Kresanica
| Kresanica | |
| Krzesanica | |
| vrch | |
 | |
| Štáty |  Slovensko,  Poľsko
|
|---|---|
| Regióny | Prešovský kraj, Malopoľské vojvodstvo |
| Okresy | Poprad, Powiat tatrzański |
| Obce | Vysoké Tatry, Kościelisko |
| Časť | Červené vrchy |
| Pohorie | Tatry |
| Podcelok | Západné Tatry |
| Povodia | Dunajec, Váh |
| Nadmorská výška | 2 121,9 m n. m. |
| Relatívna výška | 324 m |
| Súradnice | 49°13′53″S 19°54′35″V / 49,2315°S 19,9098°V |
| Geologické zloženie | vápenec |
| Orogenéza/vrásnenie | alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | po  červenej značke z Kościeliska
|
  Poloha v rámci Slovenska
| |
 Poloha v rámci Tatier
| |
| Wikimedia Commons: Krzesanica | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Kresanica[1] (2 121,9 m n. m.[2]; poľ. Krzesanica) je hôľnatý vrch v hlavnom hrebeni Západných Tatier na slovensko-poľskej hranici. Leží nad ohybom Tichej doliny nad Podbanským, približne 24 km severovýchodne od Liptovského Hrádku.[3]
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Nachádza sa v strednej časti Tatier, vo východnej polovici podcelku Západné Tatry a v ich časti Červené vrchy.[4] Leží na slovensko-poľskej hranici, na rozhraní Prešovského kraja a Malopoľského vojvodstva. Južné svahy zasahujú do katastra mesta Vysoké Tatry v okrese Poprad[1], severné patria obci Kościelisko v Powiate tatrzańskom.[5] Najbližšími sídlami sú severne situované Kościelisko a Zakopané v Poľsku a južne ležiace Podbanské, juhozápadne Pribylina a juhovýchodne Štrbské Pleso na Slovensku.[2] Vrch sa nachádza v Tatranskom národnom parku v slovenskej i poľskej časti pohoria a južná časť hrebeňa je súčasťou národnej prírodnej rezervácie Tichá dolina.[3]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Kresanica leží v hlavnom hrebeni Západných Tatier, medzi Temniakom (2 090 m n. m.) a Litvorovým sedlom (2 037 m n. m.) oddeleným Malolučniakom (2 105 m n. m.). Juhovýchodné svahy klesajú do Javorového žľabu, južné do Zadného úplazu, oba ústiace do Tomanovskej doliny, ktorá je odnožou Tichej doliny. Voda z tejto lokality tak odteká Tomanovským potokom do Tichého potoka v povodí Váhu. Severným smerom sa nachádza Dolina Miętusia, ktorou vodu z tejto časti odvádza Kirowa Woda do Dunajca.[3] Blízko vrcholu sa nachádza niekoľko turistom neprístupných jaskýň. Je záverom a dominantou malého hrebeňa Kozí chrbát (Kozi Grzbiet), ktorý sa tiahne smerom z hlavného hrebeňa na sever. Tento vrchol sa vypína nad viacerými dolinami, napr. nad Rozpadlou dolinkou, Litworovou dolinou (PL) a Mulowou dolinou (PL).
Východne sa nachádza Giewont (1 895 m n. m.), Malolučniak (2 105 m n. m.), Kondratova kopa (2 005 m n. m.), Suchá kopa (1 893 m), Goričková (1 912 m n. m.), Kasprov vrch (1 987 m n. m.), Magura (1 902 m n. m.) a Veľká kopa (2 052 m n. m.), južne Predný Holý vrch (1 984 m n. m.), Krížna (2 039 m n. m.), Veľká Brdárova grapa (1 859 m n. m.), Brdárová zvonica (1 713 m n. m.), Liptovská Tomanová (1 839 m n. m.), Poľská Tomanová (1 977 m n. m.), Stoly (1 956 m n. m.) a Smrečiny (2 068 m n. m.), západne Ornak (1 854 m n. m.), Temniak (2 090 m n. m.) a Wysoka Turnia (1 643 m n. m.) a severne Chuda Turnia (1 858 m n. m.), Uplaziańska Kopka (1 457 m n. m.), Lysanki (1 447 m n. m.) a Wielka Turnia (1 847 m n. m.).[2] Vrcholom prechádza turisticky značená hrebeňovka.[3]
Výhľady
[upraviť | upraviť zdroj]Turisticky prístupný hôľnato-skalnatý vrchol[6] umožňuje kruhový rozhľad. Viditeľné sú mnohé vrcholy Západných a Vysokých Tatier, okolité doliny a pri vhodných podmienkach aj východná časť Nízkych Tatier, časť Krivánskej Fatry, Oravských Beskýd a pohoria v priľahlej časti Poľska.[7]
Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]- po
červeno značenej hrebeňovke:
- od severozápadu z lokality Cudakowa Polana v Doline Kościeliska cez Temniak (2 090 m n. m.)
- od východu z Kasprovho vrchu (1 987 m n. m.) cez Kondratovu kopu (2 005 m n. m.)
- po
modrej značke z Kościeliska, Gronik cez Przysłop Miętusi a Malolučniak (2 105 m n. m.)[3]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b In: Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, dostupné v archíve.
- ↑ a b c TM 112 Západné Tatry – Roháče (10. vydanie, 2024) – Turistické mapy VKÚ [online]. vku-mapy.sk, [cit. 2024-04-18]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2024-04-19]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-04-19]. Dostupné online.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-04-19]. Dostupné online.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-04-19]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2024-04-19]. Dostupné online.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]- Západné Tatry
- Červené vrchy
- Tichá dolina (národná prírodná rezervácia)
- Tatranský národný park
- Zoznam vrcholov v Západných Tatrách
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kresanica
