Portál:Česko/Odporúčané články
Obsah
[upraviť zdroj]1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9 | 10 | 11 | 12 | 13 | 14 | 15 | 16 | 17 | 18 | 19 | 20 | 21 | 22 | 23 | 24 | 25 | 26 | 27 | 28 | 29 | 30 | 31 | 32 | 33 | 34 | 35 | 36 | 37 | 38 | 39 | 40 | 41 | 42 | 43 | 44 | 45 | 46 | 47 | 48 | 49 | 50 | 51 | 52 | 53
Ľudová architektúra v Česku je špecifický prejav stavebnej ľudovej kultúry na území súčasného Česka. Do dnešných dní sa zachovalo veľa pamiatok ľudovej architektúry a to nielen jednotlivé objekty, ale často aj ucelené, štýlovo čisté sídelné štruktúry.
Podobne ako na Slovensku, ani v Čechách a na Morave sa na šírenie ľudovej kultúry príliš nevzťahovali štátne alebo regionálne hranice. To spôsobilo prelínanie sa jednotlivých oblastí, ako aj veľa spoločných čŕt so slovenskou ľudovou architektúrou. Ide najmä o oblasť Moravy a Záhoria, ktoré sa vzájomne ovplyvňovali. Spôsobovali to najmä migrujúce skupiny, ktoré si na obidve územia prinášali často vlastnú kultúru bývania, ktorá sa zmiešala s pôvodným architektonickým tvaroslovím (napríklad habáni, sedliacky barok,...).
Hlavné regionálne oblasti na území Česka sú: Západné Čechy, Severozápadné Čechy, Severné Čechy, Stredné Čechy, Východné Čechy, Južné Čechy, Severná Morava a Sliezsko, Stredná Morava a Južná Morava.
Hrad Karlštejn je jedným z najvýznamnejších českých hradov. Bol založený cisárom Karolom IV. ako reprezentačné sídlo. Neskôr tu boli uložené kráľovské poklady: korunovačné klenoty a zbierky svätých relikvií. Hrad sa nachádza asi 8 km východne od Berouna v blízkosti rovnomennej obce. Je zapísaný do zoznamu českých národných kultúrnych pamiatok .
Hrad bol postavený na príkaz kráľa Karola IV. v rokoch 1348 - 1357 zrejme podľa pôvodných plánov Mateja z Arrasu. Mal slúžiť nielen ako dôstojné sídlo budúceho cisára, kde chcel Karol odpočívať, rozjímať a prijímať vzácne návštevy, ale aj ako miesto na uschovanie vzácnych ostatkov svätých. Neskôr sa cisár rozhodol, že tu uloží aj ríšske korunovačné klenoty, ktoré boli uložené v kaplnke sv. Kríža. (Pôvodne sa však s ich umiestením na hrade nepočítalo, mal byť pre ne vystavaný chrám v pražskom Novom Meste). Na začiatku husitských vojen tu Václav IV. uschoval aj české korunovačné klenoty, aby sa nedostali do rúk vzbúrencov. Po jeho smrti odviezol jeho následník Žigmund Luxemburský do ríše najprv české korunovačné klenoty (1421) a neskôr aj ríšsky poklad (1423). Svätováclavská koruna sa vrátila do Čiech a na hrad Karlštejn v roku 1436, kedy sa Žigmund konečne ujal vlády v Čechách.
Tancujúci dom sa nachádza v Prahe, vytvoril ho americký architekt Frank Gehry spolu s českým architektom Vladom Milunićom. Stojí na nároží Jiráskovho námestia a Rašinovského nábrežia. Je príkladom dekonštruktívnej architektúry.
Ústredným motívom celého domu sú dve nárožné veže formované do prvoplánového súsošia Ginger a Freda (pomenovaných podľa tanečného páru Freda Astaira a Ginger Rogersovej) razantne vystupujúcich z uličnej fronty a tancujúcich na chodníku, čo mnohých irituje, predovšetkým pre mohutné nohy Ginger, ktoré zreteľne sťažujú prechod okolo domu. Dve základné súčasti projektu sú sklenená veža a betónová fasáda. Sklenená veža bola prefabrikovaná, vyrábaná v Taliansku a dodávaná na miesto v jednotlivých dieloch. Železobetónová panelová fasáda bola vyrábaná na základe počítačového modelu, pričom tesári zhotovovali formy ručne pre prefabrikáciu modelov.
Obidve veže sú vlastne zdeformované dva valce. Fred je mužská postava z betónu a hore ma širší priemer. Ginger je ženská postava zo skla a oceli, je širšia dole, dramaticky sa zužuje v páse a je nesená naklonenými nohami, akoby sa opierala o mužskú figúru.
České Budějovice (po nemecky Budweis či Böhmisch Budweis) sú štatutárne mesto a metropola Juhočeského kraja. Ležia v Českobudějovickej panve na sútoku riek Vltava a Malše. Ich katastrálne územie má rozlohu 55,55 km² a k 5. marcu 2010 tu bolo na trvalý pobyt prihlásených 95 640 obyvateľov. Nachádza sa v nich celý rad historických pamiatok a múzeí. Pre ne a relatívnu blízkosť ďalších historicky cenných miest (Hluboká nad Vltavou, Český Krumlov, Zlatá Koruna, Vyšší Brod atď.) sú častým cieľom turistov. V meste je sídlo biskupa českobudějovickej diecézy.
České Budějovice boli založené ako kráľovské mesto v roku 1265. Lokáciu uskutočnil na príkaz kráľa Přemysla Otakara II. jeho rytier Hirzo. Nové mesto malo predstavovať doposiaľ chýbajúcu základňu kráľovskej moci v južných Čechách, kde mali výraznú moc rody Vitkovcov a Rožmbergovcov. Tieto dve "lokálne mocnosti" medzi sebou dlho súperili, až pokým obe nepotlačil ich spoločný nepriateľ – husiti.
Počas husitských vojen i po nich Budějovice finančne upadali, kvôli neusporiadaným pomerom v krajine, ktoré od nich odklonili obchodné cesty. V pokojnom 16. storočí sa mestu opäť darilo, najmä vďaka rozsiahlej ťažbe striebra a príjmom z varenia piva, obchodu so soľou, súknom a rybárskeho hospodárenia.
.jpg)
Malá Strana (pôvodne Menšie mesto Pražské) je historické mesto, mestská štvrť a katastrálne územie rozkladajúce sa v centre Prahy na ľavom brehu Vltavy. Je to jedna z najstarších a najpôsobivejších častí Prahy. Malostranské katastrálne územie má rozlohu 137,28 ha a z 96% sa nachádza na území mestskej časti Praha 1 (zvyšné 4% – niekoľko blokov domov v blízkosti ulice Vítězná – na území Prahy 5).
Táto oblasť bola, vďaka svojej pozícii v podhradí sídla českých kniežat, osídlená už v 10. storočí a na mesto bola povýšená v roku 1257 Přemyslom Otakarom II.
Na Malej Strane žilo mnoho význačných umelcov, vedcov i politikov (Jan Werich, Jozef Dobrovský, Joachim Barrande a i.), ďalší z rodákov – Jan Neruda – jej dokonca zasvätil svoje známe Malostranské poviedky, ktoré farbisto opisujú život v tejto štvrti v 19. storočí.
Starý kráľovský palác je renesančná stavba na Pražskom hrade uzatvárajúca východnú stranu jeho III. nádvoria.
Pôvodne išlo o románsku stavbu kniežacieho paláca, ktorú začalo knieža Soběslav I. v rámci celkovej prestavby hradu v roku 1135. Palác ako sídlo českých kniežat a kráľov slúžil svojmu účelu až do 16. storočia; od tohto času až do reforiem Jozefa II. sústreďoval ústredné úrady českého štátu. V 18. a 19. storočí sa používal iba príležitostne ku korunovačným slávnostiam a snemom.
Od roku 1924 v paláci prebiehal systematický výskum a po celkovej rekonštrukcii v 60-tych rokoch 20. storočia boli jeho priestory sprístupnené verejnosti.
Vstup do paláca je z III. hradného nádvoria. Pred vstupom sa nachádza baroková Orlia fontána vytesaná v roku 1664 kamenárom Francescom de Torre. Predsálie, niekdajšia Malá sieň bola počas tereziánskej prestavby zbavená gotickej klenby. Časť múru tvorí pôvodné románske murivo veže soběslavského hradného opevnenia.
Ústí nad Labem (nem. Aussig) je štatutárne mesto na severozápade Čiech, centrum Ústeckého kraja a okresu Ústí nad Labem. Do roku 1990 v meste sídlil Krajský národný výbor Severočeského kraja. Ústí nad Labem má rozlohu 93,96 km² a s počtom 95 477 obyvateľov je siedmym najväčším mestom Česka.
Oblasťou s najstaršou historickou tradíciou je okolie neďalekej obce Stadice (v súčasnosti časť Řehlovíc) ležiacej v údolí rieky Bíliny. Český kronikár Kosmas sem prisudzuje dej povesti o založení českej kráľovskej dynastie, rodu Přemyslovcov. Podľa jeho rozprávania bol práve tu bájny Přemysl Oráč vyzvaný, aby opustil svoj pluh, oženil sa s kňažnou Libušov a zasadol na kniežací stolec. Přemyslovci Čechám vládli približne od roku 800 až do roku 1306. Přemysl Otakar II. povýšil Ústie na mesto, pravdepodobne v polovici 13. storočia. Výsady, ktoré mestu udelil Přemysl Otakar II., potvrdil a rozšíril Ján Luxemburský. Mesto sa riadilo magdeburgským právom, malo právo slobodnej plavby aj míľové právo.
Negrelliho viadukt (nazývaný tiež Karlínsky viadukt, pôvodne viadukt Společnosti státní dráhy) je viadukt, ktorý spája Masarykovo nádraží v Prahe (pôvodne Nádraží Společnosti státní dráhy) cez ostrov Štvanice so štvrťou Holešovice. Bol to historicky prvý pražský železničný most cez Vltavu, v súčasnosti je druhým najstarším pražským mostom cez Vltavu. Po prúde Vltavy je trinástym pražským vltavským mostom.
Začiatok viaduktu leží v časti Nového Města, ktorá spadá do územia Prahy 8. Nad autobusovou stanicou Florenc tvorí hranicu medzi Novým Mestom a Karlínom, potom pokračuje územím Karlína do Bubnov (časť Holešovíc).
Viadukt bol postavený ako súčasť drážďanskej vetvy projektu severnej štátnej železnice Olomouc–Praha–Drážďany, o stavbe ktorej rozhodlo riaditeľstvo štátnych železníc v roku 1842.
Most sa staval od jari roku 1846, dokončený bol roku 1849 a do prevádzky bol uvedený 1. júna 1850. Po svojom dokončení mal 87 kamenných oblúkov
Jáchymov je kúpelné mesto v Česku v okrese Karlovy Vary v Karlovarskom kraji. 1. januára 2006 tu žilo 3197 obyvateľov, z toho 1510 mužov a 1687 žien, pričom priemerný vek v obci je 35,7 rokov (muži 33,7 rokov, ženy 37,5 rokov). Historické jadro mesta je mestskou pamiatkovou zónou.
Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1510. Mesto vzápätí zažilo obrovský vzostup, keď v ňom Šlikovci zahájili ťažbu striebra. V roku 1534 stálo v Jáchymově okolo 1200 domov a bývalo okolo 18000 obyvateľov. Neskôr po vyčerpaní hlavných zásob striebra došlo k úpadku mesta, takže v roku 1601 v Jáchymove stálo menej ako 500 domov (zanikli predovšetkým provizorné banícke príbytky) a žilo v ňom iba okolo 2000 ľudí.
V blízkosti Jáchymova sú bývalé bane na uránovú rudu (obsahujúci uraninit - Mariánská, Eduard, …), ťažba v nich prebiehala v rokoch 1939 až 1962 a v tej dobe sa vyťažilo približne 8000 ton uránu. Počas komunizmu boli pri týchto baniach zriadené pracovné tábory.
10
[upraviť zdroj]
Praha (nem. Prag, angl. Prague, tal. Praga, maď. Prága) je najväčšie mesto Česka, hlavné mesto Česka, sídlo Stredočeského kraja (ktorý územie mesta obklopuje) a zároveň samostatná správna jednotka (štatutárne mesto a vyšší územný samosprávny celok). Má rozlohu 496 km², žije tu 1 223 368 obyvateľov (2008), v metropolitnej oblasti s rozlohou 6977 km² až 1 941 803 obyvateľov (2004).
Od 1. júla 2001 platí nasledujúce rozdelenie mesta - 57 mestských častí spravuje 22 správnych obvodov s rozšírenými kompetenciami.
Mesto leží na dolnom toku Vltavy pri ústí Berounky. Vltava má pri Karlovom moste šírku 320 m a je v Prahe dlhá 23 km, má priemerný spád 0,5 na 1 km, najväčšiu hĺbku 10,5 m a najvyšší stav v marci a apríli. Vltava v Prahe vytvára veľký meander, tzv. holešovický oblúk.
11
[upraviť zdroj]
Škoda Auto je česká automobilka, ktorá má sídlo v meste Mladá Boleslav, vyrábajúca predovšetkým osobné automobily. V roku 1991 sa stala jednou z automobiliek skupiny Volkswagen Group.
V roku 1895 Václav Laurin a Václav Klement založili spoločnosť Slávia zaoberajúcu sa výrobou bicyklov. O 3 roky neskôr započali taktiež výrobu motoriek, tentokrát už pod značkou Laurin & Klement. V roku 1905 Laurin & Klement vyrobili prvý automobil s označením Voituretta typ A s dvojvalcovým motorom s objemom 1105 cm³ a trojstupňovou prevodovkou. Vznikajú modely automobilov s písmenovým označením B,D,E,F. Už v roku 1906 použili v automobile štvorvalcový motor a vznikajú ďalšie modely automobilov s písmenovým označením, ako model K,M,O... O rok neskôr sa firma pretransformovala na akciovú spoločnosť a ukončili výrobu motocyklov. Počas prvej svetovej vojny firma mení svoj výroby program, orientuje sa na výrobu armádnych vozidiel, munície a leteckých motorov. Po vojne firma mení značenie modelov na číselné a vznikajú tak modely 100, 105, 110, 120, 150, 200. Rok po skončení prvej svetovej vojny zároveň vzniká v Plzni automobilové oddelenie koncernu Škoda a o 2 roky neskôr začínajú vyrábať prvé automobily pod označením Škoda.
V roku 1925 automobilku Laurin & Klement postihne ničivý požiar, ktorý spôsobí, že sa 27. júna 1925 sa začleňuje do koncernu Škoda. Prvým automobilom novej automobilky je vozidlo Škoda Hispano Suiza 1. januára 1930 vzniká Akciová spoločnosť pre automobilový priemysel (ASAP).
12
[upraviť zdroj]
Pražské metro je jediné metro v Česku a v bývalom Česko-Slovensku. Tvorí základ systému mestskej hromadnej dopravy v Prahe. Každý deň prepraví viac ako milión cestujúcich. V roku 2003 prepravilo Pražské metro celkovo 459 000 000 pasažierov.
Prevádzkovateľom pražského metra je Dopravní podnik hlavního města Prahy, a. s. Tento podnik okrem metra prevádzkuje aj električkovú a autobusovú dopravu a lanovú dráhu na Petřín. V roku 1993 bol vybudovaný systém Pražskej integrovanej dopravy (PID), ktorý zabezpečuje prepojenie autobusovej a vlakovej prímestskej a mestskej dopravy. Systém je rozdelený na niekoľko zón, pričom všetky trasy metra sa nachádzajú v centrálnej zóne.
Celková dĺžka siete predstavuje 54 kilometrov, na ktorých sa nachádza celkovo 57 staníc. Vlaky metra premávajú každý deň od 5:00 do 24:00 hodín. Časový interval príchodu vlakov v rannej špičke predstavuje približne 2 až 3 minúty.
Pravdepodobne prvým návrhom na výstavbu podzemnej dráhy v Prahe bola iniciatíva pražského obchodníka Ladislava Rotta z roku 1898.
13
[upraviť zdroj]
Česká kuchyňa je spriaznená s nemeckou (najmä s bavorskou) a rakúskou kuchyňou. Oproti talianskej kuchyni nie je tak zdravá a na trávenie je dosť ťažká. Česká kuchyňa je veľmi výrazne ovplyvnená polohou Česka. Česko má bohatú ponuku poľných plodín, ovocia, zeleniny, bobulí, rýb aj zveriny. Podľa toho je tiež pestrý český jedálníček.
Dôležitou súčasťou českej kuchyne a stravovania je polievka. Najčastejšie sú to vývary s rôznymi vložkami alebo zavárkami a s pridaním rastlinnej zeleniny a rastlinného korenia. Často sú pripravované polievky zahustené, strukovinami a s podielom mäsa, údeniny alebo vnútornosťami, ktoré sú podávané aj ako samostatné jedlo s pečivom. Tradičné polievky: zemiaková, cesnačka, gulášová, držková, fazuľová, kapustová s klobásou, hovädzia s pečeňovými knedlíčkami a rezancami, kulajda.
U hlavních jedál dominujú jedlá z mäsa, hlavne bravčové, hovädzie a hydina. Obľúbené sú i pokrmy z mletého mäsa, sladkovodné ryby, králik a zverina.
14
[upraviť zdroj]
Veľká Morava (pre obdobie po roku 871 nazývaná aj Veľkomoravská ríša alebo Svätoplukova ríša (po lat. magna Moravia, po gr. ἡ μεγάλη Μοραβία - hé megalé Morabia) bol západoslovanský štát existujúci medzi rokmi 833 a začiatkom 10. stor. (asi 907). Jeho centrálne územie zodpovedalo dnešnej Morave a Slovensku spolu so susediacim severným stredným Maďarskom. Bol to prvý väčší slovanský štát vôbec. Dnešné Slovensko, ale aj dnešné Česko (tým, že sa dnešná Morava stala roku 1019 súčasťou Českého štátu), ju považujú za akéhosi včasného predchodcu svojej štátnosti.
Štátny útvar známy ako „Veľká“ Morava vznikol, keď moravské knieža Mojmír I. roku 833 dobyl Nitrianske kniežatstvo. Panovníkmi krajiny boli potom: Mojmír I. (833-846), Rastislav (846-870), Slavomír (871), Svätopluk (871-894) a Mojmír II. (894-?).
Za Svätopluka (871-894), ktorý bol vtedy najobávanejším nepriateľom Východofranskej ríše, boli k Veľkej Morave pripojené rozsiahle územia v strednej Európe. Spory jeho dvoch synov - jeden bol kniežaťom na dnešnej Morave, druhý na dnešnom Slovensku - krajinu oslabili. Útoky kočovných starých Maďarov potom po troch bitkách pri Bratislave zničili ústrednú moc Veľkej Moravy.
15
[upraviť zdroj]
Letisko Václava Havla Praha je hlavné letisko mesta Praha, hlavného mesta Česka, jedno z najväčších v strednej a východnej Európe, za rok 2009 odbavilo 11,6 milióna cestujúcich.
Plánuje sa výstavba novej vzletovej a pristávacej dráhy rovnobežnej s dráhou 06-24, očakávaný dátum uvedenia do prevádzky je rok 2010.
Súčasná VPD 06-24 je prevažne používanou dráhou (kvôli poveternostným podmienkam a obmedzeniam dráhy 13-31 s príletmi nad mestom) a je v súčasnosti preťažená, minimálny časový rozostup 2 minúty medzi pristávajúcimi a štartujúcimi lietadlami už často limituje množstvo príletov, a tak prilietavajúce lietadlá musia vyčkávať vo vzduchu. Nová paralelná VPD 06R-24L bude umiestnená 1525 metrov južne od stávajúcej dráhy, ktorá bude preznačená na 06L-24R. Nová dráha bude mať rozmery 3550 × 60 m. Bude vybavená ako prístrojová dráha pre presné priblíženie zariadením ILS CAT I v smere 06 a ILS CAT III v smere 24 (ILS CAT IIIc umožňuje napr. automatické pristátie pri nulovej dohľadnosti až do dotyku zeme). Investícia na novú paralelnú dráhu bude 5–7 miliárd korún.
Letisko bolo vystavané na pláni zvanej Dlhá míľa v rokoch 1933-1937. Konštrukcia letiska vyprojektovaná arch. Adolfom Benšom (dnes terminál Juh 1) bola moderná a stala sa vzorom pre mnoho ďalších zahraničných letísk; bola tiež ocenená na Medzinárodnej výstave umenia a techniky v Paríži zlatou medailou. Prevádzka letiska bola zahájená 5. apríla 1937
16
[upraviť zdroj]
Karlov most (čes. Karlův most) je najstarší stojaci most cez rieku Vltavu v Prahe a druhý najstarší zachovaný most v Česku.
Most je 516 metrov dlhý a takmer 10 metrov široký, presnejšie 9,40 až 9,50 m. Výška vozovky je 13 metrov nad normálnou hladinou. Tvorí ho 16 oblúkov. Vo svojej dĺžke je trikrát zalomený a proti prúdu je jemne vypuklý.
Mostné piliere, široké 8,5 – 10,5 metrov, neboli zakotvené, pretože pevná skala ležala príliš hlboko. Stáli na dubových roštoch, zaťažených veľkými mlynskými kameňmi. Na strane proti prúdu boli čoskoro na ochranu pilierov vyrobené drevené ľadolamy.
Most je ohraničený troma vežami. Na Malej Strane sú to väčšia a menšia Malostranská mostná veža, na strane Staré Mesto potom Staromestská mostná veža. Staromestská mostná veža je často opisovaná ako jedna z najúžasnejších svetských gotických stavieb na svete. Most je ozdobený 30 sochami a súsošiami v dvoch radoch (po každej strane mosta).
Most sa pôvodne nazýval len Kamenný alebo Pražský most. Meno Karlov most získal až v roku 1870.
17
[upraviť zdroj]
Elektrická jednotka 680 (EMU 680) je jediný rad jednotiek s naklápacími skriňami v prevádzke Českých dráh. Je členom "rodiny" vlakových súprav s aktívnym systémom naklápania (preto je prezývaná Pendolino (R) - tal. kyvadielko) zo Savigliana.
V roku 1995 České dráhy vyhlásili súťaž na výrobu vlakových súprav vyšších rýchlostí s naklápacími skriňami. V tej zvíťazilo konzorcium firiem ČKD, MSV Studénka, Fiat Ferroviaria (dnes Alstom Ferroviaria) a Siemens. Desať súprav malo byť dodaných už v roku 2000. Z dôvodov problémov ČKD sa v roku 1998 odložil termín dodávky a zvýšila sa cena. Po krachu ČKD v roku 2000 výrobu súprav po dlhých jednaniach prevzala talianska spoločnosť Fiat Ferroviaria, člen pôvodného konzorcia. Na rozdiel od pôvodného návrhu mala technológia a dizajn súprav vychádzať zo súprav Pendolino (R) a počet súprav sa znížil na osem. České dráhy ho prevádzkujú pod označením 680. Prvá súprava bola dodaná v roku 2003.
Vyrába ju firma Alstom Ferroviaria (predtým firma FIAT Ferroviaria, ktorá Pendolino (R) vyvinula) v talianskom Savigliane. České dráhy objednali celkom 7 jednotiek.
18
[upraviť zdroj]
Pražská operácia, alebo tiež Pražská ofenzíva 6. mája – 11. mája 1945 (rus. Пражская наступательная операция, Pražskaja nastupatělnaja operacija) bola poslednou väčšou ofenzívou na východnom fronte počas druhej svetovej vojny.
Pražská operácia bola plánovaná postupne už od februára 1945 po tom, čo bola na Jaltskej konferencii dohodnutá demarkačná línia, ktorá oddeľovala zóny postupu jednotlivých vojsk Spojencov. Sovietsky dôraz na rozvíjanie bojových operácii na Berlínsky smer však spôsobilo, že sa na území Čiech a Moravy nachádzala silná nemecká armáda o počte zhruba 900 000 mužov skupiny armád Stred, ktorí sa pokúšali prebojovať na západ, zatiaľ čo v priebehu apríla prebiehali ťažké boje o Berlín.
Od začiatku bolo zrejmé, že postup cez hraničné pohoria bude obťažný a že dôjde k náročným bojom. Pražská operácia sa mala uskutočniť útokom z troch strán smerom na Prahu, pričom malo dôjsť k oslobodeniu podstatnej časti Čiech.
19
[upraviť zdroj]
Brnianska Vila Tugendhat je ojedinelým dielom nemeckého projektanta Ludwiga Miese van der Rohe, ktorý vypracoval v roku 1928, na žiadosť manželov Grete a Fritza Tugendhatových návrh stavby. Vila je označovaná za stavbu, ktorá určila nové miery moderného bývania a patrí k základným dielam svetovej modernej architektúry - funkcionalizmus. Známy je predovšetkým zasklený hlavný obytný priestor so zimnou záhradou. Dom bol vo svojej dobe prevratný z niekoľkých dôvodov:
- obývateľný neprerušovaný priestor - zasklené steny
- niektoré okná bolo možné celkom spustiť do podlahy a splynutie interiéru s prírodou v záhrade bolo veľmi pôsobivé
- budovu tvorí oceľový skelet a stropy poschodí nenesú steny, ale len pochrómované piliere.
Stavba je pokladaná za najvýznamnejšie Miesove predvojnové dielo. Autor je považovaný za otca modernej architektúry 20. storočia. Pred hrozbou nacizmu sa tvorca presťahoval do USA, kde od neho pochádza napríklad niekoľko významných budov v Chicagu. Vila Tugendhat sa pokladadá spoločne s nemeckým pavilónom v Barcelone z roku 1929 za najznámejšie príklady tvorby tohto nemeckého architekta.
20
[upraviť zdroj]
Rímskonemecká ríša alebo rímsko-nemecká ríša (v nemeckej odbornej literatúre aj Stará ríša, hovorovo nemecká ríša) je moderný, umelý názov pre zaniknutý nadštátny celok v stredozápadnej Európe prevažne zhruba na území dnešného Nemecka, Česka, Rakúska, Slovinska, častiach Poľska a Francúzska a v istom období aj Švajčiarska, Nizozemska a severného Talianska. Išlo o vedomé symbolické nadviazanie na rímsku ríšu ako aj ríšu Karola Veľkého.
Jeho skutočný názov znel:
- Rímska ríša (962 – cca. 1250) – tento názov je spočiatku doložený len v tituloch niektorých cisárov (napríklad Romanorum Imperator Augustus u Otta II.), od 11. storočia je doložené používanie aj celého názvu; od 1157 je doložené aj označenie svätá ríša (po latinsky Sacrum Imperium)
- Svätá rímska ríša (ca. 1250–1512/1519) – po latinsky Sacrum Romanum Imperium
- Svätá rímska ríša nemeckého národa (1512/1519 - 1806) – po latinsky Sacrum Romanum Imperium Nationis Germanicae, po nemecky Heiliges Römisches Reich Deutscher Nation; tento názov však - na rozdiel od "Svätá rímska ríša" - takmer nikdy nezahŕňal Talianske kráľovstvo (ktoré aj tak v roku 1648 ríša stratila) ani Burgundsko.
Vládcovia mali titul kráľ alebo cisár (Rímskej ríše/Svätej rímskej ríše a pod.).
Hoci sa pojem Romanum imperium (rímska ríša) používal už vo Franskej ríši v titule Karla Veľkého (od roku 800), ktorý formálne (ale len prechodne) „obnovil“ Rímsku ríšu, rímskonemecká ríša fakticky vznikla až roku 962 korunováciou Otta I. za cisára.
21
[upraviť zdroj]
Pražská jar sa nazýva obdobie od konca roku 1967 do okupácie Česko-Slovenska v auguste 1968. V týchto mesiacoch došlo postupne k uvoľneniu politickej situácie v Česko-Slovensku, demokratizácii spoločnosti a k pokusu o opatrnú reformu socialistického politického systému.
V Česko-Slovensku zavŕšila Pražská jar obdobie otepľovania v záujmovej sfére ZSSR jeho vtedajších satelitov. To bolo umožnené politickým uvoľnením v ZSSR, ktoré otvoril Chruščov koncom 50-tych rokov.
Na konci 60. rokov 20. storočia bola Európa rozdelená v dôsledku 2. svetovej vojny na dva nezmieriteľné tábory: kapitalistický (v terminológii socialistických štátov imperialistický) a socialistický. Socialistické štáty boli ovládané Sovietskym zväzom a svoj režim udržiavali pomocou silne represívneho aparátu. Spoločnosť v Česko-Slovensku bola riadená komunistickou stranou, ktorá riadila štát politicky a ekonomicky - vedenie strany bolo prakticky totožné s vedením štátu. Voľby boli zdanlivo slobodné, ale kandidáti boli iba z jedinej povolenej politickej strany. Demokratické princípy boli potlačené. V ostatných štátoch socialistického tábora bola situácia podobná.
22
[upraviť zdroj]
Karlova univerzita (po česky Univerzita Karlova v Praze) je najstaršia univerzita v strednej Európe a popredná česká vysoká škola, ktorá sa skladá zo 17 fakúlt sídliacich predovšetkým v Prahe (dve sídlia v Hradci Králové, jedna v Plzni).
Kedy presne bola založená (tj. ktorý z dvoch komplementárnych právnych aktov je primárny pre jej formálnu existenciu), je predmetom sporov. Úplná väčšina literatúry už od Ottovho slovníku naučného, údajne snáď v súvislosti s rozvojom antiklerikalizmu v 19. storočí, uvádza 7. apríl 1348. Menšinový názor však obhajuje 26. január 1347 s touto argumentáciou:
V spore o investitúru získala rímskokatolícka cirkev nezávislosť na štáte. Štát naplno rešpektoval autonómiu Cirkvi, vrátane oprávnenia zakladať vlastné právnicke osoby, napr. cirkevné rády. K potvrdeniu svetských imunít cirkevných právnickych osôb však zvyčajne bolo nevyhnutné rozhodnutie svetskej moci. Tak aj pražská univerzita bola ako každá cirkevná korporácia založená rozhodnutím Cirkvi, tu bullou pápeža Klementa VI., danej v Avignone 26. januára 1347. Po vzniku univerzity potvrdila exempciu zo svetskej moci listina rímskeho a českého kráľa Karola IV. zo 7. apríla 1348.
23
[upraviť zdroj]
Tatra, a. s. je tretia najstaršia existujúca továreň vyrábajúca automobily po automobilkách Daimler-Benz a Peugeot. Najznámejšia časť podniku sú závody Tatra Kopřivnice zamerané na výrobu automobilov a motorov.
Spoločnosť vznikla v roku 1850 v Kopřivnici (Nesselsdorf) ako malá rodinná firma založená Ignácom Schustalom. Náplňou firmy bola sprvu výroba kočiarov a bričiek. Ťažisko produkcie sa neskôr presunulo do výroby železničných prípojných a motorových vozidiel. Prvé vagóny boli vyrobené v roku 1882.
V krátkej dobe sa započalo aj s automobilovou výrobou - 1897 prvý osobný automobil „Präsident“, 1898 prvý nákladný automobil s nosnosťou 2,5t. Sprvu boli používané motory Benz, neskôr motory vlastnej konštrukcie. Automobilová výroba sa stala neskôr dominantnou.
Zvláštnou kapitolou v dejinách závodu bola aj letecká výroba, ktorá začala v roku 1934 založením leteckého oddelenia.
24
[upraviť zdroj]
Arcibiskupský zámok Kroměříž je pôvodne renesančný, neskôr barokovo prestavaný zámok nachádzajúci sa v historickom centre okresného mesta Kroměříž v Zlínskom kraji.
História zámku ako rezidencie olomouckých biskupov a sídla ich manskej organizácie je úzko spätá s históriou tunajšieho biskupstva a arcibiskupstva a poddanskej obce olomouckých biskupov, ktorá bola na konci 13. storočia (r. 1290) biskupom Dětřichom z rodu Vítkovcov povýšená na mesto.
Pôvodne sa na tunajšom mieste rozkladalo veľkomoravské hradisko. V 11. storočí tu vznikol dvorec, na ktorom sídlilo olomoucké údelné knieža Oto II., ktorý ho spolu s priľahlou obcou predal olomouckému biskupovi Jánovi II. Na základoch dvorca dal v polovici 13. storočia vystavať biskup Bruno zo Schauenburgu svoje opevnené sídlo a obec sa zmenila na mesto chránené pevnými hradbami.
Počas husitských vojen kroměřížsky hrad značne utrpel, keď ho v rokoch 1423 a 1432 dvakrát obsadili vojská kališníkov. Až koncom 15. storočia sa biskup Stanislav Turzo (v úrade 1497 – 1540) pričinil o jeho obnovu a súčasne o prestavbu na ranorenesančný zámok, štvorkrídlovú budovu s centrálnym nádvorím.
25
[upraviť zdroj]
Brno je počtom obyvateľov najväčšie mesto Moravy a druhé najväčšie mesto Česka. Je historickým hlavným mestom Moravy, v súčasnosti je správnym centrom Juhomoravského kraja s postavením štatutárneho mesta. Rozkladá sa na juhu Moravy na sútoku riek Svratka a Svitava. Má rozlohu 230,2 km² a žije tu 405 040 obyvateľov (4.12.2009) a v celej metropolitnej oblasti na ploche 3170 km² až 729 510 (2004), čo je viac ako počet obyvateľov Bratislavského samosprávneho kraja.
Brno je významným administratívnym strediskom, centrom českej justície, sídlom orgánov s celoštátnou kontrolnou pôsobnosťou a ďalších dôležitých inštitúcií. Je tiež centrom vzdelania s 26 fakultami jedenástich univerzít a vysokých škôl. V meste sídli biskupstvo brnianskej diecézy. Od roku 1998 tu stojí prvá česká mešita. V Brne je zákonom zriadené štúdio českého rozhlasu (prvé vysielanie rozhlasu 1924) a České televize (vzniklo 1961 v rámci Československej televízie).
K najvýznamnejším dominantám mesta patrí hrad Špilberk a Katedrála svätého Petra a Pavla (známa skôr ako Petrov).
26
[upraviť zdroj]
Dejiny Česka sú dejinami územia tzv. českých krajín, teda Čiech, Moravy a časťi Sliezska.
Prvé doklady o osídlení Česka v podobe artefaktov siahajú až do staršej kamennej doby, zhruba 28 000 rokov pred Kr. Od 3. storočia pred Kr. obývali Česko Kelti. Meno keltského kmeňa Bójov sa stalo základom pre latinské pomenovanie Čiech Boiohaemum, z ktorého vznikol názov Bohemia, ktorý sa dodnes pre Čechy používa v mnohých jazykoch. Začiatkom 1. storočia prišli na územie Čiech germánske kmene a nedávne archeologické nálezy svedčia o tom, že sa rímske légie v 2. storočí na pár rokov dostali až na strednú Moravu k dnešnému Olomoucu.
Na Morave a v Čechách sa prví Slovania objavili v 6. storočí, prevažne v jeho druhej polovici. Prišli z východu cez horské pásma, priesmyky a dolinami riek. Na území chránenom zo všetkých strán prirodzenou hranicou hôr a hlbokých lesov, panoval pomerný pokoj. V tom čase tu sídlili už iba zvyšky predchádzajúceho germánskeho obyvateľstva, ktorého väčšia časť sa odsťahovala na západ. Slovanov prišlo po menších skupinách niekoľko desiatok tisíc. Pokojne sa usadili vedľa germánskych osád, pretože pôdy bolo v úrodných nížinách okolo Labe, Ohře a dolného toku Vltavy dostatok.
27
[upraviť zdroj]
Pražský hrad je najvýznamnejšia stavebná pamiatka Prahy i celého Česka, sídlo prezidenta ČR, najznámejšia a najcharakteristickejšia dominanta hlavného mesta Česka. Nachádza sa na miernej vyvýšenine v pražskej mestskej štvrti Hradčany.
Táto popredná národná kultúrna pamiatka Českej republiky je priamym stelesnením politických a kultúrnych dejín českého (i československého) štátu od počiatkov budovania ústredného kmeňového kniežacieho hradiska na prelome 9. a 10. storočia až do súčasnosti.
Od počiatku svojej existencie bol budovaný ako výstavné ústredné sídlo panovníckej moci. Na tisícročnom budovaní tohto veľkolepého architektonického súboru zanechali znaky slohové epochy a pečate popredné osobnosti českého a európskeho staviteľstva.
Počiatky Pražského hradu sa vynárajú iba v matných obrysoch zo šera mýtov a legiend, v ktorých sa spájali prvky pohanské a kresťanské, rysy genealogickej reprezentácie panovníckeho rodu s oslavnými životopismi prvých svätcov spolu s viac či menej vierohodnými zmienkami kronikárov.
28
[upraviť zdroj]
Národný pamätník na Vítkove je funkcionalistický pamätník, ktorý bol postavený v rokoch 1929–1932 na vrchu Vítkov v Prahe, podľa projektu Jana Zázvorku. Hlavným účelom malo byť uctenie pamiatky českých legionárov a českého odboja v období 1. svetovej vojny (1914–1918), rozšírený bol v rokoch 1946–1949. V rokoch 1954–1962 tu bolo umiestnené aj mauzóleum Klementa Gottwalda.
Husiti na Vítkove zaznamenali pod vedením Jana Žižku z Trocnova vojnový úspech: 14. júla 1420 tu porazili križiacke vojsko. Už vtedy bol jeho názov známy takmer storočie. Pomenovaný bol podľa pražského mešťana Vítka z Hory, ktorý tu vlastnil vinice. Najstaršia doložená správa o kopci nad pražským Žižkovom je z roku 1041.
Myšlienka národného pamätníka, ktorý by na rozdiel od doterajších pripomenutí porážok poukazoval na hrdosť a odvahu českého národa, mala spočiatku rýdzo miestny charakter.
29
[upraviť zdroj]
Katedrála svätého Bartolomeja je gotický trojloďový chrám a dominanta mesta Plzeň nachádzajúca sa v historickom centre na Námestí slobody.
Výstavba sa začala po roku 1295 a dokončená (v dnešnej dispozícií) bola na začiatku 16. storočia.
Výstavba pôvodného kostola skončila v 13. storočí a kostol mal v tom období dve veže. Menšia južná veža v roku 1525 vyhorela a bola zmenšená do výškovej úrovne bočnej lode, pričom zanikla. Neskôr v 16. storočí bola ku kostolu pristavená Šternberská kaplnka. Strechu a zvony kostola zničil veľký požiar v roku 1835.
Z architektonického hľadiska sa nejedná o katedrálu ale o väčší gotický kostol. Od roku 1993 sa nariadením Jána Pavla II. stala nielen farským kostolom, ale aj sídelným kostolom biskupa plzenskej diecézy, preto bol kostol premenovaný na katedrálu. Predtým bol kostol arcidekanským.
Veža chrámu je vysoká 102,26 metrov a je najvyššou kostolnou vežou v Česku. Na vyhliadku vo výške 62 metrov vedie 301 schodov. Katedrála je dlhá 58 metrov, 30 m široká a jej klenby dosahujú výšku 25 m.
30
[upraviť zdroj]
Liberec (nem. Reichenberg) je štatutárne mesto na severe Čiech v Libereckom kraji. Je krajským mestom, a so svojimi 104 000 obyvateľmi (podľa sčítania v roku 2008) je aj najväčším mestom v kraji a piatym najväčším mestom v Česku. Leží v Libereckej kotline medzi Ještědsko-Kozákovským chrbtom a Jizerskými horami. Päta radnice je vo výške 374 m n. m.
Prvá písomná zmienka o Liberci je z roku 1352, za vlády Redernovcov bol roku 1577 Liberec Rudolfom II. povýšený na mesto. V rokoch 1622 – 1634 patril Albrechtovi z Valdštejna, po jeho zavraždení pripadol Liberec Matejovi Gallasovi.
V 18. storočí zaznamenal Liberec veľký rozvoj textilného priemyslu, spočiatku to boli dielne súkenníckych majstrov, ktoré sa neskôr zmenili na menšie továrne.
Zlatým vekom Liberca je 19. storočie, kedy dochádza k búrlivému rozvoju mesta, vznikajú honosné vily, nová radnica či divadlo (1883).
31
[upraviť zdroj]
Pražská električková sieť je najväčšia v Česku. Na 141 km tratí jazdilo v roku 2005 951 električkových vozov nasadených do prevádzky na 26 denných a 9 nočných linkách v celkovej dĺžke takmer 560 km. Za rok prepravia pražské električky vyše 340 miliónov cestujúcich. Prevádzku električiek v Prahe zaisťuje od roku 1951 sedem vozovní. Prevažná väčšina všetkých tratí je postavená metódou BKV panelov, celková dĺžka všetkých týchto úsekov presahuje 100 km. Prevádzkovateľom tejto siete je Dopravní podnik hlavního města Prahy. Prvá linka konskej železnice bola v Prahe uvedená do prevádzky v roku 1875. Prvá elektrická električka sa v Prahe objavila v roku 1891.
Prvú linku konskej železnice v Prahe uviedol do prevádzky belgický podnikateľ Edouard Otlet 23. septembra 1875. Išlo o trať z Karlína na Národnú triedu, ktorá bola vedená zhruba v smere dnešnej linky metra B. V roku 1876 bola ešte predĺžená cez Reťazový most a Újezd ku Smíchovskej stanici. Tým sa stavba nových úsekov neskončila. V roku 1882 bola sieť konskej železnice rozšírená, tentokrát do vtedy ešte samostatných obcí Vinohrady (Praha) a Žižkov. O rok neskôr dosiahla dĺžka všetkých tratí 19,43 km. Prevádzkovateľom siete bola spoločnosť Generální ředitelství Pražské tramwaye.
32
[upraviť zdroj]
Vltava je so 430 km (433 km) najdlhšou riekou v Česku. Pramení na Šumave, preteká okrem iného Českým Krumlovom, Českými Budejovicami a Prahou a ústi zľava do Labe v Mělníku. Povodie Vltavy s prítokmi Malšou, Lužnicou, Otavou, Sázavou a Berounkou zaujíma južnú polovicu Čiech a spolu s Labe, za ktorého prítok je Vltava tradične považovaná, vytvára systém odvodňujúci Čechy takmer celé.
Hlavný tok nesie od pramene k ústiu postupne názvy Černý potok, Teplá Vltava a Vltava. V nemčine má rieka meno Moldau.
Teplá Vltava, ktorá je považovaná za hlavnú pramennou vetvu, pramení na východnom svahu Černej hory (1315 m) na Šumave vo výške 1172 metrov nad morom ako Černý potok. Jeho prameň je známy ako chráněné územie Pramen Vltavy. Prvých 5 km tečie severným smerom, od sútoku s Kvildským potokom v Kvilde obracia nadlho svoj tok k juhovýchodu. Od ústia Vydřího potoka v obci Borová Lada (890 metrov nad morom) nesie riečka názov Teplá Vltava, čoskoro priberá Vltavský potok, známy tiež ako Malá Vltava. Ten pramení v Pláňskom polesí vo výške 1158 metrov nad morom.
33
[upraviť zdroj]Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska, komunistickou stranou označovaný za vstup spojeneckých vojsk, známy aj ako operácia Dunaj, bol vojenský vpád vojsk piatich socialistických krajín Varšavskej zmluvy na čele so Sovietskym zväzom (ZSSR, Maďarsko, Poľsko, Bulharsko). Vojská NDR sa síce na inváziu tiež pripravili ale v poslednej chvíli bola ich účasť odvolaná z Moskvy. Invázne vojská, ktoré na územie ČSSR vstúpili 21. augusta 1968 obsadili väčšinu strategických miest po celej krajine. Operácie sa zúčastnilo asi pol milióna mužov a okolo 5 000 tankov. Operácii velil sovietsky armádny generál I.G. Pavlovskij.
Verejnosť v priebehu prvého týždňa vyjadrovala silný odpor k takémuto jednaniu spojeneckých krajín, sama však nebola schopná jednať. Dôsledkom vpádu bolo potlačenie česko-slovenského pokusu o reformu socializmu, obrodného procesu známeho ako Pražská jar. Došlo k zatknutiu a internácii vedúcich česko-slovenských predstaviteľov Dubčeka, Smrkovského, Černíka a ďalších. Invázne jednotky Sovietskej armády zostali v krajine až do roku 1991.
34
[upraviť zdroj]
Bitka na Moravskom poli bolo vojenské stretnutie pri dedine Dürnkrut (Suché Kruty) na Moravskom poli (Marchfeld) v severovýchodnom Rakúsku (dnes spolková krajina Dolné Rakúsko) 26. augusta 1278 medzi vojskami českého kráľa Přemysla Otakara II. a rímskeho kráľa Rudolfa I. Habsburského.
Samotnej bitke, ktorá mala nielen pre Čechy a českého panovníka tragické a ďalekosiahle následky, však predchádzal rad udalostí.
V roku 1272 zomrel rímsky kráľ Richard Cornwallský. O rok nato, v septembri 1273 bol kurfirstami na jeho miesto zvolený rakúsky vojvoda Rudolf I. Habsburský. Súčasne s voľbou kráľa ríšsky snem prehlásil, že všetky odumreté ríšske léna (od roku 1246) majú byť ríši vrátené. Toto nariadenie, týkajúce sa najmä českého kráľa Přemysla Otakara II. znamenalo, že sa Přemysl Otakar mal v prospech ríše vzdať Horného a Dolného Rakúska, Korutánska, Štajerska a Kranska. S pocitom krivdy a s protestom proti Rudolfovmu zvoleniu sa Přemysl obrátil na pápeža Gregora X. Ten nielenže neuznal Přemyslovu námietku, ale dokonca vyzval českého kráľa, aby Rudolfa ako novú hlavu rímskonemeckej ríše uznal. Súčasne mu ale ako kompenzáciu ponúkol pomoc v spore s Rudolfom o rakúske krajiny. Přemysl Otakar sa však s takýmto pápežovým rozhodnutím nechcel zmieriť a otvorene sa začal pripravovať na vojnový konflikt.
35
[upraviť zdroj]
Staromestská radnica v Prahe bola založená v roku 1338 (ako prvá v Čechách) na základe privilégia udeleného staromestským mešťanom kráľom Jánom Luxemburským. Tvorí ju komplex niekoľkých domov priliehajúcich k Staromestskému námestiu postupne pripojovaných do jedného celku pre potreby správy Starého Mesta pražského.
Historicky prvým domom je nárožný rano gotický dom z konca 13. storočia, ktorý mešťania získali z majetku bohatého kupca Wolfina od Kamene. Dominantou Wolfinova domu je mohutná hranolovitá veža, zvýšená v roku 1364. V tejto veži vybudovala v roku 1381 stavebná huť Petra Parlera gotickú radničnú kaplnku. Na začiatku 15. storočia rovnaká huť pripojila k južnej stene veže stavbu Pražského orloja.
Po roku 1360 bol na západnej strane prvého domu pristavaný druhý dom v ktorom bola zriadená radná sieň. Táto sieň s dreveným gotickým stropom dodnes slúži ako obľúbené miesto svadobných obradov. V roku 1458 pražskí konšeli prikúpili tretí dom kožušníka Mikša postavený na románskych základoch.
V rokoch 1805–1807 boli na vrchol veže umiestnené nové hodiny a pristavaná ohrada.
36
[upraviť zdroj]
Ostrava je tretie najväčšie mesto v Česku na hraniciach Moravy a Sliezska, pri hraniciach s Poľskom a Slovenskom, v Ostravskej panve na sútoku Odry, Opavy a Ostravice. Ide o aglomeráciu pôvodne 33 samostatných obcí (postupne zlúčené 1924, 1941, 1957, 1960 a 1976) rozkladajúcu sa na 214 km². Mesto vytvára veľkú metropolitnú oblasť, kde žije až 1,164 milióna obyvateľov (čo je viac ako počet obyvateľov Bratislavského a Trnavského kraja spolu) na ploche 3896 km². Od konca 18. storočia, kedy sa tu našlo kamenné uhlie, bola Ostrava v Česku centrom ťažby uhlia a ťažkého priemyslu.
Ostrava nepatrí medzi najnavštevovanejšie české mestá. Pravdepodobne najznámejšou atrakciou je najväčšie banské múzeum v Česku, Hornické muzeum, kde je možné vidieť komplexnú expozíciu banskej techniky, ktorá sa používala na ťažbu uhlia. Ďalšou atrakciou je Stodolní ulica. Je to ulica a komplex okolitých uličiek s vysokou koncentráciou barov, klubov a iných podnikov, ktoré umožňujú nočný život v meste a po celý rok lákajú tisíce turistov. V súčasnosti sa tam nachádza okolo 60 podnikov a nočných barov.
37
[upraviť zdroj]
Slovenská strela - Motorový vozeň radu M290 – Tatra 68 (1936), sa stal legendou železničnej dopravy prvej Česko-Slovenskej republiky nielen kvôli svojmu vzhľadu, ale aj jazdným výkonom a originálnemu technickému riešeniu.
Na objednávku Ministerstva železníc boli postavené dva vozne pokrokovej technickej koncepcie, určené pre rýchlu osobnú prepravu medzi Bratislavou a Prahou. Oba vozne boli dokončené a nasadené do používania v roku 1936.
Slovenská strela sa vyznačovala ľahkou konštrukciou samonosnej skrine, ktorá tvarovo nadväzovala na v tej dobe vyrábané aerodynamické automobily Tatra. Vozne boli určené výlučne pre jazdu sólo, čomu bola prispôsobená ako konštrukcia poháňacieho ústrojenstva s rýchlym sprevodovaním a pohonom vnútorných náprav každého z podvozkov (1A)´ (A1)´, tak aj konštrukcia karosérie bez tradičných železničných spriahadiel. Maximálna rýchlosť vozidiel bola stanovená na 130 km/h, na dobrej trati však vozne boli schopné dosiahnuť aj vyššiu rýchlosť. Pri skúšobnej jazde v roku 1936 dosiahol vozeň M290.002 na tú dobu mimoriadnu rýchlosť až 148 km/h.
38
[upraviť zdroj]
Zlatá bula sicílska je dokument, ktorý významne ovplyvnil postavenie stredovekého českého štátu. Vydal ju 26. septembra 1212 rímsky kráľ Fridrich II. Štaufský v Bazileji českému kráľovi Přemyslovi Otakarovi I. ako odmenu za podporu, ktorú mu Přemysl poskytol v boji o ríšsku kráľovskú korunu. Listina získala svoj názov, pretože bola spečatená zlatou pečaťou Kráľovstva oboch Sicílií, kde Fridrich dovtedy panoval. V čase vydania tohto dokumentu bol už síce zvoleným rímskym kráľom, ale pretože len smeroval do Nemecka, aby sa tu ujal vlády, ríšsku pečať k dispozícii nemal.
Zlatá bula sicílska predstavovala súhrn výsad, ktoré Přemyslovi I. Otakarovi už predtým udelili rímski panovníci Filip Švábsky a Oto IV., a zároveň bola potvrdením statusu quo vytvárajúceho sa na prelome 12. a 13. storočia. Predovšetkým znovu potvrdzovala povýšenie českého kniežatstva na dedičné kráľovstvo a dedičný kráľovský titul českých panovníkov (uznaný tiež pápežom Inocentom III.), ich právo investitúry pražských a olomouckých biskupov a nedeliteľnosť českého štátu
39
[upraviť zdroj]
Mníchovská dohoda (iné názvy: Mníchovská zmluva, Mníchovský diktát, Mníchovská zrada) bola zmluva podpísaná 30. septembra 1938 o 2:30 SEČ (často sa nesprávne uvádza dátum 29. september), podľa ktorej Česko-Slovensko odstúpilo Nemecku pohraničné územie osídlené prevažne Nemcami. Zmluva je podľa medzinárodného práva neplatná od samého začiatku. Vo svetovej politike to bol dovtedy najväčší prejav politiky appeasementu (politiky ústupkov).
Po vzniku Tretej ríše a nástupe Adolfa Hitlera k moci sa začalo schyľovať k 2. svetovej vojne. Svetové mocnosti vedeli, že Hitler bude žiadať územia. Na to Hitler využíval aj Nemcov žijúcich mimo územia Nemecka. V roku 1935 zo zdravotných dôvodov odstúpil Tomáš Garrigue Masaryk. Prezidentom Česko-Slovenska sa stal Edvard Beneš. V roku 1938 prebehlo násilné pripojenie, resp. anexia Rakúska nacistictickým Nemeckom, hoci to Versaillská zmluva zakazovala. V roku 1938 začal Hitler požadovať od Česko-Slovenska, aby Nemecku odstúpilo Sudety. Nemecko využívalo ako argument na pripojenie týchto území k Ríši nemcov žijúcich v Česko-Slovensku, ktorí tvrdili, že sú diskriminovaní.
40
[upraviť zdroj]
Katedrála svätého Víta, Václava a Vojtecha, (tiež Chrám sv. Víta), je najväčšou a najvýznamnejšou sakrálnou stavbou Prahy. Do roku 1997 bol pre katedrálu používaný názov Katedrála sv. Víta. V tomto roku pražský arcibiskup, kardinál Miloslav Vlk svojím dekrétom udelil katedrále súčasné pomenovanie.
Katedrála je zasvätená trom svätcom a patrónom Čiech: sv. Vítovi, mučeníkovi, přemyslovskému kniežaťu Václavovi, ktorý na terajšom mieste založil prvú rotundu a sv. Vojtechovi, druhému pražskému biskupovi.
Prvý kostol, zasvätený sv. Vítovi, uctievanému vo vtedy spriatelenom Sasku, založilo knieža Václav. Kruhová románska rotunda s priemerom 13 metrov bola dokončená niekedy v 30-tych rokoch 10. storočia a po smrti tu boli uložené pozostatky jej zakladateľa. O sto rokov neskôr sem knieža Břetislav I. z Gniezna preniesol i ostatky sv. Vojtecha. Presná podoba rotundy je predmetom mnohých vedeckých sporov, lebo sa z nej v podzemí dnešného chrámu dochovali len malé časti základového muriva. Z kruhovej stavby najskôr vybiehali štyri apsidy, dodávajúce celému kostolu pôdorys kríža. Rotunda sv. Víta bola zo začiatku kniežacím dvorským kostolom, po zriadení pražského biskupstva v roku 973 sa stala katedrálnym kostolom biskupským.
41
[upraviť zdroj]
Hotel a televízna veža na vrchu Ještěd je veža v tvare rotačného hyperboloidu, ktorá je jedným zo symbolov libereckého kraja. Stavba bola dokončená v roku 1968 podľa návrhu architekta Karla Hubáčka, ktorý bol za toto dielo ocenený Perretovou cenou Medzinárodnej únie architektov. Dňa 29. septembra 2005 bola budova uznesením vlády ČR č. 422/2005 zaradená medzi národné kultúrne pamiatky Českej republiky.
Po skaze predchádzajúceho horského hotela (31. januára 1963) a neskôr aj bývalej Rohanovej chaty sa rozhodlo postaviť na vrchole Ještědu dvojicu nových stavieb - jednu ako hotel a druhú ako televízny vysielač. Víťazom architektonickej súťaže sa však stal návrh na postavenie jednej stavby, slúžiacej pre obidva účely. Tento projekt vypracoval liberecký SIAL: Karel Hubáček (architektúra), Zdeněk Patrman (statika) a Otakar Binar (interiér).
Základný kameň novej stavby bol položený 30. júla 1966, výstavbu realizovali Pozemné stavby (stavbyvedúci boli Oto Friml a Jaroslav Zapadlík). Počas nej tiež zrekonštruovaná aj lanová dráha z Horného Hanychova a vybudovaná horská chata Ještědka v sedle Čierneho vrchu.
42
[upraviť zdroj]
Cheb (nem. Eger) je okresné mesto na západe Čiech v Karlovarskom kraji a centrum niekdajšieho Chebska. Prvá historicky zachovaná zmienka o Chebe pochádza z roku 1061. Mesto Cheb leží na rieke Ohři (nem. Eger). Hlavný priemysel je strojárenský, textilný, kovárenský, stavebný, drevospracujúci a potravinársky. V roku 2008 tu žilo 35022 obyvateľov.
Cheb leží na západe Česka, v blízkosti hraníc s Nemeckom. Susedné mestá sú; na severozápade Aš, na severovýchode Sokolov a Karlove Vary a na juhovýchode Tachov. Mestom prechádza poludník s hodnotou 12° 22´ v.d. a rovnobežka 50° 04´ s.š. . Piemerná nadmorská výška sa pohybuje okolo 472 metrov. V okolí Chebu sa nachádzajú priehradné nádrže Skalka a Jesenice.
Chebské hradisko bolo osídleno už v 9. storočí Slovanmi. Prvá dochovaná písomná zmienka o Chebe pochádza z roku 1061. Roku 1146 pripadlo Chebsko cisárovi Fridrichu I. Barbarossovi ktorý tu okolo roku 1180 dal postaviť z časti zachovaný stredoveký hrad a mesto bolo založené v roku 1204.
43
[upraviť zdroj].svg)
Česko-Slovensko zahŕňa dva (1918 – 1939 a 1945 – 1992), prípadne tri (1918 – 1939, 1945 – 1990, 1990 – 1992) historické štátne útvary:
Do prijatia ústavy z roku 1920 sa používali názvy Česko-Slovensko/Československo resp. Republika česko-slovenská (RČS). Po prijatí ústavy sa používali názvy Československo/Republika Československá. Od 6. októbra 1938, kedy vznikla autonómna Slovenská krajina, sa opäť vrátilo k termínu Česko-Slovensko (Republika česko-slovenská). Ten sa používal až do zániku republiky 14. marca 1939.
Štát vznikol na troskách Rakúsko-Uhorska. Česko-Slovensko bolo vyhlásené 28. októbra 1918 v Prahe, Slováci sa pridali o dva dni neskôr v Martine. Na začiatku jeho existencie sa namiesto pojmov Česi a Slováci používal pojem „československá národnosť“. Dôvodom bolo, že po vytýčení hraníc na území ČSR neexistovala väčšinová národnosť, Čechov bolo len asi 46 %. Vytvorením československej národnosti však vznikla väčšina (asi 59 % obyvateľov) a z Nemcov (28 %) (najmä v Sudetoch), Maďarov (8 %) a ďalších sa stali menšiny (údaj o percentuálnom zastúpení sa vzťahuje k roku 1921, v roku 1930 už bolo Čechov 52 % a Slovákov 18 %). Vďaka tomu bolo možné medzinárodne zdôvodniť vytvorenie vlastnej krajiny. Veľká časť nemeckého a maďarského obyvateľstva sa nikdy nezmierila s vytvorením Česko-Slovenska a Slováci mali pocit, že sú Čechmi utláčaní.
44
[upraviť zdroj]
Zlatá ulička (oficiálny názov Zlatá ulička u Daliborky) v Prahe leží medzi hradčanskými múrmi a starým Úradom najvyššieho hradného grófa. Domčeky boli obýváné až do druhej svetovej vojny, avšak už za prvej republiky sa dbalo na to, aby neboli príliš menené – aby nerušili pitoreskný ráz uličky. V súčasnosti tu sú galérie, originálne obchodíky a expozície. Celá ulička sa teší veľkej obľube turistov, možno i pre svoj rozprávkový vzhľad vyblednutých pastelových tónov, maličkých okien a dverí, nízkych striech a množstvo komínov.
Ulička bola vybudovaná v hradbových oblúkoch obranného múra až po dokončení severného opevnenia Hradu. Ulička leží v priestore severného parkánu, domčeky sú zvyšky zástavby Pražského hradu a v 16. storočí vznikli len ako núdzové obydlia.
V 16. storočí tu asi bývali zlatníci. Najstarší názov uličky bol Zlatnická. V roku 1597 požiadali „strelci pri bránach Pražského hradu“ cisára Rudolfa II. o povolenia, aby mohli v novo opravenom múre oblúky zamurovať a zriadiť si v nich komôrky, ktoré by zaberali len hĺbku výklenkov.
45
[upraviť zdroj]
Křivoklát je jeden z najznámejších gotických hradov v Čechách. Nachádza sa nad rovnomennou obcou Křivoklát v okrese Rakovník v Stredočeskom kraji.
Hrad, v stredoveku obľúbené kráľovské sídlo, stojí na ostrohu nad Rakovníckym potokom neďaleko jeho ústia do Berounky v romanticky ladenej lesnej krajine.
V prvej písomnej správe z roku 1110 sa spomína ako lovecký drevený hrad českých kniežat. Jeho prestavbu na kamenný hrad podnietili časté návštevy kráľa Václava I. a jeho syna Přemysla Otakara II. V rokoch 1319 – 1323 tu svoje detstvo prežíval budúci kráľ Karol IV. I jeho syn Václav IV. sa na hrade s obľubou zdržiaval a podnikal lovecké výpravy do okolia.
Posledná výrazná prestavba, ktorej výsledkom je dnešný vzhľad prebehla na konci 15. storočia, kedy v roku 1471 hrad vykúpil kráľ Vladislav II. Jagelovský a dal ho neskorogoticky prestavať.
46
[upraviť zdroj]
Starý židovský cintorín, ležiaci v Josefove v mestskej časti Staré Mesto, Praha 1 fungoval od roku 1478 do roku 1786 a je tretím známym židovským cintorínom (prvý sa nachádzal zrejme na Újezde, druhý - predchodca Starého židovského cintorína prezývaný tiež Židovská záhrada - bol pri Vyšehradskej ceste na Novom Měste). Od roku 1995 je národnou kultúrnou pamiatkou.
Každá židovská obec mala svoju svätyňu (synagógu) a pri nej aj svoj cintorín, no väčšina židovských cintorínov sa nachádzala na neobývanom území. Pražský Starý židovský cintorín je v tomto výnimkou, pretože sa nachádza na malom, uzavretom území, takže sa stal súčasťou zahusťujúceho sa mesta. Jeho presné umiestnenie je medzi ulicami U starého hřbitova, Břehová, 17. listopadu a Široká.
Cintorín má nepravidelnú, no pomerne rozsiahlu plochu (o určité pozemky prišiel počas pražskej asanácie Starého Mesta). Je uzavretý medzi obvodovými múrmi, ktoré boli postavené v roku 1911 a je osadený stromami (javor, jaseň, agáty a i.). Cintorín obsahuje 12 000 náhrobných kameňov a náhrobných domčekov, ktoré vznikali najmä v období baroka.
47
[upraviť zdroj]_03.JPG)
Vyškov (nem. Wischau) je okresné mesto na diaľnici D1, 27 km východne od Brna. Leží takmer uprostred Moravy na rozhraní Drahanskej vrchoviny, Litenčických vrchov a Hornomoravského úvalu pri rieke Hané v nadmorskej výške 254 m n. m., je jedným z hraničných miest regiónu Haná.
Prvá zmienka o meste pochádza z listiny olomouckého biskupa Jindřicha Zdíka r. 1141. Začiatkom 13. storočia na hrade Vyškove sídlil Jakub úradník kráľa Přemysla Otakara I. V roku 1248 za biskupa Bruna zo Schauenburgu bol Vyškov povýšený na mesto a o niečo neskôr pripadol olomouckým biskupom, ktorým patril až do 19. storočia. V 14. storočí už Vyškov patrí k popredným mestám olomouckého biskupstva.
V husitských dobách bol Vyškov, ktorý zachovával vernosť biskupovi, dobytý a spustošený (asi 1427). Za uhorských vojen ho vypálil syn kráľa Jiřího z Poděbrad, Jindřich I. Starší. O obnovenie mesta sa najviac zaslúžil olomoucký biskup Protasius (v literatúre tiež uvádzaný ako Tas) Černohorský z Boskovíc v priebehu 2. polovice 15. storočia.
48
[upraviť zdroj]
Bazilika a kláštor svätého Jiří je románsky súbor sakrálnych stavieb tvoriaci východnú stranu Jiřského námestia na Pražskom hrade.
Kostol bol založený začiatkom 10. storočia českým kniežaťom Vratislavom I. V roku 973 bol pri ňom založený prvý kláštor v Čechách - ženský benediktínsky kláštor, ktorého predstavenou sa stala jeho zakladateľka, sestra kniežaťa Boleslava II. Mlada.
Mnohé z významných predstavených kláštora - abatyší - boli príslušníčky panovníckeho rodu Přemyslovcov - Anežka Přemyslovna, Kunhuta Přemyslovna - ďalšie pochádzali z popredných šľachtických rodov. Pri kláštore pôsobilo významné skriptórium; vzniklo tu množstvo vynikajúcich iluminovaných rukopisov.
Pri založení kláštora bol pôvodný Vratislavov kostol rozšírený a predĺžený. Po požiari v roku 1142 bol prestavaný vo vyspelom románskom slohu, boli pristavané dve veže a západný chór. Po polovici 14. storočia bol kláštor i kostol upravený parlerovskou hutou.
49
[upraviť zdroj].jpg)
Bitka pri Slavkove alebo bitka troch cisárov bola bitka 2. decembra 1805 blízko Slavkova u Brna (po nemecky Austerlitz), v ktorej stáli proti sebe francúzsky cisár Napoleon Bonaparte a ruský cár Alexander I. spolu s rímskonemeckým cisárom Františkom I.. Bitku vyhral Napoleon, ktorý ju až do konca svojho života považoval za svoje najväčšie víťazstvo.
Toto víťazstvo viedlo k podpísaniu tzv. Bratislavského mieru a zrušeniu rímskonemeckej ríše. V bitke sa používali o. i. muškety, šable, kresadlové pištole.
V roku 1804 sa Napoleon korunoval za cisára. V Európe mal však mnoho nepriateľov. Vojská proti Napoleonovi chystali Rakúšania a Rusi. Prusov si cisár kúpil za Hannoversko. Napoleona ohrozoval aj aricovojvoda Karol so silami v Taliansku. Spočiatku Napoleon sústredil svoje vojsko o sile asi 200 000 mužov v Boulogne, kde sa pripravoval na vpád do Anglicka. Celých 6 mesiacov využil pre každodenný výcvik. Po Napoleonovom rozhodnutí zaútočiť na východ hnal svojich vojakov rýchlosťou až 40 kilometrov denne, a tak už za 3 týždne bola jeho armáda v Nemecku. Následne prekročila rakúske hranice. Zvíťazil v bitke pri Ulme a vstúpil do Viedne. Zápas medzi tromi cisármi sa mal odohrať pri českom Slavkove.
50
[upraviť zdroj]
Lanová dráha na Petřín je pozemná lanová dráha zaisťujúca dopravu na vrch Petřín v Prahe. Prevádzka je zaisťovaná po koľajniciach systémom ťažných lán. Dráha je dlhá 510,4 m. Vlastníkom a prevádzkarom je Dopravní podnik hl. m. Prahy a. s. Lanovka je súčasťou mestskej hromadnej dopravy a Pražskej integrovanej dopravy. Prevažná časť lanovky spadá do územia Malej strany , ale horné stanice spadajú do územia Strahova , známeho internátmi. Študenti z internátov taktiež využívajú lanovú dráhu.
O veľký stavebný rozvoj na Petříne sa nepriamo zaslúžila Svetová výstava v Paríži v roku 1889, ktorá inšpirovala organizátorov podobnej, hoci podstatne skromnejšej Krajinskej jubilejnej výstavy v Prahe v roku 1891. Petřínska rozhľadňa vyrástla ako voľná kópia parížskej Eiffelovej veže. Aby návštevníci výstavy, ktorí túžia vystúpiť na rozhľadňu, nemuseli šliapať na Petřín pešo, súčasne vybudovali aj koľajovú lanovku, dlhú 396m. Pohybovala sa na neobvyklom, vtedy však veľmi progresívnom princípe vodnej prevahy. V roku 1932 ju predĺžili až za Hladovú stenu v dĺžke 510 metrov a prestavali na elektrický pohon.
51
[upraviť zdroj]
Plzeň (nem. Pilsen) je štatutárne mesto na západe Čiech a metropola Plzenského kraja, ležiace na sútoku riek Radbuza, Mže, Úslava a Úhlava. K 1. januáru 2009 malo 165 238 obyvateľov, je štvrtým najväčším mestom Česka a po Prahe druhým najväčším mestom Čiech.
Plzeň je známa ako priemyselné a pivovarnícke mesto. V rozsiahlych továrenských halách Škodovky sa vyrábajú dopravné prostriedky a priemyselné stroje, na druhej strane krajskej metropoly sa potom varí známe pivo Prazdroj a Gambrinus. Spodnokvasený svetlý ležiak se celosvetovo označuje ako Pilsner alebo Pils podľa nemeckého mena mesta Pilsen. Nachádza sa tu množstvo budov ešte z čias Rakúsko-Uhorska. V meste sídli tiež biskupstvo Plzenskej diecézy. Školstvo potom zastupujú rôzne stredné a vysoké školy, medzi ktoré patrí napríklad Západočeská univerzita.
Súčasné historické jadro mesta má pravidelnú sieť ulíc s uprostred takmer štvorcovým námestím Republiky (166 × 188 m), ktorému dominuje Katedrála sv. Bartolomeja s najvyššou kostolnou vežou v Česku (102 m), budovaná od roku 1295 a dokončená (v dnešnej dispozícií) na začiatku 16. storočia.
52
[upraviť zdroj]
Vyšehrad je historické opevnenie na skale nad pravým brehom rieky Vltavy v Prahe ležiace v rovnomennej mestskej časti.
Viaže sa k nemu celý rad povestí zo začiatkov českých dejín. Vyšehrad vznikol ako kniežacie hradisko v druhej polovici 10. storočia. Koncom 11. storočia tu ako jediný český panovník sídlil prvý český kráľ Vratislav I.. Pri kostole sv. Petra a Pavla bola zriadená kapitula. Neskôr sa stal predovšetkým pevnosťou, strážiacou od juhu Prahu, rozsiahlo barokovo prebudovanú v 2. polovici 17. storočia. Od 15. storočia do 19. storočia bol Vyšehrad s podhradím aj samosprávnym mestom, do roku 1848 podriadeným vyšehradskej kapitule a pripojeným k Prahe v roku 1883. V tom istom období došlo k pretvoreniu cintorína pri kostole sv. Petra a Pavla na pohrebisko zaslúžilých českých osobností so Slavínom. Od roku 1962 je vyšehradský areál upravený na sad národnou kultúrnou pamiatkou. K roku 2001 zaberalo katastrálne územie Vyšehradu rozlohu 36,26 ha a predstavovalo 114 domov s 1 731 obyvateľmi.
Vyšehrad sa rozkladá vyše 3 km juhovýchodne od Pražského hradu na pravom brehu Vltavy. Pankrácká pláň s nadmorskou výškou okolo 230 m v týchto miestach vybieha k severozápadu približne 600 m dlhou ostrohou, vklinenou medzi rieku Vltavu a údolie potoka Botič. Severné, západné a južné svahy návršia sú veľmi strmé, juhozápadný okraj dokonca predstavuje 42 metrov vysoká skala z bridlice, spadajúca priamo do Vltavy, ktorá má v tomto mieste tiež najväčšiu hĺbku na celom území Prahy.
53
[upraviť zdroj]
Pinkasova synagóga nazývaná aj Pinkasova škola je druhá najstaršia synagóga v Židovskom meste v Prahe postavená roku 1535, alebo skôr. Dal ju postaviť Aharon Mešulam Horowitz a neskôr v 16. storočí bola pomenovaná po krakovskom rabínovi Pinkasovi, vnukovi Aharona Mešulama Horowitza. Najprv v nej mala rodina Horowitzova súkromnú modlitebňu, neskôr tu boli židovské rituálne kúpele mikve a potom aj verejná synagóga.
V súčasnosti vlastní synagógu, ktorá slúži ako pamätník českých a moravských Židov, židovské múzeum. Steny synagógy sú vnútri pokryté menami českých židov (77 297 obetí), ktorí počas 2. svetovej vojny zahynuli v koncentračných táboroch, transportoch alebo pochodoch smrti a nie je známe miesto ich posledného odpočinku alebo nemajú hrob. V synagóge je aj expozícia „Detské obrázky z Terezína 1942-1944“.
Roku 1535 patrila spomínaná nová budova synagógy rodine Horovských-Horowitzových. Pôvodne mali Horovskí synagógu priamo vo svojom dome „U Erbů“, ktorá je doložená už roku 1492. Šlo o gotickú stavbu s jednou loďou a so sieťovanou klenbou.