Elektrický rušeň 122
| Elektrický rušeň radu 122 | |
 Elektrický rušeň radu 122 v Praskačke | |
| Prevádzkové parametre | |
|---|---|
| Maximálna rýchlosť | 90 km/h |
| Trvalý výkon | 2 040 kW |
| Napájacie sústavy | 3 kV js |
| Usporiadanie pojazdu | Bo' Bo' |
| Trvalá ťažná sila | 154 kN |
| Maximálna ťažná sila | 224 kN |
| Rozchod | 1 435 mm |
| Hmotnosť | 85 t |
| Adhézna hmotnosť | 85 t |
| Dĺžka cez nárazníky | 17 210 mm |
| Šírka | 2 950 mm |
| Priemer kolies | 1 050 mm |
| Výrobné údaje | |
| Výrobca | Škoda Plzeň |
| Prevádzkovateľ | (ČSD, ČD), ČD Cargo |
| Rok výroby | 1967 |
| Počet vyrobených kusov | 55 |
| V prevádzke v období | 1967 - súčasnosť |
| Staré označenie ČSD | E 469.2 |
| Továrenské označenie | Škoda 57E |
Elektrický rušeň 122 (predtým E 469.2) je rušeň pre jednosmernú napájaciu sústavu 3 kV určený pre nákladnú dopravu. Vyrábala ho plzenská firma Škoda (továrenské označenie Škoda 57E), vtedy nazývaná Závody V. I. Lenina, v roku 1967. Patrí k československých elektrickým rušňom tzv. I. generácie. Postupujúca elektrifikácia železníc v Československu si v 60. rokoch vynucovala dodávky ďalších typov rušňov vývojovo vychádzajúcich z prvej povojnovej série jednosmerných strojov neskoršej rady 140.
Konštrukcia
[upraviť | upraviť zdroj]
U rady 122 je použitá oceľová skriňa s dvoma koncovými stanovištami rušňovodiča, do ktorých je vstup z vonku, na rozdiel od starších radov z oboch strán. Sú použité nové čelá s odlišnými svetlami i svetlometom a na boku ozdobný plát, ktorý bol v pôvodnom nátere zdôraznený bielou farbou. Medzi stanovišťami sa nachádza strojovňa so štyrmi bočnými oknami na každej strane. Pohon zabezpečujú štyri trakčné motory, pre každú nápravu jeden.
Prevádzka
[upraviť | upraviť zdroj]Všetkých 55 kusov bolo dodaných do rušňového depa Ústí nad Labem, v ktorom zostali bez akýchkoľvek presunov dodnes (dnes ako SOKV v rámci spoločnosti ČD Cargo). V 60. rokoch síce slúžili aj v osobnej doprave, vozili osobné vlaky z Děčína do Lysej nad Labem alebo aj na trati z Ústí do Mostu. Zaujímavé bolo tiež ich nasadenie na rekreačných rýchlikoch, ktoré jazdili z NDR k letoviskám pri Čiernom mori. S týmito vlakmi jazdili z Děčína do Kutnej Hory. Väčšina ich nasadenia ale prebiehala a prebieha v nákladnej doprave. Ťažiskovým výkonom bývalo vozenie uhoľných vlakov z Třebušic. S týmito vlaky zachádzajú k elektrárňam Opatovice nad Labem, Chvaletice (železničná stanica Řečany nad Labem) a Mělník (železničná stanica Hněvice). V 90. rokoch počet uhoľných vlakov poklesol v súvislostí s plynofikáciu domácností a teplární. O to viac sa však objavujú na iných vlakoch, vrátane kontajnerových nákladných expresov a ucelených vlakov s automobilmi. Okrem okolia Prahy a východných Čiech zachádzajú až na Moravu a do Sliezska.
Napriek svojmu veku sú stále nosným radom u ČD Carga a nákladnú dopravu si bez nich stále nie je možné predstaviť.
Externý odkaz
[upraviť | upraviť zdroj]Iný projekt
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Elektrický rušeň 122
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Lokomotiva 122 na českej Wikipédii.