Augustín z Hippa

	Augustín z Hippa
	biskup hippský
	; portrét z Cambridgeskéhu triptychu, Simone Martini, Fitzwilliamovo múzeum, 1320 – 1325
Štát pôsobenia	Staroveký Rím
Funkcie a tituly
Biskup hippský
	395 – 430
Biografické údaje
Občianske meno	Aurelius Augustinus
Narodenie	13. november 354; Tagaste, Rímska ríša (dnešné Alžírsko)
Úmrtie	28. august 430 (75 rokov); Hippo Regius, Rímska ríša (dnešné Alžírsko)
Svätenia
Cirkev	Ranná kresťanská cirkev
Kňaz
Kňazská vysviacka	391; Hippo, Rímska ríša (dnešné Alžírsko)
Biskup
Konsekrácia	395; Hippo, Rímska ríša (dnešné Alžírsko)
Svätec
Kanonizácia	20. september 1295; Bonifác VIII.
Sviatok	28. august (rímskokatolícka a gréckokatolícka cirkev); 15. jún (východné kresťanské cirkvi)
V cirkvách	katolícke, pravoslávne, anglikánske, luteránske, starokatolícke cirkvi
Patrón	teológov, kníhtlačiarov, pomocník proti očným chorobám
Atribúty	biskupský odev, berla, husacie brko, horiace prebodnuté srdce, kniha
Odkazy
	Augustín z Hippa na catholic-hierarchy.org angl. ; Augustín z Hippa
	Biografický portál

Svätý Augustín, vl. menom Aurelius Augustinus (lat. Aurelius Augustinus Hipponensis) (* 13. november 354, Tagaste, dnes Souk-Ahras, Rímska ríša – † 28. august 430, Hippo Regius, dnes Annaba, Rímska ríša) bol kresťanský teológ, spisovateľ, filozof a mystik, cirkevný Otec, predstaviteľ latinskej patristiky. Je považovaný za jedného z najväčších mysliteľov; jeho život sa stal významnou kapitolou dejín filozofie a ľudského myslenia. Spolu so sv. Ambrózom, sv. Gregorom I. a sv. Hieronymom patrí medzi štyroch veľkých západných cirkevných Otcov.

Písal diela, ktoré sa dodnes vydávajú, z jeho spisov citovali stredovekí biskupi a vladári, protestantskí reformátori Martin Luther aj Ján Kalvín, ale aj pápeži moderných čias. Stal sa prvým filozofom na Západe od rozkvetu antických gréckych filozofických škôl.

Mladosť

Bol jedným z troch detí nižšieho štátneho úradníka menom Patricius a jeho manželky, neskoršej svätice Moniky. Otec bol pôvodne pohanom, no rok pred svojou smrťou sa dal pokrstiť.

Skôr než začalo Augustínovo duchovné účinkovanie, žil bujarým a bezstarostným životom obyčajného človeka ovplyvneného prostredím, v ktorom vyrastal.

Už od mladosti ho očarila filozofia, rétorika a antická literatúra (čítal diela Vergília, Cicera), no najviac ho uchvátili spisy starogréckeho filozofa Platóna.

Študoval rétoriku a gramatiku v Madaure (dnes M'Daourouch v severnom Alžírsku); právnické vzdelanie nadobudol v Kartágu. Počas tunajšieho pobytu sa zoznámil so šestnásťročným dievčaťom menom Melánia, s ktorou nasledujúcich štrnásť rokov žil v nelegitímnom zväzku (spolu sa im narodil syn Adeodatus).

Augustínovo obrátenie

Na jeho ďalší život mala veľký vplyv matka. Na jej nátlak skoncoval s dovtedajším životom, opustil Afriku a vydal sa do Ríma a v roku 384 prišiel do Milána. Zásadný prelom v jeho živote znamenalo stretnutie s učiteľom, neskorším svätým Ambrózom. Pod vplyvom Ambrózovho učenia a zoznámením sa s listami svätého Pavla prišlo v roku 386 k Augustínovmu obráteniu. Rozjímajúc sedel v záhrade v Miláne keď počul detský hlas, ktorý vravel „Tolle! lege!“ („Vezmi a čítaj!“). Vtedy pred sebou zbadal knihu so spismi sv. Pavla, ktorá sa otvorila na stránke s Listom apoštola Pavla Rimanom. Tu mu zrak padol na slová „Žime počestne ako vo dne; nie v hýrení a opilstve, nie v smilstve a necudnosti, nie v svároch a žiarlivosti, ale oblečte si Pána Ježiša Krista; a o telo sa nestarajte podľa jeho žiadostí.“ (Rim, 13, 13 – 14).

Tieto slová znamenali zásadný obrat v Augustínovom živote. Vzápätí sa rozišiel s matkou svojho syna, ešte niekoľko týždňov vyučoval ako profesor rétoriku aby hneď nato spolu s matkou a niekoľkými priateľmi opustil Miláno a uchýlil sa na neďalekom opustenom mieste. Tu v roku 387 prijal krst.

Nasledujúce obdobie putoval medzi viacerými miestami až sa dostal do mesta Hippo (dnešná Annaba v severnom Alžírsku) kde na želanie veriacich bol vysvätený na kňaza. V roku 394 vystriedal v biskupskom úrade biskupa Valéria a až do konca svojho života pôsobil v Hippe ako biskup. V tomto úrade, znášajúc všetky povinnosti (sám píše, že „stoná pod bremenom biskupského úradu“) sa naplno oddal službe Bohu a spoluveriacim: jeho zásluhou pri biskupskom paláci vznikol kláštor, v ktorom sa usadili klerici, ktorí prijali regule rádu (neskôr ich za svoje prijali augustiniáni), založeného na chudobe a odriekaní, kázal, pripravoval katechumenov, staral sa o chorých a siroty. Veľkú zásluhu mal na vykúpení mnohých zajatcov a otrokov, ktorí spolu s najbiednejšími ľuďmi z okolia tvorili základ jeho náboženskej obce.

Do sklonku jeho života spadá obdobie veľkej migrácie národov severnej Afriky, ktoré vyústilo v neustále ohrozenie najrôznejšími barbarskými kmeňmi. Práve v čase obliehania Hippa Vandalmi, koncom augusta roku 430, Augustín zomrel.

Telesné ostatky svätého Augustína sú dnes uložené v lombarskom meste Pavia v tunajšej Bazilike svätého Petra v nádhernej mramorovej arche (Arca di Sant'Agostino). Okolo roku 720 sa sem dostali zo severnej Afriky cez Sardíniu zásluhou pavijského biskupa Petra, ktorý ich vykúpil od Saracénov.

Filozofický a duchovný rozmer Augustínovho pôsobenia

V dogmatických sporoch s rôznymi heretikmi a schizmatikmi rozvinul kresťanskú vierouku, do ktorej nechal preniknúť niektoré idey novoplatonizmu. V zhode s apoštolom Pavlom učil, že človek je od prirodzenosti neschopný konať dobré skutky (náuka o dedičnom hriechu), že však určití jednotlivci sú z milosti Božej predurčení k večnému spaseniu (predestinácia). Zmysel dejín spočíva v zápase dobra a zla, v boji Božej obce (kresťanskej cirkvi) a obce diablovej (svetského štátu), ktorý skončí víťazstvom kráľovstva Božieho. Augustín vidí príslušníkov Božej obce aj mimo cirkvi, takže výťažky antickej kultúry sa môžu zachovať aj v kresťanskom svete.

Boh je najvyšším princípom a zdrojom svetla, najvyšším absolútnym a jednotným bytím, najvyššou pravdou a najvyšším dobrom („unum, verum, bonum“). Svet stvorila Božia tvorivá podstata z ničoho, všetko konečné má svoje obmedzené bytie od nej. Božia myseľ v sebe obsahuje na spôsob ideí podstatné tvary všetkých vecí, ktoré sa podľa týchto vzorov vo svete utvárajú. Poznať svet možno len poznávaním onej absolútnej pravdy, ku ktorej vedie cesta poznávaním seba samého, svojej vlastnej duše. Za jediného skutočného učiteľa pokladal Ježiša Krista.

Zviera má život, ale nemá rozum.

Viera sa delí podľa neho na vieru cirkvi a vieru jednotlivca. Viera cirkvi nie je to isté čo viera jednotlivca. Inštitucionalizovaná viera nevyhnutne speje k normatívnosti a dogmám, za čo platí rozchodom s ľuďmi a so skupinami, ktoré si vykladajú niektoré články jednej a tej istej viery do istej miery odlišne.

Augustínovi sa pripisuje výrok: „Noli foras ire, in te redi, in interiore homine habitat veritas“ („Nechoď von, do seba sa vráť, vnútri človeka pravda prebýva“).

Nad všetkými jeho výrokmi stoja slová adresované Bohu, akési životné krédo, ktorými začína svoju knihu Confessiones (Vyznania): „Stvoril si nás pre seba a nepokojné je naše srdce, kým nespočinie v Tebe.“

Svätý Augustín v umení

Význam osoby a diela svätého Augustína dokumentuje množstvo jeho umeleckých stvárnení ako aj veľký počet jemu zasvätených sakrálnych stavieb. Takmer z každej umeleckej epochy poznáme viacero diel s námetom tohto svätca. Z renesancie pochádzajú dve slávne Botticelliho diela – freska Svätý Augustín z roku 1480 vo florentskom Kostole Všetkých svätých a obraz Svätý Augustín píše vo svojej cele (v galérii Uffizi). Často sa postava svätého Augustína objavuje ako súčasť umeleckej kompozície obrazov s témou stvárnenia Panny Márie a Dieťaťa (napr. Raffaelova Madona del Baldacchino, Lottova Tróniaca Madona), príp. iných kompozícií (napr. del Sartova Dišputa o najsvätejšej Trojici, Botticelliho Premenenie Pána, svätý Hieronym a svätý Augustín a Korunovácia Panny Márie so štyrmi svätými)

Spomedzi sakrálnych stavieb je jednou z najznámejších renesančná Bazilika Sant'Agostino v Ríme, z našich končín napr. Kostol svätého Augustína v Stratenej alebo Kostol svätého Augustína v Tatranskej Štrbe.

Diela

De Agone Christiano liber unus
De Anima et eius Origine contra Vincentium Victorem libri quatuor
De Baptismo contra Donatistas libri septem
De Beata Vita liber unus
De Bono Coniugali liber unus
De Bono Viduitatis liber unus
De Catechizandis rudibus liber unus
De Civitate Dei contra Paganos libri viginti duo
De Coniugiis Adulterinis libri duo
De Consensu Evangelistarum libri quatuor
De Continentia liber unus
De Correptione et Gratia liber unus
De Cura pro Mortuis gerenda liber unus
De Disciplina Christiana tractatus unus
De diversis Quaestionibus ad Simplicianum libri duo
De diversis Quaestionibus octoginta tribus liber unus
De Divinatione Daemonum liber unus
De Doctrina Christiana libri quatuor
De Dono Perseverantiae liber unus
De Duabus Animabus contra Manichaeos liber unus
De excidio Urbis Romae tractatus unus
De Fide et Operibus liber unus
De Fide et Symbolo liber unus
De Fide rerum quae non videntur liber unus
De Genesi ad Litteram libri duodecim
De Genesi ad Litteram imperfectus liber
De Genesi contra Manichaeos libri duo
De Gestis cum Emerito Donatistarum episcopo liber unus
De Gestis Pelagii ad Aurelium liber unus
De Gratia Christi et de Peccato Originali contra Pelagium, ad Albinam, Pinianum, et Melaniam libri duo
De Gratia et Libero Arbitrio liber unus
De Haeresibus ad Quodvult Deum liber unus
De Immortalitate Animae liber unus
De Libero Arbitrio libri tres
De Magistro liber unus
De Mendacio liber unus
De Moribus Ecclesiae et De Moribus Manichaeorum libri duo
De Musica libri sex
De Natura Boni contra Manichaeos liber unus
De Natura et Gratia contra Pelagium, ad Timasium et Iacobum liber unus
De Nuptiis et Concupiscentia ad Valerium libri duo
De octo Dulcitii quaestionibus liber unus
De octo quaestionibus ex Veteri Testamento
De Opere Monachorum liber unus
De Ordine libri duo
De Origine Animae Hominis (= ep.)
De Patientia liber unus
De Peccatorum meritis et remissione et De Baptismo parvulorum ad Marcellinum libri tres
De Perfectione Iustitiae hominis, epistola seu liber ad Eutropium et Paulum
De Praedestinatione Sanctorum ad Prosperum et Hilarium liber unus
De Quantitate Animae liber unus
De Sancta Virginitate liber unus
De Scriptura sacra Speculum
De Sententia Iacobi (=ep.)
De Sermone Domini in monte libri duo
De Spiritu et Littera liber unus
De Symbolo ad Catechumenos tractatus unus
De Trinitate libri quindecim
De Unico Baptismo contra Petilianum
De Utilitate credendi ad Honoratum liber unus
De Utilitate Ieiunii tractatus unus
De Vera Religione liber unus

Pozri aj

Iné projekty

Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Augustín z Hippa
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Augustín z Hippa

Zdroje

"Dňa 28. augusta : Svätý náš otec Augustín, Ypponský biskup." In: Andrej Josafát Gregor Truch: Život svätých : Duchovné čítanie pre slovenských gréckokatolíckych veriacich na každý deň kalendárneho roka. Preklad a úprava: Michal Čarný. Prešov : Vydavateľstvo Michala Vaška, 2003, s. 442 – 457. ISBN 80-7165-381-0
"Augustín, biskup : 28. august." In: Antonín Čížek: Synaxár : Životy svätých. Prešov : Spolok biskupa Petra Pavla Gojdiča, 1998, s. 315 – 318. ISBN 80-967341-1-3
* Sl. Ravik, O světcích a patronech, Levné knihy KMa, Praha, 2006, ISBN 80-7309-343-X
FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

Ďalšia literatúra

BROWN, Peter. Augustin z Hipponu. Preklad Martin Pokorný. Vyd. 1. Praha : Argo, 2020. 453 s. (Ecce Homo; zv. 33.) ISBN 978-80-257-3318-9.

Externé odkazy

dielo obsahujúce Spovedné knihy s. Augustína : Corpus scriptorum ecclesiasticorum latinorum ... : Vol. 33 : S. Aureli Augustini Confessionum libri XIII. Pragae, Vindobonnae, Lipsiae : F. Tempsky, 1896. 435 s. - dostupné v Digitálnej knižnici UKB