Lýra (súhvezdie)
| Lýra | |
 | |
| Latinský názov | Lyra |
|---|---|
| Skratka | Lyr |
| Genitív | Lyrae |
| Symbolické vyjadrenie | lýra |
| Rektascenzia | 18,8h |
| Deklinácia | +40° |
| Plocha | 286 štvorcových stupňov Poradie: 52 |
| Počet hviezd (magnitúda < 3) | 1 |
| Najjasnejšia hviezda | Vega (α Lyr) (Zdanl. magnitúda 0,03) |
| Meteorický roj | |
| Susedné súhvezdia | |
| Viditeľné na zemepisnej šírke +90° a −60° Najlepšie viditeľné o 21:00 počas mesiaca August | |
Lýra (lat. Lyra) je súhvezdie, ktoré bolo už súčasťou Ptolemaiových 48 súhvezdí a je aj jedným z 88 súhvezdí modernej astronómie. Nie je to veľmi veľké súhvezdie, ale je jednoduché ho lokalizovať, pretože najjasnejšia hviezda, Vega je jedným z vrcholov Letného trojuholníka a najjasnejšou hviezdou letnej oblohy.
Legenda
[upraviť | upraviť zdroj]Lýru ako hudobný nástroj vraj vynašiel posol bohov Hermes, ale na oblohu sa dostala vďaka bájnemu spevákovi Orfeovi. Orfeus hral na lýru, ktorú mu daroval sám Apolón, boh Slnka a umenia. Hral tak nádherne, že utíšil i dravú zver a pohol skalami. Svojím umením obmäkčil dokonca aj samotného vládca podsvetia Háda. Nedokázal však spevom zažehnať hnev opitých bakchantiek, ktoré ho roztrhali vraj preto, že sa po smrti svojej manželky Eurydiky stránil ostatných žien. Jeho zázračnú lýru hodili bakchantky do rieky, ale Múzy, bohyne umenia, si vyprosili, aby bola na večné časy prenesená na oblohu ako súhvezdie. Podľa niektorých povestí Lýra predstavuje prvú lýru, ktorú vyrobil Merkúr (Hermes) tak, že natiahol struny na korytnačí pancier. Preto je v starých spisoch súhvezdie Lýry znázorňované ako korytnačka.
Hviezdy
[upraviť | upraviť zdroj]
Najjasnejšia hviezda alfa sa volá Vega. Je to piata najjasnejšia hviezda oblohy a druhá najjasnejšia hviezda severnej oblohy. Pred 13 tisíc rokmi bola Vega polárnou hviezdou, čiže sa v jej blízkosti nachádzal severný svetový pól. Ten sa však v dôsledku precesie presunul k Polárke. Je to veľmi mladá a žiarivá biela hviezda, jej žiarivosť je 50-krát väčšia ako žiarivosť Slnka. Je to tiež jedna z našich najbližších hviezd. Hviezdu obklopuje plynoprachový protoplanetárny disk, v ktorom sa pravdepodobne tvoria planéty.
Gama Lyrae sa volá Sulafat. Delta Lyrae je ľahko pozorovateľná dvojhviezda, takisto zéta Lyrae. Epsilon Lyrae je známa štvorhviezda, ktorú možno za vynikajúcich pozorovacích podmienok už voľným okom rozlíšiť ako dvojhviezdu, pretože jej zložky s jasnosťou 4,68 a 4,5 mag sú od seba vzdialené až 208 oblúkových sekúnd.
Hviezda s označením HAT-P-5 je jedinou hviezdou na oblohe, ktorú pomenoval Slovák. Dostala meno Chasoň a jej planéta Kráľomoc. Ide o staroslovanské pomenovania Slnka a Jupitera.
Premenné hviezdy
[upraviť | upraviť zdroj]Lýra je bohatá na premenné hviezdy. Najjasnejšia z nich je beta Lyrae nazývaná Sheliak. Je to zákrytová premenná polodotyková viacnásobná hviezda, prototyp premenných hviezd typu beta Lyrae. Mení svoju jasnosť medzi 3,4 a 4,3 mag s periódou 12,91 dňa. Zmeny jej jasnosti sa dajú ľahko pozorovať voľným okom. Ďalšia premenná hviezda je polopravidelná R Lyrae, patriaca do spektrálnej triedy M s magnitúdou 3,9 až 5,0. Dlhoperiodická W Lyrae má rozsah magnitúd 7,3 až 13,0 magnitúd. Zákrytová premenná FL Lyrae, mení jasnosť v intervale od 9,27 do 9,89 mag. Známa je aj krádkoperiodická cefeida RR Lyrae, ktorá je voľným okom neviditeľná. Periódu má kratšiu než jeden deň. T Lyrae je úplne nepravidelná premenná hviezda s rozsahom magnitúd od 7,9 do 9,6 magnitúd.
Objekty
[upraviť | upraviť zdroj]Prstencová hmlovina
[upraviť | upraviť zdroj]V súhvezdí sa nachádza jedna z najznámejších planetárnych hmlovín. Ide o tzv. Prstencovú hmlovinu, nazývanú aj Prstenec či Prsteň. Má označenie M57. Nachádza sa asi v polovičnej uhlovej vzdialenosti medzi hviezdami beta (Sheliak) a gama (Sulafat). Je pomerne jasná (zhruba 9 magnitúd) a možno ju uvidieť aj v menšom ďalekohľade. Tento valcovitý oblak plynu vyvrhla umierajúca hviezda, ktorej skolabované jadro doteraz žiari v centre hmloviny ako biely trpaslík. Hmlovina sa rozpína rýchlosťou asi 19 km/s. Jej rozpínanie začalo asi pred 6 000 až 20 000 rokmi. Jej priemer je 0,75 svetelného roka a jej svetlo k nám letí 4 100 rokov.
Hviezdokopy
[upraviť | upraviť zdroj]
Guľová hviezdokopa M56 má celkovú jasnosť 8,3 mag, niekedy sa udáva až 10 mag. Ďalekohľadom nie je ťažko rozlíšiť jej vonkajšie časti. Jej uhlová veľkosť je 7,1´ a vzdialenosť 31 600 svetelných rokov.
Otvorená hviezdokopa NGC 6791 je veľmi bohatá na hviezdy. Je to jedna z najstarších a najväčších známych otvorených hviezdokôp. Nachádza sa juhovýchodne od hviezdy théta.
Meteorické roje
[upraviť | upraviť zdroj]Blízko hranice Lýry s Herkulom leží radiant meteorického roja Lyríd. Nazývajú sa aj Aprílové Lyridy, podľa dátumu maxima ktorý je 21. apríla. Činný je však celú druhú polovicu apríla, najviac medzi 16. a 25. aprílom. Jeho frekvencia môže byť až 90 meteorov za hodinu, najčastejšie je ich však len okolo 15.
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Vďaka veľmi jasnej hviezde Vege nájdeme Lýru ľahko. Vegu si nemôžeme pomýliť s nijakou inou hviezdou – je totiž na letnej oblohe najjasnejšia. Môžeme ju vyhľadať aj pomocou asterizmu Letný trojuholník. Deneb a Vega v ňom tvoria tie dva vrcholy, ktoré sú k sebe bližšie, pričom Vega leží západnejšie ako Deneb. Altair je od nich ďalej na juhu. Lýra leží priamo pod západným krídlom obrazca Labute.
Lýra je maličké, ale dosť nápadné súhvezdie. Z časti svojej plochy je cirkumpolárne, ale nijaká jeho jasnejšia hviezda nie je v zemepisných šírkach Slovenska cirkumpolárna. Aj Vega leží pri svojej dolnej kulminácii tesne pod obzorom. Najvyššie na nočnej oblohe vystupuje v lete.
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]- PLAUCHOVÁ, Jana. Súhvezdia od Andromedy po Žirafu. Redakcia Eduard Koči; ilustrácie Peter Zimnikoval; Beata Zimnikovalová, Michal Mojžiš, Tibor Krátky. prvé vyd. Hurbanovo : Slovenská ústredná hvezdáreň Hurbanovo, 2023. 592 s. ISBN 978-80-89998-357. Kapitola Lýra, s. 191 – 196.