Poľská Tomanová
| Poľská Tomanová | |
| Tomanowy Wierch Polski | |
| vrch | |
 Poľská Tomanová
| |
| Štáty |  Slovensko,  Poľsko
|
|---|---|
| Regióny | Prešovský kraj, Malopoľské vojvodstvo |
| Okresy | Poprad, Powiat tatrzański |
| Obce | Vysoké Tatry, Kościelisko |
| Časť | Liptovské Tatry |
| Pohorie | Tatry |
| Podcelok | Západné Tatry |
| Povodia | Dunajec, Váh |
| Nadmorská výška | 1 977,3 m n. m. |
| Relatívna výška | 181 m |
| Súradnice | 49°12′48″S 19°54′09″V / 49,2133°S 19,9024°V |
| Orogenéza/vrásnenie | alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | neprístupný |
| Prvovýstup | Ludwik Zejszner |
| - dátum | 1838 |
  Poloha v rámci Slovenska
| |
 Poloha v rámci Tatier
| |
| Wikimedia Commons: Poľská Tomanová | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Poľská Tomanová[1] (1 977,3 m n. m.[2][3]; poľ. Tomanowy Wierch Polski) je hôľnatý vrch v hlavnom hrebeni Západných Tatier na slovensko-poľskej hranici. Leží v závere Tomanovskej doliny nad Podbanským, približne 22 km severovýchodne od Liptovského Hrádku.[4] Je turisticky neprístupný.
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Nachádza sa v strednej časti Tatier, vo východnej polovici podcelku Západné Tatry, v ich časti Liptovské Tatry.[5] Leží na slovensko-poľskej hranici, na pomedzí Prešovského kraja a Malopoľského vojvodstva. Východná a južná časť hrebeňa patrí do katastra mesta Vysoké Tatry[1] v okrese Poprad, severozápadná zasahuje na územie obce Kościelisko v Powiate tatrzańskom.[6] Najbližšími sídlami sú severne ležiace Kościelisko, severovýchodne mesto Zakopané a na slovenskom území je južným smerom situované Podbanské a juhozápadne Pribylina.[2] Vrch sa nachádza v Tatranskom národnom parku v slovenskej i poľskej časti, východná a južná časť hrebeňa je súčasťou národnej prírodnej rezervácie Tichá dolina.[4]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Poľská Tomanová leží v hlavnom hrebeni Západných Tatier, medzi Temniakom (2 090 m n. m.) a Smrečinami (2 068 m n. m.). Je uzlovým vrchom a vybieha z neho na východ rázsocha Liptovskej Tomanovej (1 839 m n. m.) a na juh Hlinský hrebeň. Severným smerom pokračuje hlavný hrebeň, kde v severne situovanom Tomanovskom sedle končia Červené vrchy a začínajú Liptovské Tatry, juhozápadne pokračuje hrebeň Smrečinským sedlom. Severovýchodné svahy padajú do Tomanovskej doliny, východné do Javorovej doliny a juhozápadné do Širokého žľabu, ktoré ústia do mohutnej Tichej doliny. Nimi zároveň odteká voda z tejto oblasti do Tichého potoka v povodí Váhu. Severozápadne leží Dolina Tomanowa, ktorou voda prúdi Tomanowym potokom do Čierneho Dunajca.[4]
Severne sa nachádza Wysoka Turnia (1 643 m n. m.), Chuda Turnia (1 858 m n. m.), Temniak (2 090 m n. m.), Tomanovským sedlom oddelené Stoly (1 956 m n. m.), Kresanica (2 122 m n. m.), Malolučniak (2 104 m n. m.) a Kondratova kopa (2 005 m n. m.), východne Suchá kopa (1 893 m n. m.), Goričková (1 912 m n. m.), Kasprov vrch (1 987 m n. m.), Liptovská Tomanová (1 839 m n. m.), Magura (1 902 m n. m.), Veľká kopa (2 052 m n. m.), Predný Holý vrch (1 984 m n. m.) a Veľká Brdárova grapa (1 859 m n. m.), južne Krížna (2 039 m n. m.), Brdárová zvonica (1 713 m n. m.), Hlina (1 495 m n. m.) a Holý vrch (1 863 m n. m.) a západne Kotlová (1 985 m n. m.), Smrečiny (2 068 m n. m.), Veľká Kamenistá (2 127 m n. m.), Blyšť (2 169 m n. m.), Klin (2 173 m n. m.), Končistá (1 994 m n. m.), Ornak (1 854 m n. m.) a Kominiarski Wierch (1 829 m n. m.).[2] Na vrchol nevedie značený turistický chodník.[4]
Lavínové žľaby
[upraviť | upraviť zdroj]Na viacero strán z neho spadajú viaceré väčšie lavínové žľaby, napr. Široký žľab, Suchý žľab, Javorový žľab alebo Suchi Tomanowski žľab v Poľsku.
Výhľady
[upraviť | upraviť zdroj]Turisticky neprístupný hôľnato-skalnatý vrchol[7] umožňuje kruhový rozhľad. Viditeľné sú mnohé vrcholy Západných a Vysokých Tatier, okolité doliny a pri vhodných podmienkach aj východná časť Nízkych Tatier s Kráľovou hoľou (1 946 m n. m.) a časť Oravských Beskýd.[8]
Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]Táto časť Liptovských Tatier nie je voľne turisticky prístupná. V slovenskej časti vedie najbližšie 
žlto značená trasa Tichou dolinou.[4]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b In: Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, dostupné v archíve.
- ↑ a b c TM 112 Západné Tatry – Roháče (10. vydanie, 2024) – Turistické mapy VKÚ [online]. vku-mapy.sk, [cit. 2024-04-22]. Dostupné online.
- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 38.
- ↑ a b c d e Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2024-04-22]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-04-22]. Dostupné online.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-04-22]. Dostupné online.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-04-22]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2024-04-22]. Dostupné online.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]- Západné Tatry
- Liptovské Tatry
- Tichá dolina (národná prírodná rezervácia)
- Tatranský národný park
- Zoznam vrcholov v Západných Tatrách
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Poľská Tomanová
