Gramov-Schmidtov ortogonalizačný proces (iné názvy: Gramov-Schmidtov proces ortogonalizácie, Gramova-Schmidtova ortogonalizácia) je proces, ktorým z množiny lineárne nezávislých vektorov priestoru vytvárame jeho ortonormálnu bázu. Ortonormálna báza sa vyznačuje vlastnosťou, že jej vektory majú normovanú jednotkovú dĺžku a navzájom sú ortogonálne. Vektorový priestor dimenzie n môže byť všeobecne generovaný ľubovoľnou n-ticou lineárne nezávislých vektorov. Tieto však majú rôznu orientáciu a nejednotnú dĺžku (normu). Na odstránenie respektíve normalizáciu sa využíva práve spomínaný Gram-Schimdtov ortogonalizačný proces.
V prvom kroku Gramovho-Schmidtovho ortogonalizačného procesu sa pokladá za základ prvý vektor z množiny vektorov, ktoré normalizujeme. Podľa tohto vektora sa odvíja orientácia zvyšných. Ďalším krokom je samotná ortogonalizácia vektorov, a nakoniec normalizácia vektorov. Pre zjednodušenie výpočtov sa vektory normalizujú až na koniec procesu. Tento proces možno popísať ako rekurentný proces.
Nech
je vektorový priestor, ktorý je generovaný lineárne nezávislými vektormi
. To, že vektory sú lineárne nezávislé znamená, že existuje len triviálna nulová kombinácia koeficientov
, že systém
má riešenie. Hľadáme také vektory
s vlastnosťou
Odtiaľ vyplýva, že vektory musia byť ortogonálne a musia mať jednotkovú dĺžku. Tieto už budú priamo tvoriť bázu konkrétneho vektorového priestoru.
Najprv teda položíme
. Postupujeme ďalšími vektormi, pričom sú dané rekurentným vzťahom
čo možno ekvivalentne prepísať do sumačného zápisu
Treba poznamenať vlastnosť
, kde
. Samotný ortogonalizačný proces využíva k ortogonalizácii operátor projekcie, ktorý je definovaný
Ortogonálnou projekciou vektora
na priestor generovaný vektorom
nazývame vektor
a platí
. Týmto spôsobom sa nájde ortogonálna projekcia daného vektora. Vektor ortogonálny na priestor generovaný vektorom
je potom rozdiel
. Platí teda, že skalárny súčin
je nulový.
Ortogonalizované vektory sa následne normalizujú na spoločnú jednotkovú dĺžku. Po tomto, dostaneme výsledný ortonormálny vektor
, preto môžeme písať
Ide o symbolický zápis súčinu každej zložky vektora
prevrátenou hodnotu normy tohto vektora. Odtiaľ
Pod normou vektora
sa chápe norma definovaná nasledovne
Majme vektorový priestor
generovaný dvojicou lineárne nezávislých vektorov
. Postupujeme najprv voľbou
. Teraz od tohto vektora bude závisieť druhý. Použijeme vzťah pre ortogonalizáciu ďalších vektorov a dostávame rovnosť
Výsledný vektor je ortogonálny vektor k vektoru
. Teraz ho treba znormalizovať. Vektory generujú obyčajný euklidovský dvojrozmerný priestor, stačí preto použiť euklidovskú normu
Výsledný ortonormálny vektor bázy bude mať tvar
Podobným spôsobom sa znormalizuje vektor
, ktorého norma je
a odtiaľ
Ľahko možno skalárnym súčinom overiť, že vektory sú skutočne ortogonálne.
Gram-Schmidtov proces sa však nemusí používať výlučne pre euklidovské priestory
. Môže sa použiť taktiež na ortogonalizáciu funkcií v priestore funkcií so skalárnym súčinom
Pomocou ortogonalizačného procesu možno vytvoriť Legendrove polynómy, ktoré sú prvky priestoru funkcií so skalárnym súčinom