Elektrický rušeň 240
| Elektrický rušeň radu 240 | |
 Rušeň 240.129 v Bratislave hlav. stanici | |
| Prevádzkové parametre | |
|---|---|
| Maximálna rýchlosť | 120 km/h |
| Trvalý výkon | 3 080 kW |
| Napájacie sústavy | 25 kV~50 Hz |
| Regulácia výkonu | spínanie odbočiek transformátoru |
| Trakčný motor | Škoda 9 AL 4446 iP (4×) |
| Výkon trakčného motora | 770 kW |
| Prenos krútiaceho momentu | Kĺbová spojka Škoda |
| Usporiadanie pojazdu | Bo´ Bo´ |
| Rozchod | 1 435 mm |
| Minimálny polomer prechádzania oblúkov | 120 m |
| Hmotnosť | 85 t |
| Adhézna hmotnosť | 85 t |
| Dĺžka cez nárazníky | 16 440 mm |
| Šírka | 3 020 mm |
| Výška | 4 650 mm |
| Priemer kolies | 1 250 mm |
| Typ brzdy | elektrodynamická, tlakovzdušná samočinná, priamočinná |
| Výrobné údaje | |
| Výrobca | Škoda Plzeň |
| Prevádzkovateľ | (ČSD, ŽSR), ČD, ČD Cargo, ZSSK Cargo a súkromní dopravcovia |
| Rok výroby | 1968, 1969 |
| Počet vyrobených kusov | 145 |
| V prevádzke v období | 1968 - súčasnosť |
| Staré označenie ČSD | S 499.0, S 499.1 |
| Továrenské označenie | Škoda 47E |
Elektrický rušeň 240 (predtým S 499.0, S 499.1, továrenské označenie Škoda 47E4 - 47E6) je univerzálny rušeň na striedavú napájaciu sústavu 25 kV 50 Hz, ktorý bol vyrábaný vo vtedajších závodoch V. I. Lenina (teraz Škoda Holding). Rušeň je prezývaný Laminátka alebo Lamino (podľa materiálu skrine).
Vývoj
[upraviť | upraviť zdroj]
Po roku 1967 v súvislosti s pokračujúcou elektrizáciou napájacie sústavou 25 kV~50 Hz, vyvstala potreba ďalších nových rušňov, nadväzujúcich na predchádzajúci rad 230. Bol tak vyrobený početný rad univerzálnych rušňov, ktoré našli uplatnenie na celej sieti so striedavým prúdom na území Česko-Slovenska. Časť rušňov bola pôvodne vybavená prevodovým pomerom pre rýchlosť 140 km/h, pretože sa počítalo s navyšovaním traťovej rýchlosti na túto hodnotu. Tieto rušne boli označené v starom systéme značenia ako rad S499.1. Od roku 1978 však postupne boli tieto stroje prestavané pre rýchlosť 120 km/h.
Konštrukcia
[upraviť | upraviť zdroj]Rušne sú skriňového typu, štvornápravové, so štyrmi jednosmernými trakčnými elektromotormi. Rovnako ako u predchádzajúceho radu 230 bol pre rušňovú skriňu použitý sklolaminát a dostali tak aj rovnaký dizajn. Elektrický prúd odoberá rušeň pomocou dvoch pantografov na streche rušňa, ten prechádza cez trakčný transformátor, ktorý slúži na reguláciu výkonu, a ďalej je usmerňovaný kremíkovými usmerňovačmi na jednosmerný prúd.
Prevádzka
[upraviť | upraviť zdroj]Rušne nachádzajú uplatnenie v osobnej i nákladnej doprave. Po rozdelení Česko-Slovenska boli stroje tejto rady rozdelené medzi nástupnícke spoločnosti České dráhy a Železnice Slovenskej republiky. Od roku 2010 je ich majiteľom v Česku iba nákladný dopravca ČD Cargo, na Slovensku sú však používané v osobnej doprave u ZSSK a v nákladnej doprave u ZSSK Cargo. České stroje, ktoré sú v rámci ČD Carga pridelené do SOKV České Budějovice a Ostrava, sú prevádzkované nielen na území Česka, ale aj Slovenska a od januára 2010 aj v Maďarsku.[1] Po rozdelení Železničnej spoločnosti v roku 2005 pripadlo 48 rušňov ZSSK a 49 rušňov spoločnosti ZSSK Cargo. Slovenské rušne sú svojimi prevádzkovateľmi pridelené do dep v Bratislave a Nových Zámkoch.[2][3][4]
Osobná doprava
[upraviť | upraviť zdroj]V osobnej doprave mali rušne stabilnú pozíciu v osobných vlakoch okolo Bratislavy a Nových Zámkov až do roku 2010, kedy boli dodané vlaky Push-Pull radu 951, ktoré ich z najvyťaženejších vlakov vytlačili.
Vyraďovanie rušňov s najhorším technickým stavom nastalo o niekoľko rokov neskôr, po dodávke elektrických jednotiek radu 671 v rokoch 2014 a 2015 do okolia Bratislavy, a po prevedení osobných vlakov medzi Leopoldovom a Novým Mestom nad Váhom do motorovej trakcie. Napriek tomu rušne radu 240 stále zaisťovali dopravu na všetkých striedavých tratiach na Slovensku, taktiež jazdili na osobných vlakoch do Zvolena, resp. Banskej Bystrice a dokonca nahradili dožívajúce elektrické jednotky radu 560.
Výrazný zlom nastal v roku 2018, kedy sa zlý technický stav rušňov stal terčom kritiky verejnosti (najmä po požiari rušňa 240.037 pri Šali v septembri 2018). ZSSK po prehliadke vyradila zhruba desiatku rušňov, väčšina z nich však bola predaná súkromným dopravcom a opravená. ZSSK tiež rušne prestala pristavovať na vyššie opravy (posledný opravený bol rušeň 240.036 v lete 2018).
Cestovný poriadok 2019/2020 bol posledným, v ktorom rušne boli formálne pridelené do depa Bratislava. Počas roku 2020 začali postupne opúšťať trate pridelené bratislavskému depu (napr. trať Kúty - Trnava), odstavovaniu rušňov výrazne napomohlo aj obmedzenie dopravy počas pandémie COVID-19. V decembri 2020 boli všetky prevádzkyschopné rušne predané do depa Nové Zámky. Kým na tratiach okolo Bratislavy jazdili buď okrajovo, alebo už vôbec, na tratiach okolo Nových Zámkov a do Zvolena ešte stále zabezpečovali vozbu väčšiny osobných vlakov, avšak postupné vyraďovanie rušňov už aj tu začalo výrazne zasahovať do pridelených výkonov.
Cestovný poriadok 2021/2022 bol prvým, kedy rušne radu 240 neboli turnusované na výkony osobných vlakov na Slovensku. Napriek tomu ešte stále početne zasahovali do prevádzky na osobných vlakoch do Kútov, Trnavy, Bratislavy a Levíc, či dokonca sa občas objavili na rýchlikoch do Zvolena. V roku 2022/2023 boli opäť turnusované, ale už len na zlomku výkonov, napr. na vlakoch REX vedených v špičke medzi Bratislavou a Novými Zámkami. V rámci náhrady iných rušňov jazdili nakrátko aj do Trenčína.
Koncom roku 2023 malo ZSSK prevádzkyschopné už len štyri rušne, a to 240.030, 240.081, 240.084 a 240.119 (posledné dva boli zakrátko vo februári 2024 odstavené). Vo februári boli nahradené na posledných turnusových výkonoch novými elektrickými jednotkami radu 561, do prevádzky zasahovali už len ako záložné na rýchlikoch do Banskej Bystrice, resp. Novej Bane. V auguste 2024 došlo k odstaveniu predposlednej lokomotívy 240.030, v prevádzke tak ostala posledná lokomotíva, 240.081. Odstavenie posledného rušňa, a teda celkové ukončenie prevádzky rušňov 240 v osobnej doprave sa predpokladá najneskôr do leta roku 2025.
Nákladná doprava
[upraviť | upraviť zdroj]Zatiaľ čo od roku 2015 boli rušne radu 240 postupne vytlačené z osobnej dopravy, v nákladnej doprave je stále v prevádzke zhruba 50 rušňov - polovica patrí spoločnosti ZSSK Cargo, zvyšok patrí súkromným dopravcom, ktorí rušne nakúpili od ZSSK. Po schválení prevádzky v roku 2010 začali rušne zachádzať na územie Maďarska, kde sa postupne, no najmä po roku 2020 udomácnili. Rušne zachádzajú taktiež do pohraničných staníc v Srbsku (Subotica) a v Rumunsku (Curtici).
Rušne spoločnosti ZSSK Cargo je však možné sporadicky vidieť v čase akútneho nedostatku rušňov aj v čele osobných vlakov - najmä rýchlikov do Banskej Bystrice, či vlakov REX medzi Bratislavou a Novými Zámkami.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ ŠTEFEK, Petr. Lokomotivy 240 ČD Cargo v Maďarsku. Stránky přátel železnic, február 2010. Dostupné online [cit. 2014-12-22].
- ↑ Dislokácie HDV [online]. VLAKY.NET, [cit. 2024-11-17]. Dostupné online.
- ↑ Dislokace hnacích vozidel a řídicích vozů ZSSK. Stránky přátel železnic, december 2007. Dostupné online [cit. 2014-12-22]. Archivované 2011-04-30 z originálu.
- ↑ Dislokace hnacích vozidel ZSSK CARGO. Stránky přátel železnic, december 2007. Dostupné online [cit. 2014-12-22]. Archivované 2010-03-12 z originálu.
Iný projekt
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Elektrický rušeň 240
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Rušeň radu 240, v atlase lokomotív
- Elektrický rušeň radu 240 (ex S 499.0), v železničnom infe
- Rušne radu 240, na rail.sk
- Na stanovišti rušňovodiča
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Lokomotiva 240 na českej Wikipédii.