky jediným príjmom obyvateľstva v oblasti produkcia perál a rôznych suvenírov pre turistov.
Na atole je aj vyššia stredná škola, ktorá slúži pre výuku žiakov okolitých atolov južnej časti Tuamotu a Gambiér.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Národný štatistický úrad Archivované 2014-06-24 na Wayback Machine (ISPF).
- ↑ Kelly, Celsus, O.F.M. La Austrialia del Espiritu Santo. The Journal of Fray Martín de Munilla O.F.M. and other documents relating to the Voyage of Pedro Fernández de Quirós to the South Sea (1605-1606) and the Franciscan Missionary Plan (1617-1627) Cambridge, 1966, p.39,62.
- ↑ Justine Whitman. Aerospaceweb.org, 2006-06-25, [cit. 2011-10-07]. Dostupné online.
- ↑ Sčítanie ľudu vo Fr. Polynézii [online]. [Cit. 2014-04-15]. Dostupné online. Archivované 2014-06-24 z originálu.
- Hao Informations
- Hao Statistics
- Pôvodné názvy atolov Archivované 2012-02-10 na Wayback Machine
- Bellingshausen
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hao
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Archív stránky History of Hao Atoll
- Classification of the French Polynesian atolls by Salvat (1985) Archivované 2013-09-26 na Wayback Machine
- Archív stránky so zoznamom atolov, francúzsky
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Hao (French Polynesia) na anglickej Wikipédii.
| Atoly Tuamotu |
|  |
|---|---|---|
| Oblasti Francúzskej Polynézie | ||