Malolučniak
| Malolučniak | |
| Małołączniak | |
| vrch | |
 Malolučniak od Kresanice
| |
| Štáty |  Slovensko,  Poľsko
|
|---|---|
| Regióny | Prešovský kraj, Malopoľské vojvodstvo |
| Okresy | Poprad, Powiat tatrzański |
| Obce | Vysoké Tatry, Kościelisko |
| Časť | Červené vrchy |
| Pohorie | Tatry |
| Podcelok | Západné Tatry |
| Povodia | Dunajec, Váh |
| Nadmorská výška | 2 104,8 m n. m. |
| Relatívna výška | 59 m |
| Súradnice | 49°14′08″S 19°55′10″V / 49,2356°S 19,9194°V |
| Geologické zloženie | vápenec |
| Orogenéza/vrásnenie | alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | po  modrej značke z Kościeliska
|
  Poloha v rámci Slovenska
| |
 Poloha v rámci Tatier
| |
| Wikimedia Commons: Małołączniak | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Malolučniak[1] (2 096 m n. m.[2]; poľ. Małołączniak) je vrch v hlavnom hrebeni Západných Tatier na slovensko-poľskej hranici. Leží nad ohybom Tichej doliny nad Podbanským, približne 25 km severovýchodne od Liptovského Hrádku.[3]
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Nachádza sa v strednej časti Tatier, vo východnej polovici podcelku Západné Tatry a v časti Červené vrchy.[4] Leží na slovensko-poľskej hranici; južné svahy zasahujú do katastra mesta Vysoké Tatry v okrese Poprad v Prešovskom kraji[1], severná časť hrebeňa patrí obci Kościelisko v Powiate tatrzańskom v Malopoľskom vojvodstve.[5] Najbližšími sídlami sú severne situované Kościelisko a Zakopané v Poľsku a južne ležiace Podbanské, juhozápadne Pribylina a juhovýchodne Štrbské Pleso a Vyšné Hágy na Slovensku.[2] Vrch sa nachádza v Tatranskom národnom parku v slovenskej i poľskej časti pohoria a južná časť hrebeňa je súčasťou národnej prírodnej rezervácie Tichá dolina.[3]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Malolučniak leží v hlavnom hrebeni Západných Tatier, medzi Kondratovou kopou (2 005 m n. m.), oddelenou Malolučniackym sedlom (1 924 m n. m.) a Kresanicou (2 122 m n. m.), oddelenou Litvorovým sedlom (2 037 m n. m.). Južné svahy klesajú do Javorového žľabu ústiaceho do Tomanovskej doliny, ktorá je odnožou Tichej doliny. Voda z tejto oblasti odteká Tomanovským potokom do Tichého potoka v povodí Váhu. Severným smerom vybieha z vrchu rázsocha zvaná Czerwony Grzbiet, ktorá oddeľuje Dolinu Malej Laki a Dolinu Miętusia. Voda zo severnej časti hrebeňa odteká do Dunajca.[3]
Východne sa nachádza Myślenickie Turnie (1 360 m n. m.), Sucha Czuba (1 696 m n. m.), Kondratova kopa (2 005 m n. m.), Suchá kopa (1 893 m), Goričková (1 912 m n. m.), Kasprov vrch (1 987 m n. m.) a Magura (1 902 m n. m.), južne Veľká kopa (2 052 m n. m.), Predný Holý vrch (1 984 m n. m.), Krížna (2 039 m n. m.), Veľká Brdárova grapa (1 859 m n. m.), Brdárová zvonica (1 713 m n. m.), Liptovská Tomanová (1 839 m n. m.) a Poľská Tomanová (1 977 m n. m.), západne Stoly (1 956 m n. m.), Temniak (2 090 m n. m.), Kresanica (2 122 m n. m.) a Chuda Turnia (1 858 m n. m.) a severne Uplazianska Kopka (1 457 m n. m.), Hruby Regiel (1 339 m n. m.), Lysanki (1 447 m n. m.), Wielka Turnia (1 847 m n. m.), Giewont (1 895 m n. m.) a Suchy Wierch (1 508 m n. m.).[2] Vrcholom prechádza turisticky značená hrebeňovka.[3]
Malolučniak je budovaný prevažne vápencami a dolomitmi, miestami vystupujú k povrchu i kryštalické bridlice. Vrcholové partie pokrývajú nízke trávy, medzi ktorými prevažuje Oreochloa disticha a Juncus trifidus. Miestami rastie aj v Tatrách vzácna rastlina žltohlav európsky (Trollius altissimus). Na svahoch hory sa nachádza aj mnoho jaskýň, napríklad Veľká Snežná jaskyňa (najdlhšia a najhlbšia poľská jaskyňa), jaskyňa Snežná studňa a jaskyňa Šedý kostol.[6]
Výhľady
[upraviť | upraviť zdroj]Turisticky prístupný skalnato-trávnatý vrchol[6] umožňuje kruhový rozhľad. Viditeľné sú mnohé vrcholy Západných a Vysokých Tatier, okolité doliny a pri vhodných podmienkach aj veľká časť Nízkych Tatier a severný horizont od Krivánskej Fatry a Oravských Beskýd až po Spišskú Maguru.[7]
Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]- po
červeno značenej hrebeňovke:
- od severozápadu z lokality Cudakowa Polana v Doline Kościeliska cez Temniak (2 090 m n. m.)
- od východu z Kasprovho vrchu (1 987 m n. m.) cez Kondratovu kopu (2 005 m n. m.)
- po
modrej značke z Kościeliska, Gronik cez Przysłop Miętusi[3]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b In: Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, dostupné v archíve.
- ↑ a b c TM 112 Západné Tatry – Roháče (10. vydanie, 2024) – Turistické mapy VKÚ [online]. vku-mapy.sk, [cit. 2024-04-18]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2024-04-18]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-04-18]. Dostupné online.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-04-18]. Dostupné online.
- ↑ a b Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-04-18]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2024-04-17]. Dostupné online.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]- Západné Tatry
- Červené vrchy
- Tichá dolina (národná prírodná rezervácia)
- Tatranský národný park
- Zoznam vrcholov v Západných Tatrách
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Malolučniak
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Poloha na turistickej mape
- Malolučniak na Turistika.cz
- Malolučniak na Roháče.cz