Preskočiť na obsah

Tikehau

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Tikehau
(Porutu-kai)
Tikahau
atol
Snímka atolu od NASA
Štát Francúzsko Francúzsko
Zámorská korporácia Francúzska Polynézia Francúzska Polynézia
Región Tuamotu
Súradnice 15°00′J 148°10′Z / 15°J 148,17°Z / -15; -148.17
Miestna osada Tuherahera
Najvyšší bod
 - výška 8 m n. m.
Dĺžka 28 km, Severovýchodne
Šírka 20 km
Hĺbka 15 m
Rozloha 481 km² (48 100 ha)
 - súše 20 km² (2 000 ha)
Obyvateľstvo 529 (2012)
Hustota 26,45 obyv./km²
Pre verejnosť Voľný
Prístup loďou alebo lietadlom
Objaviteľ Otto von Kotzebue
 - dátum 25. apríl 1816
Lagúna polootvorená
Vstup do lagúny splavný, s navigáciou IALA
Poloha atolu v rámci Francúzskej Polynézie
Poloha atolu v rámci Francúzskej Polynézie
mapa atolu
mapa atolu
Wikimedia Commons: Tikehau
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Tikehau (iné názvy Tikahau, Porutu-kai)[1] je atol na západnom konci súostrovia Tuamotu v rámci Francúzskej Polynézie. Najbližším susedom je atol Rangiroa, vzdialený približne 13 km na východ. Centrálny ostrov Tahiti je vzdialený približne 293 km na juhozápad.

Geografia atolu

[upraviť | upraviť zdroj]

Atol má oválny tvar s veľmi úzkym prstencom súše v pomere k celkovej rozlohe. Má približne 28 km na dĺžku a 20 km na šírku. Voda sa z okolitého oceánu do a z lagúny dostáva množstvom plytkých prieplavov prakticky zo všetkých strán atolu, ale jediný väčší a splavný je na západnej strane (Tuheiava Pass), ktorý je široký približne 150 m a vybavený štandardným navigačným označením pre lode. Lagúna je pomerne plytká, jej hĺbka nepresahuje 15 m. Z dna stúpajú k hladine desiatky koralových hláv, z niektorých sa stali malé ostrovčeky aj s vegetáciou, napr. Motu Puarua, Motu Mauu alebo Tohuarei.[2]

Z geologického hľadiska je to koralový atol, umiestnený na vrchole podmorskej sopky, ponorenej blízko pod hladinu mora. Sopka z oceánskeho dna na výšku meria 1,75 km a jej vek sa odhaduje na 63,5 až 65,1 mil. rokov.[3]

Dejiny

[upraviť | upraviť zdroj]

Prvú písomnú zmienku do lodného denníka o tomto atole vykonal nemecký moreplavec Otto von Kotzebue, plaviaci sa pod vlajkou Ruského cárstva, dňa 25. apríla 1816.[4] Atolu dal názov „Krusenstern Island“ podľa admirála ruského cárskeho námorníctva Ivana Fiodoroviča Kruzenšterna, veliteľa prvej ruskej výpravy, ktorá oboplávala svet.[5] Po ňom to bol 8. septembra 1839 Charles Wilkes so svojou veľkou americkou expedíciou z rokov 1838 – 1842.[5][6]

V roku 1987 sa tu zastavil na prieskum aj francúzsky oceánograf a priekopník v prístrojovom potápaní, Jacques-Yves Cousteau, ktorý označil podmorský život Tikehau za najbohatší na Zemi.[7]

V 19. storočí, keď sa Tikehau stala francúzskym územím, mala len 10 obyvateľov.[8]

V súčasnosti je najobývanejšou osadou Tuherahera, kde žije drvivá väčšina obyvateľov atolu. Je situovaná na južnom cípe atolu. Hneď v susedstve osady je aj letisko, vybudované v roku 1977[9], ktorého asfaltová pristávacia dráha je dlhá 1 200 m.

Obyvatelia atolov Mataiva, Tikehau a Rangiroa hovoria špecifickým jazykom „Mihiroa“, ktorý je podobný tahitčine, ale napriek tomu dostatočne vzdialený, aby už nemohol byť považovaný za dialekt.[10]

Ekonomika

[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 2012 žilo na atole 529 obyvateľov. Donedávna boli tradičné spôsoby, ako rybolov alebo produkcia kopry hlavnou činnosťou a obživou obyvateľov atolu. V poslednom čase ho vďaka hotelovému rezortu, certifikovanému centru pre prístrojové potápanie, ružovej farbe piesku, relatívne blízkej polohe k Tahiti a kvalitnej infraštruktúre s letiskom nahrádza turizmus.[11]

Fauna a flóra

[upraviť | upraviť zdroj]

Atol je extrémne bohatý na široké spektrum vodnej aj suchozemskej fauny. Z často videných a aj dokumentovaných potápačmi sú to napríklad dravé barakudy (Sphyraena barracuda) z radu ostriežotvarých, tuniaky, raje Manty, rôzne druhy žralokov, napríklad šedých alebo kladivohlavých, korytnačky, delfíny.

Z vtáctva sa okrem bežných vodných a morských vtákov na atole sa vyskytujú endemické druhy vtákov, napríklad vzácny spevavý vták z čeľade trsteniarikovitých (lat. Acrocephalus caffer, angl. Tahiti Reed Warbler), Ptilope des Tuamotu(lat. Ptilinopus coralensis,angl. Atoll Fruit Dove – atolový ovocný holub), alebo vzácny Lori zafírový (franc. Lori bleu de Tahiti, lat. Vini peruviana).[12]

Bežnou vegetáciou na atole je kokosová palma, ktorá bola intenzívne vysádzaná po celej Francúzskej Polynézii v prvej polovici 19. storočia s cieľom ťažiť kopru. Z ostatných plodín, ktoré slúžia najmä na obživu obyvateľstva, sú to taro, jam, sladké zemiaky a banány.

Administratívne a geografické členenie

[upraviť | upraviť zdroj]

Geograficky patrí atol Tikehau k Palliserovým ostrovom. Tie tvoria ešte atoly Fakarava, Niau, Toau, Arutua, Apataki, Kaukura, Mataiva, Rangiroa a Makatea.

Administratívne patrí atol do komunity Rangiroa, do ktorej, okrem rovnomenného atolu, patrí ešte atol Mataiva a oddelený ostrov Makatea.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Zoznam pôvodných názvov ostrovov Puamotu [online]. [Cit. 2014-04-20]. Dostupné online. Archivované 2012-02-10 z originálu.
  2. ↑ Dive Discovery
  3. ↑ Tikehau Seamount podľa katalógu Seamount na earthref.org
  4. ↑ Tahiti et ses archipels od Pierre-Yves Toullelana, nakladateľstvo Karthala, 1991, ISBN 2-86537-291-X, strana 61.
  5. ↑ a b Les Atolls des Tuamotu, Jacques Bonvallot, Institut de recherche pour le développement, nakladateľstvo IRD, 1994, ISBN 9782709911757, p. 275 – 282.
  6. ↑ United States Exploring Expedition
  7. ↑ TOPDIVE - Tikehau [online]. [Cit. 2014-04-20]. Dostupné online. Archivované 2014-04-21 z originálu.
  8. ↑ Notices sur les colonies françaises, Étienne Avalle, nakladateľstvo Challamel aîné, Paríž, 1866, strana 633.
  9. ↑ Kaukura Airport
  10. ↑ RENSCH, Karl Heinz. English - Tuamotuan dictionary /​ revised and standardised by Karl H. Rensch.. Canberra : Mawson, ACT Archipelago Press, 2013. 365 s. ISBN 095773154X. (anglicky)
  11. ↑ Tahiti Traveller - Mataiva
  12. ↑ Review of the protected areas system in Oceania Arthur L. Dahl, IUCN Commission on National Parks and Protected Areas, United Nations Environment Programme, éd. IUCN, 1986, ISBN 9782880325091, p.200.

Pozri aj

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Tikehau na anglickej Wikipédii a Tikehau na francúzskej Wikipédii.
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Tikehau&oldid=7741610“