Litva

O iných významoch výrazu Litva pozri Litva (rozlišovacia stránka).

Litovská republika
Vlajka Znak
Národné motto: Tautos jėga vienybėje (Sila národa je v jednote)
Štátna hymna: Tautiška Giesmė (Národná spev)
Miestny názov
• dlhý	Lietuvos Respublika
• krátky	Lietuva
Hlavné mesto	Vilnius 54°41′ s.š. 25°19′ v.d.
Najväčšie mesto	Vilnius
Úradné jazyky	litovčina
Štátne zriadenie hlava štátu predseda vlády	poloprezidentská republika Gitanas Nausėda Ingrida Šimonytė
Vznik	16. február 1918 (vyhlásenie nezávislosti od Ruska a Nemecka) 11. marec 1990 (vyhlásenie nezávislosti od ZSSR a premenovanie Litovskej SSR na Litovskú republiku) 6. september 1991 (ZSSR uznal nezávislosť Litvy)
Susedia	Poľsko, Lotyšsko, Bielorusko, Rusko
Rozloha  • celková  • voda (%)	65 300 km² (121.)    km² (1,35 %)
Počet obyvateľov  • odhad (2019)  • sčítanie (2010)  • hustota (2019)	2 793 986 (138.) 3 483 972 43/km² (173.)
HDP  • celkový  • na hlavu (PKS)	2019 54,485 mld. $ (80.) 37 162 $ (41.)
Index ľudského rozvoja (2018)	0,858 (35.) – vysoký
Mena	euro (=100 centov) (lt)
Časové pásmo  • Letný čas	(UTC+2) (UTC+3)
Medzinárodný kód	LTU / LT
Medzinárodná poznávacia značka	LT
Internetová doména	.lt
Smerové telefónne číslo	+370

Mapa Litvy

Fyzická mapa Litvy

Litva (po litovsky: Lietuva), dlhý tvar Litovská republika (po litovsky: Lietuvos Respublika) je štát vo východnej Európe. Je najjužnejšou a najväčšou z troch pobaltských krajín. Hraničí s Lotyšskom (dĺžka hraníc 588 km) na severe, s Bieloruskom (677 km) na juhovýchode, s Poľskom (104 km) a ruskou Kaliningradskou oblasťou (255 km) na juhozápade. Litovské pobrežie meria 90 km

Územie

Litovská republika sa skladá zo štyroch historických regiónov:

• Žemaitija (na západe)
• Aukštaitija (na severovýchode)
• Dzūkija (na juhovýchode)
• Suvalkija (na juhozápade)

Povrch a podnebie

Zväčša plochý a rovinatý terén Litvy vytvarovali ľadovce. Vďaka ľadovcovým morénam vznikli aj jediné významnejšie vyvýšeniny na západe a východe krajiny, ktoré ohraničujú prímorskú nížinu, no nepresahujú výšku 300 m. Litovská nížina, ktorá sa tiahne stredom republiky, nepresahuje dokonca nadmorskú výšku 90 metrov. Najvyšší bod Litvy predstavuje pahorok Aukštojas (293,8 m) asi 25 km na juhovýchodne od Vilniusu. (Donedávna sa za najvyšší bod Litvy označoval pahorok Juozapinė, novšie merania však ukázali, že je o približne dve desatiny metra nižší ako neďaleký Aukštojas.) Meno, ktoré má vŕšok od roku 2005, pochádza zo starej litovskej mytológie – Aukštėjas bol významným božstvom a považoval sa za tvorcu sveta.

Litva sa nachádza v prechodnom pásme medzi morským a kontinentálnym podnebím. Priemerné mesačné teploty v januári dosahujú výšku len −5 °C a júlové +17 °C. Za rok v krajine napadne od 540 – 930 mm zrážok. Jari a jesene bývajú hmlisté.

Zmiešané lesy pokrývajú asi 30 % územia krajiny.

Vodstvo

Krajina má 90 km piesočného morského pobrežia, značnú časť z toho predstavuje Kuršský záliv, oddelený od mora úzkym piesočnatým polostrovom, označovaným ako Kuršská kosa. Polostrov je na zozname svetového prírodného dedičstva UNESCO. Kuršský záliv v zime na dva až tri mesiace zamŕza, v lete v ňom teplota vody dosahuje aj 25 °C.

Najvýznamnejšou litovskou riekou je Nemunas, ktorý sem priteká z Bieloruska a ústi do Kuršského zálivu. Na 116 km predstavuje hranicu Litvy s Ruskom a s Bieloruskom. Povodie Nemunasu zaberá až 70 % územia Litvy. V ľudovej tradícii sa ospevuje ako „otec litovských riek“. Za „matku litovských riek“ sa zvykne označovať druhá najväčšia rieka Litvy – Neris, najvýznamnejší prítok Nemunasu na území krajiny. Neris pramení v Bielorusku preteká cez Vilnius a vlieva sa do Nemunasu pri Kaunase.

V Litve sa nachádza vyše 3000 jazier, ktoré sú – podobne ako inde v Pobaltí – ľadovcového pôvodu. Pozornosť si zaslúži najmä jazero Vištytis pri rovnomennom mestečku, ležiacom na jeho brehu (po litovsky: Viśtyčio ežeras; po rusky: Виштынецкое озеро). Vzhľadom na veľkú rozmanitosť flóry a fauny ho niekedy označujú ako „európsky Bajkal“. Malebná zvlnená a zalesnená krajina v okolí bola vyhlásená za prírodnú rezerváciu. Ako skutočný vodný labyrint sa tradične predstavuje jazerná oblasť v okolí mesta Ignalina, kde je aj najväčšie jazero Litvy –  Drūkšiai (časť dnes patrí Bielorusku). Na jeho brehu funguje od osemdesiatych rokov atómová elektráreň. Napriek tomu, že nemá pôvodne plánovanú kapacitu (po černobyľskej havárii roku 1986 zastavili výstavbu ďalších blokov), niektorí ochranári tvrdia, že jazero je pre potreby elektrárne primalé a voda, ktorá sa doň vracia z chladiacej sústavy, spôsobuje jeho otepľovanie, čo má negatívne dôsledky na ekosystém.

Litva má aj päť ostrovov, ktoré sa nachádzajú v Delte rieky Nemunas – Rusnės sala, Briedžių sala, Kiemo sala, Kubilių sala, Triušių sala.

Obyvateľstvo

Litva má približne 2 974 000 obyvateľov (2019). Národnostné zloženie obyvateľstva Litvy tvorí vyše 83 % obyvateľstva litovskej národnosti. Najvýznamnejšie menšiny tvoria Poliaci (6,7 %) a Rusi (6,3 %). Poliaci žijú najmä v oblasti Vilniusu. Rusi sa najviac koncentrujú v mestách Vilnius a Klaipėda. V pohraničných oblastiach žije bieloruské obyvateľstvo (1,2 %).

Úradný jazyk je litovčina, ale ruská menšina požaduje aj ruštinu.

Vzťahy s ruskou menšinou sú čiastočne komplikované. Menšina požaduje texty nielen v latinke, ktorú Litovci znova zaviedli ale aj v azbuke. Vznikla ako pozostatok okupácie ZSSR a presídľovania. Litovci považujú ruskú menšinu za príťaž a neakceptujú jej existenciu.

Demografický obraz Litvy výrazne poznačili turbulencie 20. storočia. Počas sovietskej okupácie v rokoch 1940 – 1941 bolo asi 5 000 ľudí popravených a 45 000 deportovaných na Sibír. Počas nemeckej okupácie 1941 – 1945 zahynulo okolo 370 000 ľudí. Po opätovnom pripojení Litvy k ZSSR roku 1945 emigrovalo asi 80 000 ľudí a okolo 205 000 ľudí deportovali na Sibír. Dramaticky postihol krutý osud Židov. Pred druhou svetovou vojnou sa cca 7,5 % obyvateľov hlásilo k židovskej národnosti (najmä mestské obyvateľstvo, remeselníci a obchodníci). Vilnius, kde Židia tvorili až 30 % populácie, niekedy nazývali aj „severný Jeruzalem“. Takmer všetci litovskí Židia zahynuli za nacistickej okupácie alebo emigrovali po vojne do USA a Izraela, takže dnes ich je tu iba okolo 4 000. Významným faktorom, ktorý ovplyvnil národnostnú štruktúru obyvateľstva, bolo po pripojení Litvy k ZSSR, masívne prisťahovalectvo Rusov.

Vierovyznanie

Historicky najrozšírenejším vierovyznaním je katolicizmus, ku ktorému sa hlási 79 % obyvateľov, z nich väčšina k Rímskokatolíckej cirkvi, prítomná je aj malá skupina gréckokatolíkov. Litva je jediným štátom na území bývalého ZSSR, kde má katolícka cirkev dominantné postavenie. K pravosláviu (4,1 %) sa hlási najmä ruské obyvateľstvo, ďalších 0,8 % obyvateľstva tvoria staroverci (staroobrjadci). Protestantizmus (1,9 %) má z hľadiska počtu veriacich iba okrajový význam a početne nevýznamné komunity predstavujú aj judaisti, moslimovia a karaimovia (stará odnož judaizmu). Poslednú skupinu v krajine tvoria ateisti (15 %).

Politika

Litva je republikou s parlamentnou demokraciou, ktorá sa realizuje v poloprezidentskom systéme. Prezident sa volí priamo. Jednokomorový parlament, Snem (Seimas), tvorí 141 poslancov. Súčasným prezidentom je nezávislý centrista Gitanas Nausėda. Vládne od júla 2019, kedy nahradil Daliu Grybauskasovú, ktorá bola v úrade od roku 2009 a už nemohla kandidovať. Jej predchodca Valdas Adamkus bol v úrade od roku 2004. Jeho predchodcu, Rolandasa Paksasa, predčasne odvolali pre únik informácií. Adamkus, ktorý patrí k litovskej emigrácii, už v úrade prezidenta bol v rokoch 1998 – 2003.

Parlamentné voľby do Seimasu, litovského parlamentu, môžu byť dvojkolové, kedy v druhom kole sa rozhoduje o pridelení mandátov v jednomandátových volebných obvodoch v tom prípade, kedy v prvom kole ani jeden kandidát nezískal nadpolovičnú väčšinu hlasov. 71 mandátov je pridelených v jednomandátových a 70 vo viacmandátových obvodoch.

Vývoj zloženia Seimasu od roku 2004

Podľa výsledkov parlamentných volieb z roku 2004 bola najsilnejšou politickou stranou Strana práce (po litovsky: Darbo partija), ktorá získala vyše 28 % hlasov a obsadila 39 kresiel. Za ňou nasledovala koalícia dvoch sociálnodemokraticky orientovaných strán, na čele ktorých stáli Algirdas Brazauskas (po litovsky: Lietuvos socialdemokratų partija (LSDP), 20 kresiel) a Artūras Paulaskas (po litovsky: Naujoji sąjunga socialliberalai (NSS), 11 kresiel). Vládu tvorila koalícia LSDP (k tej patrí aj bývalý predseda vlády Gediminas Kirkilas).

Ďalej mala v parlamente významné zastúpenie Konzervatívna strana (25 kresiel) a dve liberálne strany, medzi nimi aj koalícia, ktorú viedol Rolandas Paksas a ktorá niesla emotívne podfarbený názov Za poriadok a spravodlivosť (po litovsky: (Už) tvarką ir teisingumąs, 11 kresiel). Do vládnej koalície patrila únia Roľníckej strany a Novej demokratickej strany (po litovsky: Valstiečių ir Naujosios demokratijos partijų sąjunga (VNDS)), 10 kresiel. Dve kreslá obsadila strana poľskej menšiny (po litovsky: Lietuvos lenkų rinkimų akcija).

Podľa výsledkov parlamentných volieb v krajine z 12. októbra 2008 sa na prvom mieste s náskokom 19 % umiestnila opozičná konzervatívna strana bývalého litovského premiéra Andriusa Kubiliusa Vlastenecký zväz. Výsledky hlasovania znamenali koniec vlády premiéra Gediminasa Kirkilasa, ktorého strana sa podľa predbežných výsledkov (18,5 %, 15 %, 13 % a 12 %) umiestnila na štvrtom mieste. Litovčania zároveň hlasovali o osude litovskej elektrárne Ignalina. Referendum však bolo pre nízku účasť voličov neplatné.

Posledné parlamentné voľby v krajine sa konali 9. a 23. októbra 2016. Zvíťazila v nich s 22 % hlasov opozičná Litovská únia roľníkov a zelených (LVŽS) so ziskom 54 zo 141 kresiel v parlamente. Druhou najsilnejšou stranou s tiež 22 % hlasov a 31 poslancami je stredopravá konzervatívna strana Vlastenecký zväz-Litovskí kresťanskí demokrati (TS-LKD). Vládnuca Litovská sociálnodemokra­tická strana (LSDP) doterajšieho premiéra Algirdasa Butkevičiusa skončila tretia so ziskom 17 mandátov. Sklamaním boli voľby aj pre ďalších koaličných partnerov sociálnych demokratov, strana Poriadok a spravodlivosť (PTT) a Strana práce (DP) získali iba osem, resp. dve kreslá. Ďalšie voľby sa uskutočnia v októbri 2020.

Mestá

• Ignalina
• Druskininkai
• Kaunas
• Kernavė
• Klaipėda
• Palanga
• Panevėžys
• Radviliškis
• Rumšiškės
• Šiauliai
• Trakai
• Vilnius
• Visaginas

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Litva

Externé odkazy

• Informácie o Litve (slovensky)

Zdroj

• Matejko, Ľ.: Poznámky k predmetu Východná Európa - krajiny a ľudia, Bratislava, 2007.