Tematangi

Tematangi (Te Matangi)
Tematangui
atol
Snímka atolu od NASA
Štát	Francúzsko
Zámorská korporácia	Francúzska Polynézia
Región	Tuamotu
Súradnice	21°41′J 140°38′Z
Miestna osada	Tuihana
Najvyšší bod
- výška	3 m n. m.
Dĺžka	12 km
Šírka	9 km
Rozloha	69 km² (6 900 ha)
- súše	7,7 km² (770 ha)
Obyvateľstvo	53 (2002) *oficiálne sčítanie v rokoch 2007 a 2012 pre neverejný status atolu neprebehlo.
Hustota	6,88 obyv./km²
Pre verejnosť	Neprístupný
Prístup	iba loďou
Objaviteľ	William Bligh
- dátum	5. apríl 1792
Lagúna	takmer uzatvorená
Vstup do lagúny	nemá
Poloha atolu v rámci Francúzskej Polynézie
mapa atolu
Wikimedia Commons: Tematangi
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Tematangi je atol v juhovýchodnej časti súostrovia Tuamotu v rámci Francúzskej Polynézie. Najbližším susedom je známy atol Mururoa, ležiaci približne 161 km na východo-juhovýchod. Od Tahiti je Tematangi vzdialený 985 km. Na dĺžku meria 12 km a na šírku 9 km. Po obvode je vačšinou úplne uzatvorený súvislým pásom súše, prerušeným len na severnej a západnej strane niekoľkými prietokmi.

História

Prvú (spornú) zmienku o atole napísal Philip Carteret 11. júla 1767, ktorý ho zapísal ako ostrov biskupa Osnabrücka. Nie je však isté, či to bol presne tento atol alebo či na neho aj vystúpil. Britský kapitán William Bligh, plaviaci sa na lodi Providence nazval 5. apríla 1792 atol „Bligh's Lagoon Island“. O obyvateľoch sa Bligh nezmieňoval, ale keď atol navštívil britský moreplavec Frederick William Beechey 25. januára 1826, našiel ho obývaný. V roku 1857 kapitán lode Julia pri plavbe pozdĺž pobrežia atolu zapísal do lodného denníka, že videli ozbrojených domorodcov, plaviacich sa v kanoe súbežne so škunerom a "ovešaných mnohofarebnými vecami".

V roku 1850, keď sa atol stal francúzskym územím, mal 20 obyvateľov.

Status atolu

Katolícky misionár Otec Victor Valleys, ktorý bol pridelený do oblasti Tuamotu, prispel aj s obyvateľmi susedných atolov Reao a Pukarua k obnove kokosových plantáží na mnohých atoloch oblasti – Maria Est, Matureivavao, Tenania, Vahaga, Tenararo, Vanavana, Tureia, Vairaatea či Vahitahi. V roku 1966 sa zmienil v liste biskupovi Mazemu, že celkový počet vysadených kokosovníkov presiahol počet 135 000. Tímy pracovníkov bežne strávili tri až štyri mesiace v roku na zber úrody kopry. Legálne atol Tematangi nepatrí do verejnej oblasti Polynézie. V oficiálnom dokumente sa uvádza, že tomuto atolu bola udelená licencia a patrí cirkevnému spoločenstvu SCI Tematangi Vanavana od roku 1974. Niektoré rodiny sa presťahovali do dediny Teakoro, ktorá bola postavená pre stálych obyvateľov. Boli vybudované aj pristávacie pontóny, kostol a administratívne budovy. Právny stav populácie nie je známy, pretože atol je stále vo vlastníctve SCI, pod správou katolíckej misie. V roku 1998 boli dokonca vykonané finančné a právne kroky medzi podpredsedom Francúzskej Polynézie a majiteľom perlových fariem Bruno Wan, ktorý využíval atol pre produkciu perál. V roku 2001 mala obec 36 obyvateľov, ktorí sa venujú zberu kopry a sú pomerne izolovaní od zvyšku sveta. Jedinou formou komunikácie je rádio.

Administratívne začlenenie

Atol patrí do komunity Tureia, do ktorej patria ešte atoly Fangataufa, Mururoa a Vanavana.

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Tematangi

Externé odkazy

• Captain Bligh
• History
• Archív zoznamu atolov na OceanDots
• Zoznam pôvodných názvov ostrovov Puamotu Archivované 2012-02-10 na Wayback Machine
• Biodiverzita polynézskych atolov Archivované 2008-05-16 na Wayback Machine

Zdroj

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Tematangi na anglickej Wikipédii.