Preskočiť na obsah

Raroia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Raroia
(Raro-nuku)
atol
Snímka atolu od NASA
Štát Francúzsko Francúzsko
Zámorská korporácia Francúzska Polynézia Francúzska Polynézia
Región Tuamotu
Súradnice 16°01′00″J 142°26′00″Z / 16,01667°J 142,433333°Z / -16.01667; -142.433333
Miestna osada Garumaoa
Najvyšší bod
 - výška 3 m n. m.
Dĺžka 40 km
Šírka 14 km
Hĺbka 60 m
Rozloha 413 km² (41 300 ha)
 - súše 41 km² (4 100 ha)
Obyvateľstvo 349 (2012[1])
Hustota 8,51 obyv./km²
Pre verejnosť Voľný
Prístup loďou alebo letecky
Objaviteľ Pedro Fernandes de Queirós
 - dátum 14. február 1606
Lagúna polootvorená
Vstup do lagúny 1 splavný
Poloha atolu v rámci Francúzskej Polynézie
Poloha atolu v rámci Francúzskej Polynézie
Vyznačenie atolov komunity Makemo v súostroví Tuamotu
Vyznačenie atolov komunity Makemo v súostroví Tuamotu
Wikimedia Commons: Raroia
Webová stránka: www.raroia.pf
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Raroia (iné názvy Raro-nuku alebo Barclay)[2] je atol v centrálnej časti súostrovia Tuamotu vo Francúzskej Polynézii.

Nachádza sa v strede súostrovia na severnej strane a jeho najbližším susedom je atol Takume vo vzdialenosti necelých 9,5 km na severovýchod. Centrálny ostrov Francúzskej Polynézie Tahiti je vzdialený 725 km smerom na juhozápad.

Geografia atolu

[upraviť | upraviť zdroj]

Atol má eliptický tvar, v najdlhšom rozmere meria približne 40 km a na šírku nepresahuje 14 km. Voda sa z okolitého oceánu do a z lagúny dostáva ponad útes zo všetkých strán. Na severozápadnej strane je jediný, 500 m široký prieliv, nazvaný Ngarue. Lagúna má celkovú rozlohu 358,7 km², pričom na mnohých miestach sa dvíha v podobe stovák koralových hláv, siahajúcich z dna až tesne k hladine.

Z geologického hľadiska je to koralový atol, umiestnený na vrchole podmorskej sopky, ktorú Raroia zdieľa so susedným atolom Takume. Sopka z oceánskeho dna meria na výšku 2,7 km, jej vrchol je ponorený približne 275 m pod hladinou mora a vek sa odhaduje na 46,1 až 47,6 mil. rokov.[3]

Dejiny

[upraviť | upraviť zdroj]

Prvý Európan, ktorý atol navštívil a je o tom písomná zmienka, bol španielsky moreplavec Pedro Fernandes de Queirós 14. februára 1606.[4] Atol pomenoval „La Fugitiva“.[5][Pozn.1] Ďalším bol až o viac ako dve storočia ruský moreplavec a cestovateľ Faddej Faddejevič Bellinsgauzen, 12. júla 1820.[6] Atol pomenoval „Barclay“.[2]

V 19. storočí, keď sa Takume stal francúzskym územím, mal asi 300 obyvateľov.[7]

Starobylé dediny boli počas cyklónu vo februári 1878 úplne zničené.

Od roku 1947 je atol aj mediálne známy vďaka tomu, že tu po 101-dňovej plavbe pristál na svojej plti Kon-Tiki Thor Heyerdahl. Jeden z členov jeho posádky, Bengt Danielsson, sa na atol neskôr vrátil a ostal na ňom žiť.[8] Napísal niekoľko kníh o atole a obyvateľoch, napríklad Work and Life on Raroia.

Staroveký domorodý názov pre atoly Raroia a Takume bol Napaite, "dvojičky" (-ite znamená dva).

Demografia

[upraviť | upraviť zdroj]

Demografický vývoj:

Rok 1977 1983 1988 1996 2002 2007 2012
Počet obyvateľov 74 66 166 184 219 303 349
Zdroj ISPF,[9] Sčítanie obyvateľstva

Súčasnosť

[upraviť | upraviť zdroj]

Najľudnatejšou osadou atolu je Garumaoa, situovaná na severozápadnej strane neďaleko prieplavu. V tesnom susedstve osady je letisko s asfaltovou dráhou dlhou 1 180 m.

Významnou časťou príjmu obyvateľov je produkcia perál a produkcia kopry.[10]

V roku 2012 sa v rámci programu rozsiahlych investícií do rozvoja atolov začalo so stavbou veľkého a moderného prístavu za 440 miliónov CFP frankov.[11]

Administratívne a geografické členenie

[upraviť | upraviť zdroj]

Geograficky patrí atol Raroia k najväčšiemu zoskupeniu ostrovov v Tuamotu, Ostrovom Raeffsky. Tie zahŕňajú ešte aj atoly Anaa, Faaite, Tahanea, Motutunga, Takume, Taenga, Nihiru, Makemo, Katiu, Tuanake, Hiti, Tepoto Sud, Marutea Nord, Haraiki, Aratika, Kauehi, Taiaro a Raraka.

Administratívne patrí atol do komunity Makemo, do ktorej patria okrem rovnomenného atolu ešte atoly Haraiki, Marutea Nord, Katiu, Tuanake, Hiti, Tepoto Sud, Takume, Taenga a Nihiru.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Populácia v r.2012 podľa štatistického úradu Francúzskej Polynézie [online]. [Cit. 2014-05-22]. Dostupné online. Archivované 2014-05-15 z originálu.
  2. ↑ a b J. L. Young: Names of the Paumotu islands, with the old names so far as they are known. Journal of the Polynesian Society, Vol. 8, No. 4, december 1899, s. 267 [online]. [Cit. 2014-05-22]. Dostupné online. Archivované 2012-02-10 z originálu.
  3. ↑ Raroia Seamount podľa katalógu Seamount na earthref.org
  4. ↑ Tahiti et ses archipels od Pierre-Yves Toullelana, nakladateľstvo Karthala, 1991, ISBN 2-86537-291-X, strana 61.
  5. ↑ Sharp, Andrew The discovery of the Pacific Islands, Oxford, 1960, p.65
  6. ↑ Les Atolls des Tuamotu, Jacques Bonvallot, Institut de recherche pour le développement, nakladateľstvo IRD, 1994, ISBN 9782709911757, p. 275 – 282.
  7. ↑ Notices sur les colonies françaises, Étienne Avalle, éditions Challamel aîné, Paris, 1866, p.638.
  8. ↑ Danielssons awarded the Alternative Peace Prize [online]. [Cit. 2009-06-23]. Dostupné online. Archivované 2009-06-23 z originálu.
  9. ↑ ISPF, Sčítanie obyvateľstva Archivované 2014-03-28 na Wayback Machine
  10. ↑ Info o atole na tahitiheritage.fr [online]. [Cit. 2014-05-22]. Dostupné online. Archivované 2014-05-22 z originálu.
  11. ↑ Le déplacement du Haut-Commissaire à Raroia, Fakahina, Puka Puka et Hikueru, placé sous le signe du désenclavement des atolls éloignés et la mise à niveau de leurs infrastructures z www.tahiti-infos.com, 29. júna 2012.

[Pozn.1] Názov La Fugitiva však podľa dobových záznamov nesie aj susedný atol Takume a tak nie je celkom jasné, ku ktorému atolu tento názov skutočne patrí.

Pozri aj

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Raroia&oldid=7740761“