Preskočiť na obsah

Takaroa

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Takaroa
(Taka-roa)
Takapua, Taaroa, Tiokea
atol
Snímka atolu od NASA
Štát Francúzsko Francúzsko
Zámorská korporácia Francúzska Polynézia Francúzska Polynézia
Región Tuamotu
Súradnice 14°27′00″J 144°58′59″Z / 14,45°J 144,983°Z / -14.45; -144.983
Komunitné centrum Teavaroa
Najvyšší bod
 - výška m n. m.
Dĺžka 26 km
Šírka 6,5 km
Rozloha 126 km² (12 600 ha)
 - súše 20 km² (2 000 ha)
Obyvateľstvo 882 (2012)
Hustota 44,1 obyv./km²
Pre verejnosť Voľný
Prístup loďou
Objaviteľ Willem Schouten
Jacob Le Maire
 - dátum 14. apríl 1616
Lagúna polootvorená
Vstup do lagúny splavný, s navigáciou podľa IALA
Poloha atolu v rámci Francúzskej Polynézie
Poloha atolu v rámci Francúzskej Polynézie
Wikimedia Commons: Takaroa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Takaroa (iné názvy: Taka-roa, Takapua)[1] je veľký atol v západnej časti súostrovia Tuamotu v rámci Francúzskej Polynézie. Najbližším susedom je atol Takapoto 10 km smerom na juhozápad tým istým smerom je aj Tahiti ale vzdialený 570 km.

Geografia atolu

[upraviť | upraviť zdroj]

Jeho lagúnu obklopuje pás nepravidelne roztrúsených väčších aj menších ostrovčekov po útesovom prstenci, ktorých vegetáciu tvoria väčšinou kokosové palmy a iné menšie tropické stromy alebo kry. Do lagúny vedie jediný splavný vstup na západe.

Z geologického hľadiska je to koralový atol na vrchole podmorskej sopky, ktorá je iba tesne pod hladinou. Tá má z oceánskeho dna na výšku 2,78 km a jej vek sa odhaduje na 55,5 až 58,2 mil. rokov.[2]

Prvou písomnou zmienkou o návšteve atolu je od holandských cestovateľov Willema Schoutena a Jacoba Le Maireho z roku 1616.[3] Atol pomenovali „Zonderground Eiland“. Po nich to bol 19. mája 1722 Jakob Roggeveen.[4] Potom to bol 12. júna 1765 John Byron, ktorý mu dal polynézske meno „Tioka“, v apríli 1774 ho James Cook zmieňuje ako „Tiokea“, a 30. júna 1797 James Wilson. Francúz Jules Dumont d'Urville sa k atolu priblížil v septembri 1838 a nasledujúci rok to bol Američan Charles Wilkes so zápisom 8. septembra 1839.

V 19. storočí sa ostrov stal francúzskym územím, vtedy mal 75 obyvateľov.

V súčasnosti je komunitným centrom osada Teavaroa.

Na atole žije takmer 900 obyvateľov a týmto sa zaraďuje k najobývanejším atolom Francúzskej Polynézie. Ekonomika ostrova je postavená zväčša na pestovaní čiernych „tahitských“ perál na miestnych perlových farmách. Menšou zložkou príjmu je turistika a príjmy z produkcie kopry či rybolovu.

V roku 1986 bolo postavené letisko s 1 050 m dlhou pristávacou dráhou.

Demografický vývoj obývania atolu:

Rok 1977 1983 1988 1996 2002 2007 2012
Počet obyvateľov 337 471 861 1100 1518 1105 882
Zdroj ISPF,[5] Sčítanie obyvateľstva

Fauna a flóra

[upraviť | upraviť zdroj]

Na atole sa okrem typického morského vtáctva, jašteričiek, hmyzu a pavúkov nevyskytuje žiadny vzácnejší druh živočíchov. Pórovitý vápenec pôdy na nízkych atoloch južného Pacifiku neumožňuje udržanie dažďovej vody po dlhší čas. Tá mizne pomerne rýchlo a dáva šancu len pomerne odolnej a druhovo chudobnej vegetácii. Na Takapoto rastie krík Pemphis acidula (v polynézčine miki-miki), ktorý je pomerne tolerantný na soľ s veľmi ťažkým červenohnedým drevom a tvoriacim rozsiahly koreňový systém. Ďalšie často sa vyskytujúce rastliny sú Pandán a Pisonia grandis.

Kokosové palmy boli v prvej polovici 19. storočia ešte pomerne vzácne. Neskôr začala ich intenzívna výsadba na výrobu kopry. Z ostatných plodín, ktoré slúžia najmä na obživu obyvateľstva, sú to taro, jam, sladké zemiaky a banány.

Administratívne začlenenie

[upraviť | upraviť zdroj]

Geograficky patrí atol Ahe k subskupine ostrovov kráľa Georga (angl. King George Islands, franc. Îles du Roi Georges) spoločne s atolmi Manihi, Takapoto, Ahe a Tikei.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Zoznam pôvodných názvov ostrovov Puamotu [online]. [Cit. 2014-04-14]. Dostupné online. Archivované 2012-02-10 z originálu.
  2. Takapoto Seamount podľa katalógu Seamount na earthref.org
  3. Tahiti et ses archipels od Pierre-Yves Toullelan, Karthala, 1991, ISBN 2-86537-291-X, p.61.
  4. Les Atolls des Tuamotu od Jacques Bonvallot, Institut de recherche pour le développement, éditions de l'IRD, 1994, ISBN 9782709911757, pp.275 – 282
  5. ISPF, Sčítanie obyvateľstva Archivované 2014-03-28 na Wayback Machine

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Takaroa na anglickej Wikipédii.