Elektrický rušeň 110
| ČSD E 458.0 Škoda 33E | |
 Rušeň 110.038 v Ústí nad Labem | |
| Prevádzkové parametre | |
|---|---|
| Maximálna rýchlosť | 80 km/h |
| Trvalý výkon | 800 kW |
| Napájacie sústavy | 3 kV js |
| Regulácia výkonu | odporová |
| Usporiadanie pojazdu | Bo' Bo' |
| Trvalá ťažná sila | 87 kN |
| Rozchod | 1 435 mm |
| Hmotnosť | 72 t |
| Šírka | 3 000 mm |
| Výška | 4 650 mm |
| Priemer kolies | 1 050 mm |
| Výrobné údaje | |
| Výrobca | Škoda Plzeň |
| Prevádzkovateľ | (ČSD, ŽSR), ČD, ČDC, ZSCS |
| Rok výroby | 1971 – 1973 |
| Počet vyrobených kusov | 52 |
| V prevádzke v období | 1972 – súčasnosť |
Elektrický rušeň 110 (predtým E 458.0) je elektrický posunovací rušeň pre jednosmernú napájaciu sústavu 3 kV vyrábaný v rokoch 1971 až 1973 firmou Škoda Plzeň (továrenské označenie Škoda 33 E).
Na výrobu rušňov E 458.0 nadviazala v roku 1973 výroba odvodeného rušňa E 426.0 pre jednosmernú napájaciu sústavu 1,5 kV - terajší rad 113.
Rušeň sa kvôli jeho vzhľadu prezýva žehlička.
História
[upraviť | upraviť zdroj]V prvej generácii elektrických rušňov Škody nebol zahrnutý posunovací rušeň, na posunovanie boli používané dieselové rušne. Druhá generácia rušňov začala práve projektom posunovacích rušňov radu 110, ktorej prvé dva prototypy boli vyrobené v roku 1971. Po úspešnom testovaní sa v roku 1972 začali sériové dodávky týchto rušňov. Celkovo bolo vyrobených 52 kusov.
Konštrukcia
[upraviť | upraviť zdroj]Rušeň má vyvýšené stanovište rušňovodiča s veľkým rozhľadom a ovládacím panelom na každej strane. Dvere do kabíny sú umiestnené na oboch stranách. Rušeň je vybavený elektrickým vykurovaním vlaku, samočinnou tlakovou, priamočinnou a ručnou brzdou.
Z koncepcie rušňa 110 vychádza okrem rušňa radu 113 i neskorší rušeň radu 210 na striedavý prúd a rady 111, 112 a 114.
Prevádzka
[upraviť | upraviť zdroj]
Rušne radu 110 sú určené k staničnému posunu, v ktorom nahradili dieselové rušne radov 770 a 771, k presunom a predbežnému vykurovaniu súprav. V obmedzenej miere bola táto rada nasadzovaná i do čela vlakov na kratšie vzdialenosti. Rad 110 slúži k posunu na českých staniciach dodnes, pretože rušne radu 114.5 boli dodané iba do prevádzky lomu Nástup Tušimice. V roku 1995 boli v železničných opravovniach a strojárňach Česká Třebová rekonštruované dva rušne na prevádzku pod jednosmerným napätím 1,5 kV a používané na vozbe nákladných vlakov na trati Rybník - Lipno nad Vltavou, ktorá bola do roku 2003 elektrifikovaná touto sústavou. O rok neskôr boli obe rušne späť upravené na prevádzku pod napätím 3 kV a odovzdané do DKV Praha.
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- DVOŘÁČEK, Václav; PALIKI, František. Stejnosměrné posunovací lokomotivy E 458.0 a E 426.0. Praha : Nakladatelství dopravy a spojov, 1974. 308 s. (po česky)
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Externý odkaz
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Elektrický rušeň 110
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Lokomotiva 110 na českej Wikipédii.