Korma (súhvezdie)
| Korma | |
 | |
| Latinský názov | Puppis |
|---|---|
| Skratka | Pup |
| Genitív | Puppis |
| Symbolické vyjadrenie | korma |
| Rektascenzia | 7,5h |
| Deklinácia | -30° |
| Plocha | 673 štvorcových stupňov Poradie: 20 |
| Počet hviezd (magnitúda < 3) | 4 |
| Najjasnejšia hviezda | Naos (ζ Pup) (Zdanl. magnitúda 2,21) |
| Meteorický roj | |
| Susedné súhvezdia | |
| Viditeľné na zemepisnej šírke +40° a −90° Najlepšie viditeľné o 21:00 počas mesiaca Február | |
Korma je jedno z 88 súhvezdí modernej astronómie. V staroveku bolo súčasťou veľkého súhvezdia Loď Argo. Až Nicolas Louis de Lacaille v roku 1763 rozdelil Loď Argo na tri menšie súhvezdia: Plachty, Kýl a Kormu, respektíve aj Kompas.
Súhvezdie Loď Argonautov bolo kedysi rozsiahle súhvezdie južnej oblohy. Z územia Slovenska je viditeľná už len najsevernejšia časť tohto bývalého súhvezdia predstavujúca práve časť Kormy a Kompasu, pretože celé súhvezdie v dôsledku zmeny polohy svetového rovníka (precesia) už dnes nie je viditeľné ani z územia Grécka, v ktorom dostalo pomenovanie. Korma je zadnou časťou lode.
Legenda
[upraviť | upraviť zdroj]Argó bola bájna loď, päťdesiatveslica, ktorú dal postaviť staviteľ Argos pre Iásona a jeho druhov. Iáson bol podľa gréckeho mýtu syn iolského kráľa Aiosa a jeho manželky Eteoklymeny. Mladík vyrastal v horách, kde ho vychovával múdry Kentaur Cheirón. Keď mal Iáson dvadsať rokov, vrátil sa do kráľovstva Iólku, aby prinútil svojho strýka Pelia vrátiť mu vládu, o ktorú kedysi pripravil jeho otca. Pelias sa zľakol Iásona a jeho prívržencov, ale aj starej veštby, podľa ktorej ho mal pripraviť o vládu. Preto naoko prisľúbil Iásonovi vrátenie trónu, ale určil si podmienky. Iáson mal priniesť zlaté rúno z Kolchidy. Pelias dúfal, že Iáson pri pokuse o splnenie tejto nesmierne ťažkej úlohy zahynie. Iáson zorganizoval veľkú výpravu, na ktorej si zabezpečil účasť všetkých vtedajších hrdinov. Pre svoju výpravu získal rovných 50 rôznych hrdinov, medzi nimi aj také známe postavy ako Herakles, Kastor a Polydeukes a Orfeus, a tí sa potom na lodi Argó vyplavili do Kolchidy.
Hviezdy
[upraviť | upraviť zdroj]| Hviezda | Meno | Hviezdna veľkosť |
|---|---|---|
| ζ Pup | Naos | 2,25m |
| ρ Pup | Turais | 2,83m |
| π Pup | Ahadi | 2,71m |
V dôsledku rozdelenia pôvodného súhvezdia nenájdeme v Korme hviezdy označené prvými písmenami gréckej abecedy. Tie sa dostali do iných, novozavedených súhvezdí. Najjasnejšia hviezda súhvezdia preto nesie označenie až ζ a nazýva sa Naos. Je to gigantický modrý nadobor. Predstavuje jednu z najjasnejších hviezd typu O na oblohe.
Druhou najjasnejšou hviezdou Kormy je π Puppis menom Ahadi, ktorá je zároveň dvojhviezdou rozlíšiteľnou už 5 cm ďalekohľadom. Hlavná zložka má jasnosť 2,7 mag a jej sprievodca v odstupe 70“ dosahuje iba 8,2 mag.
Súhvezdie obsahuje viacero pozoruhodných a pomerne ľahko rozlíšiteľných dvojhviezd. Vo vzdialenosti 26´ alebo na šírku mesačného splnu severovýchodne od pí Puppis sa nachádza rovnako ľahko rozlíšiteľná ní Puppis. Vzdialenosť jej členov dosahuje 4′. K Puppis má zložky takmer rovnakých jasností – 4,5 a 4,7 v odstupe 9,9“, sigma Puppis, Hadir, zase 3,3 a 8,5 mag v odstupe 22,4“. Zložky Y Puppis jasnosti 5,0 a 8,3 delí vzdialenosť 12,8“. Ďalšou dvojhviezdou je z Puppis so zložkami 5,3 a 9,0 a rozostupom 12,4“. Takisto ksí Puppis má optického sprievodcu s magnitúdou 5, ktorý k nej nie je v nijakom vzťahu a možno ho zbadať triédrom.
Ďaleko na juhu leží jasná premenná hviezda označovaná podľa rôznych zdrojov ako polopravidelná či dlhoperiodická. Je to L2 Puppis. Patrí do triedy M a mení svoju jasnosť v rozpätí od tretej do šiestej magnitúdy s periódou 140 – 141 dní. Ďalšou premennou hviezdou je Z Puppis, ktorá má rozsah magnitúd 7,2 až 14,6 a periódu 500 dní. Je typu Mira Ceti. V Puppis je zákrytová dvojhviezda typu beta Lyrae s periódou 1,45 dňa a rozsahom magnitúd 4,7 až 5,2.
Deep-sky objekty
[upraviť | upraviť zdroj]Súhvezdím prechádza Mliečna cesta, preto nie je prekvapivé, že sa v ňom nachádza väčší počet otvorených hviezdokôp, ktoré sa v jej blízkosti vyskytujú tak ako všetky mladé hviezdy. Tri z nich sú dosť ďaleko na severe na to, aby sa nachádzali v Messierovom katalógu. Blízko vedľa seba ležia hviezdokopy M46 a M47, z ktorých každá má na oblohe veľkosť približne ako Mesiac v splne. M47 je nápadnejšia ako M46 a s magnitúdou 4,5 je viditeľná aj voľným okom. M46 sa v menšom ďalekohľade zobrazí ako takmer kruhový zhluk hviezd s priemerom do pol uhlového stupňa. V tejto hviezdokope sa nachádza aj planetárna hmlovina NGC 2438. O niečo slabšia, ale stále relatívne jasná je M93. Ďalšia hviezdokopa NGC 2477 má celkovú jasnosť 5,8 magnitúdy a je v strede taká kompaktná, že kedysi bola klasifikovaná ako guľová hviezdokopa. Zdanlivo blízko nej leží NGC 2451, ktorá predstavuje rozptýlenú skupinu asi 50 hviezd. NGC 2539 obsahuje 50 – 100 hviezd jasnosti 11. mag a slabších. V súhvezdí sa nachádzajú okrem spomínanej NGC 2438 ešte dve jasné planetárne hmloviny: NGC 2440 a NGC 2452. Prvá menovaná z nich je jasnejšia, dosahuje jedenástu magnitúdu.
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Korma patrí k súhvezdiam, z ktorých u nás vystupuje nad obzor len ich severná časť. To sa deje v prípade Kormy v zimných až jarných mesiacoch. O polnoci kulminuje v polovici januára, kedy je jej najvyššia časť asi 20° nad južným obzorom. Južné časti tohto súhvezdia sa dajú v Európe pozorovať iba z oblasti Stredomoria.
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]- PLAUCHOVÁ, Jana. Súhvezdia od Andromedy po Žirafu. Redakcia Eduard Koči; ilustrácie Peter Zimnikoval; Beata Zimnikovalová, Michal Mojžiš, Tibor Krátky. prvé vyd. Hurbanovo : Slovenská ústredná hvezdáreň Hurbanovo, 2023. 592 s. ISBN 978-80-89998-357. Kapitola Korma, s. 464 – 470.