Portál:Letectvo/ďalšie odporúčané články
| Odporúčaný článok/1 | ||
 Focke-Wulf Fw 190 Würger („Strakoš“) bola nemecká jednomiestna jednomotorová stíhačka, používaná Luftwaffe vo veľkých množstvách počas druhej svetovej vojny. Vo svojej dobe bola jednou z najlepších stíhačiek. Od roku 1941 bolo vyrobených približne 20 000 kusov (vrátane asi 6 000 kusov vo verzii stíhacieho bombardéra). Prvého septembra 1941 bola skupina britských Spitfirov F.Mk.V nad Gravelines vo Francúzsku napadnutá štyrmi dovtedy neznámymi nemeckými lietadlami s hviezdicovými motormi. Nemci získali výhodu prekvapivého útoku a podarilo sa im zostreliť štyri Spitfiry bez jedinej straty. Tak sa objavil na scéne Focke-Wulf Fw 190, jedno z najlepších stíhacích lietadiel druhej svetovej vojny. Britskí piloti súpera nepoznali a panoval zmätok, ako ho identifikovať. Objavil sa dokonca názor, že ide o ukoristené francúzske Hawky H.75. Stroj bol vytvorený pod dohľadom Ing. Kurta Tanka. Vytvoril nové štandardy, ktorých sa museli držať i jeho novodobí súperi od jeho uvedenia až do konca vojny. Fw 190 bol dôležitým faktorom určujúcim silu a výkonnosť Luftwaffe. | ||
| Odporúčaný článok/2 | ||
.jpg) Letecké fotografovanie alebo letecká fotografia alebo aerofotografia je fotografovanie zo vzduchu fotoaparátom držaným v ruke alebo primontovaným na lietadle, helikoptére, balóne, rakete, alebo podobnom dopravnom prostriedku, ako aj na bezpilotnom alebo diaľkovo ovládanom lietajúcom zariadení (zaužívaný názov pre takéto zariadenia je "dron" či diaľkovo riadený model). Anglický ekvivalent „aerial photography“ sa v súčasnosti zvykne používať aj na označenie výškového fotografovania. Fotografia vytvorená leteckým fotografovaním sa volá letecká fotografia, letecký záber alebo letecká snímka. Letecké fotografovanie po prvý raz úspešne uskutočnil francúzsky fotograf a balónista Gaspard-Félix Tournachon, známy pod pseudonymom Nadar v roku 1858. Jeho fotografie, ktoré urobil nad Parížom, však dnes už neexistujú, Najstaršia zachovaná letecká fotografia je snímka, ktorú urobili James Wallace Black a Samuel Archer King 13. októbra 1860 a zachytáva pohľad na Boston v USA z výšky 630 metrov. | ||
| Odporúčaný článok/3 | ||
 Messerschmitt Bf 109 bolo nemecké stíhacie lietadlo používané počas druhej svetovej vojny. Od konca 30. rokov bolo hlavným typom Luftwaffe. Na tomto stroji lietali najúspešnejší nemeckí letci. Vývoj preslávenej stodeviatky začal v roku 1934, kedy Luftwaffe zadala konkurz na vývoj moderného stíhacieho lietadla. Do konkurzu sa prihlásilo niekoľko firiem, ale do záverečných skúšok sa dostali iba dva prototypy. Jedným bol He 112 firmy Heinkel a Bf 109 firmy Messerschmitt. Obidva stroje boli moderné celokovové dolnoplošníky so zaťahovateľným podvozkom. Bf 109 vyšiel nakoniec zo skúšok ako víťaz. Prvý prototyp Bf 109V-1 zatiaľ lietal s britským motorom Rolls Royce Kestrel a bolo zrejmé, že využíva prvky viacmiestného stroja Bf 108 Taifun, ktorý bol len nedávnym úspechom konštruktéra Willyho Messerschmitta. | ||
| Odporúčaný článok/4 | ||
_-_September_2020_-_01.jpg) Múzeum letectva Košice je vysunutou expozíciou Slovenského technického múzea v Košiciach. Sú v ňom kolekcie spaľovacích a prúdových motorov, originály stíhacích lietadiel a vrtuľníkov, repliky historických lietadiel, Galéria prezidentských lietadiel, meracie a navigačné prístroje, letecká výstroj, ukážky leteckých modelov a makiet. Ďalej expozícia cestnej dopravy a tiež výstava venovaná osudom Slovákov V ROYAL AIR FORCE (1940 -1945). Pre vznik Múzea letectva v Košiciach hovoril nasledovné fakty. V roku 1927 bolo v Košiciach uvedené do prevádzky druhé letisko na Slovensku, tvoriace významný dopravný uzol na východe vtedajšieho Československa. Od roku 1947 je v Košiciach otvorené Technické múzeum, predchodca Slovenského technického múzea. História leteckého školstva siaha do roku 1959, kedy vzniká v Košiciach Letecké učilište, potom postupne dochádza 1. septembra 1973 k založeniu Vysokej vojenskej leteckej školy SNP (VVLŠ SNP). | ||
| Odporúčaný článok/5 | ||
 Bezpečnostná pozícia alebo núdzová pozícia alebo pozícia pri núdzovom pristátí je pozícia, ktorú je nutné zaujať pri núdzovej situácii, napríklad v lietadle. Kapitán vydá povel „Brace for impact“ v prípade, že lietadlo musí núdzovo pristáť na vode alebo na zemi. Posádky niektorých nízkorozpočtových leteckých spoločností, medzi inými Easy Jet a Thomson Airways, počas demonštrácie núdzových prostriedkov pred odletom hovoria pasažierom, že bezpečnostnú pozíciu majú zaujať v prípade núdzového pristátia na povel: „Skloňte sa, chráňte si hlavu“ (po angl. Brace, brace). Bezpečnostnú pozíciu môžeme v prípade núdze zaujať rôznymi spôsobmi. Viaceré letecké spoločnosti zaviedli vlastné verzie v závislosti od výskumu leteckého orgánu príslušnej alebo inej krajiny. Vo všetkých prípadoch sa vyskytujú isté spoločné črty bez ohľadu na rozdiely medzi týmito pozíciami. | ||
| Odporúčaný článok/6 | ||
 Edwards Air Force Base (doslova: Edwardsova základňa vojenského letectva) je letecká základňa amerického vojenského letectva, ktorá leží na hranici okresov Kern a Los Angeles v údolí Antelope v Kalifornii, 11 km (7 míľ) priamo na východ od Rosamondu. Leteckou základňou bola Edwardsova základňa od roku 1933, dlho bola miestom pre letecký výskum a testovanie a postupne aj pre najdôležitejšie a najodvážnejšie lety letectva. V súčasnosti je základňa domovom pre 412. skúšobné krídlo (412th Test Wing) a pre riadiace 95. letištné krídlo (95th Air Base Wing). Základňa bola pôvodne známa ako Muroc Army Air Field (Armádne letisko Muroc), ale premenovali ju 8. decembra 1949 na počesť testovacieho pilota Glena Edwardsa, ktorý zahynul pri teste bombardéra Northrop YB-49. Základňa je strategicky umiestnená pri jazere Rogers Lake, bezodtokovom púštnom slanom jazere, ktorého tvrdý priehlbinový povrch poskytuje prirodzené predĺženie pristávacej (vzletovej) dráhy. Táto veľká pristávacia plocha kombinovaná s výborným celoročným počasím tvorí túto základňu výborným miestom pre letecké testovanie. | ||
| Odporúčaný článok/7 | ||
.jpg) Mikojan-Gurevič MiG-15 (rus. Микоян и Гуревич МиГ-15; v kóde NATO: MiG-15: „Fagot“, MiG-15UTI: „Midget“) je prúdové stíhacie lietadlo, vyvinuté v Sovietskom zväze leteckým konštruktérom Arťomom Mikojanom. MiG-15 bol jednou z prvých úspešných prúdových stíhačiek so šípovitým krídlom, ktorá sa preslávila v bojoch nad Kóreou, kde v začiatkoch vojny MiG-15 deklasoval všetky nepriateľské stíhačky s rovným krídlom počas denných bojov. MiG-15 zároveň slúžil ako základ pre vývoj pokročilejšieho MiGu-17, ktorý stále predstavoval vážnu hrozbu pre modernejšie nadzvukové americké stíhačky počas vojny vo Vietname v 60. rokoch. Predpokladá sa, že MiG-15 je najvyrábanejším prúdovým lietadlom všetkých čias, pričom bolo postavených viac než 12 000 kusov. Je možné, že vrátane licenčnej výroby bolo vyrobených viac než 18 000 kusov. MiG-15 je spolu so stíhačkou North American F-86 Sabre na zozname najlepších stíhačiek Kórejskej vojny a lietadiel používaných v tej dobe. | ||
| Odporúčaný článok/8 | ||
_crop.jpg) Airbus A320 je civilné dopravné lietadlo pre krátke a stredné trate vyrábané firmou Airbus. Bolo to prvé civilné dopravné lietadlo s digitálnym riadiacim systémom fly-by-wire (tj. z kokpitu sa prenášajú iba elektrické signály k servomotorom). Po úspechu Airbusu A300 začal Airbus vyvíjať náhradu za vtedy najpopulárnejšie dopravné lietadlo na svete - Boeing 727. Nový Airbus mal mať rovnakú kapacitu, ale nižšie prevádzkové náklady a mal byť k dispozícii v niekoľkých verziách pre rôzny počet cestujúcich. Digitálne technológie použité u A320 boli symbolom dvojgeneračného technologického skoku oproti celoanalogovému Boeingu 727 a generačného voči Boeingom 737 rad -300/400/500. A320 mal byť celosvetovou náhradou za 727 a najstaršie varianty 737. | ||
| Odporúčaný článok/9 | ||
.jpg) Airbus A340 je štvormotorové veľkokapacitné („widebody“ dizajn) dopravné lietadlo s dlhým doletom vyrábané spoločnosťou Airbus. Jeho konštrukcia je z veľkej časti zhodná s dvojmotorovým Airbusom A330. Pôvodné varianty mali rovnaký trup a krídla, kým neskoršie verzie sú dlhšie a majú väčšie krídla. A340 bol pôvodne navrhnutý ako konkurencia lietadiel Boeing 747, ale posledná verzia priamo konkuruje Boeingom 777 na dlhých a veľmi dlhých tratiach. Prvý variant A340-300 vzlietol prvýkrát 25. októbra 1991. Bolo to prvé štvormotorové lietadlo Airbusu a prvé civilné veľkokapacitné lietadlo s fly-by-wire ovládaním. | ||
| Odporúčaný článok/10 | ||
 Concorde (vyslovuj: konkord; z lat. concordia – jednota, svornosť) bolo francúzsko-britské nadzvukové dopravné lietadlo, ktoré spoločne vyvinuli a vyrobili spoločnosti Sud Aviation (neskôr Aérospatiale) a British Aircraft Corporation (BAC). Svojho času to bolo jediné komerčne prevádzkované nadzvukové dopravné lietadlo v západnom svete (vyradené z komerčnej prevádzky v roku 2003), s maximálnou rýchlosťou 2,04 mach (2 330 km/h). Concorde bol spoločným projektom Francúzska a Spojeného kráľovstva na základe dohody vlád oboch krajín z 29. novembra 1962. Paralelným a fyzicky veľmi podobným projektom bol sovietsky Tupolev Tu-144. Concorde bol zaradený do letovej služby po 15-ročnom vývoji a až do nešťastia v roku 2000 nedošlo v jeho 27-ročnej prevádzke nikdy k väčším nehodám či problémom. V oboch krajinách, ktoré sa podieľali na jeho vývoji, sa považoval za symbol technického pokroku a národnej hrdosti. Pohonnú jednotku Olympus 593 navrhla a vyrobila firma Rolls-Royce (Bristol-Siddley) a SNECMA. Prelet cez Atlantický oceán trval približne 3 až 3,5 hodín (rekord: 2 hodiny 53 minút), letová výška bola 15 km po štarte s maximom 18 km. | ||
| Odporúčaný článok/11 | ||
 Letisko M. R. Štefánika alebo Letisko Bratislava (angl. M. R. Štefánik Airport alebo Bratislava Airport; IATA: BTS, ICAO: LZIB) je medzinárodné letisko v Bratislave. Je najväčším medzinárodným letiskom na Slovensku. Nachádza sa približne 9 km od centra mesta, neďaleko obce Ivanka pri Dunaji. Jeho prevádzkovateľom je spoločnosť Letisko M. R. Štefánika – Airport Bratislava, a. s. (BTS), ktorá je plne vlastnená Ministerstvom dopravy a výstavby Slovenskej republiky. Pravidelné linky z Bratislavy prevádzkujú Aegean Airlines, Air Cairo, Air Montenegro, British Airways, Coredon Airlenes, Lufthansa, Pegasus Airlines, Ryanair, Smartwings a Wizz Air. Letisko je základňou pre Letecký útvar Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a z komerčných dopravcov tu majú svoje bázy Ryanair, AirExplore, Go2Sky a Smartwings Slovakia. Počas roku 2011 bola Bratislava tiež sekundárnou bázou Českých aerolinií. Okrem toho sídlia v priestoroch letiska aj dve údržbové spoločnosti: Austrian Technik Bratislava a East Air Company. Air Livery taktiež prevádzkuje svoje služby v priestoroch letiska. V rebríčku obsluhy lietadiel sa letisko nachádza v kategórii 4E, a v kategórii 7-8 v rebríčku záchranárskej infraštruktúry. | ||
| Odporúčaný článok/12 | ||
 Suchoj Su-7 (v kóde NATO: Fitter-A) bol sovietsky prúdový taktický stíhací bombardér, ktorý vznikol na začiatku päťdesiatych rokov 20. storočia. Prvý prototyp vzlietol v roku 1955 a lietadlo sa začalo sériovo vyrábať od roku 1957. Pôvodne bol zamýšľaný ako taktický stroj určený pre manévrový vzdušný súboj, ale v tejto úlohe sa neujal. Na druhú stranu sa čoskoro objavila verzia Su-7B, ktorá sa v 60. rokoch stala hlavným sovietskym stíhacím bombardérom a útočným lietadlom. Su-7 bol vo svojej jednoduchosti robustný, ale medzi jeho nedostatky patrili krátky dolet a slabšia výzbroj. Bolo počítané s tým, že tento stroj bude schopný vykonávať jadrové útoky. Predpokladalo sa, že lietadlá budú musieť operovať z nespevnených pristávacích plôch, a preto bol podvozok vybavený kolesami s nízkotlakovými pneumatikami a doplnený hydraulicky vysúvateľnými lyžinami. Lietadlá Suchoj Su-7 boli aj vo výzbroji Česko-slovenskej ľudovej armády. | ||
| Odporúčaný článok/13 | ||
 Dornier Do 17, občas nazývaný aj Fliegender Bleistift („lietajúca ceruzka“), bol ľahký nemecký bombardér, používaný počas druhej svetovej vojny, vyrábaný spoločnosťou Dornier Flugzeugwerke. Bol navrhnutý podľa konceptu RLM na „Schnellbomber“ (rýchly bombardér), ktorý mal byť teoreticky dostatočne rýchly na to, aby mohol predstihnúť útočiace stíhačky. Bol navrhnutý začiatkom 30. rokov a na začiatku vojny tvoril jeden z troch hlavných typov bombardérov, používaných Luftwaffe. Svoju bojovú premiéru začali Do 17 v roku 1937, v španielskej občianskej vojne, kde bol používaný v Légii Kondor. Spolu s Heinkelom He 111 bol hlavným bombardérom Luftwaffe v rokoch 1939 – 1940. | ||
| Odporúčaný článok/14 | ||
 AH-64 Apache je americký útočný vrtuľník používaný od sklonku studenej vojny po súčasnosť. V službe nahradil starší typ AH-1 Cobra. Na krátkych krídlach po bokoch môže niesť až 16 rakiet AGM-114 Hellfire alebo 76 neriadených rakiet Hydra 70, prípadne ich kombinácie. Stroj má pod nosom inštalovaný 30 mm kanón M230. Stroj môže operovať vo dne aj v noci i za zhoršených poveternostných podmienok. Apache bol skonštruovaný v 70. rokoch ako helikoptéra pre boj proti obrnenej technike. Helikoptéra Apache bola navrhnutá na odhalenie a zničenie tankov vo vysoko-mobilnom boji. Bola vyvinutá z prototypu Hughes YAH-64. Po zrušení programu AH-56 Cheyene, armáda Spojených štátov hľadala vzdušný prostriedok, ktorý by patril pod velenie pozemnej armády. | ||
| Odporúčaný článok/15 | ||
 Let Pan Am 103 bol let lietadla Boeing 747-121, 21. decembra 1988 ukončený teroristickým bombovým útokom, inak známym ako Aféra Lockerbie. Let spoločnosti Pan American World Airways smerujúceho z londýnskeho letiska Heathrow na newyorské letisko Johna Fitgeralda Kennedyho bol ukončený odpálením plastickej trhaviny Semtex československej výroby na palube lietadla nad škótskym mestečkom Lockerbie, v kraji Dumfries a Galloway. Celkom bolo 270 obetí z celkom 21 štátov aj s 11 ľuďmi, ktorí zahynuli pod troskami na zemi. Udalosť bola považovaná až do teroristických útokov 11. septembra 2001 ako najväčší teroristický útok na občanov USA, vďaka celkovému počtu 189 obetí z tohto štátu. | ||
| Odporúčaný článok/16 | ||
 Pitotova trubica alebo Pitotova rúrka je meracie zariadenie, ktorým sa meria rýchlosť prúdenia kvapalín (plynov) na princípe pomeru statického a dynamického tlaku meranej kvapaliny (plynu). Princíp činnosti vychádza z Bernoulliho rovnice. Toto zariadenie sa prakticky využíva hlavne pri meraní rýchlosti lietadiel, a na meranie rýchlosti prúdenia kvapalín v rúrkach. Pitotova trubica bola vynájdená francúzskym inžinierom talianskeho pôvodu Henrim Pitotom na začiatku 18. storočia a do dnešnej podoby bola upravená v polovici 19. storočia francúzskym vedcom Henrym Darcym. Niekedy sú pojmovo zamieňané Pitotova trubica a Prandtlova trubica (v niektorých jazykoch dokonca označené ako Pitot-Prandtlova trubica). Princíp je rovnaký, rozdiel je len v tom, že výstupom Prandtlovej trubice je priamo dynamický tlak (statický tlak sa eliminuje vo vnútri sondy). | ||
| Odporúčaný článok/17 | ||
 Heinkel He 111 bol nemecký bombardér, navrhnutý bratmi Siegfriedom a Walterom Günterovcami začiatkom tridsiatych rokov 20. storočia, v rozpore s Versaillskou zmluvou. Často prezývaný ako „vlk v ovčej koži“, pretože tento stroj bol falošne vyvíjaný ako dopravné lietadlo, no v skutočnosti mal byť rýchlym stredným bombardérom pre Luftwaffe. Svojho času najľahšie rozpoznateľný nemecký bombardér, vďaka sklenenej kabíne neskorších verzií, bolo toto lietadlo najpočetnejším a najhlavnejším bombardérom Luftwaffe počas prvej fázy druhej svetovej vojny. Počínal si dobre až do začiatku bitky o Britániu, kde sa jeho slabá obranná výzbroj, malá rýchlosť a nedostatočná obratnosť ukázali naplno. | ||
| Odporúčaný článok/18 | ||
 Convair B-36 (prezývaný "Peacemaker" – v prekl. "Mierotvorca") bol strategický bombardér skonštruovaný spoločnosťou Consolidated Vultee a používaný výhradne USAF. B-36 bol najväčším sériovo vyrábaným lietadlom s piestovými motormi. Zároveň mal aj najväčšie rozpätie krídel medzi bojovými lietadlami (70 m), pričom v tomto ho prekonávajú iba niektoré vojenské transportné lietadlá. B-36 bol prvý bombardér schopný doručiť jadrové alebo termonukleárne zbrane v plne uzavretej bombovnici. S doletom vyše 9 700 km a s maximálnou záťažou najmenej 33 000 kg bol B-36 prvý interkontinentálny bombardér, ktorý stanovil štandard pre neskoršie stroje USAF ako, napr. B-52 Stratofortress, B-1 Lancer a B-2 Spirit. | ||
| Odporúčaný článok/19 | ||
 General Dynamics (teraz Lockheed Martin) F-16 Fighting Falcon je jednomotorové viacúčelové stíhacie lietadlo, ktoré je určené na letecké súboje a útoky na pozemné ciele. Ide o pomerne lacnú, ale veľmi účinnú zbraň, ktorá nahradila lietadlá F-4 Phantom II a iné typy (v niektorých európskych letectvách, napríklad F-104 Starfighter). Vo vzdušných súbojoch prevyšuje F-16 svojou obratnosťou a bojovým doletom (t. j. vzdialenosťou potrebnou na prílet na miesto boja, súboj a návrat) všetky lietadlá potencionálneho protivníka. Jeho vybavenie umožňuje útoky na ciele bez ohľadu na dennú, či nočnú dobu alebo počasie. Konštruktéri F-16 vychádzali z najnovších vedomostí aerodynamiky aj z predchádzajúcich typov, ako F-15 alebo F-111. Zníženie veľkosti a hmotnosti stroja, jeho kúpnej ceny a ceny príslušenstva neviedla nijako k redukcii jeho sily. F-16 znesie preťaženie až 9 g pri plnej palivovej nádrži, čím predčí spôsobilosti iných existujúcich stíhačov. | ||
| Odporúčaný článok/20 | ||
 Republic F-84 Thunderjet bol americký prúdový stíhací bombardér. Vznikol v roku 1944 z požiadavky United States Army Air Forces na dennú stíhačku a po prvýkrát vzlietol v roku 1946. Napriek tomu, že sa do výroby dostal v roku 1947, trpel mnohými konštrukčnými problémami a problémami s motorom, následkom čoho USAF nebolo schopné vykonať ani jednu činnosť, na ktorú bolo skonštruované a zvažovalo zrušenie celého programu. Lietadlo nebolo až do roku 1949 plne bojaschopné, kedy sa objavila verzia F-84D a vývoj ukončila až konečná verzia F-84G v roku 1951. V roku 1954 bol F-84 Thunderjet s rovným krídlom doplnený o stíhaciu verziu F-84F Thunderstreak so šípovitým krídlom a prieskumnú verziu RF-84F Thunderflash. | ||
| Odporúčaný článok/21 | ||
 Vzletová a pristávacia dráha (skratka VPD; iné názvy: runway – skratka RWY, zriedkavo: ranvej; staršie: pista, vzletovo-pristávacia dráha, rozjazdová a pristávacia dráha, štartovacia a pristávacia dráha, rozbehová a dobehová dráha) je plocha, ktorá slúži na vzlet a pristátie lietadiel na letiskách. Plocha môže byť spevnená (betón, asfalt a pod.), prípadne nespevnená (najčastejšie trávnatá). Vzletová a pristávacia dráha je súčasťou vzletovej a pristávacej plochy (angl. landing and take-off area). Dráhy sa označujú číselným označením v rozsahu od 01 do 36, ktoré udáva smer dráhy. Toto číslo je všeobecne rovné jednej desatine magnetického azimutu kurzu dráhy v stupňoch. Napríklad dráha s označením „24“ má smer približne 240°, tzn. zhruba juhozápadne, dráha „36“ má smer 360°, tzn. na sever. Nakoľko každú dráhu je možné využiť dvoma smermi, má taktiež dvojité označenie, ktoré sa číselne líši o 018 (= 180°). | ||
| Odporúčaný článok/22 | ||
.jpg) Dassault Mirage III je francúzske jednomotorové stíhacie lietadlo, vyvinuté spoločnosťou Dassault Aviation. Celkovo bolo vyrobených 1422 lietadiel Mirage III a okrem francúzskeho letectva boli tieto stroje súčasťou vzdušných síl mnohých iných krajín. Čoskoro po 2. svetovej vojne začali francúzsku vládu znepokojovať rastúce náklady na obstaranie a prevádzku moderných stíhačiek. Začiatkom roka 1952 získala preto francúzska letecká spoločnosť Dassault kontrakt na štúdiu možného vývoja ľahkej stíhačky s delta krídlom. Na základe týchto požiadaviek spustila spoločnosť prípravné práce na koncepte, ktorý získal označenie MD.550 Mystère Delta. Firma Dassault prišla s návrhom lietadla, ktorého pohon mal zabezpečovať jeden motor – a to buď Rolls-Royce Avon RA.7R alebo SNECMA Atar. | ||
| Odporúčaný článok/23 | ||
.jpg) Suchoj Su-34 (v kóde NATO Fullback) je pokročilý ruský dvojmiestny stíhací bombardér a útočné lietadlo. Je zamýšľaný na nahradenie modelu Suchoj Su-24. Tento konštrukčne zaujímavý a ojedinelý stroj patrí medzi ruské lietadlá štyriapoltej generácie. Špecializovaná stíhacia-bombardovacia verzia verzia Su-27 Flanker bola vyvíjaná od začiatku osemdesiatych rokov, vyvrcholila prototypom T-10V, po prvýkrát zalietanom 13. apríla 1990. Jeho oficiálne označenie bolo Su-27IB (IB: Istrebiteľ Bombardirovšik / stíhací bombardér). Prvé správy hovorili o dvojmiestnom palubnom lietadle so sedadlami vedľa seba, ako alternatíve k dvojmiestnej verzii Su-27UB. Jej využitie v úlohe palubného stroja by totiž bolo veľmi problematické práve pre usporiadanie sedadiel za sebou – zo zadného je počas pristátia nedostatočný výhľad na palubu lietadlovej lode. | ||
| Odporúčaný článok/24 | ||
 North American F-86 Sabre, niekedy nazývané ako Sabrejet, bolo americké prúdové stíhacie lietadlo, vyvíjané od polovice 40. rokov 20. storočia. Stalo sa jedným z najrozšírenejších západných prúdových lietadiel v prvom období studenej vojny. Varianty F-86 vyrábala vo veľkých sériách kanadská firma Canadair pod označením Canadair Sabre. U týchto variantov bol väčšinou inštalovaný výkonnejší motor Orenda. Kanadské F-86 používalo aj mnoho štátov NATO. Americký variant F-86 bol licenčne vyrábaný aj v Taliansku a Japonsku. Výrazne upravenú verziu F-86 vyrábala austrálska továreň CAC pod označením CAC Sabre. Firma North American zareagovala na požiadavku USAAF na vývoj stíhacieho lietadla stredného doletu, schopného sprievodu bombardérov aj útokov na pozemné ciele. | ||
| Odporúčaný článok/25 | ||
 Micubiši A6M Zero (oficiálne japonské označenie: 零式艦上戦闘機 – Rei-šiki kandžó sentóki; skratka: 零戦 – Reisen; v preklade: palubné stíhacie lietadlo typ 0; spojenecké kódové označenie: „Zeke“; verzia A6M3 mala spojenecké kódové označenia: „Hap“ a „Hamp“) bolo japonské jednomiestne jednomotorové stíhacie lietadlo dlhého doletu, ktoré v priebehu druhej svetovej vojny slúžilo v Japonskom cisárskom námornom letectve a po vojne aj v Číne. Jeho vývoj začal v roku 1937, ako náhrada za typ A5M, s maximálnou rýchlosťou prevyšujúcou 500 km/h, lepšou výzbrojou, obratnosťou a stúpavosťou. Vznikol tak prvý palubný stíhač, ktorý sa vyrovnal stíhačkám štartujúcim z pozemných letísk. | ||
| Odporúčaný článok/26 | ||
 Northrop F-5 je americké dvojmotorové ľahké stíhacie lietadlo, vyvinuté spoločnosťou Northrop Corporation. Je určené na vybojovanie vzdušnej nadvlády, ale môže byť použité aj pri útokoch na pozemné ciele. Napriek tomu, že bolo pôvodne vyvinuté ako palubná stíhačka, uplatnilo sa hlavne ako lacná alternatíva stíhacieho lietadla pre spojencov USA v zahraničí. Lietadlo bolo zaradené vo vzdušných silách viac ako 30 štátov po celom svete. Používatelia stíhačiek F-5 si cenili hlavne ich vysokú obratnosť, jednoduchú údržbu a nízke prevádzkové náklady. F-5 vznikla ako odpoveď na požiadavky US Navy, ktoré hľadalo malú a ľahkú prúdovú stíhačku, schopnú operovať z paluby eskortnej lietadlovej lode. Spoločnosť Northrop Corporation zareagovala na tieto požiadavky návrhom lietadla N-156, ktoré malo byť poháňané dvomi prúdovými motormi General Electric J85. Zaujímavosťou je, že J85 už bol overený motor, ktorý predstavoval pohon strely s plochou dráhou letu ADM-20 Quail (GAM-72). | ||
| Odporúčaný článok/27 | ||
.jpg) Mikojan-Gurevič MiG-21 (rus. Микоян и Гуревич МиГ-21; v kóde NATO: „Fishbed“) je nadzvuková viacúčelová stíhačka vyvinutá v Sovietskom zväze v 50. rokoch 20. storočia. Bola a ešte aj dnes je používaná letectvami viac než 30 krajín, kde úspešne slúži už takmer 50 rokov, keďže v mnohých parametroch (najmä v rýchlosti prevyšujúcej Mach 2) predstihla aj omnoho neskôr skonštruované lietadlá. Bolo vyrobených viac než 10 000 kusov týchto lietadiel, čo z neho robí najvyrábanejšie nadzvukové lietadlo na svete. Bolo nasadené vo viacerých ozbrojených konfliktoch. Mimo iného vo viacerých arabsko-izraelských vojnách, či vo vietnamskej vojne. MiG-21 nadväzuje na konštrukcie experimentálnych strojov Je-2, Je-4, Je-2A a Je-5 odvodených od stroja MiG-19, ktorý v tej dobe ZSSR úspešne používal. Prvý let prototypu Je-4, s pilotom Grigorijom Sedovom sa uskutočnil 16. júna 1955. Konštruktéri počas vývoja stroja aplikovali trojuholníkové delta krídlo, ktoré zapadalo do koncepcie a bolo výhodné pri stúpaní. So skúseným pilotom a vhodnou výzbrojou mohol byť MiG-21 nebezpečný pre ktorúkoľvek vtedajšiu stíhačku. | ||
| Odporúčaný článok/28 | ||
 North American F-100 Super Sabre bolo americké nadzvukové prúdové stíhacie lietadlo, ktoré slúžilo v americkom letectve v rokoch 1954 až 1971 a v Národnej leteckej garde do roku 1979. Bolo prvým stíhacím lietadlom amerického letectva schopným dosiahnuť nadzvukovú rýchlosť vo vodorovnom lete. F-100 navrhla spoločnosť North American Aviation ako výkonnejšieho nástupcu stíhačky na vybojovanie vzdušnej nadvlády F-86 Sabre. Počas vietnamskej vojny sa F-100 široko využívali nielen v úlohe stíhacieho lietadla, ale aj ako priama letecká podpora pozemných síl. V leteckých úderoch nad Severným Vietnamom ich neskôr nahradil dvojmachový Republic F-105 Thunderchief a pri podpore pozemných jednotiek nad Južným Vietnamom efektívnejší podzvukový LTV A-7 Corsair II. F-100 slúžil aj v iných vzdušných silách NATO a u ďalších spojencov USA. V neskoršom období svojej služby sa často označoval ako „Hun“, čo je skrátená verzia anglického slova „hundred“ (sto). | ||
| Odporúčaný článok/29 | ||
 Aiči D3A bol najznámejší japonský palubný strmhlavý bombardér z druhej svetovej vojny. V japonskom námorníctve bol známy ako palubný bombardér typ 99 (九九式艦上爆撃機, Kjúkjúšiki kandžó bakugekiki) a bol to prvý celokovový dolnoplošník v Japonsku. Spojenecké kódové označenie typu bolo Val. Svoju najväčšiu slávu zažil v prvom roku vojny, kedy tieto lietadlá útočili na Pearl Harbor, na britské i americké vojenské loďstvo, zúčastnili sa bojov v Korálovom mori, v bitke o Midway, či v bojoch o Šalamúnove ostrovy. V roku 1936 vydal japonský generálny štáb námorného letectva špecifikácie 11-Ši, v ktorých boli stanovené požiadavky na nový palubný bombardovací jednoplošník. | ||
| Odporúčaný článok/30 | ||
.jpg) Suchoj Su-17 (Su-20, Su-22) (v kóde NATO: „Fitter“) je stíhacie-bombardovacie lietadlo so samonosnou celokovovou konštrukciou s krídlom s meniteľnou geometriou od 30°do 63° vyvinuté v Sovietskom zväze počas studenej vojny zdokonaľovaním typu Suchoj Su-7. Lietadlo bolo vyvinuté počas 60. rokov konštrukčnou kanceláriou OKB Suchoj ako náhrada za stíhací bombardér Su-7. Na začiatku 60. rokov 20. storočia sa začalo uvažovať o nahradení nadzvukového frontového stíhacieho bombardéra Su-7, ktorý sa svojimi parametrami začínal stávať menej vyhovujúci. Išlo hlavne o vysokú vzletovú a pristávaciu rýchlosť z dôvodu krídla s veľkým šípom nábežnej hrany (63°) a motor s vysokou spotrebou paliva AL-7F. Vysoká spotreba rapídne skracovala dolet stroja a to hlavne pri vyššom užitočnom zaťažení. | ||
| Odporúčaný článok/31 | ||
 Boeing KC-135 Stratotanker je vojenské lietadlo určené pre dopĺňanie paliva iných lietadiel vo vzduchu. Okrem dopĺňania paliva môže slúžiť aj na prepravu cestujúcich a nákladu. Bolo, rovnako ako jeho civilná dopravná verzia Boeing 707, vyvinutý z prototypu Boeing 367-80. KC-135 bol prvým tankovacím lietadlom s prúdovým pohonom v USAF. Toto lietadlo nahradilo staršie lietadlá Boeing KC-97 Stratotanker. Lietadlo bolo počas svojej služby často modernizované, vrátane celkovej výmeny všetkých motorov. KC-135 bol pôvodne určený na dopĺňanie paliva počas letu strategických bombardérov, ale bol intenzívne používaný aj vo Vietnamskej vojne a neskorších konfliktov, ako bola napríklad operácia Púštna búrka, aby predĺžil dolet a výdrž vo vzduchu stíhacím lietadlám a bombardérom amerického letectva, námorníctva a námornej pechoty. | ||
| Odporúčaný článok/32 | ||
 SEPECAT Jaguar je britsko-francúzske prúdové bojové lietadlo určené k útokom na pozemné ciele, pôvodne používané britskou Royal Air Force (RAF) a francúzskou Armée de l'Air (ALA) k vykonávaniu priamej leteckej podpory a k jadrovým útokom. Lietadlo je aj naďalej používané v niekoľkých ďalších krajinách, kde bolo vyvážané (napr. India (IAF), Omán (RAFO)). Lietadlo bolo pôvodne koncipované v 60-tych rokoch ako cvičné prúdové a ľahké bojové lietadlo. Požiadavky na lietadlo sa skoro zmenili na nadzvukové lietadlo schopné vykonávať prieskum a údery taktickou jadrovou zbraňou. Pre Francúzsko bol plánovaný aj variant pre službu na lietadlových lodiach. Lenže ten bol zrušený v prospech lacnejšieho lietadla Dassault-Breguet Super Étendard. | ||
| Odporúčaný článok/33 | ||
 Fairchild Republic A-10 Thunderbolt II („Hromobitie“ II) je jednomiestne dvojmotorové bojové lietadlo, ktoré bolo vyvinuté americkou spoločnosťou Fairchild Republic v prvej polovici 70-tych rokov 20. storočia. A-10 je vysoko manévrovateľný dolnoplošník, určený na ničenie tankov, obrnených vozidiel a ďalších pozemných cieľov. Jedná sa o prvé lietadlo US Air Force, skonštruované výhradne pre priamu podporu pozemných jednotiek. Oficiálne meno „Thunderbolt“ pochádza z názvu lietadla Republic P-47 Thunderbolt, ktoré bolo počas druhej svetovej vojny mimoriadne úspešné pri podpore pechoty zo vzduchu. A-10 je však vo svete známejší pod prezývkou "Warthog" (Prasa bradavičnaté) alebo jednoducho "Hog" (Prasa). Modernizačné programy by mali zabezpečiť, že budú lietadlá A-10 súčasťou amerického letectva až do roku 2022. Potom by ich mali nahradiť stealth stíhačky F-35, ktoré budú mať oveľa väčšie šance na prežitie v prostredí s vyspelou protivzdušnou obranou. US Air Force však uvažuje aj o nízkonákladovej alternatíve A-10 v podobe lietadla Scorpion od firmy Textron AirLand alebo AT-6 od spoločnosti Beechcraft. | ||
| Odporúčaný článok/34 | ||
.jpg) F-111 Aardvark bol americký dvojmotorový stíhací bombardér s meniteľnou geometriou krídel. Bolo to taktické útočné lietadlo, ktoré plnilo úlohy strategického jadrového bombardéra, prieskumného lietadla, ale aj lietadla elektronického boja. Bolo jedným z najkontroverznejších lietadiel svojej doby. Dovtedy žiadne iné lietadlo nebolo médiami tak ostro kritizované. Jeho vývoj bol sprevádzaný mnohými vážnymi problémami a značne prekročil nielen plánované náklady, ale aj stanovený termín spustenia sériovej výroby. Z niekoľko tisíc kusov, ktoré sa mali pôvodne vyrobiť, bolo nakoniec dodaných iba 562 lietadiel v siedmich rôznych variantoch. Lietadlo bolo predmetom dlhotrvajúcej diskusie aj v rámci Kongresu a jeho odporcovia sa o lietadle posmešne vyjadrovali, že je nebezpečnejšie pre USA ako pre potenciálneho nepriateľa. | ||
| Odporúčaný článok/35 | ||
 Zrážka lietadiel na letisku v Tenerife sa stala 27. marca 1977 v podvečer uprostred vzletovej a pristávacej dráhy na bývalom vojenskom letisku Los Rodeos v horách na ostrove Tenerife. Vinou celej rady nešťastných náhod, nedorozumení a nezodpovednosti pilotov zahynulo 583 ľudí. Išlo o najväčšiu leteckú katastrofu v dejinách, ak nepočítame teroristické útoky z 11. septembra 2001. Boeing 747-121 „Clipper Victor“ spoločnosti Pan Am mal namierené z Los Angeles do Las Palmas na ostrove Gran Canaria. Išlo o prvý Boeing tejto spoločnosti. Na palube mal 380 cestujúcich a 16 členov posádky. Väčšina cestujúcich bola staršia ako 55 rokov a z ostrova Gran Canaria mali vyplávať na okružnú cestu po Stredozemnom mori. | ||
| Odporúčaný článok/36 | ||
.jpg) North American F-86D/K/L Sabre (pôvodne známe pod označením YF-95 a neformálne označované ako „Sabre Dog“) bolo americké prepadové prúdové stíhacie lietadlo. Bolo vyvinuté pre americké letectvo koncom 40. rokov 20. storočia a išlo o derivát lietadla North American F-86 Sabre. Zatiaľ čo pôvodný F-86 Sabre bol koncipovaný ako denná stíhačka, F-86D bol špeciálne vyvinutý ako prepadové stíhacie lietadlo do každého počasia. Najväčším prevádzkovateľom týchto lietadiel mimo USA bola Juhoslávia. Počas vývoja a testovania sa pôvodne označovalo ako YF-95A, ale pred začiatkom sériovej výroby bolo preznačené na F-86D, napriek tomu, že s pôvodným F-86 malo spoločných len 25% dielov. Sériové modely F-86D/K/L sa od ostatných Sabrov líšili väčším trupom, väčším motorom s prídavným spaľovaním a výrazným predným krytom. Najvyrábanejšie varianty Sabre Dogov (modely „D“ a „G“) nemali žiadne hlavňové zbrane na rozdiel od Sabrov so šiestimi guľometmi M3 Browning kalibru 12,7 mm. Namiesto guľometov niesli rakety vzduch-vzduch (varianty Sabre Dog „K“ a „L“ boli vyzbrojené aj štyrmi 20 mm kanónmi M24A1). | ||
| Odporúčaný článok/37 | ||
_(cropped).jpg) Mikojan-Gurevič MiG-29 (rus. Микоян и Гуревич МиГ-29; v kóde NATO: „Fulcrum“) je dvojmotorové prúdové stíhacie lietadlo 4. generácie vyvinuté v Sovietskom zväze v 70. rokoch 20. storočia. Určené je predovšetkým na ničenie vzdušných cieľov a vybojovanie nadvlády vo vzdušnom priestore v pásme frontu a blízkom okolí za všetkých poveternostných podmienok vo dne aj v noci. Sekundárne je určené na ochranu bodových vzdušných a pozemných objektov a dôležitých strategických centier. Lietadlo MiG-29 má ako prvé z konštrukčnej kancelárie Mikojan-Gurevič zavedenú koncepciu plynulého prechodu trup-krídlo. Táto koncepcia sa vyvinula so zreteľom na vysoké požiadavky na letové vlastnosti a obratnosť stroja. MiG-29 vyvinuli na začiatku 70. rokov 20. storočia v konštrukčnej kancelárii inžiniera Mikojana pod vedením Rostislava Apollosoviča Beľakova. Spočiatku projekt prebiehal z vlastnej iniciatívy konštrukčnej kancelárie a až neskôr nadviazal na štátom zadanú súťaž. Vychádzal zo spoločného prototypu, z ktorého sa vyvinul aj MiG-23 a MiG-27. | ||
| Odporúčaný článok/38 | ||
 Deutsche Lufthansa AG, bežne známa ako Lufthansa, je nemecký národný letecký dopravca. Meno spoločnosti je odvodené z nemeckých slov Luft (vzduch) a hansa (hanza). Je najväčšou nemeckou leteckou spoločnosťou a jednou z najväčších korporácií v leteckej doprave na svete. Obsluhuje vyše 200 destinácií v Európe, Ázii, Afrike a Amerike. Sídlom Lufthansy je Kolín nad Rýnom, pričom hlavné operačné základne má na letiskách vo Frankfurte nad Mohanom a v Mníchove. Lufthansa je zakladajúcim členom Star Alliance, najväčšej leteckej aliancie. Podľa agentúry Skytrax ide od roku 2017 o päťhviezdičkovú leteckú spoločnosť. V logu má táto spoločnosť už od roku 1929 žeriava, pričom tento ohrozený druh vtáctva Lufthansa v Nemecku podporuje. | ||
| Odporúčaný článok/39 | ||
.jpg) Lockheed Martin F-35 Lightning II je trieda jednosedadlových, jednomotorových viacúčelových stíhacích lietadiel piatej generácie vo vývoji, určených na vykonávanie pozemných útokov, prieskumov, a vzdušných obranných misií s technológiou stealth. Do F-35 patria tri hlavné modely: prvým je variant s konvenčným vzletom a prístátím (F-35A), druhým je variant so krátkym vzletom a zvislým prístátím (F-35B) a tretím je variant určený na operácie z lietadlových lodí (F-35C). Tieto tri varianty majú v budúcnosti nahradiť viacero v súčasnosti využívaných typov, ako sú A-10 Thunderbolt II, F-16 Fighting Falcon, AV-8B Harrier II a F/A-18 Hornet. Budú tak predstavovať väčšinu amerického taktického letectva, pilotovaného človekom. | ||
| Odporúčaný článok/40 | ||
 Grumman F-14 Tomcat je americké dvojmotorové nadzvukové stíhacie lietadlo 4. generácie s meniteľnou geometriou krídel. Primárne bolo skonštruované ako palubné stíhacie lietadlo na vybojovanie vzdušnej nadvlády, ale neskôr získalo aj výzbroj, určenú na ničenie pozemných cieľov. Tomcat bol vyvinutý spoločnosťou Grumman pre americké námorníctvo ako náhrada lietadiel F-4 Phantom II. V priebehu rokov 1976 – 1979 bolo dodaných 78 lietadiel F-14A aj Iránu, ktorý bol vtedy pod vládou šáha Rezu Pahlavího. V 60. rokoch 20. storočia začalo americké námorníctvo hľadať nové palubné stíhacie lietadlo, ktoré by bolo vhodným nástupcom lietadiel F-4 Phantom. US Navy nakoniec podporilo spoločný projekt firiem General Dynamics a Grumman, ktorý bol nazvaný F-111B. Táto stíhačka s meniteľnou geometriou krídel vychádzala konštrukčne zo strojov F-111 Aardvark. | ||
| Odporúčaný článok/41 | ||
 Izraelské vzdušné sily (hebr. זְרוֹעַ הָאֲוִיר וְהֶחָלָל – Zroa ha-Avir ve-Hahalal; doslova: Vzdušné a kozmické zbrane; bežne známe ako hebr. חֵיל הָאֲוִיר – Cheil ha-Avir; doslova: Letecký zbor; angl. Israeli Air Force; skratka: IAF) predstavujú leteckú zložku izraelských obranných síl. Patria k jedným z najlepších a najefektívnejších vzdušných síl na svete. Izraelské vzdušné sily boli založené 28. mája 1948, krátko po Deklarácii nezávislosti Štátu Izrael. Vznikli najmä vďaka vojnovej pomoci z Česko-Slovenska medzi rokmi 1947 a 1948, kedy bolo v Česko-Slovensku vyškolených 76 príslušníkov letového a 69 pozemného personálu a do Izraela dodaná necelá stovka lietadiel Avia S-199 a Spitfire S-89. Súčasným veliteľom izraelských vzdušných síl je generálmajor Amikam Norkin. Izraelské vzdušné sily predstavujú v troch ohľadoch unikát – vznikli v rovnakom čase ako samotný štát Izrael (v máji 1948), rodili sa uprostred prebiehajúcich bojov a viac ako 95% vycvičených posádok tvorili veteráni druhej svetovej vojny, ktorí prišli ako dobrovoľníci zo 16 cudzích krajín (najmä z anglosaských), aby pomohli Izraelu vo vojne za nezávislosť. | ||
| Odporúčaný článok/42 | ||
 Aerodynamika (z gréčtiny ἀήρ aer – vzduch + δυναμική – dynamika) je odbor zaoberajúci sa štúdiom pohybu plynov (obvykle vzduchu) a ich interakcií s pevnými objektami, ako je napríklad krídlo lietadla. Je časťou aeromechaniky. Fyzikálne princípy sú úplne identické aj v opačnom prípade a to pri pohybe pevných telies v plynnom prostredí. Na princípe relatívneho pohybu sa následne vykonáva analýza fyzikálnych javov, väčšinou v prípade, kedy je objekt v pokoji a okolo neho prúdi vzduch. Výmena referenčného stavu je aplikovaná v teoretickej aerodynamike, ktorá je základom väčšiny experimentálnych metód, najmä aerodynamického tunela. Aerodynamika je podoblasť dynamiky kvapalín a dynamiky plynov a mnoho aspektov teórie aerodynamiky majú tieto oblasti spoločné. | ||
| Odporúčaný článok/43 | ||
.jpg) Bell X-1 bolo americké experimentálne lietadlo poháňané raketovým motorom, ktoré ako prvé 14. októbra 1947 prekonalo rýchlosť zvuku vlastnou silou vo vodorovnom lete. Výskumné metódy použité v programe X-1 sa stali vzorom pre nasledujúce experimentálne projekty X. Metódy a personál NACA, ktoré vznikli pri projekte X-1, pomohli neskôr položiť základy amerického vesmírnemu programu v 60. rokoch. Typ vznikol v šiestich exemplároch, ktoré podnikli celkom 236 letov, pri ktorých boli tri X-1 zničené (bez strát na životoch). Bell X-1 dosiahol maximálnu rýchlosť M=2,44 (12. decembra 1953) a najvyššiu výšku 27 565 m (26. augusta 1954). Výkony lietadiel počas 2. svetovej vojny prudko vzrástli, ale konštruktérom sa do cesty postavil málo známy jav – stlačiteľnosť vzduchu. | ||
| Odporúčaný článok/44 | ||
 Paraglajding (po angl. paragliding) je letecký šport, ktorý pre pohyb vo vzduchu využíva špeciálne skonštruované krídlo z tkaniny, ktorá neprepúšťa vzduch a pri svojom doprednom pohybe sa nafukuje do aerodynamického tvaru, pričom nesie na šnúrach upevnenú sedačku, v ktorej sedí, alebo leží pilot tohto zariadenia. Túžba lietať je tak stará, ako sama história človeka. V starogréckych bájach to bol Ikaros, ktorý letel na krídlach zhotovených z peria a vosku, až sa dostal do blízkosti slnka, kde sa mu vosk roztopil, perie vypadalo a on spadol dolu. V slovenských rozprávkach sú to lietajúce paripy, kone, ktoré nosili svojich rytierov a ktoré bojovali s nimi proti zlu. Taktiež trojhlavé šarkany mali možnosť lietať. Azda najznámejšou osobnosťou v histórii, ktorá sa zaoberala lietaním bol Leonardo da Vinci, ktorého nákres lietacieho zariadenia pripomína dnešné závesné krídla. Na Slovensku sa o prvom lietaní hovorí v povesti o lietajúcom mníchovi Cypriánovi, ktorý zletel z Troch korún, nachádzajúcich sa v Pieninskom národnom parku, do údolia Dunajca. Za vynálezcu klzáka sa považuje inžinier NASA a vedec Francis Melvin Rogallo (narodený 27.januára 1912), ktorý pracoval ako mladší inžinier v NACA (predchodca NASA) na optimalizácii padákov, používaných v letectve. | ||
| Odporúčaný článok/45 | ||
 VOR (VHF Omnidirectional Radio Range) je VKV všesmerový rádiomaják. Je jedným zo základných systémov, používaných v leteckej prevádzke pre prístrojovú navigáciu. Umožňuje určiť lietadlu smer voči konkrétnemu majáku, a to priamo zo signálu, bez toho, aby prijímač musel mať nejakú špeciálnu smerovú anténu. Tým sa líši od systému nesmerových majákov NDB, ktoré je potrebné zameriavať smerovou anténou. D-VOR je vylepšený systém VOR. Signál D-VOR umožňuje presnejšiu navigáciu. Systém je spätne kompatibilný, prijímače VOR prijímajú aj signál D-VOR. Pre navigáciu v bezprostrednom okolí letísk sa používa T-VOR (Terminal-VOR). | ||
| Odporúčaný článok/46 | ||
 Vzdušné sily Slovenskej republiky (oficiálne: Vzdušné sily Ozbrojených síl Slovenskej republiky; skratka: VzS OS SR) sú leteckou zložkou Ozbrojených síl Slovenskej republiky, ktorej úlohou je zabezpečenie obrany vzdušného priestoru Slovenska, obrana zvrchovanosti Slovenskej republiky, dôležitých politických a hospodárskych centier, regiónov a vojsk pred údermi vzdušného protivníka, ako aj priama podpora boja pozemných síl. Veliteľom vzdušných síl je od 1. januára 2021 generálmajor Ing. Róbert Tóth. Jeho zástupcom je od 1. februára 2024 brigádny generál Martin Kuterka. V dôsledku zmenenej geopoliticko-vojenskej situácie po roku 1989 sa velenie vtedajšej federálnej Česko-slovenskej armády snažilo posilniť vzdušnú obranu Slovenska. Od 7. mája 1991 tak bola na leteckej základni Sliač dislokovaná 81. samostatná stíhacia letka, ktorá spolu so zabezpečovacím práporom plnila úlohy pohotovostného systému a položila základ súčasných Vzdušných síl OS SR. Neskôr bola zreorganizovaná na 1. stíhací letecký pluk. Dňa 30. novembra 1991 bolo vo Zvolene vytvorené veliteľstvo 1. divízie protivzdušnej obrany. Postupne mu boli podriadené protilietadlové raketové útvary v Nitre, Rožňave a Pezinku, ako aj rôzne zabezpečovacie útvary. | ||
| Odporúčaný článok/47 | ||
 Kanadské kráľovské letectvo (angl. Royal Canadian Air Force; skratka: RCAF; franc. Aviation royale canadienne; skratka: ARC), známe tiež pod názvami Kráľovské kanadské vzdušné sily alebo Kráľovské kanadské letectvo, je leteckou zložkou Kanadských ozbrojených síl (Canadian Armed Forces), ktorej hlavnou úlohou je „poskytnúť kanadským silám relevantnú, rýchlu a efektívnu leteckú silu“. Súčasným veliteľom Kanadského kráľovského letectva je generálporučík Al Meinzinger, pričom je aj náčelníkom štábu letectva. Kanadské kráľovské letectvo je zodpovedné za všetky letecké operácie Kanadských ozbrojených síl, dohliada na bezpečnosť kanadského vzdušného priestoru a poskytuje lietadlá na podporu misií Kanadského kráľovského námorníctva (Royal Canadian Navy) a Kanadskej armády (Canadian Army). | ||
| Odporúčaný článok/48 | ||
 Pohotovostná letka (niekedy označovaná aj ako Pohotovostná letka 13, keďže funkciu pohotovostnej letky fakticky plnila letka 13) bola letecká jednotka Slovenských vzdušných zbraní, ktorej hlavnou úlohou bola protivzdušná obrana Slovenského štátu. Jednotka vznikla koncom augusta 1943 ako Hotovostný roj stíhacích lietadiel na letisku Vajnory pri Bratislave. Od októbra vykonávali príslušníci roja pohotovostné vzlety proti avizovaným narušiteľom vzdušného priestoru Slovenska, ale bez bojového stretu s nepriateľom. Na konci januára 1944 došlo k reorganizácii roja na Pohotovostnú letku. Na začiatku marca sa letka presunula na letisko do Piešťan, odkiaľ pokračovala vo svojej činnosti až do 26. júna 1944. V ten deň leteli nad juhozápadným Slovenskom mohutné zväzy amerických bombardérov so stíhacou ochranou, ktoré mierili do oblasti Viedne. Slovenskí stíhači vtedy zasiahli proti narušiteľom prvý aj poslednýkrát, keďže ich kritizovali za pasivitu pri bombardovaní Bratislavy 16. júna. Pohotovostná letka utrpela v tomto boji ťažké personálne i materiálne straty, ktoré ukončili jej existenciu ako bojaschopnej jednotky. | ||
| Odporúčaný článok/49 | ||
 United States Army Air Forces (skratka: USAAF alebo AAF; v preklade: Armádne vzdušné sily USA alebo Vzdušné sily Armády USA) boli autonómnou leteckou zložkou Armády Spojených štátov (United States Army) počas druhej svetovej vojny a krátko po nej. Vznikli 20. júna 1941 reorganizáciou Armádneho leteckého zboru Spojených štátov (United States Army Air Corps), ktorý sa stal zároveň podriadenou časťou Armádnych vzdušných síl USA. Od marca 1942 boli armádne vzdušné sily na rovnocennej úrovni ako armáda a vojenské námorníctvo. Súčasťou armády tak boli skôr len po formálnej stránke, ale zároveň neboli úplne samostatnou zložkou Ozbrojených síl Spojených štátov (United States Armed Forces). Tou sa stali 18. septembra 1947, kedy na základe Zákona o národnej bezpečnosti z roku 1947 vzniklo súčasné Vojenské letectvo Spojených štátov (United States Air Force). | ||
| Odporúčaný článok/50 | ||
.png) Prvý česko-slovenský samostatný stíhací letecký pluk (skratka: 1. čsslp) bol česko-slovenskou leteckou jednotkou, ktorá vznikla v júni 1944 v Sovietskom zväze reorganizáciou 128. česko-slovenskej samostatnej stíhacej leteckej perute. Najvýznamnejšou udalosťou v existencii pluku bola účasť v Slovenskom národnom povstaní, ktorá bola výnimočná v tom, že v tyle nepriateľa operovala regulárna letecká jednotka pravidelnej armády. V januári 1945 bol pluk reorganizovaný na 1. česko-slovenský stíhací letecký pluk, ktorý sa stal súčasťou 1. česko-slovenskej zmiešanej leteckej divízie. Prvou česko-slovenskou leteckou jednotkou v Sovietskom zväze bola 128. česko-slovenská samostatná stíhacia letecká peruť, ktorá vznikla v Ivanove 3. mája 1944, kedy česko-slovenskí letci, presunutí zo Spojeného kráľovstva, uskutočnili prvé lety na sovietskej pôde. | ||