Salvádor

	Salvádorská republika
Vlajka	Znak
	Národné motto:; Dios, Unión, Libertad; (Boh, Jednota, Sloboda)
	Štátna hymna:; Himno Nacional de El Salvador; (Národná hymna Salvádoru)
Miestny názov
• dlhý	República de El Salvador
• krátky	El Salvador
Hlavné mesto	San Salvador; 13°40′ s.š. 89°10′ z.d.
Najväčšie mesto	San Salvador
Úradné jazyky	španielčina, aztéčtina (nahuatl) ;
Štátne zriadenie; Prezident; Viceprezident	Prezidentská republika; Nayib Bukele
Vznik	15. september 1821 (od Španielska); 13. apríl 1839 (zánik Stredoamerickej konfederácie)
Susedia	Guatemala, Honduras
Rozloha; • celková; • voda (%)	; 21 041 km² (148.) ; km² (1,5 %)
Počet obyvateľov; • odhad (2016); • hustota (2016)	; 6 344 722 (99.) ; ; 303,1/km² (47.)
HDP; • celkový; • na hlavu (PKS)	2015; 28,986 mld. $ (?.); 8 668 $ (?.)
Mena	americký dolár, Bitcoin (od 7. septembra 2021) (USD, BTC)
Časové pásmo; • Letný čas	(UTC); (UTC)
Medzinárodný kód	SLV /SV
Medzinárodná poznávacia značka	ES
Internetová doména	.sv
Smerové telefónne číslo	+503
	¹ Americký dolár je hlavná mena, ktorá sa používa v bežnom styku. Nahradil salvádorský colón, ktorý už nie je v obehu od roku 2001.

Toto je článok o krajine. O jej hlavnom meste pozri San Salvador (Salvádor).

Súradnice: 13°40′08″S 88°51′58″Z / 13,668889°S 88,866111°Z / 13.668889; -88.866111

Salvádor (normovaný názov ^[1], zriedkavo: El Salvador^[2]; od cca. 50. rokov 20. stor. do roku 1991 aj: Salvador; cca. do 40. rokov 20. stor. len: Salvador alebo San Salvador alebo El Salvador ^[3]^[4]^[5]^[6]^[7]^[8]; po španielsky El Salvador - doslova "Spasiteľ"), dlhý tvar Salvádorská republika^[1] (po španielsky República de El Salvador), je štát v Strednej Amerike, ktorý sa nachádza pri pobreží Tichého oceánu. Na severozápade susedí s Guatemalou a na severovýchode s Hondurasom. S počtom obyvateľov viac ako 6 miliónov na rozlohe 21 041 km² je s hustotou 303,1 obyvateľov na km² najhustejšie zaľudnenou krajinou v Amerike.

Geografia

Salvádor je jedinou krajinou v Strednej Amerike, ktorá nemá pobrežie na Karibskom mori. Povrch krajiny je zväčša hornatý, s úzkou pobrežnou nížinou a centrálnou náhornou planinou.

Salvádor je známy svojimi sopkami, spomedzi ktorých sú najznámejšie Ilamatepec (v departmente Santa Ana), Chichontepec (San Vicente), San Salvador (San Salvador), Chaparrastique (San Miguel) a Izalco.

Podnebie v Salvádore je celý rok takmer rovnaké. Od pobrežia často fúka vietor, ktorý prináša vlahu a teplo do vnútrozemia. Priemerné ročné teploty dosahujú takmer 25 °C. Najchladnejší mesiac je december a január, najteplejší apríl. Ročný priemer zrážok je 1 823 mm.

V Salvádore sú dve ročné obdobia: suché (november až apríl) a dažďové (máj až október). V období od júna do novembra zasahujú nad územie krajiny cyklóny z Karibskej oblasti. Vtedy sa môžu vyskytovať záplavy. Najničivejšie uragány v Salvádore boli: Fifi (1974), Gilbert (1988), Andrew (1992), Mitch (1998), Stan (2005) a Félix (2007).

Dejiny

V predkolumbovskom období bolo dnešné územie štátu osídlené rôznymi indiánskymi etnikami. Najväčším štátnym útvarom na jeho pôde bolo kráľovstvo Cuzcatlán. Španieli do Salvádoru prišli z Guatemaly v roku 1524. V koloniálnej ére bola krajina spravovaná z Guatemaly.

Prvé povstania za nezávislosť sa začali v roku 1811. Salvádor sa stal nezávislým od Španielska v roku 1821 a prestal byť súčasťou Stredoamerickej únie v roku 1839. Po jej rozpade nastalo obdobie občianskych nepokojov, ktoré trvalo až do roku 1871. V tomto období sa začala pestovať káva. V roku 1931 sa dostal k moci vojenským prevratom generál Maximiliano Hernández Martínez a o rok armáda potlačila rozsiahle roľnícke povstanie na západe krajiny, pričom zahynuli tisíce osôb. Hoci po generálnom štrajku v roku 1944 bol generál Martínez zvrhnutý, pokračovalo obdobie autoritárskych režimov, ktoré sa skončilo až v roku 1982 zvolením ustanovujúceho parlamentu. V roku 1984 sa konali prvé demokratické voľby prezidenta.

Medzitým v roku 1969 sa odohrala krátka vojna s Hondurasom, ktorá je známa aj ako "Stohodinová vojna" alebo nesprávne ako Futbalová vojna. Dôvodom bola snaha Hondurasu o pozemkovú reformu, ktorá by zvýhodňovala iba jeho občanov; to donútilo tisícky Salvádorčanov usídlených v Hondurase vrátiť sa domov, lebo boli vyvlastnení. Salvádor reagoval vyhlásením vojny Hondurasu. V sedemdesiatych rokoch pokles cien kávy na svetových trhoch a neustále volebné podvody vojenských vlád viedli k napätej situácii v krajine, ktorá vyvrcholila v roku 1980 zavraždením arcibiskupa zo San Salvadoru, Óscara Arnulfa Romera.

Tieto udalosti viedli k občianskej vojne, ktorá trvala 12 rokov (1980 – 1992), ktorá stála viac ako 70 000 životov. 16. januára 1992 ľavicové guerrilly a pravicová vláda vtedajšieho prezidenta Alfreda Cristianiho podpísali mierovú dohodu v Chapultepecu v Mexiku.

V prezidentských voľbách v marci 2009 zvíťazil ľavicovo orientovaný kandidát Carlos Mauricio Funes.

Demografia

Etnické zloženie obyvateľstva tvoria z 90 % mestici, z 9 % belosi a z 1 % Indiáni. Väčšina obyvateľov je španielskeho pôvodu. Ako v jedinej stredoamerickej krajine tu nežijú potomkovia čiernych Afričanov. Navyše, v roku 1930 generál Martínez vydal rasistický zákon, ktorým sa zakazuje, aby sa tu usídlili. To isté platilo pre Malajcov, Rómov a Arabov. Takmer 80 % obyvateľov je rímskokatolíckeho vyznania a takmer 20 % patrí k rôznym protestantským denomináciám.

V zahraničí žijú asi 3 milióny Salvádorčanov, najmä v USA, ale aj v Kanade, Taliansku, Austrálii a Švédsku.

Územné členenie

Salvádor sa delí na 14 departmentov v troch zónach (západná, stredná a východná). Každý department má na čele guvernéra menovaného prezidentom.

Ekonomika

Po podpise mierovej dohody v Chapultepecu zaznamenávala ekonomika mierny, ale trvalý rast. Od 1. januára 2001 sa americký dolár stal platidlom rovnocenným domácemu colónu, ktorý postupne ako platidlo v obchodnej praxi zanikol. Rastie podiel výroby a služieb na výkonnosti ekonomiky, a to na úkor pestovania kávy. Hlavné priemyselné odvetvia sú potravinárstvo, petrochémia, chémia, textilný a nábytkársky priemysel.

Salvádor podpísal dohodu o voľnom obchode s USA, Strednou Amerikou a Dominikánskou republikou (CAFTA), ako aj s Mexikom, Čile, Tchajwanom, Kolumbiou a Panamou.

Najväčším zdrojom príjmov do štátneho rozpočtu je DPH, ktorej sadzba je od roku 1995 13%. Dolarizácia ekonomiky spôsobila pokles úrokových sadzieb. Finančné agentúry ako Moody´s dávajú vyššie hodnotenie ekonomiky v Latinskej Amerike iba Čile a Mexiku. Salvádorské investície je možné nájsť v celej Strednej Amerike. Významným zdrojom vylepšujúcim zahraničnoobchodné saldo sú aj úspory, ktoré zasielajú krajania pracujúci v Severnej Amerike svojim príbuzným. Medziročná inflácia je menšia ako 10% a export stále rastie.

Slováci, ktorí tu pôsobili

Anton Figura (* 1909 – † 1996) – rímskokatolícky kňaz, salezián, misionár (misionárom bol 64 rokov; Kuba, Haiti, Dominikánska republika).^[9]

Referencie

↑ ^a ^b [1]
↑ KUSÝ, Ivan; ROSENBAUM, Karol. Slovenské pohl'ady. [s.l.] : Matica slovenská, 2005. 1004 s. S. 86.
↑ JACKO, J. Pravopis zemepisných názvov Salvádor, San Salvador, Salvador. In: Kultúra slova č. 8, 1985, S. 376-377 [2]
↑ KAČALA, Ján. Pravidlá slovenského pravopisu. 1. vyd. Bratislava : Veda, 1991. 535 s. ISBN 80-224-0080-7. S. 358.
↑ heslo Salvador a mapa Severná a Stredná Amerika (v hesle Amerika). . In: Slovenský náučný slovník. Ed. Pavel Bujnák. Zväzok I. A – D. Bratislava; Praha : Litevna, literárne a vedecké nakladateľstvo Vojtech Tilkovský, 1932. 344 s.
↑ Národný kalendár na ... rok .... [s.l.] : Tlačou a nákladom Kníhtlačiarne účastinárskej spoločnosti, 1931. 774 s. S. 132.
↑ COMMITTEE, Slovak Liberation. Právo Slovákov na samostatnosť vo svetle dokumentov: Biela kniha. [s.l.] : Slovenský Oslobodzovací Výbor, 1954. 1008 s. S. 176.
↑ Drobnosti. In: Slovenské noviny 21. apríla 1873, S. 3
↑ KUBANOVIČ, Zlatko: Historický náhľad do dejín slovenských saleziánov (Od dona Bosca do roku 1924). Bratislava : Don Bosco, 2019. ISBN 978-80-8074-436-6. S. 235 - 236.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Salvádor.

[G-1] [1]

[2] KUSÝ, Ivan; ROSENBAUM, Karol. Slovenské pohl'ady. [s.l.] : Matica slovenská, 2005. 1004 s. S. 86.

[Jacko-3] JACKO, J. Pravopis zemepisných názvov Salvádor, San Salvador, Salvador. In: Kultúra slova č. 8, 1985, S. 376-377 [2]

[4] KAČALA, Ján. Pravidlá slovenského pravopisu. 1. vyd. Bratislava : Veda, 1991. 535 s. ISBN 80-224-0080-7. S. 358.

[5] slo Salvador a mapa Severná a Stredná Amerika (v hesle Amerika). . In: Slovenský náučný slovník. Ed. Pavel Bujnák. Zväzok I. A – D. Bratislava; Praha : Litevna, literárne a vedecké nakladateľstvo Vojtech Tilkovský, 1932. 344 s.

[6] Národný kalendár na ... rok .... [s.l.] : Tlačou a nákladom Kníhtlačiarne účastinárskej spoločnosti, 1931. 774 s. S. 132.

[7] COMMITTEE, Slovak Liberation. Právo Slovákov na samostatnosť vo svetle dokumentov: Biela kniha. [s.l.] : Slovenský Oslobodzovací Výbor, 1954. 1008 s. S. 176.

[8] Drobnosti. In: Slovenské noviny 21. apríla 1873, S. 3

[9] KUBANOVIČ, Zlatko: Historický náhľad do dejín slovenských saleziánov (Od dona Bosca do roku 1924). Bratislava : Don Bosco, 2019. ISBN 978-80-8074-436-6. S. 235 - 236.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]

[8]

[9]

1