Preskočiť na obsah

Hypotaurín

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Hypotaurín
Hypotaurín
Hypotaurín
Hypotaurín
Hypotaurín
Všeobecné vlastnosti
Sumárny vzorec C2H7NO2S
Systematický názov Kyselina 2-aminoetán-1-sulfínová
Fyzikálne vlastnosti
Molárna hmotnosť 109,15 g/mol
Ďalšie informácie
Číslo CAS 300-84-5
PubChem 107812
ChemSpider 96959
SMILES O = S(O)CCN
3D model (JSmol) Interaktívny 3D model
Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI.
Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok.

Hypotaurín je sulfínová kyselina, ktorá vzniká ako medziprodukt pri syntéze taurínu.[1] Podobne ako taurín je to endogénny neurotransmiter, ktorý pôsobí na glycínové receptory.[2] Je to osmolyt, ktorý má antioxidačné vlastnosti.[3]

Metabolizmus

[upraviť | upraviť zdroj]

Hypotaurín vzniká z cysteínu (a homocysteínu). U cicavcov dochádza k syntéze hypotaurínu v pankrease. V prípade syntézy cez cysteínsulfinát sa najprv cysteín oxiduje na sulfínovú kyselinu pôsobením cysteíndioxygenázy. Cysteínsulfinát sa potom dekarboxyluje pôsobením sulfinoalaníndekarboxylázy, čím vzniká hypotaurín:[1]

cysteín + O2 → cysteínsulfinát
cysteínsulfinát → hypotaurín + CO2

Alternatívnou cestou je potom dekarboxylácia cysteínu za vzniku cysteamínu. U cicavcov táto reakcia nie je bežná a cysteamín zvyčajne vzniká rozkladom koenzýmu A, ktorého je súčasťou. Cysteamín sa následne oxiduje pôsobením cysteamíndioxygenázy:[4]

cysteamín + O2 → hypotaurín

Hypotaurín sa nakoniec oxiduje pôsobením hypotauríndehydrogenázy, čo vedie k vzniku taurínu:[5]

hypotaurín + H2O + NAD+ → taurín + NADH + H+
Hypotaurín (3) je jedným z intermediátov premeny cysteínu (1) na taurín (4).

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b DOBROTA, Dušan, a kol. Lekárska biochémia. 2. vyd. Martin : Osveta, 2016. 799 s. ISBN 978-80-8063-444-5. S. 319 – 321.
  2. Kalir, Asher; Kalir, Henry H. "Biological activity of sulfinic acid derivatives" in Chemistry of Sulphinic Acids, Esters Their Derivatives Edited by Patai, Saul. Wiley, New York, 1990, pp. 665.
  3. Paul H. Yancey. Organic osmolytes as compatible, metabolic and counteracting cytoprotectants in high osmolarity and other stresses. Journal of Experimental Biology, 2005, s. 2819–2830. DOI10.1242/jeb.01730. PMID 16043587.
  4. GALLEGO-VILLAR, L; HANNIBAL, L; HÄBERLE, J. Cysteamine revisited: repair of arginine to cysteine mutations. Journal of inherited metabolic disease, 2017-7, roč. 40, čís. 4, s. 555–567. PMID: 28643139 PMCID: PMC5740875. Dostupné online [cit. 2024-01-28]. ISSN 0141-8955. DOI10.1007/s10545-017-0060-4.
  5. Sumizu K. Oxidation of hypotaurine in rat liver. Biochim. Biophys. Acta, 1962, s. 210–212. DOI10.1016/0006-3002(62)90357-8. PMID 13979247.

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Hypotaurine na anglickej Wikipédii.