Preskočiť na obsah

Niau

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Niau
(Fakaau)
atol
Snímka atolu od NASA
Štát Francúzsko Francúzsko
Zámorská korporácia Francúzska Polynézia Francúzska Polynézia
Región Tuamotu
Súradnice 16°10′16″J 146°21′38″Z / 16,171154°J 146,36055°Z / -16.171154; -146.36055
Miestna osada Tupana
Najvyšší bod
 - výška 3 m n. m.
Dĺžka 8 km
Šírka 7,5 km
Rozloha 57 km² (5 700 ha)
 - súše 24 km² (2 400 ha)
Obyvateľstvo 226 (2012)
Hustota 9,42 obyv./km²
Pre verejnosť Voľný
Prístup loďou alebo lietadlom
Objaviteľ Pedro Fernandes de Queirós
 - dátum 12. február 1606
Lagúna uzatvorená
Vstup do lagúny žiadny
Poloha atolu v rámci Francúzskej Polynézie
Poloha atolu v rámci Francúzskej Polynézie
Wikimedia Commons: Niau
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Niau (alebo Fakaau)[1] je malý atol v západnej časti súostrovia Tuamotu v rámci Francúzskej Polynézie. Najbližším susedom je atol Toau (29 km smerom na severovýchod) a centrálny ostrov Tahiti je vzdialený približne 340 km na juhozápad.

Geografia atolu

[upraviť | upraviť zdroj]

Atol má takmer kruhový tvar, najmä jeho lagúna. Má iba 8 km na dĺžku a 7,5 km na šírku. Jeho lagúna je úplne uzatvorená, bez akéhokoľvek spojenia s okolitým oceánom. Preto má podstatne vyššiu salinitu a nezvykle zelenú farbu.

Z geologického hľadiska je to koralový atol, umiestnený na vrchole podmorskej sopky, ponorenej len tesne pod hladinu mora. Sopka z oceánskeho dna na výšku meria 1,19 km a jej vek sa odhaduje na 56,8 až 59,3 mil. rokov.[2]

Dejiny

[upraviť | upraviť zdroj]

Prvý Európan, ktorý atol navštívil a je o tom písomná zmienka, bol španielsky moreplavec Pedro Fernandes de Queirós v roku 1606. Atol pomenoval „La Decena“.[1] Ďalším bol až o viac ako dve storočia ruský moreplavec a cestovateľ Faddej Faddejevič Bellinsgauzen, 18. júla 1820.[3][4] Atol pomenoval „Greig“.[1]

V 19. storočí, keď sa Niau stal francúzskym územím, mal asi 30 obyvateľov. Vďaka zachovaniu tropickej vlhkej vegetácie má v rámci Francúzskej Polynézie výnimočný ekosystém.

V súčasnosti je hlavným komunitným centrom osada Tupana, situovaná na severovýchode prstenca atolu, kde žijú prakticky všetci obyvatelia atolu.

Ekonomika

[upraviť | upraviť zdroj]

Na atole žije okolo 200 obyvateľov. Ekonomika ostrova je postavená zväčša na produkcii citrusových plodov, kopry a rybolovu.

Demografický vývoj:

Rok 1977 1983 1988 1996 2002 2007 2012
Počet obyvateľov - - - 160 147 171 226
Zdroj ISPF,[5] Sčítanie obyvateľstva

Atole disponuje aj letiskom s asfaltovou dráhou.

Fauna a flóra

[upraviť | upraviť zdroj]

Ostrov je domovom aj vzácneho endemického a kriticky ohrozeného vtáka Tuamotu Kingfisher (Todiramphus gambieri) z čeľade rybárikovitých (Alcedinidae). Živí sa najmä hmyzom, chrobákmi a drobnými plazmi. V tahitčine ho volajú ote'ute'u.[6][7]

Trvale tu hniezdi aj endemický druh vzácneho spevavého vtáka z čeľade trsteniarikovitých (lat. Acrocephalus caffer, ang. Tahiti Reed Warbler).[8]

Aj vďaka atolu Niau, na ktorom sa vyskytuje tento vzácny a ohrozený druh zvieraťa, je komunita Fakarava klasifikovaná UNESCOm ako Rezervácia biosféry. Znamená to, že pre dané územie platia zvláštne predpisy, ktorými sa riadi prístup na atol a využívanie jeho zdrojov.[9][10]

Bežnou vegetáciou na atole je nízky ker miki-miki (Pemphis acidula), kahaia (Guettarda speciosa), kokosová palma, ktorá bola intenzívne vysádzaná po celej Francúzskej Polynézii v prvej polovici 19. storočia s cieľom ťažiť kopru. Z ostatných plodín, ktoré slúžia najmä na obživu obyvateľstva, sú to taro, jam, sladké zemiaky a banány. Kvôli uzavretej lagúne a špecifickým podmienkam sa na ostrove darí aj citrusovému ovociu, ktorý je jednou z významných položiek finančného príjmu obyvateľov atolu.

Administratívne a geografické členenie

[upraviť | upraviť zdroj]

Geograficky patrí atol Niau k Palliserovým ostrovom. Tie tvoria ešte atoly Fakarava, Toau, Arutua, Apataki, Kaukura, Mataiva, Tikehau, Rangiroa a Makatea.

Administratívne je atol členom komunity Fakarava, kde patria ešte atoly Aratika, Kauehi, Raraka, Taiaro a Toau.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ a b c Zoznam pôvodných názvov ostrovov Puamotu [online]. [Cit. 2014-04-15]. Dostupné online. Archivované 2012-02-10 z originálu.
  2. ↑ Niau Seamount podľa katalógu Seamount na earthref.org
  3. ↑ Les Atolls des Tuamotu, Jacques Bonvallot, Institut de recherche pour le développement, nakladateľstvo IRD, 1994, ISBN 9782709911757, p. 275 – 282.
  4. ↑ Tahiti et ses archipels od Pierre-Yves Toullelana, nakladateľstvo Karthala, 1991, ISBN 2-86537-291-X, strana 61.
  5. ↑ ISPF, Sčítanie obyvateľstva Archivované 2014-03-28 na Wayback Machine
  6. ↑ Review of the protected areas system in Oceania Arthur L. Dahl, IUCN Commission on National Parks and Protected Areas, United Nations Environment Programme, éd. IUCN, 1986, ISBN 9782880325091, p.203 – 204.
  7. ↑ „L'oiseau sur la branche“, v Te Manu, žurnál od Société d'Ornithologie de Polynésie, číslo 44, september 2003, dostupné online:[1] Archivované 2012-10-20 na Wayback Machine
  8. ↑ Review of the protected areas system in Oceania Arthur L. Dahl, IUCN Commission on National Parks and Protected Areas, United Nations Environment Programme, edícia IUCN, 1986, ISBN 9782880325091.
  9. ↑ Unesco Mab Biosphere Reserve Information
  10. ↑ Registrácia rezervácie v UNESCO

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj

[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Niau na anglickej Wikipédii.
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Niau&oldid=7740190“