Severná koruna
| Severná koruna | |
 | |
| Latinský názov | Corona borealis |
|---|---|
| Skratka | CrB |
| Genitív | Coronae Borealis |
| Symbolické vyjadrenie | koruna |
| Rektascenzia | 15h |
| Deklinácia | +30° |
| Plocha | 179 štvorcových stupňov Poradie: 73 |
| Počet hviezd (magnitúda < 3) | 1 |
| Najjasnejšia hviezda | Gemma (α CrB) (Zdanl. magnitúda 2,22) |
| Meteorický roj | žiadny |
| Susedné súhvezdia | |
| Viditeľné na zemepisnej šírke +90° a −50° Najlepšie viditeľné o 21:00 počas mesiaca Júl | |
Severná koruna (Corona Borealis) je malé severné súhvezdie, ktorého najjasnejšie hviezdy tvoria kruhový oblúk. Je jedným z 88 súhvezdí modernej astronómie, ako aj jedným zo 48 súhvezdí zavedených Ptolemaiom, ktorý toto súhvezdie nazval Koruna (Corona). Slovo Severná (Borealis) bolo pridané neskôr, na rozlíšenie od Južnej koruny (Corona Australis).
Jej najjasnejšia hviezda je Alfa Coronae Borealis (2,2 mag), vhodne nazvaná Gemma, čo po latinsky znamená drahokam.
Hviezdy
[upraviť | upraviť zdroj]- Nusakan (Beta Coronae Borealis) – žltobiela spektroskopická dvojhviezda. Hlavná zložka, ktorá je asi štyrikrát žiarivejšia než spektroskopický sprievodca, je zároveň premenná.
- Gama Coronae Borealis – je to tesná dvojhviezda so zložkami v uhlovej vzdialenosti menšej než jedna oblúková sekunda.
- Delta Coronae Borealis – je osamelý, nie príliš vyvinutý žltý obor
- Epsilon Coronae Borealis – je dvojhviezda tvorená dvoma zložkami, ktoré delí odstup 2,2″. Mangitúdy zložiek sú 4,22 a 12,6.
- Zéta Coronae Borealis – je to dvojhviezda, ktorej zložky (5,0 a 6,0 mag) sa rozlíšia malým ďalekohľadom.
- Éta Coronae Borealis – je zdanlivá dvojhviezda, ktorej zložky jasné 5,6 a 12,5 mag. sú od seba vzdialené 57,7″.
- Théta Coronae Borealis – je modrobiela hviezda hlavnej postupnosti pozoruhodná svojou neobvykle rýchlou rotáciou, ktorá je až 200-krát rýchlejšia než slnečná.
- Kappa Coronae Borealis a Ró Coronae Borealis – sú hviezdy so známymi exoplanétami.
- Ní Coronae Borealis – je to dvojhviezda, ktorej zložky (5,2 a 5,4 mag) sa rozlíšia triédrom. Sú vzdialené asi 550 ly (svetelných rokov), ale neobiehajú jedna druhú.
- Sigma Coronae Borealis – je dvojhviezda. Vzdialenosť jej zložiek je 7″, čiže sa dajú rozlíšiť aj malým ďalekohľadom.
- R Coronae Borealis – je to nezvyčajná premenná hviezda zvyčajne 6 mag. Je to žiarivý nadobor vzdialený asi 7 000 svetelných rokov. Z času na čas nepravidelne zoslabne až na 15 mag, čo trvá niekoľko mesiacov, potom jej jasnosť znova stúpne. Občas vyvrhuje z jadra obálku – termonukleárnou reakciou vyprodukovaný uhlík.
- S Coronae Borealis – je premenná hviezda typu Mira.
- T Coronae Borealis – je premenná hviezda, rekurentná nova.
- U Coronae Borealis – je zákrytová hviezda typu Algol.
- RR Coronae Borealis – je polopravidelná premenná hviezda.
- Gliese 611 – je dvojhviezda zložená z žltého trpaslíka a červeného trpaslíka.
V súhvezdí Severná koruna nenájdeme nijaké jasné hviezdokopy a hmloviny. V juhozápadnej časti súhvezdia sa nachádza Kopa galaxií v Severnej korune alebo Abell 2065.
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Toto malé súhvezdie sa nachádza východne (vľavo) od Pastiera a západne od Herkula. Gemmu nájdeme na raz predĺženej spojnici hviezd beta (Nekkar) a gama Bootis. Súhvezdie je na rozhraní medzi jarnými a letnými. Najlepšie je o polnoci viditeľné v polovici mája, kedy pri pozorovaní z územia Slovenska žiari takmer 70° nad južným obzorom.
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]- PLAUCHOVÁ, Jana. Súhvezdia od Andromedy po Žirafu. Redakcia Eduard Koči; ilustrácie Peter Zimnikoval; Beata Zimnikovalová, Michal Mojžiš, Tibor Krátky. prvé vyd. Hurbanovo : Slovenská ústredná hvezdáreň Hurbanovo, 2023. 592 s. ISBN 978-80-89998-357. Kapitola Severná koruna, s. 96 – 99.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Severná koruna
