Elektrická jednotka 460
Elektrická jednotka radu 460 | |
Posledná Slovenská jednotka rady 460 čaká na príchod EJ RegioPanter | |
Prevádzkové parametre | |
---|---|
Maximálna rýchlosť | 110 km/h |
Trvalý výkon | 2 000 kW |
Napájacie sústavy | 3 kV js |
Regulácia výkonu | odporová |
Trakčný motor | ČKD MT 4433-4 (8×) |
Výkon trakčného motora | 250 kW |
Vykurovanie súpravy | elektrické teplovzdušné |
Usporiadanie pojazdu | Bo'Bo'+2'2'+2'2'+2'2'+Bo'Bo' |
Trvalá ťažná sila | 59 kN |
Maximálna ťažná sila | 130 kN |
Rozchod | 1 435 mm |
Minimálny polomer prechádzania oblúkov | 120 m |
Hmotnosť | 239 t |
Adhézna hmotnosť | 128 t |
Dĺžka cez nárazníky | 122 500 mm |
Šírka | 2 883 mm |
Výška | 4 050 mm |
Priemer kolies | 920 mm |
Cestujúci a služby | |
Miest na sedenie | 336 (48+80+80+80+48) |
Celkový počet cestujúcich | 672 |
Vozňová trieda | 2. |
Výrobné údaje | |
Výrobca | Moravskoslezská vagónka Studénka |
Prevádzkovateľ | (ČSD, ŽSR), ČD, ZSSK |
Rok výroby | 1971, 1974–1978 |
Počet vyrobených kusov | 43 jednotiek
- Historická prevádzkyschopná jednotka u ZSSK 460.044/460.043 - (Detská Železnica Košice) - Historická prevádzkyschopná jednotka u ČD 460.079/460.080 - (Železniční depozitář Národního technického muzea Chomutov) |
V prevádzke v období | 1971 – 2024 |
Staré označenie ČSD | EM 488.0 |
Elektrická jednotka 460 (pôvodné označenie EM 488.0) bola sériovo vyrábaná v rokoch 1974-1978 v závode Vagónka Tatra n. p. Studénka.
Konštrukcia
[upraviť | upraviť zdroj]Riešenie jednotiek vychádza z radu 560, oproti tomuto radu alebo radu 451/452 je však menej pokroková. Z dôvodu zvýšenia pevnosti skrine bolo zvolené vysokopodlažné usporiadanie. Taktiež bola použitá odporová regulácia - predpokladala sa budúca výmena za tyristorovú pulznú, ku ktorej však nikdy nedošlo. V porovnaní s jednotkami 560 boli použité obvyklejšie podvozky s tuhým rámom a individuálnym pohonom náprav.
Jednotky boli vyrobené pre regionálnu dopravu, čomu nasvedčuje i počet dverí. Na jednej strane jednotky pre 336 sediacich cestujúcich (päťvozové prevedenie) sa nachádza 16 dverných krídel, čo umožňuje rýchlejšiu výmenu cestujúcich - pre porovnanie, v štyroch osobných vozňoch radu B plne obsadených 320 sediacimi cestujúcimi sa na jednej strane súpravy nachádza iba 8 krídel dverí.
Dvere týchto elektrických jednotiek majú samostatné pneumatické pohony a elektronické ovládanie rušňovodičom - ten po zastavení odblokuje dvere na jednej strane vlaku a tieto sa po jemnom stlačení kľučky otvoria samy. Dvere po ukončení výmeny cestujúcich zatvára rušňovodič.[1]
Prevádzka
[upraviť | upraviť zdroj]Sériovo boli tieto jednotky dodávané v päťvozňovom prevedení, u jednotiek ČD ku koncu prevádzky používa usporiadanie s tromi vozňami (2 hnacie + 1 vložený) a jednotiek ZSSK v súčasnosti používa usporiadanie s piatimi vozňami (2 hnacie + 3 vložené). Jednotiek bolo vyrobených celkom 43 a boli pridelené do rušňových dep v Bohumíne, Ústí nad Labem (Česko) a Košiciach (Slovensko). V súčasnej dobe sú všetky jednotky ČD dislokované v OŘOD východ - PP Olomouc, jednotky ZSSK v OSD Košice.
Prevádzka v Česku
[upraviť | upraviť zdroj]V Česku boli jednotky od výroby pridelené do dep v Ústí nad Labem a Bohumíne. V okolí Ústí nad Labem jazdili jednotky do Děčína, Lysej nad Labem, Mostu, resp. Kadane, či krátko aj do Prahy. Jednotky tu slúžili do roku 2007, kedy boli presunuté do depa v Bohumíne.
Bohumínske jednotky počas existencie Československa a krátko po rozdelení početne jazdili aj na Slovensko, a to na hlavne na trati Ostrava - Bohumín - Čadca - Žilina. Okrem toho jazdili hlavne na trati Bohumín - Ostrava - Hranice na Moravě - Přerov, výkony však mali aj do Olomouca, či na trati Hranice na Moravě - Vsetín - Púchov.
V 90. rokoch, rozdelením vozebného ramena Ostrava - Žilina v Čadci poklesol počet potrebných jednotiek práve na tento smer. To umožnilo nasadenie prevažne na trati do Púchova, či Olomouca, kde čiastočne nahradili osobné vlaky vedené najstaršími elektrickými rušňami radu 140.
Významnejšieho rozšírenia výkonov sa bohumínske jednotky dočkali v novom tisícročí, kedy začali jazdiť na trati do Opavy či Nezamyslíc (hlavne cez Prostějov). V roku 2009 bola približne polovica jednotiek presunutá do depa v Olomouci. Príchodom jednotiek z Ústí nad Labem sa tak prevádzka jednotiek sústredila iba na oblasť Moravy a Sliezska.
S dodávkou nových jednotiek radov 471 a 640 v rokoch 2010 a 2011 začalo vyraďovanie týchto jednotiek. Napriek tomu sa pôsobenie rozšírilo na trate do Šumperka a do Koutov nad Desnou, ako záložné sa krátko objavili v roku 2022 aj na trati do Uničova. Ešte v roku 2019 bolo turnusovaných 9 jednotiek v Olomouci a 3 jednotky v Bohumíne; stav bol relatívne nemenný do roku 2022, kedy bolo turnusovaných 8 jednotiek v Olomouci a 2 jednotky v Bohumíne.[2] S príchodom cestovného poriadku 2022/2023, kedy sa do Bohumína a Olomouca začali dodávať nové jednotky radu 640 a 650, sa počet turnusovaných jednotiek znížil v Olomouci najprv na 7, neskôr na 6 jednotiek, v Bohumíne boli turnusované jednotky do marca 2023.
Na začiatku roku 2024 bolo turnusovaných 5 jednotiek na trati do Vsetína, jednotky sa však ešte v prvých mesiacoch objavovali ako záložné na tratiach do Koutov nad Desnou, či do Nezamyslíc. Vyraďovanie jednotiek z turnusových obehov nastalo na jar 2024, kedy boli do Olomouca dodané jednotky radu 640, prioritne určené na náhradu jednotiek na vlakoch do Vsetína. Posledné jednotky dojazdili na osobných vlakoch začiatkom mája 2024.
Napriek tomu, že České dráhy zorganizovali rozlúčku s elektrickými jednotkami radu 460 o mesiac skôr (20. - 21. apríla 2024), ako ZSSK, ešte koncom mája boli opätovne nasadené na trati z Ostravy do Opavy ako rýchliky z dôvodu výlukových prác medzi Opavou a Krnovom. Tu boli turnusované dve jednotky a jazdili až do konca júla 2024. Po skončení výluky v piatok 26. júla sa predpokladal už len presun posledných jednotiek do Olomouca a ich odstavenie, jednotka 460.027/028 sa však nečakane objavila ešte v nedeľu 28. júla 2024 na osobných vlakoch do Koutov nad Desnou. Posledným pravidelným vlakom vedeným elektrickou jednotkou radu 460 v celom bývalom Československu bol Os 3747 z Koutov nad Desnou do Olomouca dňa 28. júla 2024.
V Česku sa zachovala jediná elektrická jednotka radu 460, a to jednotka 460.079/080. Tá bola ako prevádzkyschopná predaná v apríli 2024 železničnému depozitáru Národného technického múzea v Chomutove.
Prevádzka na Slovensku
[upraviť | upraviť zdroj]Prevádzka jednotiek bola od dodania sústredená hlavne v depe Košice. Odtiaľto jazdili jednotky hlavne na trati do Čiernej nad Tisou, Popradu, resp. Svitu, či do Hanisky pri Košiciach. Po elektrifikácii trate do Prešova v roku 1978, resp. do Plavča v rokoch 1996 - 1997, začali jednotky jazdiť na výkonoch aj na tejto trati. Jednotky svojho času jazdili aj na trati do Čane.
Niektoré pôvodne košické jednotky boli medzi rokmi 1995 a 1999 presunuté do depa Žilina, kde jazdili najmä na trati do Čadce (v podstate išlo o náhradu bohumínskych jednotiek košickými). Jednotky tu však trpeli vysokou poruchovosťou, dosť často boli v prípade poruchy hnacích vozňov jednotky radené v podobe 1 hnací vozeň + 3 vložené vozne + rušeň radu 140.
V novom tisícročí začalo veľmi pozvoľné vyraďovanie najmä kusov s najhorším technickým stavom. Napriek dodávkam niekoľkých jednotiek radu 671 boli ešte jednotky pristavované na vyššie opravy do roku 2021.
V tej dobe však počet turnusových výkonov začal veľmi výrazne ubúdať. Kým v roku 2020 bolo turnusovaných ešte 7 jednotiek, v roku 2021 boli už len 4 (neskôr len 3) a v roku 2022 už len dve jednotky. Vyraďovaniu jednotiek výrazne napomohlo dodanie nových osobných vozňov do okolia Košíc, ale taktiež aj dodanie nových jednotiek radu 660 a 661 do Žiliny, odkiaľ bolo možné presunúť rušne so súpravami zloženými z klasických vozňov.
V júni 2022 boli v prevádzke už len 3 jednotky, a to 460.037/038, 460.043/044 a 460.029/460.041 (zakrátko nekompletná po vyradení hnacieho vozňa 460.041 v júni 2022). V tej dobe ich nasadenie na turnusových výkonoch bolo čisto náhodné, jednak pre vysokú poruchovosť, alebo náhradu iných vlakov na iných výkonoch.
Ešte v lete 2022 došlo k odstaveniu hnacieho vozňa 460.038, počet jednotiek tak klesol na 2 (460.029/037, 460.043/044). Situácia zostala nemenná zhruba rok, do jesene 2023. Napriek už veľmi nízkemu počtu stále jednotky zabezpečovali dopravu na tratiach Košice - Michaľany - Prešov - Lipany, Košice - Čierna nad Tisou, aj keď sa už jednalo o malý počet spojov. [3] Na jeseň roku 2023 bol odstavený ďalší hnací vozeň 460.037, hnací vozeň 460.029 dojazdil v januári 2024.
Takisto ako v Česku, aj na Slovensku bol rok 2024 pre elektrické jednotky radu 460 posledným, kedy sa objavili v prevádzke. Posledná slovenská jednotka 460.043/460.044 bola v prevádzke do mája 2024 (posledným pravidelným vlakom vedeným touto jednotkou bol Os 8808 z Čiernej nad Tisou do Košíc 13. mája 2024), oficiálna rozlúčka s poslednou jednotkou tohto druhu sa konala o dva týždne neskôr, 25. mája 2024 na podujatí Rušňoparáda 2024 v Košiciach, kedy boli kľúče od jednotky symbolicky odovzdané Detskej železnici Košice.
Nehody
[upraviť | upraviť zdroj]V roku 1988 došlo pri Třinci k nabehnutiu jednotky 460 na nákladný vlak, po ktorom musel byť zrušený vozeň 460.022 a vozeň 460.021 bol využívaný na náhradné diely.
K inej vážnej nehode došlo o rok neskôr 10. novembra 1989 v Nových Kopistoch, kde do jednotky tvorenej vozňami 460.081 + 460.082 narazil medzinárodný expres 373 Balt-Orient na čele s rušňom 350.009. Vozeň 460.081 bol zrušený a vozeň 460.082 zostal ako záložný v DKV Ústí nad Labem.
Ďalšia smutná udalosť sa stala 12. marca 1997, kedy v Bohumíne vypukol požiar na najstaršej, prototypovej jednotke 460.001 + 460.002, po ktorom bol zrušený vozeň 460.002 a vozeň 460.001 bol spojený s osiroteným vozňom 460.082, čím bola vytvorená nová jednotka.
2. decembera 2005 v železničnej stanici Čaňa vypukol požiar na jednotke tvorenej vozňami 460.035 + 460.036 a úplne zničil vozeň 460.036, ktorý bol následne zrušený.
21. apríla 2023 sa v železničnej stanici Košice krátko po 18-tej hodine došlo k vykoľajeniu osobného vlaku 8527 (Prešov 17:19 – Michaľany 19:01) poškodená bola hlava 460.043, jednotka bola po nehode odtiahnutá do depa a poškodenú hlavu dočasne nahradila hlava 460.029.
Historické vozidlá
[upraviť | upraviť zdroj]- 460.043/044 po odstavení bola zverená do starostlivosti Detskej železnice v Košiciach.
- 460.079/080 bola jednotka prevezená do Železničného depozitára Národného technického múzea v Chomutove
-
Snímka z roku 1996 dokumentuje náter, ktorý jednotky niesli od roku 1988
Iný projekt
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Elektrická jednotka 460
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Fotogaléria Archivované 2008-06-18 na Wayback Machine
- Informácie a fotky z požiaru vozidla 460.036
- Stránky o týchto jednotkách
- Elektrická jednotka radu 460 (EM 488.0), Atlas lokomotív, David Švestka
- Elektrické jednotky na našich koľajniciach: rad 460, portál vlaky.net, PhDr. Zbyněk Zlinský, 2009
- Elektrická jednotka radu 460 (ex EM 488.0), portál Železničné info, Ing. Peter Páteček, 2009
- Elektrická jednotka radu 460 na stránkach zameraných na prototypy a unikátne stroje
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Elektrická jednotka 460 na českej Wikipédii.
- ↑ PERNIČKA, Jaromir. Atlas vozidel: Elektrické vozy a jednotky ČD a ZSS. [s.l.] : M-Presse s.r.o., 2003.
- ↑ Radenie vlakov 2021 - ČD 460 [online]. [Cit. 2021-01-08]. Dostupné online.
- ↑ Radenie vlakov 2021 - ZSSK 460 [online]. [Cit. 2021-01-08]. Dostupné online.