Preskočiť na obsah

Patria (vrch vo Vysokých Tatrách)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Patria
vrch
Patria ponad Štrbské pleso.
Štát Slovensko Slovensko
Región Prešovský
Okres Poprad
Obce Vysoké Tatry, Štrba
Časť Vysoké Tatry
Pohorie Tatry
Podcelok Východné Tatry
Povodie Poprad
Nadmorská výška 2 287,5 m n. m.
Súradnice 49°09′08″S 20°03′31″V / 49,1522°S 20,0585°V / 49.1522; 20.0585
Geologické zloženie žula
Orogenéza/vrásnenie alpínske vrásnenie
Najľahší výstup len s horským vodcom
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Tatier
Poloha v rámci Tatier
Wikimedia Commons: Patria
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Patria[1] (2 202,8 m n. m.[2]) je vrch vo Vysokých Tatrách na Slovensku. Leží v Hrebeni bášt, oddeľujúcom Mlynickú dolinu od Mengusovskej, nad Štrbským Plesom, približne 18 km severozápadne od Popradu.[3]

Poloha

[upraviť | upraviť zdroj]

Nachádza sa na juhu strednej časti Tatier, v geomorfologickom podcelku Východné Tatry a časti Vysoké Tatry.[4] Leží v Prešovskom kraji, v okrese Poprad a zasahuje na katastrálne územie mesta Vysoké Tatry a obce Štrba.[1] Najbližším sídlom je južne situované Štrbské Pleso a Tatranská Štrba, juhovýchodne ležia Vyšné Hágy a Nová Polianka, severovýchodne Tatranská Javorina, severozápadne poľské mesto Zakopané, západne osada Podbanské a juhozápadne Važec.[5][2] Vrch sa nachádza v Tatranskom národnom parku a na území národnej prírodnej rezervácie Mlynická dolina.[3]

Opis

[upraviť | upraviť zdroj]

Vrch sa nachádza v Hrebeni bášt, ktorý vybieha z krivánskej rázsochy v masíve Hlinskej veže (2 340 m n. m.). Je jeho najjužnejším štítom, od severne ležiacej Malej Bašty ju oddeľuje Sedlo nad Skokom. V hrebeni, ktorý klesá k magistrále, je nevýrazná vyvýšenina Plece Patrie a v pásme kosodreviny aj nevýrazný Trigan. V jeho blízkosti prechádza cez hrebeň turistická magistrála v úseku Štrbské pleso – Popradské pleso. V strmom žľabe pod Plecom smerom do Mengusovskej doliny sa týči štíhla veža Ihla v Patrii. V masíve Patrie nad Mlynickou dolinou sú dve okrajové steny vysoké 100 až 120 metrov, Veža pod Skokom (1 860 m n. m.) a Stena pod Skokom. Poskytuje pekný výhľad, ale je málo navštevovaná. Zo strany Mlynickej doliny má sutinové úbočia, schodné no únavné. Chodecký je aj sotva znateľný chodník od Triganu na magistrále, ktorý bol kedysi značkovaný. V zime Patria ponúka skialpinistom rozsiahle lyžiarske svahy.[6]

Východne v Mengusovskej doline stojí na brehu Popradského plesa Chata pri Popradskom plese a Majláthova chata, ku ktorým vedie cesta a značené turistické trasy, medzi nimi aj juhovýchodným úbočím Patrie vedúca Tatranská magistrála. Západné svahy padajú do Mlynickej doliny, kde na potoku Mlynica, odvodňujúcom túto časť hrebeňa, je pod vodopádom Skok menšie Pliesko pod Skokom. Voda z východných a južných častí odteká do blízkej rieky Poprad.[2]

Severným smerom sa nachádzajú Kôpky (2 354 m n. m.), Vysoká (2 547 m n. m.), Rysy (2 503 m n. m.), Žabia veža (2 340 m n. m.), Mengusovský Volovec (2 228 m n. m.), Hincova veža (2 377 m n. m.), Veľký Mengusovský štít (2 432 m n. m.), Kôprovský štít (2 363 m n. m.), Satan (2 422 m n. m.), Malá Bašta (2 288 m n. m.), Hlinská veža (2 340 m n. m.) a Hrubý vrch (2 428 m n. m.), západným Furkotský štít (2 404 m n. m.), Ostrá (2 351 m n. m.), Kriváň (2 495 m n. m.), Veľké Solisko (2 413 m n. m.), Štrbské Solisko (2 301 m n. m.) a Predné Solisko (2 117 m n. m.), južným Trigan (1 481 m n. m.) a východným Ostrva (1 984 m n. m.), Tupá (2 285 m n. m.), Končistá (2 538 m n. m.), Popradský Ľadový štít (2 396 m n. m.), Zlomisková veža (2 132 m n. m.) a Gánok (2 462 m n. m.).[2] Na vrchol nevedie značený turistický chodník.[3]

Výhľady

[upraviť | upraviť zdroj]

Turisticky voľne neprístupný skalnatý vrchol[5] umožňuje kruhový rozhľad. Viditeľné sú mnohé vrcholy Vysokých Tatier, blízka Mlynická a Mengusovská dolina, okolie Štrbského plesa a Podtatranská kotlina, pri vhodných podmienkach tiež Branisko, Volovské vrchy, Kozie chrbty, Spišsko-gemerský kras, Nízke Tatry, Veľká a južná časť Malej Fatry.[7]

Prístup

[upraviť | upraviť zdroj]

Štít sa nachádza na území národnej prírodnej rezervácie a Tatranského národného parku[3] a nevedie naň značený turistický chodník. Prístup je tak možný len s horským vodcom.[3]

Horolezectvo

[upraviť | upraviť zdroj]

Niekoľko ciest existuje z Mengusovskej doliny, v zime sú však lavinózne. Zaujímavá je naklonená Ihla v Patrii. V r. 1929 na ňu vystúpila Vlasta Štáflová a A. Škarvan, jeden čas sa nazývala Veža Vlasty. Najviac lezenia poskytuje Veža a Stena pod Skokom.

Galéria

[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2024-01-24]. Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
  2. ↑ a b c d Vysoké Tatry. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
  3. ↑ a b c d e Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2024-01-24]. Dostupné online.
  4. ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-01-24]. Dostupné online.
  5. ↑ a b Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-01-24]. Dostupné online.
  6. ↑ BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
  7. ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2024-01-24]. Dostupné online.
  • F. Kroutil, Vysoké Tatry pro horolezce, 1. diel, Olympia 1977.
  • A. Puškáš, Vysoké Tatry – horolezecký sprievodca, monografia, VIII. diel, 1987.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Patria_(vrch_vo_Vysokých_Tatrách)&oldid=7815796“