Lineárne zobrazenie je v algebre matematické zobrazenie, priraďujúce ľubovoľnému vektoru (vzoru) z vektorového priestoru nový vektor (obraz) z iného alebo rovnakého vektorového priestoru, zachovávajúc operácie vektorového súčtu a skalárneho násobku.[1]:122 V prípade zobrazenia nad rovnakým vektorovým priestorom sa operácia nazýva aj lineárna transformácia alebo lineárny operátor.[1]:127
Každé lineárne zobrazenie možno určiť maticou zobrazenia. Pod pojmom lineárne zobrazenie sa však nechápe len zobrazovanie vektorov, reprezentujúcich súradnice v priestore, ale aj zobrazovanie mnohých iných abstraktných vektorov, napríklad polynómov. Príkladom jednoduchšieho lineárneho zobrazenia môže byť také, ktoré ku každému vektoru priradí jeho dvojnásobok. Oveľa abstraktnejším lineárnym zobrazením je také, ktoré k polynómu priradí jeho deriváciu. Pre názornú predstavu však pomáha obmedzenie na vektorové priestory
prípadne
.
Nech
sú vektorové priestory nad telesom
. Zobrazenie
sa nazýva lineárne zobrazenie, ak
zachováva operácie vektorového súčtu a skalárneho násobku, t. j. ak je splnené nasledovné: [1]:122
![{\displaystyle {\begin{array}{ll}({\textrm {i}})&\varphi (\mathbf {x} +\mathbf {y} )=\varphi (\mathbf {x} )+\varphi (\mathbf {y} )\\({\textrm {ii}})&\varphi (\alpha \cdot \mathbf {x} )=\alpha \cdot \varphi (\mathbf {x} )\end{array}}}](https://wikimedia.org/api/rest_v1/media/math/render/svg/c2633737310f06faa75a73ff7dccc1c7d8897d1e)
Zobrazenie
nie je lineárne. Dôkaz sa dá urobiť priamo z definície lineárneho zobrazenia. Treba dokázať rovnosť (i)
![{\displaystyle \omega (\mathbf {x} +\mathbf {y} )=\mathbf {x} +\mathbf {y} +k}](https://wikimedia.org/api/rest_v1/media/math/render/svg/545316c3b325eb8c4788eb2bbd9042f0305491cb)
![{\displaystyle \omega (\mathbf {x} )+\omega (\mathbf {y} )=(\mathbf {x} +k)+(\mathbf {y} +k)=\mathbf {x} +\mathbf {y} +2k}](https://wikimedia.org/api/rest_v1/media/math/render/svg/0a866bfc272ce47130a1db164e47e3c77f0234cc)
Tu ale neplatí
, pretože
. Dokazovať vlastnosť (ii) už nie je potrebné, keďže dané zobrazenie nie je lineárne.
Lineárne zobrazenie môže byť reprezentované aj určitou maticou. Potom ak
je lineárne zobrazenie, možno ho prepísať
![{\displaystyle \varphi (\mathbf {x} )=\mathbf {A} \cdot \mathbf {x} ;\;\mathbf {A} =\Vert a_{ij}\Vert _{m,n}}](https://wikimedia.org/api/rest_v1/media/math/render/svg/b7ff1656b44e18e0c455d6997e461e7b3e657a46)
Vektor
je chápaný ako matica
. Tieto matice môžeme násobiť, lebo počet stĺpcov matice
je zhodný s počtom riadkov matice (vektoru)
. Výsledkom lineárneho zobrazenia (súčinu matíc) bude vektor typu
. Maticu lineárneho zobrazenia je možné nájsť pomocou vlastnosti
![{\displaystyle \varphi (e_{k})=\mathbf {A} \cdot e_{k}=a_{k}}](https://wikimedia.org/api/rest_v1/media/math/render/svg/0e596f7a79f6dc278a6db671c182a6d1a591e95d)
kde vektor
je k-ty jednotkový vektor a
je obraz k-teho jednotkového vektora, čo je vlastne k-ty stĺpec matice zobrazenia.
Nájdime maticu
lineárneho zobrazenia
, ktoré ku každému vektoru
priradí jeho
-násobok. Najprv sa treba presvedčiť, že dané zobrazenie skutočne spĺňa vlastnosti lineárneho zobrazenia. Podobne ako v prvom príklade treba dokázať rovnosť (i).
![{\displaystyle \varphi (\mathbf {x} +\mathbf {y} )=\lambda (\mathbf {x} +\mathbf {y} )=\lambda \cdot \mathbf {x} +\lambda \cdot \mathbf {y} }](https://wikimedia.org/api/rest_v1/media/math/render/svg/b5869ad1ddc7d885a2562c7ff5c16f0afe0f5df5)
![{\displaystyle \varphi (\mathbf {x} )+\varphi (\mathbf {y} )=(\lambda \cdot \mathbf {x} )+(\lambda \cdot \mathbf {y} )=\lambda \cdot \mathbf {x} +\lambda \cdot \mathbf {y} }](https://wikimedia.org/api/rest_v1/media/math/render/svg/4ba4b41b44d993fb9e4bb1ea01019a82a84a51d9)
Rovnosť teda platí. Teraz treba ešte dokázať vlastnosť (ii). Jednoduchým výpočtom
![{\displaystyle \varphi (\alpha \cdot \mathbf {x} )=\lambda (\alpha \cdot \mathbf {x} )=\alpha \cdot \lambda \cdot \mathbf {x} }](https://wikimedia.org/api/rest_v1/media/math/render/svg/990407e6630eccbafa280f017a25196fc59a804b)
![{\displaystyle \alpha \cdot \varphi (\mathbf {x} )=\alpha (\lambda \cdot \mathbf {x} )=\alpha \cdot \lambda \cdot \mathbf {x} }](https://wikimedia.org/api/rest_v1/media/math/render/svg/a59eb18d8330e14c220406ba03fa4709c16e4a35)
Po dokázaní vlastností lineárneho zobrazenia, môžeme hľadať maticu. Stačí zistiť kam sa zobrazia vektory
ortonormálnej bázy priestoru
, keďže ide o normované jednotkové vektory. Zo zadania je zrejmé, že vektor sa zobrazí na svoj
-násobok, teda
![{\displaystyle \mathbf {e} _{1}=\left({\begin{array}{c}1\\0\end{array}}\right)\;{\stackrel {\varphi }{\longrightarrow }}\;\lambda \cdot \left({\begin{array}{c}1\\0\end{array}}\right)=\left({\begin{array}{c}\lambda \\0\end{array}}\right)}](https://wikimedia.org/api/rest_v1/media/math/render/svg/a1ebff900801d1ee60090eefaec6037634d21377)
![{\displaystyle \mathbf {e} _{2}=\left({\begin{array}{c}0\\1\end{array}}\right)\;{\stackrel {\varphi }{\longrightarrow }}\;\lambda \cdot \left({\begin{array}{c}0\\1\end{array}}\right)=\left({\begin{array}{c}0\\\lambda \end{array}}\right)}](https://wikimedia.org/api/rest_v1/media/math/render/svg/1362bac2c7cd55f35bfe3421168767764efabfb2)
Matica tohto lineárneho zobrazenia je
![{\displaystyle \mathbf {A} =\left({\begin{array}{cc}\lambda &0\\0&\lambda \end{array}}\right)_{2\times 2}}](https://wikimedia.org/api/rest_v1/media/math/render/svg/331fa40ec778f0cf0699f0163c3d1db7ce51fe11)
Súčinom tejto matice a ľubovoľného vektora priestoru
dostaneme požadovaný násobok zobrazovaného vektora. V tomto prípade je vzorom ľubovoľný vektor a jeho obraz podľa zobrazenia
je jeho
-násobok. Zobrazenia sa potom dá prepísať nasledovným spôsobom
![{\displaystyle \left({\begin{array}{cc}\lambda &0\\0&\lambda \end{array}}\right)\cdot \left({\begin{array}{c}x_{1}\\x_{2}\end{array}}\right)=\varphi (\mathbf {x} )}](https://wikimedia.org/api/rest_v1/media/math/render/svg/6b98f19c75fcfaf02d0a02594de5fa2f7dba9dcb)
Zobrazenie
|
Matica zobrazenia
|
-násobok vektora
|
|
rotácia roviny o uhol
|
|
osová súmernosť podľa osi x
|
|
osová súmernosť podľa osi y
|
|
kolmá projekcia na os x
|
|
Nech
je ľubovolná báza vektorového priestoru
a nech
sú ľubovolné vektory priestoru
. Potom existuje práve jedno lineárne zobrazenie
pre ktoré platí:
,
, ... ,
- ↑ a b c ZLATOŠ, Pavol. Lineárna algebra a geometria : Cesta z troch rozmerov s presahmi do príbuzných odborov. Bratislava : [s.n.], 2011. 808 s. [Cit. 2025-02-09]. Dostupné online. S. 122 – 139.
- CHALMOVIANSKÝ, Pavel. Geometria afinných zobrazení euklidovských priestorov : (pracovná verzia). Bratislava : Univerzita Komenského : Fakulta matematiky, fyziky a informatiky, 2010. 61 s. [Cit. 2025-02-09]. Dostupné online. S. 2 – 5.
- ZLATOŠ, Pavol. Lineárna algebra a geometria : Cesta z troch rozmerov s presahmi do príbuzných odborov. Bratislava : [s.n.], 2011. 808 s. [Cit. 2025-02-09]. Dostupné online. S. 122 – 139.