Maďarčina

	Maďarčina; (Magyar nyelv)
Štáty	Maďarsko; Rumunsko; Slovensko; Srbsko; Ukrajina; USA; Kanada; Chorvátsko; Rakúsko
Región	Stredná Európa
Počet hovoriacich	15,0 miliónov
Poradie	66. miesto
Klasifikácia	uralské jazyky ugrofínske jazyky ugorské jazyky; ;
Písmo	latinka
Postavenie
Úradný jazyk	Maďarsko; Európska únia; Regionálny alebo miestny jazyk v styku s úradmi v štátoch:; Rumunsko; Slovensko; Slovinsko; Rakúsko; Srbsko (Vojvodina)
Regulátor	Maďarská akadémia vied
Jazykové kódy
ISO 639-1	hu
ISO 639-2	hun
ISO 639-3	hun
Wikipédia
Adresa	hu.wikipedia.org
Pomenovanie	Wikipédia, a szabad lexikon
	Pozri aj: Jazyk – Zoznam jazykov
	Jazykový portál

Dvojjazyčné tabule na začiatku obce (Milhosť, Slovensko)

Maďarčina (maď. magyar nyelv) je jediný jazyk v strednej Európe, ktorý nie je indoeurópskym jazykom.

Maďarsky hovorí dnes asi 14,5 miliónov ľudí, z toho asi 10 miliónov v Maďarsku. Je úradným jazykom v Maďarsku a od 1. mája 2004 tiež jedným z úradných jazykov v EU. Jazykový kód alebo po anglicky Language Code je hu príp. hun (podľa ISO 639).

Dejiny

Dejiny maďarčiny sa delia na niekoľko období, ktoré nasledujú po tzv. ugorskom období uralských jazykov, hoci o vlastnej „maďarčine“ možno hovoriť najskôr od príchodu do Panónskej panvy (roku 896):

pramaďarské obdobie (1000/500 pred Kr. – 896/1000 po Kr.):
- obdobie pobytu pri Urale (asi do 500 pred Kr.) – Pramaďari žili ešte vo svojich uralských sídlach
- obdobie migrácie (500 pred Kr. – 896 po Kr.) – Pramaďari sa postupne presúvali, až roku 896 dosiahli horné Potisie (Maďarsko) a roku 1000 vytvorili kráľovstvo
staromaďarské obdobie (896/1000 – cca 1541): obdobie do začiatku nadvlády Turkov nad Maďarmi
stredomaďarské obdobie (1541 – cca koniec 18. storočia): obdobie do osvietenstva (maďarského národného obrodenia)
novomaďarské obdobie (od konca 18. storočia dodnes)

Prvé nápisy v maďarčine možno pochádzajú z 10. storočia, písané ešte v rovásírás (tzv. staromaďarskom runovom písme), ale ich datovanie a relevancia sú veľmi sporné.

Od vzniku Uhorska (10. storočie) až do roku 1844 bola úradným jazykom latinčina.

Prvé písomné pamiatky sú len cudzojazyčné texty s niekoľkými maďarskými slovami. Prvé sú arabsko-perzské a byzantské pramene z 9. a 10. storočia, od 11. storočia aj uhorské pramene. Prvým takýmto uhorským prameňom je Zakladacia listina benediktínskeho kláštora v Tihanyi asi z roku 1055. V latinskom texte je 58 maďarských slov a 33 prípon.

Prvý súvislý text v maďarčine (190 slov, modlitba) pochádza z konca 12. storočia, prvá maďarská báseň (verzia latinského Planctus Sanctae Mariae) asi z roku 1300.

Prvé knihy v maďarčine sú z 15. storočia, spravidla kódexy s náboženským obsahom. Od konca 15. storočia sú známe aj početné svetské texty (listy a historické piesne).

Kým dovtedy boli texty v jednotlivých nárečiach, od konca 16. storočia možno pozorovať vytváranie nadregionálnej nárečovej normy. Vzniká však veľmi pomaly a stále sa rozlišuje variant západný, severný, východný a variant území pod tureckou nadvládou. V 17. a 18. storočí sa tento rozdiel v dokumentoch zmenšil na variant západný (po oboch brehoch Dunaja) a variant východný (po oboch brehoch Tisy). K vytvoreniu úplne jednotného spisovného jazyka došlo (podobne ako na Slovensku) až koncom 18. storočia a v prvej polovici 19. storočia v dôsledku osvietenských myšlienok a ako reakcia na germanizačné tendencie Jozefa II. koncom 18. storočia ^{[chýba zdroj]}.

Prvé akademické pravidlá maďarského pravopisu vyšli roku 1832. Roku 1844 sa maďarčina stala úradným jazykom Uhorska namiesto latinčiny.

Pôvod slov

Percentuálny prehľad prevzatých slov^[1]

Neznámy pôvod			30 %
Ugrofínsky pôvod			21 %
Slovanské jazyky			20 %
Germánske jazyky			11 %
Turkické jazyky			9,5 %
Latinčina a gréčtina			6 %
Románske jazyky			2,5 %
Ostatné			1 %

Rozšírenie

Maďarčina sa používa v nasledujúcich oblastiach:

Štát	Obyvatelia
Maďarsko	9 546 374 (sčítanie 2001 Archivované 2007-09-27 na Wayback Machine)
Rumunsko (hlavne Sedmohradsko)	1 443 970 (sčítanie 2002)
Slovensko (v pohraničných oblastiach s Maďarskom)	520 528 (sčítanie 2001 Archivované 2007-05-16 na Wayback Machine)
Srbsko (hlavne Vojvodina)	285 000 (sčítanie 2002)
Ukrajina (hlavne Zakarpatská Ukrajina)	149 400 (sčítanie 2001 Archivované 2004-11-01 na Wayback Machine)
Kanada	75 555 (sčítanie 2001 Archivované 2008-02-13 na Wayback Machine)
Izrael	70 000
Rakúsko (hlavne Burgenland)	22 000
Chorvátsko	16 500
Slovinsko	9 240

Zdroje: Sčítania obyvateľstva; Ethnologue

Maďarsky hovoriaci obyvatelia žijú taktiež v štátoch Argentína, Austrália, Belgicko, Brazília, Kanada, Česko, Fínsko, Francúzsko, Nemecko, Holandsko, Taliansko, Švajčiarsko, Spojené štáty, Spojené kráľovstvo, Venezuela a v ostatných častiach sveta (približne milión hovoriacich).

Postavenie v jednotlivých krajinách

Maďarčina je úradný jazyk Maďarska, jedným z úradných jazykov Európskej únie a jedným z úradných jazykov oblasti Vojvodiny v Srbsku. V styku s úradmi sa popri vlastnom úradnom/štátnom jazyku môže maďarčina používať v Rumunsku a na Slovensku v obciach s viac než 20% podielom Maďarov, ďalej v Rakúsku len v obciach Oberpullendorf, Oberwart, Rotenturm an der Pinka a Unterwart, v Slovinsku len v obciach Hodoš, Šalovci, Moravske Toplice, Dobrovnik a Lendava ^{[chýba zdroj]}, v Chorvátsku v obciach, kde tvoria viac ako tretinu (to sú v praxi len dve obce) a na Ukrajine na „miestach“ kde tvoria viac ako polovicu obyvateľstva (to sa v praxi týka viacero obcí v južnej Zakarpatskej oblasti).

Nárečia

Maďarčina sa delí na tieto nárečia (dialekty):

západný – v západnom Maďarsku
zadunajský – v západnom Maďarsku a na Slovensku na západ od Váhu
alföldský (=južný) – Baranská župa a Šomoďská župa
dunajsko-tiský (=potiský) – medzi Dunajom a Tisou, vo Vojvodine a v Sedmohradsku
palócky (=severozápadný) – v severnom strednom Maďarsku a na Slovensku medzi Váhom a Hornádom
severovýchodný – v severovýchodnom Maďarsku, na Slovensku na východ od Hornádu, na Ukrajine a na severozápade Sedmohradska
mezöségsky (=stredosedmohradský) – v strednom Sedmodhradsku
sikulský – Sikuli (v Sedmohradsku) a nárečie Čangóv (oblasť Bacău)

Čangóovia hovoria dialektom izolovaným od ostatných Maďarov, preto si uchovali dialekt veľmi podobný stredovekej maďarčine.

Príklady

Tento článok obsahuje výslovnosť zapísanú znakmi medzinárodnej fonetickej abecedy IPA. Informácie o tejto abecede nájdete v rovnomennom článku. Zobrazenie niektorých znakov nemusí byť v niektorých internetových prehliadačoch korektné.

maďarský : magyar /mɑɟʝɑr/ [maďar]
ahoj: szia /siɑ/ [sija]
dobrý deň: jó napot (kívánok) [/joːnɑpot kivaːnok/] [jónapot kivánok]
prosím: kérem (szépen) /keːrɛm seːpɛn/, legyen szíves /lɛɟʝɛn sivɛʃ/ [läďän siväš]
prepáč(te): bocsánat /botʃaːnɑt/ [bočánat]
ďakujem: köszönöm /køsønøm/ [kösönöm]
toto: az /ɑz/ ez/ɛz/ [äz]
koľko?: mennyi? /mɛɲɲi/ [mäňňi]
koľko to stojí?: mennyibe kerül? /mɛɲɲibe kɛryl/ [mäňňibä kärül]
áno: igen /iɡɛn/ [igän]
nie: nem /nɛm/ [näm]
nerozumiem: nem értem /nɛm eːrtɛm/ [näm értäm]
neviem: nem tudom /nɛm tudom/ [näm tudom]
kde je WC?: Hol van a vécé? /hol vɑn ɑ veːtseː/ [hol van a vécé]
ovocná šťava: gyümölcslé /ɟʝymøltʃleː/ [ďümölčlé]
voda: víz /viːz/ [víz]
víno: bor /bor/ [bor]
pivo: sör /ʃør/ [šör]
čaj: tea /tɛɑ/ [täa]
mlieko: tej /tej/ [täj]
hovoríte anglicky?: Beszél angolul? /besél ɑnɡolul/ [bäsél angolul]
pomoc!: Segítség! /ʃɛɡiːtʃːeːɡ/ [šägíčšég]
pracuj! dolgozz [dolgozz]

Vzorový text – Všeobecná deklarácia ľudských práv

Maďarčina: Minden emberi lény szabadon születik és egyenlő méltósága és joga van. Az emberek, ésszel és lelkiismerettel bírván, egymással szemben testvéri szellemben kell hogy viseltessenek.

Slovenčina: Všetci ľudia sa rodia slobodní a sebe rovní, čo sa týka ich dôstojnosti a práv. Sú obdarení rozumom a majú navzájom konať v bratskom duchu.

Ukážky písomností v maďarčine

Maďarský prepis Husitskej Biblie (okolo roku 1466)
Halotti beszéd – Najstarší zachovaný súvislý text v maďarčine (1192 – 1195), obsahuje početné slovanské slová
Stránka z knihy (1533)
Titulná strana maďarských novín Arany Tarsoly